Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 150 z celkového počtu 441 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

anténová výhybka

anténová výhybka — obvod alebo zariadenie umožňujúce oddeliť 2 alebo viac signálov rôznej frekvencie, čo umožňuje súčasne používať jednu anténu (→ širokopásmová anténa) na príjem niekoľkých rozhlasových, resp. televíznych staníc.

anténovcovité

anténovcovité [lat.], Pimelodidae — čeľaď z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), podrad Siluroidea. Ryby s prevažne nočnou aktivitou žijúce pri dne juhoamerických riek. Majú prevažne dorzoventrálne (od chrbtovej steny smerom k brušnej stene) sploštené telo bez šupín, zvyčajne s tmavomramorovaným (škvrnitým) chrbtom a so svetlým bruchom, tukovú plutvičku a sploštenú hlavu s troma pármi dlhých fúzikov. Patrí sem okolo 30 rodov so 112 druhmi, napr. okolo 1 m dlhý anténovec škvrnitý (Pseudoplatystoma fasciatum) a do 70 cm dlhý anténovec štíhly (Sorubim lima).

anténový napájač

anténový napájač — vysokofrekvenčné vedenie na prenos signálov z vysielača do vysielacej antény, resp. z prijímacej antény do prijímača. Anténový napájač môže byť nesymetrický (koaxiálny, súosový) alebo symetrický (dvojvodičový).

antenzín

antenzín [gr. > lat.] — rastlinný rastový hormón podporujúci tvorbu kvetov; tvorí sa v krátkom dni (→ rastliny krátkeho dňa).

antepagmentum

antepagmentum [lat.] —

1. architektonický prvok umiestnený pred inými prvkami. Uplatňoval sa ako obloženie vertikálnych a horizontálnych pilastrov ostenia starorímskych dvier. Zakrytím ich priečelia zabraňoval otváraniu smerom von;

2. ornamenty na architráve a vlyse etrusko-italických stavieb.

antependium

antependium [lat.], frontale — ozdobný kryt čelnej strany oltárnej menzy zhotovený z textilu, kovu, dreva alebo z kože, dekorovaný maľbou, výšivkou alebo reliéfom. Najznámejšie antependiá sú v kostole San Ambroggio v Miláne, v Chráme sv. Marka (San Marco) v Benátkach, v Musée de Cluny v Paríži (ozdobná maľba Henricha II. z bazilejského kláštora), v Museo degli Arazzi vo Florencii (textilné antependium, 1336).

anteponovaný orgán

anteponovaný orgán — orgán stojaci pred iným orgánom, napr. pri kvetoch tyčinky stojace pred korunnými lupienkami.

antepréteritum

antepréteritum [lat.] — predminulý čas; čas vyjadrujúci minulý dej, ktorý sa stal pred iným minulým dejom vyjadreným préteritom, prípadne jeho opisným ekvivalentom. Napr. Do dediny sa po vojne vrátil človek, ktorý sa ešte predtým stratil.

Anter

Anter, Anteros, sv., ? – 3. 1. 236 Rím — pápež (235 – 236) pravdepodobne gréckeho pôvodu; pontifikát počas perzekúcií cisára Maximina Thraxa. Sviatok 3. januára.

anteridiálna bunka

anteridiálna bunka — generatívna bunka, resp. jadro peľového zrnka. Počas rastu peľového vrecúška sa z nej vytvoria spermáciové bunky, pri niektorých nahosemenných rastlinách spermatozoidy.

anteridiofor

anteridiofor [gr.] — bot. stopkatý nosič plemenníčkov (anterídií) pri niektorých machorastoch z triedy pečeňovky.

anterídium

anterídium [gr. > lat.], plemenníček — samčí pohlavný orgán výtrusných rastlín.

anteriórny

anterior [lat.] — biol., lek. predný, ležiaci vpredu; opak posterior.

antéza

antéza [gr. ] — obdobie kvitnutia rastlín.

