Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 401 – 441 z celkového počtu 441 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Apeninský polostrov

Apeninský polostrov, tal. Penisola Appennino — polostrov v juž. Európe vybiehajúci do Stredozemného mora, obklopený Tyrrhenským morom, Ligúrskym morom, Iónskym morom a Jadranským morom. Na severe ohraničený Pádskou nížinou. Dĺžka okolo 1 100 km, šírka 130 – 300 km, rozloha 149-tis. km2. Na Apeninskom polostrove leží väčšia časť Talianska, San Maríno a Vatikán.

Pobrežie málo členité, na juhu polostrovy Salentina, Gargano a Kalábrijský polostrov. Pozdĺžne jeho stredom sa tiahne sústava pohorí Apenín s aktívnou seizmickou činnosťou (činná sopka Vezuv nad Neapolským zálivom). Nížiny, okrem Pádskej, sú na pobreží. Apeninský polostrov podobne ako Pyrenejský polostrov a Balkánsky polostrov leží medzi 35° – 45° sev. zemepisnej šírky a v dôsledku toho má s nimi veľa spoločných rysov tak v polohe, ako aj v reliéfe a geologickom a geomorfologickom vývoji. Z geografickej polohy vyplýva aj rovnaký ráz podnebia a vegetačnej pokrývky. Je to oblasť mladých a intenzívnych alpínskych horotvorných procesov, ktoré miestami doznievajú i v súčasnosti. Podnebie subtropické, pri značných výškových rozdieloch veľký vplyv reliéfu. Najvýznamnejšou zložkou stredomorskej vegetácie sú husté suchomilné krovinaté porasty typu macchie. Pri značnej výškovej členitosti územia je vo vegetačnej pokrývke výrazná pásmovitosť. Vždyzelená stredomorská vegetácia tvorí najnižšie pásmo, ktorého horná hranica je v juž. častiach Stredomoria 700 – 800 m n. m., na sev. pobreží však už vo výške 200 m n. m. Nasleduje pásmo listnatých a zmiešaných lesov a nad hornou hranicou lesa (1 800 – 2 000 m n. m.) subalpínske a alpínske pásmo s prevažne bylinnou vegetáciou.

Apeniny

Apeniny, tal. Appennino — horská sústava v Taliansku, pozdĺžna os Apeninského polostrova. Ťahá sa oblúkom na juhovýchod od Álp až k Messinskému prielivu. Dĺžka približne 1 200 km, šírka 30 – 135 km, priemerná výška 1 200 m n. m., najvyšší vrch Grande, 2 914 m n. m., v skupine Gran Sasso d’Italia. Na západe priliehajú k sústave zväčša vulkanické Subapeniny, na juhovýchode Apúlske predhorie. Apeniny vznikli alpínskym vrásnením, sú dôležitým rozvodím a klimatickou hranicou.

Členia sa na 3 časti: Severné Apeniny – po dolinu Tiberu; budované z pieskovcov a bridlíc, miestami z vápencov a mramoru (Apuánske Alpy); zaoblené vrcholy a hlboko vrezané doliny; delia sa na 2 hlavné pásma: Ligúrske Apeniny a Etruské Apeniny; Stredné Apeniny – po rieku Volturno; tvorené najmä silno zvrásnenými vápencami s ostrými rozčlenenými vrcholmi; delia sa na 2 hlavné pásma: Sabinské vrchy a Abruzzy; Južné Apeniny – tvoria na severe najmä ílovito-pieskovcové a vápencovo-slieňové flyšové usadeniny s krasovými javmi (Matese, Serra Dolcedorme), na juhu sú Kalábrijské Apeniny – staré kryštalické masívy (La Sila, Aspromonte 1 956 m n. m.) vynárajúce sa z flyšových nánosov.

Charakteristické pre Apeniny sú početné krasové útvary, stopy silnej erózie po odlesnení a vo vysokohorských častiach ľadovcové formy. V Južných Apeninách sú časté zemetrasenia. Stredomorské podnebie v dolných častiach pohoria, vysokohorské v centrálnych masívoch. Pohorie odvodňované riekami vtekajúcimi zo severových. svahov do rieky Pád alebo priamo do Jadranského mora, zo záp. svahov do Tyrrhenského (Tiber) a Ligúrskeho mora (Arno). Vodný stav riek sa mení, v lete mnohé celkom strácajú vodu (fiumare). Do 100 m n. m. zasahuje pásmo úžitkovej pôdy a listnatých lesov, najmä gaštanových, do 2 000 m n. m. pásmo tráv, v oblasti vrcholov rastie rastlinstvo alpínskeho typu. V Apeninách sú neveľké ložiská hnedého uhlia (Toskánsko, Umbria), mramoru (Carrara), mangánu (Grossetto), bauxitu (L’Aquila, Benevento) a ortuti. Početné minerálne pramene. Na sev. predhorí sa vyskytuje aj ropa a zemný plyn. Je tam viac nízkych priesmykov (Passo dei Giovi 472 m n. m.) a riečnych dolín. Prechádza nimi 10 železničných tratí (s tunelmi) a viacero ciest. Súvislé osídlenie v pohorí do 1 000 m n. m. Významná turisticko-liečebná oblasť Talianska.

