Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 447 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Ansbach

Ansbach [-zbach] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko; 41-tis. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky, jemnej mechaniky, textilný, drevospracujúci. Vzniklo vedľa benediktínskeho kláštora (okolo 748 – 1563) a ako mesto sa spomína 1221, od 1331 sídlo grófov z Norimbergu (franskej vetvy Hohenzollernovcov). Stavebné pamiatky: markgrófska rezidencia (16. – 18. stor.), radnica (17. stor.), kostol Gumbertuskirche (11. – 18. stor.), synagóga (1744 – 46) a i. R. 1710 – 1860 tam pracovala manufaktúra na výrobu porcelánu (→ ansbašský porcelán).

ansbašský porcelán

ansbašský porcelán — porcelánové výrobky vyrábané 1710 – 1860 v Ansbachu, neskôr v Bruckenbergu; značené písmenom A.

Anselmi, Giuseppe

Anselmi [-zel-], Giuseppe, 16. 11. 1876 Nicolosi pri Catanii – 27. 5. 1929 Zoagli, Ligúria — taliansky spevák (tenor). Umeleckú kariéru začal ako 13-ročný huslista, okolo 1896 začal spevácku kariéru v operete, 1900 v opere; od 1904 sólista milánskej La Scaly. Vďaka krásnemu ušľachtilému hlasu, veľkej hudobnej kultúre a divadelnému prejavu sa stal jedným z najpopulárnejších operných spevákov začiatku 20. storočia. Vynikal v belkantovej literatúre a ako interpret diel G. Verdiho a G. Pucciniho. Hosťoval na popredných svetových operných scénach.

Ansermet, Ernest

Ansermet [-me], Ernest, 11. 11. 1883 Vevey – 20. 2. 1969 Ženeva — švajčiarsky dirigent a skladateľ. Pôvodne profesor matematiky. Dirigovanie študoval krátko v Berlíne u F. Mottla a A. Nikischa, skladbu v Lausanne u E. Blocha. R. 1911 začal dirigovať promenádne koncerty v Montreux. Zásluhou I. Stravinského sa 1915 stal dirigentom Ďagilevovho baletného súboru Ballets Russes, 1918 založil a do 1967 viedol Orchestre de la Suise romande v Ženeve. Významný interpret hudby I. Stravinského, C. Debussyho, F. Martina, A. Honeggera, M. Ravela a i. Autor piesní a orchestrálnych skladieb a početných inštrumentácií cudzích skladieb, napr. 6 Epigrafov C. Debussyho a i.

Ansgar

Ansgar, sv., aj Anscharius, okolo 801 asi pri Corbie – 3. 2. 865 Brémy — francúzsky benediktín, od 832 prvý biskup hamburskej diecézy. Misionár v Dánsku a vo Švédsku, kde organizoval severskú cirkev. Nazývaný preto aj apoštol severu a kanonizovaný.

anšlus

anšlus [nem.] —

1. po 1. svet. vojne politika nenásilného pričlenenia území obývaných prevažne Nemcami k Nemecku. Hnutie sa rozvinulo najmä v Rakúsku po rozpade habsburskej monarchie. Dňa 12. 11. 1918 bola proklamovaná Nemecká republika Rakúsko ako súčasť Nemecka. Podľa Saintgermainskej mierovej zmluvy (1919), ktorá obsahovala výslovný zákaz pripojenia k Nemecku, sa Rakúsko stalo nezávislým štátom;

2. obsadenie Rakúska jednotkami fašistického Nemecka 12. 3. 1938 a jeho začlenenie do ríše ako Ostmark (→ Východná marka). V dodatočnom referende (10. apríla) sa za anšlus vyslovilo viac ako 99,73 % Rakúšanov. Veľmoci (USA, ZSSR, Spojené kráľovstvo) na Teheránskej konferencii (1943) rozhodli, že po vojne bude Rakúsko obnovené ako nezávislý štát. R. 1955 bola podpísaná Štátna zmluva o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska, ktorá v článku 4 vylúčila hospodárske a politické pripojenie Rakúska k Nemecku.

Ansorge, Conrad

Ansorge [-zor-], Conrad, 15. 10. 1862 Buchenwald – 13. 2. 1930 Berlín — nemecký klavirista a skladateľ. Študoval v Lipsku a 1885 – 86 vo Weimare u F. Liszta. Podnikal veľké koncertné turné po Európe a USA, uznávaný interpret skladieb L. van Beethovena, F. Schuberta, R. Schumanna a F. Liszta. Vynikajúci klavírny pedagóg, usporadúval interpretačné kurzy v Berlíne a Prahe. Ako skladateľ bol ovplyvnený neskororomantickým eklekticizmom. Napísal Rekviem, Koncert pre klavír a orchester, Sláčikové sexteto, klavírne a sláčikové sonáty a i.

