Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 251 – 300 z celkového počtu 441 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

antisepsa

antisepsa [gr.], antisepsis — súbor postupov a opatrení s cieľom odstrániť všetky choroboplodné mikroorganizmy a látky z povrchu kože, slizníc a tkanív, ktoré môžu spôsobovať zlé hojenie rán. Antisepsou sa dosahuje základná podmienka chirurgickej práce – asepsa. Metóda antisepsy bola vypracovaná v 19. storočí britským lekárom J. Listerom. V minulosti sa používali len dezinfekčné prostriedky (→ antiseptiká), v súčasnosti majú lekári k dispozícii veľké množstvo chemických aj fyzikálnych spôsobov dezinfekcie.

antiseptiká

antiseptiká [gr.] — skupina látok, ktoré zastavujú rozmnožovanie patogénnych zárodkov na povrchu aj vnútri organizmu. Používajú sa proti mikroorganizmom, ktoré vnikli do rany, telovej dutiny alebo sa uchytili na povrchu kože, resp. sliznice.

antiskabiotiká

antiskabiotiká [gr.] — látky používané proti svrabu (zrážaná síra, benzylbenzoát a lindan).

antisociálne správanie

antisociálne správanie — správanie v rozpore s normami vyplývajúcimi z nejakej organizácie spoločnosti; delikventné, kriminálne správanie.

antistatická úprava

antistatická úprava — záverečná úprava textilných výrobkov zo syntetických materiálov a ich zmesí s cieľom odstrániť alebo potlačiť elektrostatické náboje vznikajúce pri ich spracovaní a používaní. Elektrostatický náboj spôsobuje nežiaducu priľnavosť odevu na telo, vytváranie hrčiek na vlasových materiáloch a zvýšené znečisťovanie odevu. Znižuje sa zvlhčovaním povrchu a používaním rôznych chemických antistatických prostriedkov (→ aviváž).

Antisthenés

Antisthenés, okolo 435 pred n. l. – okolo 370 pred n. l. — grécky antický filozof, zakladateľ jednej z tzv. malých sokratovských škôl, kynickej školy. V protiklade k Platónovmu dôrazu na všeobecné (idea) uznával len bytie jednotlivých vecí. Známy je jeho výrok Vidím koňa, žiadnu koňovosť. Sústreďoval sa na problémy etiky. Prvky sokratovskej filozofie v nej spájal s niektorými názormi sofistov, najmä s ich rozlišovaním toho, čo je dané od prírody a čo dohodou (príroda verzus konvencia). Za hodnotné považoval to prvé, v prírode videl základ práva. Druhé, t. j. výtvory kultúry a civilizácie, považoval za škodlivé či aspoň zbytočné. Z toho vyplynul jeho ideál jednoduchého života, nezávislosti od okolitého sveta, ľahostajnosti k bohatstvu, k stavovským rozdielom, k sláve, náboženstvu, rodine ap., teda ku kultúre vôbec. Zachovali sa jeho dve deklamácie Aias a Odysseus. Jeho pokračovateľom bol Diogenés zo Synopy. Na niektoré prvky Antisthenovho učenia neskôr nadviazali stoici.

antistreptolyzínový test

antistreptolyzínový test — test určujúci hladinu antistreptolyzínu O (ASLO, protilátka proti streptolyzínu O, ktorý je produkovaný kmeňom Streptococcus pyogenes) v sére. Prítomnosť ASLO je ukazovateľom, že sa vyšetrovaný jedinec dostal do styku s kmeňom streptokoka produkujúcim streptolyzín O. Používa sa na diagnostiku reumatickej horúčky a zápalu tkaniva obličiek po opakovaných neliečených streptokokových ochoreniach. U zdravých ľudí je normálna koncentrácia ASLO do 200 jednotiek/ml, u chorých niekedy až nad 1 000 jednotiek/ml.

antišambr

antišambr [gr. + fr.] — reprezentačné predsiene v zámkoch a palácoch 17. a 18. stor.