Antheil, George

Antheil [ensil], George, 8. 7. 1900 Trenton, New Jersey – 12. 2. 1959 New York — americký skladateľ a klavirista. Študoval vo Philadelphii u C. Sternberga a E. Blocha. Jeho rané diela sú ovplyvnené radikálnou európskou avantgardou, talianskym futurizmom, experimentoval s mechanickými nástrojmi a nehudobnými zvukmi (klaksóny, sirény), s hudbou I. Stravinského a s džezom. Džezové rytmické prvky hrali neskôr veľkú úlohu pri vytváraní vlastného kompozičného, ako aj interpretačného štýlu. Po 1. svet. vojne ním vzbudzoval pozornosť na koncertoch v Európe (napr. Airplane Sonata, 1921). Autor opier Transatlantic (1930), Helen Reiter (1931), The Rascal (1948), baletov Ballet mécanique (1924), FlightIvan the Terrible (1930), Dreams (1935), filmovej hudby, 7 symfónií a i. Vydal autobiografiu Enfant terrible hudby (Bad Boy of Music, 1945).

anthem

anthem [antem, aj ensem; gr. > angl.] — zborová bohoslužobná skladba v anglikánskej cirkvi. K jej najvýznamnejším skladateľom patrili H. Purcell a G. F. Händel.

Anthemios z Tráll

Anthemios z Tráll [-te-] — byzantský architekt, matematik a sochár činný v 6. stor. v Konštantínopole. R. 532 začal spolu s Isidórom z Miléta stavať najvýznamnejší chrám byzantskej architektúry Hagiu Sofiu v Konštantínopole, ktorý Isidóros z Miléta po jeho smrti dokončil. Autor štúdií o kužeľovom výseku a optike, ako aj prvých zmienok o parabolických zrkadlách.

Anthologia Graeca Palatina

Anthologia Graeca Palatina [-to- gréka -látí-; lat.] — zbierka gréckych antických ľúbostných, ďakovných, spomienkových, satirických a i. epigramov z rukopisu Palatínskej knižnice v Heidelbergu, ktorú zo starších zbierok zostavil v 9. stor. Kónstantinos Kefalas. Hlavní autori: Leónidas z Tarentu (1. polovica 3. stor. pred n. l.), Asklepiadés zo Samu.

Anti

Anti — pôvodne pravdepodobne neslovanský kmeň iránskeho pôvodu sídliaci severne od Azovského mora. Prvé písomné zmienky o Antoch sa nachádzajú u Plínia Staršieho a K. Ptolemaia. Vo 4. – 6. stor. už pravdepodobne slavizovaní Anti tvorili organizovaný kmeňový zväz, ktorý sídlil východne od Sklavínov v str. a dolnom Podneprí až po Dnester a Prut (penkovská kultúra). Udržiavali obchodné kontakty s Byzantskou ríšou a so sev. Pričiernomorím. Spolu s Gótmi bojovali proti rímskemu impériu v jeho vých. časti na dolnom Dunaji. Po porážke od Avarov 602 sa Antský zväz rozpadol a časť Antov asi spolu s Avarmi postúpila do Karpatskej kotliny, včleniac sa do polyetnického spoločenstva Avarského kaganátu. V 6. stor. o Antoch, ktorí sa popri Sklavínoch intenzívne podieľali na útokoch na Byzantskú ríšu a na osídľovaní dolného Podunajska a Balkánu, písal Jordanes, ako aj byzantskí autori, napr. Prokopios z Caesarey. Jadro Antov (penkovská kultúra) vytvorilo bázu slovanského osídlenia juž. Ukrajiny a v 6. – 9. stor. sa podieľalo aj na slovanskej kolonizácii území vých. a severových. smerom za Dneper až k Donu a k Volge i na vzniku východoslovanských národov.

anti-

anti- [gr.] — predpona zložených slov s významom proti.

antiandrogény

antiandrogény [gr.] — látky znižujúce účinok mužských pohlavných hormónov (→ androgény). Používajú sa pri liečbe nadmerného ochlpenia, vylučovania kožného mazu a akné u žien, ako aj karcinómu prostaty a zníženia nadmernej sexuálnej aktivity u mužov.