An-šun

An-šun, oficiálny prepis Anshun — mesto v juž. Číne v provincii Kuej-čou; 359-tis. obyvateľov, so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 2,297 mil. obyvateľov (2010). Priemyselné a obchodné centrum oblasti. Potravinársky priemysel, výroba tungového oleja, garbiarstvo, menší oceliarsky závod. V blízkosti ložisko čierneho uhlia. Železničné a cestné spojenie s mestom Kuej-jang (administratívne stredisko provincie).

A-N systém

A-N systém — zariadenie na rádionavigáciu, ktoré rádiomajákom vyznačovalo trať lietadla, používané v minulosti. Smer letu bol vyznačený signálmi, pri odchýlení zo smeru rozdielne zvukové signály signalizovali vybočenie vľavo alebo vpravo. Systémom sa vyznačovali maximálne 4 rôzne trate.

anta

anta, lat. antae — stenový výstupok predlžujúci múrovú konštrukciu stavby. Anta sa využívala na predĺžených bočných stenách predsiene megarónov, zväčša na obidvoch užších stranách pôdorysu. V Grécku často stvárňovaná v duchu použitého architektonického kánonu s pätkou a hlavicou (→ antový chrám).

antabus

antabus [gr. + lat.], disulfiram — látka používaná pri odvykacej liečbe chronického alkoholizmu. Podáva sa dlhodobo so súhlasom pacienta. Po súčasnej konzumácii alkoholu vyvoláva subjektívne nepríjemné, nie celkom bezpečné prejavy (pocit na vracanie, vracanie, bolesti hlavy, búšenie srdca, silný pokles tlaku), ktoré vyvolávajú strach z pitia alkoholu.

antacidá

antacidá [gr. + lat.] — lieky neutralizujúce nízke pH (podmienené predovšetkým kyselinou chlorovodíkovou) v žalúdku a dvanástniku. Používajú sa pri liečbe vredovej choroby žalúdka a dvanástnika, pri spätnom toku potravy do pažeráka ap. Podávajú sa niekoľkokrát denne, prípadne aj v noci, v čase medzi jedlami. Delia sa na koloidné (napr. hydroxyhlinitan horečnatý) a reaktívne (napr. hydrogenuhličitan sodný). Niektoré antacidá sa môžu vstrebávať, spôsobovať alkalizáciu vnútorného prostredia a ovplyvniť vstrebávanie súčasne užívaných liekov.

antagonista

antagonista [gr.] — zarytý nepriateľ, odporca; opačne pôsobiaci; farm. látka, ktorá oslabuje účinok agonistu. Rozlišuje sa kompetitívny a nekompetitívny antagonista. Kompetitívny antagonista sa vyznačuje schopnosťou obsadiť receptor, znemožniť jeho obsadenie agonistom, ale chýba mu schopnosť vyvolať zmenu v usporiadaní receptora. Nekompetitívny antagonista blokuje účinok agonistu nie súťažením o tú istú štruktúru recepčného miesta, ale viazaním sa na iné recepčné miesto tej istej makromolekuly, čím zabraňuje aktivácii receptora.

antagonizmus

antagonizmus [gr.] — vzájomné protipôsobenie dvoch tendencií, úsilí alebo vplyvov, ktoré majú opačné zameranie a protichodný účinok alebo následky; nezmieriteľný protiklad, absolútny rozpor, forma protirečenia charakterizovaná bojom nezmieriteľných tendencií, síl, spoločenských skupín, ktorá nevyhnutne vedie k radikálnemu riešeniu. Antagonizmus existuje ako všeobecný princíp na všetkých úrovniach foriem pohybu hmoty (v prírode i spoločnosti), kde má svoju špecifickú podobu, a prejavuje sa ako opak spolupôsobiacich synergických vzťahov. Na fyzikálno-chemickej a biologickej úrovni sa antagonizmus prejavuje ako protikladné pôsobenie alebo postavenie, napr. protichodný alebo rušiaci sa účinok rozličných chemických látok (jed – protijed), protichodný vzťah medzi populáciami dvoch druhov organizmov, pri ktorých sa znižuje početnosť populácií vytváraním nepriaznivých podmienok navzájom, súťaženie o potravu, priame zvyšovanie úmrtnosti jedincov, produkcia špecifických antibiotických substancií ap. Kvalitatívne iný je antagonizmus prejavujúci sa na sociálnej úrovni pohybu hmoty medzi spoločenskými skupinami sledujúcimi protikladné sociálne záujmy a z toho prameniace protirečenia, ktoré reflektujú tieto protiklady záujmov.

Antaios

Antaios, genitív Antaia — v gréckej mytológii syn boha mora Poseidóna a bohyne zeme Gaie. Nepremožiteľný obor, pretože vždy, keď strácal silu, dotkol sa svojej matky zeme a načerpal nové sily. Žil v Líbyi, každého prichádzajúceho nútil zápasiť a bez milosti ho zabil. Premohol ho a zabil Herakles, ktorý ho zdvihol do vzduchu a zahrdúsil.