Antitaurus

Antitaurus, tur. Altin Dağları, bývalý Aladaǧ — pohorie na juhu str. Turecka v Malej Ázii, najvyššia časť pohoria Taurus. Zložené z viacerých chrbtov rozčlenených prítokmi riek Seyhan a Ceyhan. Dĺžka okolo 200 km, maximálna výška 3 900 m n. m. Budované paleozoickými metamorfovanými (bridlice) a sedimentárnymi (pieskovce) horninami. Vyvrásnené v hercýnskej orogenéze, dodatočne vyzdvihnuté počas alpínskej orogenézy. Pokryté ihličnatými lesmi. Kočovný chov tiav, mulov, oviec.

antitetický

antitetický [gr.] — týkajúci sa antitézy, založený na antitéze; protikladný, protichodný.

antitéza

antitéza [gr.] — tvrdenie, ktoré je v rozpore s iným tvrdením, tvrdenie odporujúce téze, jej opak, protiklad;

1. biol. druhá časť položky v určovacích kľúčoch živých organizmov, ktorá je protikladom prvej časti položky (tézy); napr. v téze sa hovorí, že ide o dreviny, v antitéze, že o byliny;

2. filoz., log. z logického hľadiska výrok (súd), protiklad iného výroku (napr. Kantove antinómie). V heglovskej dialektike druhý stupeň triády (téza, antitéza, syntéza) tvoriaci negáciu predchádzajúceho (tézy) nevyhnutnú z hľadiska vývinu danej sféry skutočnosti. Má teda už nielen logický, ale aj ontologický charakter;

3. jaz. protiklad, rétorická figúra — široko rozvité formálne prirovnanie protikladom. Máva tri časti, pričom kladie do protikladu dva motívy. V prvej sa uvádza isté konštatovanie, ktoré sa v druhej popiera, v tretej sa uvádza nová skutočnosť, ktorá vyjadruje protiklad oproti predchádzajúcim tvrdeniam, a tým pomenúva realitu výstižnejšie ako prvé dve tézy. Napr. Odišiel, a viac sa nevrátil, navždy sa stratil;

4. lit. štylistická figúra alebo básnický zvrat, v ktorých sa kladú do ostrého protikladu dva motívy, pojmy, slovné spojenia, myšlienky alebo charakterové črty postáv umeleckého diela.

Nač sloboda?! I v nej ma rabstvo čaká!

(S. H. Vajanský: Segedínsky plnomesiac)

Alebo:

Je boh, je diabol, nebo, peklo,

je dobro, zlo, je telo, duch.

(J. Jesenský: Človek)

V poetike je známa tzv. slovanská alebo metaforická antitéza, ktorá sa stáva výstavbou umeleckého textu a skladá sa z troch častí: obrazu, jeho popretia a nového obrazu. Na princípe antitézy ako na kompozičnom princípe sú vybudované slovenské ľudové piesne. Napr.:

Spievanky, spievanky, kdeže ste sa vzali,

či ste z neba spadli, či ste rástli v háji?

Z neba sme nespadli, v háji sme nerástli,

ale nás mládenci a dievčence našli.

5. výtv. alegorický spôsob znázornenia protikladných síl a zásad formou tézy a antitézy, typu a antitypu (Dobro a Zlo, Cnosť a Neresť, Kristus a Antikrist) prostredníctvom personifikácie alebo cyklických výjavov.

antitoxín

antitoxín [gr.] — protilátka, ktorá dokáže zneškodniť (neutralizovať) rozpustný baktériový, prípadne iný proteínový toxín.

antitrastové články Rímskej zmluvy

antitrastové články Rímskej zmluvy — osobitné ustanovenia v zmluve o Európskom hospodárskom spoločenstve, jednej z dvoch Rímskych zmlúv (ďalšia je o Európskom spoločenstve pre atómovú energiu) prijatých 1957. Mali zabezpečiť voľnú konkurenciu v spoločnom trhu zákazom všetkých praktík, ktoré by ju obmedzovali. Uvádzajú, ktoré dohody medzi podnikmi sú nezlučiteľné so spoločným trhom členských krajín; neskôr bolo vybraných 8 typov prípustných dohôd medzi podnikmi (výmena skúseností, spoločný výskum trhu, spolupráca v oblasti účtovníctva, spoločné zabezpečovanie úverových záruk atď.). Vymedzujú postupy ovplyvňujúce vzájomný obchod, znemožňujúce alebo narúšajúce konkurenciu (priame i nepriame fixovanie nákupných a predajných cien, prípadne obchodných podmienok; obmedzovanie či kontrola výroby, trhov, technického rozvoja a investícií a i.).