antianemiká

antianemiká [gr.] — lieky používané na liečbu anémie. Pri hypochrómnej anémii sa podávajú prípravky obsahujúce železo a železnaté soli (liečba je dlhodobá, prípravky sú často zle znášané – tráviace ťažkosti), pri megaloblastickej anémii kyselina listová (podáva sa pri jej nedostatku) a vitamín B12 (pri hypovitaminóze B12).

antianginózne látky

antianginózne látky — prípravky používané pri liečbe anginy pectoris na prevenciu a liečbu záchvatov ischémie srdcového svalu (→ ischemická choroba srdca). V súčasnosti sú najčastejšie podávanou skupinou nitráty, ich účinok sa prejavuje znížením odporu koronárnych tepien a srdcovej činnosti (napr. nitroglycerín sa podáva pod jazyk, má rýchly a krátky účinok); dlhoúčinkujúce nitráty sa používajú na prevenciu záchvatov. Nežiaduce účinky: niektorým pacientom spôsobujú bolesti hlavy a pokles krvného tlaku. K antianginóznym látkam patria aj β-blokátory a blokátory vápnikového kanála.

antiartropodiká

antiartropodiká [gr.] — lieky používané na liečbu ochorení spôsobených článkonožcami (Arthropoda), napr. komármi, kliešťami, blchami, plošticami, všami ap. Pripravujú sa vo forme emulzií, sprejov, práškov, aerosólov, tabliet ap.

antiartrotiká

antiartrotiká [gr.] — tkanivové extrakty z chrupiek a kostnej drene alebo sulfáty mukopolysacharidov. Používajú sa pri liečbe degeneratívnych kĺbových ochorení.

antiarytmiká

antiarytmiká [gr.], antidysrytmiká — lieky používané pri liečbe porúch srdcového rytmu (→ arytmia). Rozdelenie antiarytmík podľa Vaughana-Williamsa je uvedené v tabuľke.

Antiarytmiká
Skupina Miesto pôsobenia Látky
I. A na sodíkový kanál chinidín, prokaínamid, ajmalín
I. B na sodíkový kanál mezokaín
I. C na sodíkový kanál flekainid
II. na β-receptory sympatikového nervového systému β -blokátory
III. na draslíkový kanál amiodarón, sotalol
IV. na vápnikový kanál blokátory vápnikového kanála
(V.) digoxín

antiastmatiká

antiastmatiká [gr.] — lieky používané na liečbu prieduškovej astmy. Slúžia na zníženie frekvencie a intenzity záchvatov, ako aj na zvládnutie akútneho záchvatu astmy. Liečba je spravidla dlhodobá. Používajú sa bronchodilatanciá (lieky rozširujúce priedušky), napr. β-sympatomimetiká, metylxantíny (teofylín), parasympatolytiká (ipratropiumbromid), látky ovplyvňujúce alergický zápal priedušiek (glukokortikoidy a látky inhibujúce uvoľňovanie mediátorov zo žírnych buniek).

antiaterosklerotiká

antiaterosklerotiká [gr.] — lieky používané v prevencii a liečbe rozvinutej aterosklerózy a aterosklerotických komplikácií (napr. ischemická choroba srdca), ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku. K antiaterosklerotikám patria antihyperlipidemiká a antitrombotiká.

antiatlasidy

antiatlasidy [vl. m.] — stredno- až vrchnoproterozoické súčasti Antiatlasu; rozdeľujú sa na centrálne (vek asi 1 600 mil. – 1 670 mil. rokov), záp. (1 400 mil. – 1 500 mil. rokov) a vých. ( 850 mil. – 1 050 mil. rokov). S geotektonickým cyklom vých. antiatlasíd je spojená rozsiahla granitizácia a väčšina granitov Maroka, na konci tohto cyklu vznikli molasy.