Antakya

Antakya, pôvodne Antiochia — mesto v juhovýchodnom Turecku, administratívne stredisko provincie (ilu) Hatay; 219-tis. obyvateľov (2014). Priemysel chemický, textilný. Poľnohospodárske stredisko. Významné centrum kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu. Sídlo ortodoxného patriarchátu. Od antiky významné kultúrne a náboženské centrum (→ Antiochia).

Antal

Antalasteroid číslo 6717 objavený 1990 Feimutom Börngenom (*1930) a Lutzom D. Schmadelom (*1942, †2016) v Karl-Schwarzschild-Observatorium v Tautenburgu. Nazvaný podľa slovenského astronóma Milana Antala (*1935, †1999), dlhoročného pozorovateľa komét a asteroidov v observatóriu Astronomického ústavu SAV na Skalnatom Plese.

Antal, Frederick

Antal, Frederick (Frigyes), 21. 12. 1887 Budapešť – 4. 4. 1954 Londýn — maďarský historik umenia od 1933 pôsobiaci v Spojenom kráľovstve. Zaoberal sa najmä renesančným umením a manierizmom. Autor prác o umení z obdobia Francúzskej revolúcie. Pozornosť vyvolali najmä knihy Florentské maliarstvo a jeho spoločenské pozadie (Florentine Painting and its Social Backround, 1948) a Hogarth a jeho miesto v európskom umení (Hogarth and his Place in European Art, 1962) a štúdia Poznámky k metóde dejepisu umenia (1949), v ktorej bráni vlastnú marxistickú pozíciu sociologickej interpretácie umenia.

Antal, István

Antal, István, 27. 1. 1909 Budapešť – 25. 9. 1978 tamže — maďarský klavirista. Študoval v Budapešti, vo Viedni a v Berlíne. Pedagóg na Hudobnej akadémii F. Liszta v Budapešti. Rozvinul bohatú medzinárodnú koncertnú činnosť, premiérový interpret početných diel maďarských skladateľov.

Antal, Ján

Antal, Ján, 10. 4. 1934 Hačava, dnes mestská časť Hnúšte, okr. Rimavská Sobota – 22. 7. 2009 Bratislava — slovenský architekt, profesor na Fakulte architektúry STU. Hlavné diela: územný plán Trnava-Hlboká (s T. Alexym, J. Kavanom a F. Trnkusom, 1973), bytový dom na Palisádach v Bratislave (s L. Kušnírom, Ivanom Slameňom, Blaženou Havránkovou, M. Kopeckým, 1968), Kultúrny dom v Uhrovci (s Dušanom Feriancom, Viliamom Dubovským, 1978), spoluautor diela Abstrakcia a kreslenie architektonického priestoru (1968).

Antal, Ján

Antal, Ján, 17. 4. 1928 Mýtna, okres Lučenec — slovenský zootechnický odborník. Od 1952 pracovník Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre; 1974 DrSc. Zaoberal sa problematikou genetiky, plemenitby i techniky chovu a výživy hovädzieho dobytka, najmä teliat, a rozpracoval systém ich chovu v podmienkach veľkých aglomerácií.

Antal, Juraj

Antal, Juraj, 14. 6. 1912 Slovany, okres Martin – 30. 11. 1996 Bratislava, pochovaný na Národnom cintoríne v Martine — slovenský lekár, fyziológ. R. 1938 – 72 pôsobil na Lekárskej fakulte UK, zakladateľ a 1940 – 70 riaditeľ Fyziologického ústavu, súčasne 1957 – 70 externý riaditeľ Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV v Bratislave, 1972 – 95 pôsobil v Ústave pre výskum srdca SAV; 1945 profesor, 1953 člen korešpondent SAV, 1961 DrSc., 1964 akademik SAV, 1968 člen korešpondent ČSAV. Zakladateľ lekárskej fyziológie na Slovensku. Zaoberal sa štúdiom vyššej nervovej činnosti na báze fyziologických aktivít, patrí k priekopníkom kontinuálneho merania krvného tlaku a prietoku krvi počas svalovej práce. Autor Protokolov k praktickým cvičeniam z fyziológie (1968), spoluautor kníh Výživa zdravých a chorých (1951), Zdravoveda (1953) a učebnice Fysiologie člověka I – III (1955 – 57), autor a spoluautor mnohých vedeckých štúdií v domácich i zahraničných časopisoch. Nositeľ viacerých ocenení.