antitrastové zákony

antitrastové zákony — označenie právnych noriem prijatých s cieľom obmedziť činnosť trastov, kartelov a i. foriem monopolov a zabrániť obmedzeniam obchodu a tajným dohodám neumožňujúcim konkurenciu, a tak regulujúcim rast trhovej moci firiem. Antitrastové zákony sa teda nevzťahujú iba na protimonopolnú politiku, ale aj na reštriktívne praktiky používané individuálnymi firmami, skupinami zlúčených spoločností a skupinami kooperujúcich firiem. Jedným z prvých antitrastových zákonov bol Shermanov zákon z 1890. V USA je vyhlásené za protizákonné úsilie získať monopolnú moc na základe fúzií alebo akvizícií a uplatňovať ju formou neobyčajných obchodných praktík. Za neobyčajné praktiky (aj reštriktívne) sa pokladajú: cenová diskriminácia, cenové vodcovstvo a praktiky uprednostňujúce obchodné rokovanie. Takáto politika sa nazýva antitrastovou bez výnimiek, čím sa napr. líši od legislatívy upravujúcej monopolné a reštriktívne praktiky v Spojenom kráľovstve, kde sa spoločné dohody a fúzie posudzujú z hľadiska verejného záujmu a hľadá sa rovnováha medzi ich pozitívnym (napr. úspory z rozsahu) a negatívnym dosahom (napr. reštriktívne praktiky, neefektívnosť). Postupy vychádzajúce z antitrastových zákonov obsahujú aj ustanovenia známe ako antitrastové články Rímskej zmluvy; → protimonopolné zákony.

antitrinitári

antitrinitári [gr. + lat.] — označenie kresťanských skupín popierajúcich cirkevné učenie o trojjedinosti Boha (→ Trojica); v užšom zmysle novodobí (najmä reformační) kresťanskí odporcovia dogmy o Božej trojjedinosti: v 16. stor. skupiny antitrinitárov v Poľsku (sociniáni), Sedmohradsku, malé skupiny v baníckom prostredí aj na Slovensku, vo Veľkej Británii a koncom 18. stor. v USA (→ unitárstvo). V širšom zmysle obdobné hnutia v kresťanských dejinách, najmä arianizmus.

antitrombotiká

antitrombotiká [gr.] — látky, ktoré sa používajú na zabránenie nadmerného zhlukovania (agregácie) krvných doštičiek predovšetkým v prevencii aterosklerotických komplikácií. Patria k nim napr. kyselina acetylsalicylová, dipyridamol a tiklodipín.

antitrypsín

antitrypsín [gr.] — glykoproteín krvnej plazmy zložený zo 415 aminokyselín a obsahujúci 12 % cukornej zložky. Syntetizuje sa v pečeni. Zaraďuje sa medzi proteíny akútnej fázy (ich koncentrácia výrazne stúpa pri zápalových a nádorových ochoreniach). Fyziologická koncentrácia antitrypsínu v plazme je 2 – 4 g/l. Hlavnou biologickou funkciou antitrypsínu je tvorba komplexov s proteolytickými enzýmami v krvnej plazme, čím utlmuje ich aktivitu.

antituberkulotiká

antituberkulotiká [gr. + lat.] — lieky používané na liečbu a prevenciu tuberkulózy, ktoré pôsobia na Mycobacterium tuberculosis, resp. na iné druhy tohto rodu. Tuberkulóza vyžaduje dlhotrvajúcu liečbu. Pre možný vznik rezistencie na antituberkulotiká a ich nežiaduce účinky sa používa niekoľko antituberkulotík súčasne. Najčastejšie používanými sú izoniazid, rimpampicín, etambutol, streptomycín a pyrazínamid.