antibakchej

antibakchej [gr.], palimbakchej — v antickom časomernom veršovom systéme trojslabičná päťmórová stopa vzorca — — ⋃. V sylabotonickom veršovom systéme ho nemožno realizovať, pretože každé slovo má iba jeden prízvuk. V slovenskej poézii ho používali len bernolákovci (J. Hollý), pretože v bernolákovčine neplatil rytmický zákon, t. j. mohli za sebou nasledovať dve alebo viac dlhých slabík.

antibakteriálne látky

antibakteriálne látky — zlúčeniny schopné usmrtiť baktérie alebo potlačiť ich rast. Môžu byť prirodzenými produktmi metabolickej činnosti mikroorganizmov alebo sú syntetizované chemicky. Látky spôsobujúce smrť baktérií sa nazývajú baktericídne. Spravidla sa pevne viažu na miesto, ktoré v bunke zasahujú. Zlúčeniny, ktoré nevyvolávajú smrť baktérií, iba potláčajú ich rast tým, že inhibujú ich rozmnožovanie, sa nazývajú bakteriostatické. Často môže tá istá zlúčenina pôsobiť pri vysokých koncentráciách baktericídne, pri nižších bakteriostaticky. Podstatou efektívneho použitia antibakteriálnych látok proti bakteriálnym infekciám sú biochemické rozdiely bunkových štruktúr prokaryontných a eukaryontných buniek. Účinok antibakteriálnych látok je teda namierený najmä proti unikátnej štruktúre bunkovej steny baktérií alebo proti ich ribozómom. Väčšina antibiotík, ktoré sa používajú v lekárstve na liečenie bakteriálnych infekcií, sú inhibítory syntézy bunkovej steny alebo proteosyntetického aparátu prokaryontných buniek.

Antibes

Antibes [-tib] — prístavné mesto v juž. Francúzsku v metropolitnom regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur v departemente Alpes-Maritimes na Azúrovom pobreží; 76-tis. obyv. (2013). Priemysel kozmetický (parfumy), konzervárenský, tabakový. Známe prímorské kúpele.

Založené v 5. stor. pred n. l. ako grécka osada (názov Antipolis), neskôr rímske mesto, 1384 – 1608 vo vlastníctve Grimaldiovcov. Zámok Grimaldiovcov (14. – 16. stor.) s múzeom (zbierka diel P. Picassa), archeologické múzeum, múzeum absintu. Zoologická záhrada s kolekciou morskej fauny, delfinárium, záhradnícka škola.

antibiogram

antibiogram [gr.] — výsledok zisťovania citlivosti choroboplodných baktérií na antibiotiká a chemoterapeutiká. V antibiograme sú vyznačené lieky, proti ktorým je daný mikróbny kmeň rezistentný (znamienko -) a na ktorý je citlivý (znamienko +). V prípade potreby sa v laboratóriu zisťuje aj citlivosť na rôzne dávky liekov a vo výsledku sa udáva najnižšie účinné množstvo antibiotika a chemoterapeutika.

antibiotiká

antibiotiká [gr.], skr. ATB — nízkomolekulové biogénne látky, ktoré v malých koncentráciách potláčajú rast mikroorganizmov a používajú sa na liečbu bakteriálnych infekcií. Podľa chemickej štruktúry sa delia na β-laktámové (penicilíny, cefalosporíny), tetracyklínové, aminoglykozidové (streptomycín, neomycíny), makrolidové (erytromycín, spiramycín, leukomycín, nystatín), ansamycínové (rifamycíny), polypeptidové (gramicidín, polymyxín B, kolistín) a i.

Väčšina známych antibiotík je produkovaná rôznymi mikroorganizmami, napr. plesňami, hubami, baktériami ako ich sekundárne metabolity, a získava sa najmä biotechnologickými postupmi; len málo antibiotík sa pripravuje synteticky (napr. chloramfenikol, ᴅ-cykloserín). Zo základnej štruktúry (najčastejšie získanej kvasným procesom) sa pripravujú polosyntetické deriváty, ktoré majú rôzne spektrum účinku a rôznu stabilitu proti deštrukčným enzýmom.