apercepcia

apercepcia [lat.] —

1. filoz. nadväznosť nových vnemov na predchádzajúcu životnú empíriu a na aktuálny duševný stav vo chvíli prijímania nových informácií. Termín apercepcia vo filozofii udomácnil G. W. Leibniz, ktorý apercepciu spájal so sebauvedomením;

2. hud. → vnímanie hudby;

3. psychol. závislosť vnímania vonkajšieho sveta (každého nového vnemu človeka) od predchádzajúceho života, teda nielen od okamžitého pôsobenia podnetov na zmyslové orgány, ale aj od pôsobenia ďalších bezprostredne (napríklad očakávanie, emócie, situačné činitele) alebo trvalejšie pôsobiacich činiteľov (určité vlastnosti, schopnosti a skúsenosti človeka vrátane jeho momentálneho psychického stavu), ktoré ovplyvňujú spôsob spracúvania zmyslových podnetov do komplexných zmyslových vnemov. Na rozdiel od percepcie (pasívne pociťovanie) je odpoveďou na vonkajší podnet zahŕňajúci zložitejšie štruktúry psychickej reality v človeku. Môže byť aktívna (zámerne regulovaná vôľou) alebo pasívna (samovoľná, vynútená okolnosťami). Pôvodne filozofický pojem apercepcia do psychológie myslenia zaviedol J. F. Herbart.

aperitív

aperitív [lat. > fr.] — alkoholický nápoj podávaný v malom množstve pred jedlom. Zvyšuje vylučovanie žalúdočných štiav, čím vyvoláva chuť do jedla. Rozlišujú sa aperitívy vyrábané na báze vína (vermúty, portské, suché a suché šumivé vína) a aperitívy na báze destilátu (horké korenené likéry, bittery, a aperitívy ochutené anízom). Za najvhodnejší aperitív sa považuje suché šumivé víno.

apersonalizácia

apersonalizácia [gr. + lat.] — porucha osobnostnej identity. Osoba sama seba považuje za niekoho iného, hoci sa v rámci svojej reálnej identity správa primerane (napr. pacient dodržiava nemocničný poriadok). Vyskytuje sa pri psychózach.

apertinencia

apertinencia [lat.], pertinencia — práv. príslušenstvo hlavnej veci, t. j. veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvalo užívali.

apertis oculis

apertis oculis [-tís okulís; lat.] — s otvorenými očami, pozorne.

apertizácia

apertizácia, apertácia — spôsob uchovávania (ochrany) potravín teplom v uzatvorených obaloch (plechovkách, fľašiach, pohároch). Potravina sa vloží do obalu, ktorý sa hermeticky uzavrie, a zahrieva tak, aby sa usmrtili všetky mikroorganizmy, ktoré by sa mohli v náplni obalu pri skladovaní množiť (→ sterilizácia). Nazvaný podľa N. F. Apperta.

aperto libro

aperto libro [-tó -ró; lat.] — s otvorenou knihou, otvorene.

apetencia

apetencia [lat.] — žiadostivosť po uspokojení pudových potrieb, napr. pohlavného pudu. Sexuálna apetencia (libido) predstavuje chuť, žiadostivosť alebo túžbu po sexuálnom styku a po eroticko-sexuálnych aktivitách, koré mu predchádzajú alebo sú s ním spojené. Jej abnormálne zvýšenie sa označuje ako hypererotizmus a hypersexualita (u mužov satyriáza, u žien nymfománia), jej zníženie (chýbanie) ako hypolibidémia (alibidémia), resp. frigidita.

apex

apex [lat.] — bod na sfére, do ktorého smeruje vektor okamžitej rýchlosti telesa. Slnečný apex je bod v priestore, do ktorého smeruje na svojej dráhe Galaxiou Slnko. Určuje sa z relatívneho pohybu Slnka vzhľadom na okolité hviezdy. Leží v súhvezdí Herkula. Zemský apex je bod na sfére, do ktorého smeruje Zem na svojej dráhe okolo Slnka. V priebehu roka sa jeho poloha na sfére stále mení, pričom na oblohe predchádza Slnko o 6 h, t. j. o 90°. Od výšky zemského apexu nad obzorom závisí pozorovaná frekvencia sporadických meteorov. Bod ležiaci na sfére oproti apexu je antapex.

aphidicolin

aphidicolin [afidiko-] — prírodný inhibítor špecifický pre DNA polymerázy izolované z eukaryontných buniek, ako aj pre niektoré DNA polymerázy izolované z vírusov živočíšnych buniek.