antitusiká

antitusiká [gr. + lat.] — lieky používané na tlmenie kašľa. Kašeľ je ochranný mechanizmus, slúži najmä na odstraňovanie sekrétov z dýchacích ciest, preto je vhodné tlmiť ho len za určitých okolností (ak je dráždivý, suchý, vyčerpávajúci, špeciálne pri určitých ochoreniach, po niektorých operáciách, pri anestézii). Používajú sa látky morfínového (kodeín, folkodín, etylmorfín, ktoré pri dlhšom používaní vyvolávajú návyk) a nemorfínového typu (butamirát, pentoxyverín).

antiulceróza

antiulceróza [gr. + lat.] — lieky používané na liečbu vredovej choroby žalúdka a dvanástnika. Môžu neutralizovať kyselinu chlorovodíkovú (antacidá), blokovať sekréciu pôsobením na niektoré mechanizmy tvorby žalúdočnej šťavy, a to blokádou gastrínových receptorov (proglumid), H2-histamínových receptorov (antihistaminiká, napr. cimetidín a ranitidín), blokádou protónovej pumpy (omeprazol), alebo pôsobia mukoprotektívne (sukralfát a prostaglandíny – misopristol).

antiuratiká

antiuratiká [gr.] — lieky používané na zníženie nadmerného množstva kyseliny močovej v krvi pri liečbe dny. Účinkujú buď znížením tvorby kyseliny močovej, alebo zvyšujú jej vylučovanie močom. Sú to zlúčeniny rôznej chemickej štruktúry. Rýchlo znižujúce hladinu kyseliny močovej sa používajú pri náhlych záchvatoch (kolchicín, niektoré nesteroidné antireumatiká), na dlhodobú liečbu sú vhodné napr. alopurinol, sulfinpyrazon a probenecid.

antivírusové látky

antivírusové látky, antivirotiká, virostatiká — látky spôsobujúce spomalenie alebo zastavenie rozmnožovania vírusov v organizme (in vivo), ako aj mimo neho (in vitro). Môžu spomaľovať až zastaviť úpravu polyproteínov, adsorpciu a penetráciu vírusu alebo syntézu vírusových nukleových kyselín a proteínov, blokovať iónové kanály a činnosť vírusových enzýmov (napr. polymerázy, proteázy a neuraminidázy). Môžu byť prirodzeným produktom niektorých húb, buniek cicavcov alebo rastlín, môžu sa pripravovať aj umelo, chemickou syntézou.

V liečbe a profylaxii vírusových ochorení sa používajú len v obzvlášť ťažkých prípadoch infekcií. Ako prvé boli opísané (1946) tiosemikarbazóny, neskôr analógy pyrimidínových a purínových nukleozidov. Prvý liek s antivírusovým účinkom bol povolený v USA (amantadin, 1966). V súčasnosti sa v klinickej praxi používajú valaciklovir, ganciklovir a famciklovir na liečbu herpetických infekcií, amantadin, remantadin a oseltamivir na liečbu ťažkej formy chrípky a zidovudin, azidothymidin, rilpivirin, nevirapin a maravirok na liečbu AIDS.

Škála efektívnych antivírusových látok je doteraz napriek viac ako 60 rokom výskumu v tejto oblasti veľmi malá, a to najmä preto, že vírusy sú obligátne intracelulárne parazity (ich replikácia prebieha vďaka spolupráci s metabolickým aparátom hostiteľskej bunky, a tak je veľmi ťažké zasiahnuť do vírusovej replikácie bez poškodenia hostiteľskej bunky); problémom sú aj latentné vírusové infekcie, pri ktorých sú vírusy pre antivírusovú látku nedostupné. V poslednom období stále viac pribúdajú informácie, že sa vírusy pre svoju premenlivosť stávajú rezistentnými (odolnými) proti predtým účinným antivírusovým terapiám.