Antibiotiká sú schopné už v nízkych koncentráciách zastaviť rast, prípadne rozmnožovanie mikroorganizmov (bakteriostatický účinok antibiotík) alebo ich usmrcovať (baktericídny účinok antibiotík). Vyznačujú sa rôznou mierou selektivity účinku na mikroorganizmus. Najvýhodnejšie sú antibiotiká ovplyvňujúce tie biochemické procesy v mikróboch, ktoré makroorganizmus (hostiteľ) nemá. Po nadmernom a nesprávnom používaní antibiotík sa mikrób môže stať necitlivým na podávanie terapeutických dávok – vzniká rezistencia (odolnosť) proti účinku antibiotika. Podľa účinnosti sa antibiotiká delia na antibakteriálne, antimykotické, antituberkulózne, antiparazitárne, protiplesňové, protivírusové ap. Niektoré majú úzke spektrum účinnosti, t. j. pôsobia len na určité grampozitívne mikróby (streptokoky, stafylokoky ap.), napr. oxacilín. Antibiotiká so širokým spektrom účinnosti pôsobia na grampozitívne aj gramnegatívne mikroorganizmy (Proteus, Escherichia coli, salmonely), napr. chloramfenikol, ampicilín.

Antibiotiká sa využívajú v medicíne najmä na liečbu a prevenciu rôznych infekčných ochorení (infekcie dýchacích ciest, centrálneho nervového systému, zažívacieho traktu, infikované poranenia ap.). Pre úspešnosť liečby je nevyhnutné dodržiavať určité pravidlá: správny výber antibiotika, včasné podanie (správnou prívodnou cestou), primerané dávkovacie intervaly, dĺžku a spôsob podávania. Niektoré druhy potravy znižujú ich absorpciu (napr. mlieko a jeho výrobky znižujú účinok tetracyklínov). Najpoužívanejšie sú β-laktámové antibiotiká (cefalosporíny), chloramfenikol, tetracyklínové, makrolidové, aminoglykozidové a polypeptidové antibiotiká. Na optimalizáciu účinku sa antibiotiká môžu kombinovať (napr. bacitracín s neomycínom). Pri liečbe antibiotikami môžu vznikať nežiaduce reakcie s rôznymi prejavmi – ťažké alergie (častejšie po penicilínoch) alebo toxické poruchy orgánov (poruchy obličiek a sluchu po aminoglykozidových antibiotikách). Zneužívanie antibiotík vedie k častejšiemu vzniku rezistencie, ich optimálne využitie podporuje správna antibiotická politika zdravotníctva a adekvátna informovanosť používateľov.

antibióza

antibióza [gr.] — nerovnomerné využívanie podmienok prostredia jedincami v rámci spolužitia organizmov (ich vzájomná konkurencia); potláčanie rastu a životných prejavov jedného organizmu druhým (napr. medzi mikroorganizmami, keď jeden vytvára látky znemožňujúce existenciu iného – plesne Penicillium notatum tvoria penicilíny, ktoré ničia mnohé choroboplodné baktérie). Niektoré z týchto látok sa používajú ako lieky (napr. antibiotiká). Látky s antimikrobiálnym účinkom tvoria aj niektoré rastliny, napr. fytoncídy v cibuli a v cesnaku. Opak: symbióza.

anticipácia

anticipácia [lat.] — vykonanie niečoho vopred, v predstihu (pohybu, kroku, zložitého úkonu);

1. ekon. anticipácia ekonomických činiteľov — pesimistické alebo optimistické hypotézy, na ktorých sa zakladajú predpovede (napr. výpočty na dosiahnutie istého výsledku); o anticipáciu ide aj pri účtovaní položiek patriacich do príslušného obdobia i vtedy, keď v ňom ešte skutočný príjem alebo výdavok nenastal; anticipácia platby — úhrada pred termínom splatnosti;