Antal, Ondrej

Antal, Ondrej, 13. 11. 1928 Klenovec, okres Rimavská Sobota — slovenský ekonóm. Pôsobil na Slovenskej vysokej školo technickej (dnes Slovenská technická univerzita) v Bratislave, od 1960 na Vysokej škole dopravy a spojov (dnes Žilinská univerzita) v Žiline, 1969 – 72 a 1980 – 85 prorektor; 1981 profesor. Zaoberal sa štúdiom reprodukcie výrobných fondov a efektívnosťou investícií. Autor viacerých odborných monografií a vysokoškolských učebných textov. Hlavné diela: Politická ekonómia kapitalizmu (1963), Reprodukcia základných výrobných fondov v ČSSR (1964), Ekonómia kapitalizmu (1980), Zvyšovanie efektívnosti československej ekonomiky (1987), Štrukturálne zmeny a intenzifikácia socialistickej ekonomiky (1987).

Antalkidas

Antalkidas, genitív Antalkida, ? – okolo 367 pred n. l. — spartský námorný veliteľ a diplomat. R. 387 pred n. l. dohodol s Peržanmi tzv. kráľovský alebo Antalkidov mier, podľa ktorého maloázijské grécke mestá zostali pod nadvládou Peržanov, mestá v Grécku boli vyhlásené za slobodné a boli zrušené všetky spolky okrem Peloponézskeho spolku. Sparta si tak chcela zabezpečiť otrasenú hegemóniu v Grécku.

Antalová, Anna

Antalová, Anna, 10. 1. 1936 Priekopa, dnes časť Martina – 15. 3. 2007 Trstice, okres Galanta — slovenská astronómka. Pôsobila v Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici, kde sa zameriavala na štúdium časopriestorového rozloženia výskytu slnečných erupcií, kozmického žiarenia a vplyvu slnečnej činnosti na Zem. Spolu s ruským astronómom Mstislavom Gnevyševom (*1917, †1992) prispela k poznaniu dvojitého maxima cyklu slnečnej aktivity. R. 1973 – 79 prednášala fyziku na Vysokej škole železničnej v Žiline (dnes Žilinská univerzita). Je podľa nej nazvaný asteroid číslo 9823 (Annaantalová).

Antalya

Antalya, predtým Adalia — prístavné mesto v juhozápadnom Turecku pri Stredozemnom mori na brehu Antalyjského zálivu, administratívne stredisko provincie Antalya; 1,068 mil. obyvateľov (2014). Priemysel textilný, drevársky, potravinársky, výroba hliníka, cementársky, lodiarsky. Letisko. Atraktívne centrum turistickej riviéry.

Založené v 2. stor. pred n. l. ako Attalia pergamským kráľom Attalom II. Filadelfom. Od 79 pred n. l. rímske, potom byzantské, od 1207 do začiatku 14. stor. pod vládou Seldžukovcov, od konca 14. stor. a definitívne od 1415 turecké. Stavebné pamiatky: z rímskeho obdobia pochádza Hadriánova brána (zvyšok opevnenia, okolo 130), z obdobia vlády Seldžukovcov minaret Yivli (1212). Staré mesto má osmanský charakter (mešita z 1373, dnes etnologické múzeum, ruiny medresy a i.). Pri meste sa nachádza archeologické múzeum (najmä nálezy z Lýkie).

Antananarivo

Antananarivo, býv. Tananarive — hlavné mesto Madagaskaru na hornom toku rieky Ikopa, 1 431 m n. m.; 1,334 mil. obyvateľov (2014). Politické, hospodárske a kultúrne centrum štátu. Vzniklo začiatkom 17. stor. ako pevnosť a sídlo ríše Imerina. R. 1895 okupované Francúzmi, 1896 – 1958 administratívne stredisko francúzskej zámorskej dŕžavy Madagaskaru (pod názvom Tananarive), od 1960 hlavné mesto Malgašskej republiky, od 1975 Madagaskarskej demokratickej republiky. Priemysel strojársky, automobilový, elektrotechnický, konzervárenský, odevný, drevospracujúci, sklársky, obuvnícky, mlynársky. Centrum poľnohospodárstva. Dopravná križovatka, železničný uzol spojený s prístavom Toamasina (220 km) a horským rekreačným strediskom Antsirabé, letisko. Astronomické observatórium, knižnice, múzeum malgašského umenia, divadlo, univerzita (založená 1961), akadémia vied.

antapex

antapex [gr. + lat.] — bod na sfére vzdialený 180° od apexu (t. j. na oblohe leží presne oproti apexu). Je to bod, do ktorého mieri vektor opačný k vektoru okamžitej rýchlosti telesa.

ANTARA

ANTARA, angl. Antara National News Agency — indonézska spravodajská agentúra so sídlom v Jakarte založená 1937.

Antares

Antares, Vespertilio — najjasnejšia hviezda v súhvezdí Škorpióna vzdialená od Zeme 170 pc. Antares mení zdanlivú jasnosť od 0,6 do 1,6 magnitúdy s periódou 1 733 dní. Je to červený obor spektrálneho typu M1 Ia s priemerom 680-krát väčším, ako je priemer Slnka. Antares patrí medzi tzv. kráľovské hviezdy.