Aphyllanthes

Aphyllanthes [afylantes; gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď asparágovité, zastúpený jedným druhom Aphyllanthes monspeliensis. Trsovitá trvalka menšieho vzrastu s prútovitými striebristozelenými stonkami a redukovanými listami pripájajúcimi sa na stonku červenohnedými pošvami. Kvitne v lete hviezdovitými modrými kvetmi. Darí sa jej na teplých a slnečných stanovištiach.

Apia

Apia — hlavné mesto štátu Samoa v centrálnej časti sev. pobrežia ostrova Upolu; 37-tis. obyvateľov (2011). Rozvinulo sa najmä po získaní samostatnosti krajiny (1962). Obchodné, kultúrne a administratívne centrum. Menšie zariadenia potravinárskeho priemyslu (spracovanie kokosových orechov, konzervovanie ovocia a rýb). Sídlo univerzity (založená 1984), geofyzikálneho a meteorologického observatória. Najväčší prístav krajiny, medzinárodné letisko (Faleolo) leží asi 40 km na západ.

a piacere

a piacere [pjačé-; tal.] — hud. ľubovoľne.

Apih, Josip

Apih [-ich], Josip, 16. 3. 1853 Zapuže, Radovljica – 19. 1. 1911 Klagenfurt — slovinský dejepisec, jeden zo zakladateľov profesionálnej novodobej slovinskej historiografie, jeden z prvých, ktorí začali využívať archívne pramene. Zameriaval sa na výskum kultúrnych a politických slovinských dejín 18. – 19. stor. a dejín národného školstva. Hlavné dielo: Slovinci a rok 1848 (Slovenci in leto 1848, 1888).

apikálna dominancia

apikálna dominanciabot. fyziologický jav prebiehajúci v rastline, vzájomný vzťah medzi vrcholovým púčikom a bočnými púčikmi. Pretože rast bočných púčikov brzdí prítomnosť vrcholového púčika, jeho odstránením alebo oslabením jeho činnosti nastáva aktivácia a rast bočných púčikov a ich vetvenie. Na reguláciu apikálnej dominancie vplývajú najmä rastové látky (fytohormóny), napr. morfaktíny a cytokiníny, ako aj minerálna výživa.

apikálny meristém

apikálny meristém — primárny meristém; delivé pletivo vrcholových častí koreňa a nadzemných častí rastliny, najmä listov, kde je sústredená väčšina meristematických (delivých) buniek rastlinného tela. Na oblasti apikálneho meristému nadväzujú bunky, ktoré vznikli ich činnosťou, ale prestávajú sa deliť a začínajú sa špecializovať. V apikálnom meristéme sa určujú tvar a štruktúra rastlinného tela. Organizácia rastlinného vrcholu koreňa a stonky sa výrazne odlišujú.

apikály

apikály [lat.], končekové spoluhlásky — spoluhlásky tvorené končekom jazyka (apex), napr. v slovenčine t, d, n, s, z.

apikulum

apikulum [lat.] — hrboľčekovitý výrastok na báze výtrusov húb v mieste pripojenia na sterigmu.

Apitz, Bruno

Apitz [apic], Bruno, 28. 4. 1900 Lipsko – 7. 4. 1979 Berlín — nemecký spisovateľ. Do 1945 politicky prenasledovaný, väznený v koncentračných táboroch. Svetový úspech dosiahol autobiografickým románom Nahý medzi vlkmi (Nackt unter Wölfen, 1958; slov. 1961; sfilmovaný 1963, réžia Frank Beyer, a 2015, réžia Philipp Kadelbach), v ktorom opísal dramatické osudy trojročného poľského židovského chlapca v koncentračnom tábore, ktorý je symbolom ľudskosti a stelesnením pozitívnej perspektívy ľudstva. Pred smrťou ho zachráni obetavá konšpiračná činnosť väzňov, ktorí musia uprednostniť jednu humánnu povinnosť pred ďalšími, riešia problémy etiky a svedomia. Lásku mladého páru v koncentračnom tábore zobrazil v novele Ester (Esther, 1959; sfilmovaná 1962, réžia Robert Trösch). Osudy proletárov a ich politický vývin rozvíjal v románe Dúha (Der Regenbogen, 1976) a v nedokončenom autobiografickom románe Tlejúci požiar (Schwelbrand, 1984).