2. filoz. myšlienkové predstihovanie, predpokladanie budúcich vnemov, poznatkov, udalostí; predvídanie opierajúce sa skôr o tušenie ako o presné poznanie. Môže ísť o zdanlivo ničím nepodmienené uchopenie budúceho poznatku, ale aj o unáhlené, väčšinou nesprávne zovšeobecnenie na základe malého počtu prípadov (napr. Aristotelova anticipačná indukcia). I. Kant hovorí o tzv. anticipácii vnímania, čím rozumie také poznanie, ktoré možno apriórne označiť ako empirické. Anticipácia je vlastne predbežné poznanie, ktoré sa dodatočne vedecky overuje;

3. jaz. lapsus, prolepsa — prerieknutie, omyl pri písaní, ktorý vzniká ako časová inverzia predbiehaním grafického vyjadrenia pred myšlienkovým spracovaním výrazu;

4. psychol. využitie predošlej skúsenosti (učenia) na vedomú i spontánnu pripravenosť na efektívny čin, ale aj uvedomelé správanie podľa hodnôt a noriem skupiny, do ktorej by jednotlivec raz chcel patriť. V experimentoch na podmienené reflexy slinenie psov už napr. pri zažatí žiarovky, zvýšenie frekvencie tepu pri začutí nezvyčajného šramotu.

anticipátky

anticipátky [lat.], aj anticipálky, anticipačné listy, anticipačné poukážky, anticipačné šajny, nem. Antizipationsscheine — druh papierových peňazí predstavujúcich len predpokladané štátne príjmy; vydané v Rakúsku 1813 (aj 1814) na získanie prostriedkov na vojnu s Francúzskom. R. 1816 stiahnuté z obehu.

antická záhrada

antická záhrada — časť antického domu vyčlenená na oddych a pestovanie rastlín. Okrasná antická záhrada bola v dome zvyčajne umiestnená vo vnútornom dvore (peristyle), úžitková na voľnom priestranstve za domom. Vo vnútornej peristylovej záhrade sa pestovali najmä kvety a zeleň upravované do geometrických tvarov. Súčasťami kvetinovej záhrady boli aj malý bazén, fontány, vázy a rôzne skulpturálne doplnky. Pri vilách na návršiach mali záhrady terasovité úpravy s nízkymi plotmi z tvarovaných kríkov alebo z navŕšených kameňov. Rimania budovali záhrady ruží (rozáriá) a zeleninové záhrady (viridáriá). Známe sú záhrady v Pompejach a Herkulaneu.

antické olympijské hry

antické olympijské hry, staroveké olympijské hry — najslávnejšie grécke kultové hry usporadúvané na počesť boha Dia (Zeus). Podľa bájí bol ich zakladateľom Herakles. Prvé antické olympijské hry sa údajne uskutočnili 776 pred n. l. a tento rok sa neskôr stal základom gréckeho datovania. Konali sa každé 4 roky, trvali 5 – 7 dní a počas nich bol medzi gréckymi mestskými štátmi (polis) vyhlásený všeobecný mier (ekecheiria). Kto ho porušil, bol potrestaný (napr. Sparta bola vylúčená z hier 420 pred n. l.). Posledné hry (293. v poradí) sa konali 393 n. l., keď boli v súvislosti so zákazom všetkých pohanských kultov a sviatkov cisárom Theodosiom I. Veľkým zakázané. Spočiatku sa na nich mohli zúčastniť iba slobodní Gréci, neskôr i príslušníci iných národov, dokonca i otroci (gladiátori). Ženy na nich nemohli štartovať, ale víťazkami sa mohli stať ako majiteľky koní a záprahov. Evidovali sa iba víťazi, ktorí boli dekorovaní vencom z olivovej ratolesti a ktorým boli preukazované veľké pocty. K prvým víťazom patril Chionis, šprintér zo Sparty, štvornásobný víťaz stadia, trojnásobný víťaz diaulu, zápasník Milón z Krotónu, štvrťstoročie najsilnejší muž Grécka, Leónidas z Rodu, 12-násobný víťaz v behu. Na prvých 13 hrách sa súťažilo v jedinej disciplíne – v dromose (beh na 1 stadion, 192,27 m), postupne pribúdali ďalšie disciplíny: diaulos (2 stadiá), dolichos (vytrvalostný beh), palé (zápas), pentatlon (päťboj – skok do diaľky, dromos, hod oštepom, diskom, palé), pygmé (box), pankration (kombinácia boxu a zápasu), hoplitodromos alebo dromos hoplitón (beh ťažkoodencov na 2 – 4 stadiá), preteky štvorzáprahov (neskôr i ďalšie hipické súťaže).