Antar ibn Šaddád

Antar ibn Šaddád, asi 525 Nadžd, dnes Saudská Arábia – asi 615 — arabský predislamský básnik a hrdina. Jeho otec pochádzal z významného kmeňa Abs, matka čierna otrokyňa. Pripisujú sa mu stovky veršov, jeho hlavným dielom bola mu’allaka (óda). Jeho dobrodružný život dal podnet na vznik ľudového rytierskeho románu Sírat Antar (asi 12. stor.), v ktorom Antar symbolizuje beduínske cnosti, najmä statočnosť a hrdinstvo.

Antarktická doska

Antarktická doskageol. jedna zo základných stavebných jednotiek litosféry, litosférická doska, ktorej hranice nie sú totožné s Antarktídou. Takmer zo všetkých strán je ohraničená oceánskymi chrbtami s riftovými zónami. Austrálsko-antarktický prah je na hranici s Tichooceánskou doskou, Čilský chrbát s doskou Nazca, Atlanticko-indický chrbát ju oddeľuje od juž. časti Atlantického oceána.

Antarktická platforma

Antarktická platforma — prekambrické jadro kontinentu Antarktídy, ktoré zaberá dve tretiny vých. časti kontinentu. Je zväčša pokryté kontinentálnym ľadovcom, čo veľmi sťažuje výskum; leží v ňom aj južný pól. Antarktída bola ešte počas triasu súčasťou prakontinentu Gondwana.

Antarktické Andy

Antarktické Andy — alpínska horská štruktúra Antarktického polostrova vo Vých. Antarktíde. Pokračovanie Ánd Južnej Ameriky. Výška horských masívov viac ako 4 000 m n. m., najvyšší Andrew Jackson, 4 191 m n. m. (podľa iných zdrojov 4 200 m n. m.). Dĺžka pohoria 1 550 km. Geologicky budované sedimentárno-sopečnými, sopečnými a hlbinnými vyvretými horninami druhohorného veku. V centrálnej časti diority a iné horniny prekambria. Charakteristickým znakom je sopečná činnosť, ktorá sa začala vo vrchnej jure a znovu sa aktivizovala v mladších treťohorách. Morfológia povrchu je členitá a pestrá. Svahy horských masívov sú rozrezané hlbokými zárezmi, ktoré siahajú až k oceánu. Ložiská kobaltu, niklu, chrómu a medi.

antarktické ostrovy

antarktické ostrovy — floristická podoblasť oblasti antarktis. Zaberá ostrovy Kergueleny, Južné Sandwichove ostrovy, Južné Orkneje, Ostrov princa Eduarda a i. Má takmer iba bylinnú druhovo veľmi chudobnú flóru s asi 150 druhmi. Endemitné sú 2 rody Pringlea a Lyallia a 30 % druhov.

antarktické podnebie

antarktické podnebie — podnebie najjužnejšieho klimatického pásma (podľa Alisovovej klasifikácie klímy), v ktorom po celý rok prevláda antarktický vzduch. Sev. hranicu tohto pásma tvorí letná poloha antarktického frontu. Vyznačuje sa zápornými hodnotami bilancie žiarenia zemského povrchu, mohutnými prízemnými inverziami teploty vzduchu, nízkymi úhrnmi atmosférických zrážok, veľkými rýchlosťami vetra a extrémne nízkymi teplotami vzduchu. V zime sa pohybujú priemerné mesačné teploty najchladnejšieho mesiaca od –15 do –25 °C na pobreží a od −50 do −70 °C vo vnútrozemí. V lete zostávajú priemerné teploty najteplejšieho mesiaca veľmi nízke: −30 až −35 °C vo vnútrozemí a okolo −5 °C na pobreží. Tieto veľké teplotné rozdiely sú zvlášť typické pre záp. a vých. oblasti Antarktídy.

Antarktický polostrov

Antarktický polostrov — najďalej na sever vybiehajúci polostrov v Záp. Antarktíde oddeľujúci Weddellovo more a Bellingshausenovo more; 300-tis. km2, dĺžka okolo 1 300 km, šírka do 200 km. Značná časť zaľadnená. Antarktický polostrov je prestúpený Antarktickými Andami s najvyšším vrchom Andrew Jackson (4 191 m n. m.). Sev. časť Antarktického polostrova sa nazýva Grahamova zem, juž. časť Palmerova zem. Chudobné rastlinstvo. Fauna sústredená na pobreží (tulene, tučniaky). Výskumné stanice rôznych štátov.

antarktický vzduch

antarktický vzduch — vzduchová hmota, ktorá vzniká a udržuje sa v oblastiach od južného pólu do 70° juž. zemepisnej šírky. Pri preniknutí do nižších zemepisných šírok prináša vždy silné ochladenie (→ vzduchová hmota).