antivitamíny

antivitamíny [gr. + lat.] — látky rušiace účinok vitamínov, a vyvolávajúce tak choroby spôsobené nedostatkom vitamínov (hypovitaminózy, resp. avitaminózy). K antivitamínom patria: 1. enzýmy, ktoré katalyzujú premenu vitamínov na neúčinné zložky, najčastejšie oxidáciou alebo štiepením; 2. látky tvoriace s vitamínmi nevyužiteľné a fyziologicky neúčinné komplexy (napr. komplex biotínu s bielkovinou avidínom vo vaječnom bielku), prípadne produkty vzájomnej interakcie vitamínov s inými zložkami potravín; 3. zlúčeniny, ktoré sú štruktúrne podobné vitamínom a ktoré môžu zaujať ich miesto v biologických systémoch, ale nie sú schopné plniť ich funkciu; k takýmto látkam patria sulfónamidy, ktoré sú štruktúrnymi analógmi kyseliny p-aminobenzoovej, stavebnej jednotky kyseliny listovej.

Antofagasta

Antofagasta — prístavné mesto v sev. Čile, administratívne stredisko kraja Antofagasta; 381-tis. obyvateľov (2012). Priemysel chemický, kovospracujúci, lodiarsky, textilný, potravinársky. V okolí mesta ťažba rúd farebných kovov a čilského liadku. Mesto spojené až 300 km dlhými vodovodmi s vlhšími vých. stráňami Ánd (leží v pásme suchého pasátového podnebia). Založené 1868 ako banské mesto La Chimba, od 1869 súčasný názov. Pôvodne súčasť Bolívie, po bolívijsko-čilskej vojne 1879 – 83 pripadlo Čile.

antofor

antofor [gr.] — pretiahnuté kvetné lôžko nesúce na vrchole piestik alebo gynéceum (príp. obidve), na ktorom je i koruna, napr. pri rodoch silenka (Silene) a kukučka (Lychnis).

antofylit

antofylit [gr.], Mg7Si8O22OH2 — minerál, zásaditý silikát (kremičitan) horčíka, najdôležitejší zástupca kosoštvorcových amfibolov. Kryštalizuje v rombickej sústave. Tvorí dlhé ihlicovité až vláknité stĺpcovité agregáty. Je bezfarebný, žltastý, zelenastý až hnedý. Vyskytuje sa v hadcoch a iných metamorfovaných horninách. Na Slovensku tvorí vláknité agregáty (Muránska Dlhá Lúka, Jelšava, Málinec a i.) najčastejšie na okraji ultrabázických telies.

antochlór

antochlór [gr.] — rastlinné farbivo spôsobujúce žlté zafarbenie.

Antol

Antol — miestna časť obce Svätý Anton.

antológia

antológia [gr. > lat.] — výber z literárnych, spravidla publikovaných diel rozličných autorov zostavený podľa istých kritérií (napr. z antickej, klasickej, romantickej, ľúbostnej, mladej poézie). Prvá nezachovaná antológia, nazývaná zborník, vyšla na prelome 2. a 1. stor. pred n. l. ako výber z kratších diel antických básnikov. U nás začali antológie vychádzať až koncom 19. stor., najmä po 1918. Časté sú antológie z domácej literárnej a literárnovednej produkcie zostavené na základe spoločných tém (ľúbostná, sociálna poézia), žánrových foriem (sonet, voľný verš, poviedky), literárnych smerov (poézia nadrealistov), generačných zoskupení (poézia, próza mladých autorov) ap.

Antologia

Antologia — taliansky literárny a vedecký časopis; orgán umiernených toskánskych liberálov, vychádzal 1821 – 33 vo Florencii. Zakladateľ Giovan Pietro Vieusseux (*1779, †1863), spolupracovníci C. Botta, Carlo Cattaneo (*1801, †1869), G. Leopardi, G. Mazzini, N. Tommaseo. Jeho programom boli kultúrna obnova, otvorenosť európskym vplyvom a formovanie nového literárneho vkusu uvádzaním európskych diel do Talianska. R. 1833 vydávanie časopisu pre cenzúru zastavené veľkovojvodským dekrétom, obnovené 1866 pod názvom Nuova Antologia.