antický časomerný veršový systém

antický časomerný veršový systém, antická metrika —

1. súhrn pravidiel metrickej organizácie starogréckej (vznikol v 8. stor. pred n. l.) a starorímskej (z Grécka prenikol do Ríma v 3. stor. pred n. l.) poézie. Do európskej a slovenskej literatúry prenikol v období klasicizmu. Jeho základom je metrum, ktoré má dva protikladné elementy rytmickej výstavby: dlhú (jej vyslovenie trvalo 2 móry) a krátku (1 móru) slabiku. Zaraďuje sa ku kvantitatívnej verzifikácii, pretože jeho rozhodujúcim činiteľom je čas. Rytmus verša sa zakladá na normovanom striedaní týchto prvkov: slabika je dlhá prirodzene (natura), keď je nositeľom kvantity, alebo polohou (positione), keď za ňou nasleduje skupina spoluhlások. Ak sa v skupine spoluhlások vyskytne hláska r alebo l, môže sa považovať za dlhú i za krátku (podľa potreby metra), za krátke sa považujú všetky ostatné slabiky. Dlhé a krátke slabiky sa zoskupujú do stopy, ktorá je najmenšou jednotkou metra a skladá sa z ťažkej (téza) a z ľahkej doby (arza). Metrum verša vytvárajú rovnaké alebo rozdielne stopy. Jednoduché metrum je vybudované na určitej stope, zmiešané alebo logaedické metrum sa skladá zo stôp rozličného druhu, zložené má rozličné kóla (kólon). V antickej metrike sa uplatnilo veľké množstvo stôp, ktoré sa delili podľa počtu slabík a počtu mór, ale aj podľa umiestnenia tézy, podľa zoskupenia v metre ap.;

2. verzologická (metrická) náuka o antických veršových formách a útvaroch.

Anticosti

Anticosti [entikosti], angl. Anticosti Island, fr. Île d’Anticosti — ostrov v Zálive svätého Vavrinca (Atlantický oceán) patriaci Kanade, administratívne predstavuje súčasť provincie Quebec ; 7 892 km2, 240 obyv. (2011). Budovaný najmä vápencami; hojne zalesnený.

anticyklóna

anticyklóna [gr.], tlaková výš — základný tlakový útvar so zvýšeným tlakom vzduchu, v ktorého centrálnej časti je tlak vzduchu najvyšší a smerom k okrajom sa znižuje. Na synoptickej mape je anticyklóna vymedzená aspoň jednou uzavretou izobarou alebo izohypsou, pričom tlak vzduchu vnútri je vyšší než v okolí. Gradienty tlaku vzduchu sú v anticyklóne menšie než v cyklóne. Na sev. pologuli prúdi vzduch v anticyklóne v smere hodinových ručičiek, pričom v hraničnej vrstve atmosféry v dôsledku trenia smeruje z anticyklóny von. Toto prúdenie spôsobuje, že cez centrálnu časť anticyklóny neprechádza atmosférický front. Vzduch v centrálnej časti anticyklóny zostupuje po vertikále, zohrieva sa a podľa vlastností vzduchu pri zemi sa vo výške (alebo vo voľnej atmosfére) vytvárajú subsidenčné inverzie teploty vzduchu. Počasie v anticyklóne závisí od jej vývojového štádia, vlastností vzduchovej hmoty, v ktorej sa vytvorila, ako aj od charakteru povrchu podkladu, nad ktorým sa rozkladá v danom ročnom období. Podľa toho, v ktorej geografickej oblasti sa tvorí alebo sa dlhší čas udržiava, dostáva anticyklóna svoj špecifický názov, napr. antarktická, arktická, azorská (severoatlantická), bermudská, havajská (severopacifická, honolulská), juhopacifická, kanadská (severoamerická), kontinentálna, maurícijská (juhoindická), sibírska, svätohelenská (juhoatlantická).