Antarktída

Antarktída — kontinent na južnej pologuli rozkladajúci sa okolo južného pólu; 14 mil. km2. Nachádzajú sa tam takmer všetky póly: južný geografický pól, južný geomagnetický pól, pól nedostupnosti, svetový pól vetrov, pól chladu, pól maximálneho ľadu. Až 95,5 % rozlohy pokrýva pevninský ľadovec, zvyšok tvoria pásma vrchov s výškou 3 000 – 5 140 m n. m. Priemerná výška ľadového povrchu Antarktídy je 2 200 m n. m., maximálna výška v blízkosti pólu relatívnej nedostupnosti (82° juž. zemepisnej šírky a 50° vých. zemepisnej dĺžky) 4 250 m n. m. Priemernou výškou je Antarktída najvyššia zo všetkých pevnín. Maximálnu nadmorskú výšku dosahuje masívom Vinson (4 892 m n. m.) na severe Ellsworthovej zeme. Priemerná hrúbka pevninského ľadovca dosahuje 2 040 m, maximálna okolo 4-tis. m. Objem ľadu sa odhaduje na 24 mil. km3. Antarktída sa svojou hrubou povrchovou i geologickou stavbou najviac podobá na Južnú Ameriku a do značnej miery i na Austráliu.

Zúženie pevniny medzi Rossovým morom a Weddellovým morom rozdeľuje kontinent na dve časti: na kompaktnejšiu Východnú Antarktídu, ktorá leží takmer celá na vých. pologuli s rozlohou asi 10 mil. km2, a na členitejšiu Západnú Antarktídu, z ktorej smerom k Južnej Amerike vybieha dlhý úzky Antarktický polostrov. Horopisne je Východná Antarktída stupňovito-tabuľového typu, kým Západná Antarktída viac pásmového typu. Západná Antarktída sa rozprestiera za sedemdesiatou rovnobežkou, Východná Antarktída je vysunutá viac na sever a jej okraj sa tiahne kľukato pozdĺž južnej polárnej kružnice. Jej pobrežie, dlhé vyše 30-tis. km, tvoria okrem malých skalnatých častí (asi 700 km) najmä masy ľadu (čelo pevninského ľadovca, šelfové ľadovce). Geologicky je Východná Antarktída starou kryštalickou kryhou s podobnou stavbou ako Afrika, Austrália a Brazílska vysočina, s ktorými tvorila v prvohorách pevninu Gondwana. Západná Antarktída má spoločné črty s mladým treťohorným pásmom andských vrás v Južnej Amerike a s vysočinou Nového Zélandu. S týmto pásmom súvisí nedávna intenzívna sopečná činnosť.

K zaľadneniu Antarktídy došlo až vo štvrtohorách, predtým tam bolo teplejšie podnebie, v druhohorách dokonca subtropické, v mladších treťohorách (miocén) mierne teplé. V súčasnosti má najdrsnejšie podnebie na celej zemeguli. Priemerná ročná teplota dosahuje -10 až -25 °C. Na stanici Vostok bola nameraná najnižšia známa teplota na Zemi -89,2 °C (21. 7. 1983). Zrážky v pobrežnej oblasti dosahujú 200 – 600 mm ročne. Charakteristické sú dlhotrvajúce vetry (200 – 340 dní ročne) s rýchlosťou 18 – 30 m/s. Chudobnú vegetáciu tvoria machy a lišajníky v tzv. oázach, z ktorých najznámejšia je Bungerova oáza vo Východnej Antarktíde. Na Antarktickom polostrove rastie niekoľko druhov kvitnúcich rastlín. Fauna sa obmedzuje na druhy, ktoré nachádzajú potravu v mori. Žijú tam čajky, pomorníky, tučniaky a viaceré druhy tuleňov, v okolitých moriach veľryby.