Anton

Anton, aj Antonius, okolo 1465 – začiatok decembra 1520 Košice — slovenský zlatník. Vyučil sa v Košiciach u Michala z Jasova. R. 1493 sa stal mešťanom v Košiciach, od 1497 do smrti mestský senior. R. 1502 pracoval prevažne pre Peréniovcov. Vytvoril napr. signované mestské pečatidlo a pravdepodobne i zlatý kalich s erbom Košíc (1502, uložený v Dóme sv. Alžbety v Košiciach), monštranciu a oltárny kríž zo Spišskej Novej Vsi.

Anton, Karel

Anton, Karel, 25. 10. 1898 Praha – 12. 4. 1979 záp. Berlín — český filmový režisér, scenárista; označovaný za prvého básnika českého filmu. Debutoval filmom Cikáni (1921), po sérii grotesiek Anton Comedies (1922 – 23) nakrútil adaptáciu lyrickej prózy V. Mrštíka Pohádka máje (1926), ktorou položil základy českého poetického filmu. Medzinárodný úspech získal prvým českým zvukovým filmom Tonka Šibenice (1930). Od 1934 šéf európskej produkcie Paramountu v Paríži a režisér nemeckých a francúzskych filmov Tanec kolem světa (Wir tanzen um die Welt, 1939), Rozvod s překážkami (Immer nur Du, 1941), Podvodnice (Die Hochstaplerin, 1944), Dobrý den, Kateřino (Bonjour, Kathrin, 1956).

Anton Bourbonský

Anton Bourbonský [bur-], 22. 4. 1518 zámok La Fère-en-Tardenois, departement Aisne – 17. 11. 1562 Les Andelys (pri Rouene) — vojvoda z Vendôme a Beaumontu; po svadbe s Janou d’Albret (Jana III. d’Albret; 1548) kráľ navarrský od 1555 a vojvoda d’Albret od 1556. Ich syn, neskorší kráľ Henrich IV., sa stal zakladateľom kráľovskej dynastie Bourbonovcov vo Francúzsku. Anton Bourbonský bol spočiatku vodcom hugenotov, 1561 prešiel na katolícku stranu a počas prvej hugenotskej vojny bol veliteľom katolíckej armády; padol pri obliehaní Rouenu.

Antoninus, Ján

Antoninus, Ján (Cassoviensis), okolo 1499 Košice – okolo 1549 Krakov — slovenský lekár a básnik, humanista. Študoval na univerzitách v Krakove, Padove a Bazileji. Pôsobil ako lekár v Košiciach (od 1524) a v Krakove (po 1525), kde sa stal jedným z kráľovských lekárov. Propagoval učenie E. Rotterdamského. Vydával spisy iných autorov, publikoval elégie, príležitostne básne a epigramy v zborníkoch.

António

António, dom, 1531 – 25. 8. 1595 Paríž — nelegitímny syn portugalského infanta Luísa (*1506, †1555) a vnuk Manuela I., prior kláštora v Crate. Pretendent portugalského trónu popri kandidatúre svojho bratanca, španielskeho kráľa Filipa II. V bitke pri Alcántare sa postavil na odpor španielskemu vojsku, bol porazený a odišiel do francúzskeho exilu. Odtiaľ sa pokúšal organizovať proti Filipovi II. odpor pomocou Francúzov a 1589 pomocou Angličanov, ale pochod na Lisabon sa skončil neúspešne.