Vo vývoji anticyklóny sa rozlišuje niekoľko fáz: 1. začiatočné štádium (štádium vzniku anticyklóny) sa pozoruje na prízemnej synoptickej mape od prvých príznakov vzniku do objavenia sa prvej uzavretej izobary s hodnotou tlaku deliteľnou piatimi; 2. štádium mladej anticyklóny (štádium mohutnenia anticyklóny) sa vyznačuje zvyšovaním tlaku v jej oblasti; 3. štádium maximálneho rozvoja anticyklóny, v ktorom sa v centrálnej časti útvaru dosiahne najvyšší tlak; 4. štádium oslabovania (rozpadu) anticyklóny sa vyznačuje postupným znižovaním tlaku v jej oblasti, až kým nedosiahne hodnoty porovnateľné s tlakom v okolí rozpadajúcej sa anticyklóny. Trvanie každého štádia je rôzne a kolíše od niekoľkých hodín do niekoľkých dní, pričom anticyklóna nemusí prechádzať všetkými vývojovými štádiami.

anticyklonálne morské prúdy

anticyklonálne morské prúdy — dlhodobo stabilné systémy prúdenia morskej vody, ktoré sa utvárajú v oceánoch v miestach existencie nepohyblivých subtropických anticyklón. V súlade s pravidelným prúdením vzduchu na okrajoch anticyklón (na sev. pologuli v smere hodinových ručičiek, na juž. pologuli v protismere ) sa tu utvára uzavretý systém prúdenia morskej vody. Takýto charakter má napr. systém Golfského prúdu, Kanárskeho prúdu a Severného rovníkového prúdu v sev. časti Atlantického oceána alebo systém Západoaustrálskeho prúdu, Južného rovníkového prúdu, Madagaskarského prúdu a Západného príhonu na juhu Indického oceána.

antidampingové opatrenia

antidampingové opatrenia — činnosť namierená proti účinkom dampingu. Antidampingové opatrenia predstavujú ochranárske opatrenie domáceho trhu, zvyšujú platnú colnú tarifu dovážaných tovarov. V praxi sa uplatňujú antidampingové clá, dovozné prirážky ap. Všetky antidampingové opatrenia musia vychádzať z platných medzinárodných dohôd (napr. Všeobecná dohoda o clách a obchode). Väčšinou majú formu colnej sadzby spravidla hodnotového cla, t. j. určitého percenta z hodnoty faktúrovanej ceny, môžu však mať aj formu špecifického cla vyjadrovaného na základe iných parametrov, než je hodnota tovaru, napr. na základe jeho hmotnosti.

antidepresíva

antidepresíva [gr. + lat.] — lieky používané pri liečbe depresívnych stavov, melanchólie, úzkosti, chronických bolestí. Predpokladá sa, že pri depresii je v mozgu nedostatok katecholamínov (noradrenalín, sérotonín). Antidepresíva zabrzdením inaktivačných mechanizmov zvyšujú hladinu týchto látok. Delia sa na tymoleptiká I. – III. generácie, ktoré odstraňujú depresie a zlepšujú náladu potlačením spätného vychytávania katecholamínov a sérotonínu zo synaptickej štrbiny (napr. imipramín, amitriptylín, maprotilín), tymoeretiká, ktoré znižujú odbúravanie noradrenalínu a sérotonínu vnútri bunky (napr. izocarboxazid, selegilín), a anxiolytiká.