Až do 1770 boli ľudia presvedčení, že na južnej pologuli existuje veľká neznáma pevnina Terra Australis Incognita oplývajúca veľkým bohatstvom. Britská vláda, ktorá mala veľký záujem o jej objavenie, poverila 1772 J. Cooka, aby preskúmal juž. oblasť Tichého oceána. Cook 17. 1. 1773 prekročil južnú polárnu kružnicu a počas nasledujúcich dvoch rokov oboplával celú Antarktídu, pričom sa k nej priblížil až na 200 km, ale ani raz sa mu nepodarilo uvidieť ju. Na mnohé ostrovy i časti antarktického kontinentu narazili pri svojich plavbách 1800 – 20 anglickí i americkí lovci tuleňov a veľrýb. R. 1820 Nathaniel Brown Palmer (*1799, †1877) objavil ostrov Deception patriaci k Južným Shetlandom a ostrov Trinity. V rovnakom čase sa uskutočnila výprava ruských lodí pod vedením kapitána F. F. Bellingshausena. Oboplávali Antarktídu, objavili Ostrov Petra I. a 5. – 6. 2. 1820 sa priblížili k pevnine natoľko, že mohli vidieť jej zvlnený okraj. Ešte bližšie sa dostal americký kapitán John Davis (*1784, †?), ktorý vyplával z ostrova Deception smerom na juh a 7. 2. 1821 natrafil na Antarktický polostrov vybiehajúci ďaleko na sever. V tom istom roku sa Britovi J. Weddellovi podarilo na ceste od Južných Orknejí smerom na juh preniknúť na 74°15’ južnej zemepisnej šírky. R. 1830 – 31 oboplával anglický kapitán John Biscoe (*1794, †1843) celú Antarktídu a pomenoval Enderbyho zem a Grahamovu zem. O 9 rokov neskôr, 18. 1. 1840, uvidel Francúz J. S. C. Dumont d’Urville pevninu a nazval ju Adelino pobrežie. V ten istý deň, ale asi o 10 hodín skôr, sa to podarilo aj americkému poručíkovi Ch. Wilkesovi. Záliv, do ktorého vplával, nazval Pinerov záliv. Pokračoval ďalej na východ a preskúmal asi 3 000 km pobrežia. V úsilí nájsť južný magnetický pól skúmala túto oblasť aj britská výprava pod vedením J. C. Rossa, ktorý 12. 1. 1841 uvidel pevninu a nazval ju Viktóriina zem a 28. 1. 1841 neďaleko pobrežia objavil malý ostrov s činnou sopkou Erebus. Pri plavbe popri sev. strane ostrova na ceste dovnútra kontinentu narazil na ľadovú bariéru, neskôr nazvanú podľa neho Rossova ľadová bariéra. Musel sa preto obrátiť na východ a vo februári 1842 dosiahol rekordných 78°10’ juž. zemepisnej šírky.

Ďalšie výskumy Antarktídy sa uskutočnili až v 20. stor., a to najmä v súvislosti s úsilím dosiahnuť južný pól. R. 1908 sa k nemu priblížila (na vzdialenosť 155 km) britská expedícia pod vedením Íra E. H. Shackletona. O rok neskôr súperili o dobytie južného pólu dvaja bádatelia: Nór R. Amundsen a Angličan R. F. Scott. Podarilo sa to 14. 12. 1911 lepšie vystrojenému Amundsenovi, ktorý Scotta predstihol o 34 dní. Scott sa dostal na južný pól až 17. 1. 1912. R. 1912 sa pod vedením D. Mawsona vydala do Antarktídy austrálska expedícia, aby preskúmala pobrežie od Oatesovej zeme po Zem Viliama II. O dva roky neskôr, 8. 8. 1914, vyplávala z Londýna loď E. H. Shackletona, ktorý chcel prejsť naprieč celou Antarktídou. Pri jej pobreží však jeho loď zamrzla v ľadovej tabuli a úplne sa roztrieštila. Posádka musela loď opustiť a po ľadových kryhách sa dostala až na Sloní ostrov. Odtiaľ sa potom Shackleton plavil po pomoc na malom člne do Južnej Georgie vzdialenej 1 400 km.

Prvý let nad Antarktídou uskutočnil 1928 austrálsky výskumník a letec G. H. Wilkins. O rok neskôr preletel ponad južný pól Američan R. E. Byrd, ktorý viedol do Antarktídy viacero výprav (1933, 1939, 1946, 1957). Počas najvýznamnejšej expedície 1946 sa uskutočnil najrozsiahlejší výskum kontinentu. V období od októbra 1957 do 2. 3. 1958 sa podarilo uskutočniť aj cestu naprieč Antarktídou, a to britskémup bádateľovi Vivianovi Arnestovi Fuchsovi (*1908, †1999).

Zo slovenských bádateľov pôsobil od jesene 1964 do leta 1966 na stanici Novolazarevská v rámci 10. dlhodobej sovietskej expedície Štefan Pintér. Na spoločnej sovietsko-československej stanici Vostok pracoval elektrotechnik Tibor Ďuriš (od leta 1978 do leta 1979). Botanik Ľubomír Kováčik sa zúčastnil dvoch vedeckých expedícií do antarktíckého súostrovia Južné Shetlandy: počas antarktického leta 1989 – 90 pracoval v rámci československého antarktického programu na Ostrove kráľa Juraja a na Ostrove Nelson a v lete 1992 – 93 ako riadny člen 11. expedície brazílskeho antarktického programu na Sloňom ostrove. Počas antarktického leta 1995 – 96 sa uskutočnila 1. slovenská antarktická výprava na južný pól, ktorej účastníkmi boli vedúci a hlavný organizátor, filmový režisér Emil Fornay (*1943), lekár Peter Hrúzik, geológ P. Valušiak a tlačiar Marián Zaťko. V spolupráci slovenskej a ruskej expedície sa vytvorila a zabezpečila trojčlenná medzinárodná športová skupina, v ktorej boli dvaja Rusi (Vladimir Čukov a Ivan Kuželivskij) a Slovák P. Valušiak. Autonómnym spôsobom prešli na lyžiach vyše tisíc km až na 87° 26’ južnej zemepisnej šírky, odtiaľ však boli pre zhoršujúce sa počasie prepravení lietadlom na južný pól. P. Valušiak sa takto stal prvým Slovákom, ktorý stál na tomto bode Zeme (29. 1. 1996).