aplanát

aplanát [gr.] — objektív s odstránenými základnými optickými chybami (farebná chyba, otvorová chyba, skreslenie, koma; → chyby optického zobrazenia). Nemá však odstránený astigmatizmus a zakrivenie poľa.

aplanospóra

aplanospóra [gr.] — nepohyblivý nepohlavný výtrus zástupcov z oddelenia húb a rias.

aplauz

aplauz [lat.] — potlesk; zvyčajne pochvalný prejav obdivu (napr. k umeleckému výkonu).

aplika

aplika [lat.] —

1. jedno- alebo viacramenné nástenné svietidlo zhotovené z dreva, kovu či z porcelánu, obľúbené najmä v období rokoka;

2. kovové rôzne zdobené, sériovo zhotovované doplnky nábytku ap.

aplikácia

aplikácia [lat.] —

1. uplatnenie, využitie teoretických poznatkov v praxi; prispôsobenie niečoho;

2. spôsob zdobenia, pri ktorom sa na podkladovú textíliu našíva (prípadne lepí, leptá, natavuje) vystrihnutý vzor z odlišného materiálu;

3. ozdoba (napr. nášivka) zhotovená týmto spôsobom zdobenia;

4. inform. → aplikačné programové vybavenie; → databázová aplikácia.

aplikácia práva

aplikácia práva — osobitná forma realizácie práva uskutočňovaná orgánmi verejnej moci, spočívajúca v uplatňovaní platného práva na konkrétnu situáciu a subjekty práva. Pri aplikácii práva orgány verejnej moci so správnou, s kontrolnou a justičnou právomocou po zistení skutkového stavu vecí a právnej kvalifikácii vydávajú individuálne právne akty na základe normatívnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa podľa právomoci orgánov verejnej moci, ktoré ich vydávajú, delia na: rozhodnutie sporu, uloženie trestu (ochranného opatrenia) a správne akty vrátane aktov kontroly, dozoru a dohľadu. Vydávanie individuálnych právnych aktov v aplikácii práva sa uskutočňuje spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Proces aplikácie práva je procesným právom upravený postup orgánov verejnej moci pri konaní, dokazovaní, rozhodovaní, preskúmavaní a výkone ich rozhodnutí, prípadne aj pri výkone rozhodnutí iných štátnych orgánov. Proces aplikácie práva je u nás v zásade dvojinštančný a uskutočňuje sa konaním na prvom stupni a v prípade uplatnenia opravného prostriedku a preskúmavacieho odvolacieho konania aj na druhom stupni.

aplikačné programové vybavenie

aplikačné programové vybavenieinform. počítačové programy zamerané na riešenie úloh používateľov, napr. spracovanie údajov, inžinierske výpočty, počítačové hry ap., čím sa líšia od systémového programového vybavenia. Aplikačné programové vybavenie je určené konkrétnemu používateľovi (zákaznícke aplikačné programové vybavenie) alebo otvorenej skupine (aplikačné programové vybavenie na všeobecné použitie); rieši špecifickú alebo všeobecnú úlohu, resp. úlohy (→ balík programov).

aplikatívne programovanie

aplikatívne programovanieinform. štýl programovania, v ktorom sa želaný výpočet opíše výrazom. Aplikáciou (vyhodnotením) výrazu sa získava požadovaný výsledok. Vysokou úrovňou abstrahovania od toho, ako sa výpočet vykonáva, chápe programovanie ako deklarovanie typu výpočtu (→ deklaratívne programovanie). Ak sa ako základný výrazový prostriedok použijú funkcie, ide o funkcionálne programovanie. Ak sú základným výrazovým prostriedkom relácie opísané logickými predikátmi, ide o logické programovanie. Niekedy sa pojmy aplikatívne a funkcionálne programovanie používajú ako synonymá.

aplikatívny jazyk

aplikatívny jazykinform. programovací jazyk, v ktorom sa ako základný výrazový prostriedok používa výraz a ako riadiaca konštrukcia aplikácia (vyhodnotenie) výrazu (→ aplikatívne programovanie).

aplikovaná entomológia

aplikovaná entomológia — vedný odbor zaoberajúci sa štúdiom užitočného a škodlivého hmyzu, časť entomológie. Vypracúva metódy najúčinnejšieho ovplyvňovania hmyzu, najmä jeho ničenie alebo lepšie hospodárske využitie. Patria sem poľnohospodárska, lesnícka, medicínska a veterinárna entomológia.

aplit

aplit [gr.] —

1. veľmi jemnozrnná žulová hornina zložená takmer výlučne z kremeňa a alkalického živca, na Slovensku sa vyskytuje napr. v Malých Karpatoch;

2. súhrnný názov žilných hornín, v ktorých všetky súčasti, najmä minerálne, vykryštalizovali takmer súčasne.