Antonioni, Michelangelo

Antonioni, Michelangelo, 29. 9. 1912 Ferrara – 30. 7. 2007 Rím — taliansky filmový režisér, scenárista, prozaik a maliar. R. 1943 – 50 sa venoval dokumentárnemu filmu, debutoval hraným filmom Kronika jednej lásky (Cronaca di un amore, 1950) o citovom vzťahu zámožnej ženy k chudobnému milencovi. Jeho filmy obsahujú kritiku vyššej spoločnosti, odhaľujú citovú prázdnotu, osamelosť a neschopnosť komunikácie. Nepoužíval retrospektívu, paralelnú montáž ani chronologický dej, jeho filmy sú analytickým obrazom ľudskej duše. Film Výkrik (Il Grido, 1957) je situovaný do robotníckeho prostredia. Časti voľnej tetralógie Dobrodružstvo (L’Avventura, 1960), Noc (La Notte, 1961), Zatmenie (L’eclisse, 1962) a Červená pustatina (Il deserto rosso, 1964) zobrazujú odcudzenie a osamelosť ženy. Od 1966 nakrúcal v Spojenom kráľovstve, USA, Taliansku, Španielsku a Alžírsku: Zväčšenina (Blow-up, 1966), Zabriskie Point (1970), Povolanie: reportér (Professione: Reporter, 1975), Pátranie po jednej žene (Identificazione di una donna, 1982). R. 1983 vydal knihu poviedok a esejí Kolkáreň pri Tiberi (Quel bowling sul Tevere), ktorá sa stala námetom poviedkového koprodukčného francúzsko-taliansko-nemeckého filmu Za mrakmi (Al di là delle nuvole, 1995; spolurežisér W. Wenders). Za celoživotné dielo získal 1993 Cenu Európskej filmovej akadémie a 1995 Oscara.

antonomázia

antonomázia [gr.] — druh metonymie, pri ktorej nastáva zámena vlastného mena známej osobnosti jej typickou vlastnosťou (Homér – knieža básnikov, Karol IV. – otec vlasti, J. Škultéty – baťko) alebo sa pomenúva nejaká osoba s určitou vlastnosťou vlastným menom významného nositeľa tejto vlastnosti (zvodca žien – Don Juan, silný človek – Herkules, chorý, zmrzačený úbožiak – Lazár atď.).

Antonovič, Maxim Alexejevič

Antonovič, Maxim Alexejevič, 9. 5. 1835 Belopolie – 14. 11. 1918 — ruský publicista, literárny kritik a filozof, predstaviteľ ruských revolučných demokratov, popularizátor darvinizmu a materializmu, zástanca progresívneho vedeckého bádania v Rusku.

Antoš, Kamil

Antoš, Kamil, 9. 10. 1925 Rimavská Sobota – 13. 5. 2013 Bratislava — slovenský chemik. R. 1951 – 91 pôsobil na Chemickotechnologickej fakulte STU v Bratislave (dnes Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU; 1960 – 70 vedúci Katedry organickej chémie, 1962 – 65 prodekan fakulty); 1967 profesor. Priekopník vo výskume izotiokyanátov a ich využitia ako antibakteriálnych látok a odborník v oblasti textilnej chémie. Autor a spoluautor viac ako 100 vedeckých prác v domácich i zahraničných časopisoch, 95 československých a 18 medzinárodných patentovaných vynálezov, 6 vysokoškolských učebníc a viacerých monografií. Nositeľ viacerých ocenení, napr. Hanušovej medaily (1990).

antracén

antracén [gr.], C14H10 — aromatický uhľovodík, izomérny s fenantrénom. Biela kryštalická látka nerozpustná vo vode, rozpustná v éteri, acetóne, chloroforme a benzéne ; teplota topenia 218 °C. V roztoku vykazuje modrú fluorescenciu. Nachádza sa v čiernouhoľnom dechte, z ktorého sa aj získava. Používa sa najmä na výrobu antrachinónu, ktorý je dôležitým medziproduktom pri výrobe farbív, ako scintilátor v scintilačných detektoroch a ako insekticíd.

antracit

antracit [gr.] — druh prírodného uhlia s najvyšším obsahom uhlíka (90 – 96 %) zo skupiny kaustobiolitov. Je čiernej farby s vysokým kovovým leskom, homogénne, ťažko zápalné. Používa sa ako tuhé palivo (náhrada koksu do vysokých pecí), na výrobu generátorového plynu a ako zdroj uhlíka (redukčné činidlo). Vyskytuje sa na dne bohatých uhoľných panví. Najväčšie svet. ložiská antracitu sú v Číne, Rusku, na Ukrajine a v USA. Na Slovensku sa vyskytuje pri Veľkej Tŕni.