Až do 20. rokov 20. stor. bola Antarktída krajinou nikoho. V súvislosti s rozvojom letectva, s objavmi značných ložísk čierneho uhlia a rúd neželezných kovov (na Antarktickom polostrove) i s prípravami na 2. svet. vojnu bola štátmi, ktoré robili v Antarktíde výskumy, jednostranne vyhlásená anexia jednotlivých sektorov vyznačených poludníkmi. Na odôvodnenie svojich nárokov na ďalšie časti Antarktídy začali aj ostatné štáty zakladať vedecké stanice. Za účasti 12 štátov sa na území Antarktídy zriadilo 54 staníc (najmä observatórií). R. 1959 bola prijatá medzinárodná Zmluva o Antarktíde platná pre oblasť južne od 60. rovnobežky južnej zemepisnej šírky vrátane plávajúcich ľadovcov, ktorá je prvou významnou dohodou o obmedzení zbrojenia v určitej oblasti sveta. Podľa nej možno Antarktídu využívať iba na mierové účely, zakázané sú všetky opatrenia vojenského charakteru. Zabezpečená je sloboda vedeckého výskumu. Bolo vyhlásené moratórium na dovtedajšie nároky štátov na časti Antarktídy. Zmluvu pôvodne uzavreli Argentína, Austrália, Belgicko, Francúzsko, Čile, Japonsko, Južná Afrika, Nórsko, Nový Zéland, USA, Spojené kráľovstvo a bývalý ZSSR. Prostredníctvom pozorovateľov (občanov zmluvných strán) bol vytvorený špeciálny kontrolný systém. Zmluva je otvorená pre všetky štáty a depozitárom je vláda USA. Do platnosti vstúpila 1961. Slovensko je jej signatárom.

antarktidy

antarktidy [gr.] — alpínske pohoria (alpidy) v záp. časti Antarktídy. Delia sa na oblasť staroantarktíd, oblasť sopečných mladoantarktíd (niektoré sopky ako napr. Erebus, Terror sú činné doteraz) a transantarktickú blokovú zónu. Rozsiahly kontinentálny ľadovec sa začal vytvárať koncom treťohôr a prekrýva vysokohorský i horský reliéf, ktorý vznikol počas starších a stredných treťohôr.

AntArktis

AntArktis — združenie slovenských cestovateľov založené 1992. Pôvodne zamerané na expedičné podnikanie v polárnych oblastiach, neskôr aj na organizovanie výprav po stopách významných Slovákov. Od 1995 má status Klubu UNESCO. Zakladajúcimi členmi boli F. Kele, P. Mariot, A. Rišňovská a P. Učník. K najvýznamnejším podujatiam organizovaným združením AntArktis patria prvá slovenská severopolárna expedícia Arktický kvet (1993), expedície Tahiti (1994) a Vavau (1997) po stopách M. R. Štefánika a expedícia Antananarivo (1996) po stopách M. Beňovského na Madagaskare.

antarktis

antarktis [gr.] — fytogeografická (floristická) oblasť sveta, najchudobnejšia a najdifúznejšia čo do zloženia a početnosti druhov. Kvitnúce rastliny zasahujú len po 62° južnej šírky, kde sa vyskytuje iba 13 endemických rodov a 2 endemické čeľade. Antarktis je rozdelená na 4 podoblasti: aucklandskú podoblasť, patagónsku podoblasť, podoblasť antarktické ostrovy a podoblasť antarktická pevnina.

anteclypeus

anteclypeus [-kli-; lat.] — predná časť čelového štítka hmyzu.

antedatovanie

antedatovanie [lat.] — uvedenie staršieho dátumu na písomnosti (listine, zmluve ap.) nezodpovedajúceho dňu vyhotovenia. Väčšinou ide o podvodné falšovanie úradnej listiny.

ante finem

ante finem [lat.] — pred smrťou; ťažký neliečiteľný stav smerujúci k smrti.

antefixa

antefixa [lat.] — v antickej architektúre plastická ozdoba z terakoty alebo z mramoru, najčastejšie v tvare palmety, umiestnená na rímsach chrámov a domov.