Antracyt

Antracyt, do 1962 Bokovo-Antracyt — banské mesto na Ukrajine v Luhanskej oblasti v Doneckej panve; 77-tis. obyvateľov (2016). Ťažba čierneho uhlia, antracitu. Priemysel stavebných materiálov, strojársky, potravinársky, ľahký.

Založené 1895, od 1920 názov Bokovo-Antracyt. Po vypuknutí ozbrojeného konfliktu medzi ukrajinskými vládnymi silami a oddielmi separatistov od 2014 kontrolované separatistickou Luhanskou národnou republikou.

antrachinón

antrachinón [gr.], antracén-9,10-chinón, C14H8O2 — aromatická zlúčenina, chinón. Žltá kryštalická látka nerozpustná vo vode, teplota topenia 286 °C. Vyrába sa katalytickou oxidáciou antracénu vzduchom pri 300 °C v prítomnosti katalyzátora oxidu vanadičného V2O5 alebo Friedelovou-Craftsovou reakciou z ftalanhydridu a benzénu. Používa sa na prípravu rôznych derivátov antrachinónu, ktoré sú dôležitými medziproduktmi vo výrobe antrachinónových farbív. Viaceré deriváty antrachinónu sú rastlinné farbivá (→ alizarín); početné deriváty sú zastúpené v rastlinách ako aglykón antrachinónových glykozidov.

antrachinónové farbivá

antrachinónové farbivá — organické farbivá odvodené od antrachinónu; ich farba prechádza od žltej po červenofialovú v závislosti od polohy a charakteru substituentov viazaných na aromatický systém (→ flavantrén, → indantrén). Používajú sa na farbenie a potláčanie textílií, ako pigmenty na farbenie plastov alebo na výrobu tlačových farieb. Majú výbornú stálosť na svetle; sú pomerne drahé.

antrachinónové glykozidy

antrachinónové glykozidy — glykozidy obsahujúce cukornú zložku (ᴅ-glukózu alebo ʟ-ramnózu) viažucu sa glykozidovou väzbou na hydroxylovú skupinu antrachinónu v polohách 1, 6 alebo 8. Nachádzajú sa v hubách a v rastlinách čeľadí stavikrvovité, cezalpínovité, rešetliakovité, marenovité, ľaliovité. Drogy s obsahom antrachinónov sa všeobecne používajú ako laxatíva (list aloy kapskej, list senny, krušinová kôra, rebarborový koreň). Ich účinok sa začína 6 – 8 hodín po podaní. Antrachinóny uvoľnené z molekuly sa v hrubom čreve pôsobením črevných mikroorganizmov redukujú na účinné látky, ktoré zvyšujú jeho sekréciu a peristaltiku. Antrachinónové glykozidy sa čiastočne vylučujú obličkami a mliekom, preto sa nemajú užívať pri dojčení. Keď sa cukorná zložka priamo viaže na uhlík molekuly antrachinónu v polohe 9 alebo 10, ide o glykozylované antrachinóny (→ aloín).

antraknózy

antraknózy [gr.], antracnosis — choroby rastlín (v niektorej odbornej literatúre označované ako hniloby) spôsobené hubami rodov Gloeosporidiella a hladkoplodka (Colletotrichum), napr. antraknózu fazule spôsobuje hladkoplodka fazuľová (Colletotrichum lindemuthianum), antraknózu uhoriek a niektorých rastlín z čeľade tekvicovité hladkoplodka uhorková (Colletotrichum orbiculare) a antraknózu ríbezlí Gloeosporidiella ribis. Prejavujú sa najmä kruhovitými, neskôr ostro ohraničenými tmavými škvrnami na nadzemných orgánoch rastlín.

antrakotómia

antrakotómia [gr.] — vedný odbor zaoberajúci sa anatómiou zuhoľnateného dreva. Dôležitý predovšetkým pri analýzach zvyškov drevného uhlia, ktoré sa zachovali z jeho výroby v stredoveku, ale aj po požiaroch v dávnej minulosti. Na základe analýzy predovšetkým zuhoľnatených cievnych elementov dreva je možné zistiť, ktoré druhy drevín boli spálené.