Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 2601 – 2634 z celkového počtu 2634 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

hypokapnia

hypokapnia [gr.] — znížená koncentrácia oxidu uhličitého v krvi v dôsledku hyperventilácie. Prehlbujúca sa hypokapnia môže spôsobiť respiračnú alkalózu, ktorá sa prejavuje zvýšenou nervovosvalovou dráždivosťou (napr. svrbenie, mravčenie), pri akútnom nástupe aj bolesťami hlavy, závratmi, svetloplachosťou, nauzeou a vracaním. Pri závažnom stupni hypokapnie môže dôjsť k zmätenosti až k strate vedomia. Opak hyperkapnia.

hypokotyl

hypokotyl [gr.] — oblasť embrya alebo klíčiacej rastliny medzi koreňom a epikotylom, ktorá pri epigeickom klíčení rastliny nesie klíčne listy a rastový vrchol. Hypokotyl je anatomickým prechodom medzi koreňom a stonkou, v ktorom sa mení radiálny cievny zväzok koreňa na kolaterálny alebo na iný cievny zväzok stonky.

hypomenorea

hypomenorea [gr.] — slabé, zvyčajne aj kratšie trvajúce menštruačné krvácanie (1 – 2 dni), prípadne len krvavý výtok. Hypomenorea sa často vyskytuje na začiatku a na konci reprodukčného obdobia ženy alebo po pôrode. Opak hypermenorea.

hypomímia

hypomímia [gr.] — zníženie pohyblivosti tvárového svalstva (tvár podobajúca sa maske).

hypomnézia

hypomnézia [gr.] — porucha pamäti, zhoršenie pamäťových funkcií, trvalé čiastočné alebo celkové zníženie schopnosti zapamätať si určitú udalosť alebo určitý časový úsek. Ľahké formy hypomnézie bývajú podmienené poruchami pozornosti a emotivity pri neurotických poruchách a ťažko sa odlišujú od bežnej zábudlivosti, ťažké formy sú podmienené organickým poškodením mozgu a významne narúšajú integritu a sociabilitu osobnosti. Opak hypermnézia.

hypophysis

hypophysis [-fi-; gr.] — hypofýza; → podmozgová žľaza.

hypopigmentácia

hypopigmentácia [gr. + lat.] — čiastočné chýbanie pigmentu, znížená pigmentácia následkom zníženej tvorby melanínu; opak hyperpigmentácia.

hypoplázia

hypoplázia [gr.] — nedostatočný vývin tkaniva, orgánu alebo jeho časti; opak hyperplázia. Úplné chýbanie alebo nevyvinutie orgánu sa nazýva aplázia.

hypoploidia

hypoploidia [gr.] — stav, pri ktorom sa v bunkovom jadre vyskytuje znížený počet chromozómov v porovnaní s charakteristickým diploidným počtom; opak hyperploidia.

hypoprosexia

hypoprosexia [gr. + lat.] — zníženie pozornosti buď vo všetkých, alebo len v niektorých zložkách (napr. koncentrácia, všímavosť, bdelosť, vytrvalosť). Ľahké formy hypoprosexie bývajú pri neurotických poruchách a pri depresii (ťažko sa odlišujú od bežnej nepozornosti), ťažké formy pri organických psychických poruchách (vplývajú na pamäťové procesy a môžu pripomínať poruchu pamäti). Opak hyperprosexia.

hyporeflexia

hyporeflexia [gr. + lat.] — kvantitatívne zníženie reflexov, znížená odpoveď na podnety (oslabenie reflexov); opak hyperreflexia.

hyposekrécia

hyposekrécia [gr. + lat.] — znížené vylučovanie, znížená tvorba výlučkov (sekrétov), napr. žalúdočnej kyseliny, hormónov; opak hypersekrécia.

hyposmia

hyposmia [gr.] — znížená citlivosť čuchu, znížené vnímanie čuchových podnetov; opak hyperosmia.

hypospádia

hypospádia [gr.] — vrodená vývinová chyba vyústenia močovej rúry. Močová rúra vyúsťuje na prednej strane pohlavného údu (podľa lokalizácie ústia ide o žaluďovú hypospádiu, penilnú hypospádiu alebo hypospádiu v oblasti mieškového šva až hrádze). Časté je zakrivenie pohlavného údu spôsobené väzivovým pruhom medzi žaluďom a skutočným vyústením močovej rúry. Hypospádia môže byť podmienená geneticky, väčšinou je však príčina neznáma. Liečba: chirurgická.

hypospermia

hypospermia [gr.] — zníženie počtu spermií v ejakuláte; oligospermia.

hypotécium

hypotécium [gr.] — vrstva hubových vláken (hýf) pod subhyméniom v apotéciách; termín niekedy označuje všetky vrstvy pod výtrusorodou vrstvou (vrátane subhyménia).

hypotrofia

hypotrofia [gr.] — obmedzenie rastu niektorého orgánu alebo tkaniva; nedostatočný stav výživy. Hypotrofia novorodenca – nedostatočná hmotnosť novorodenca zvyčajne v dôsledku poruchy prívodu živín a kyslíka v intenzívnej fáze rastu plodu. Spravidla je spôsobená poruchami metabolizmu a výživy matky, chorobami matky alebo chorobnými stavmi placenty, pupočníka alebo plodu.

hypoventilácia

hypoventilácia [gr. + lat.] — znížená výmena vzduchu v pľúcach (→ ventilácia pľúc) charakteristická poklesom alveolárnej ventilácie, v dôsledku čoho sa v krvi znižuje koncentrácia kyslíka a zvyšuje koncentrácia oxidu uhličitého (→ hyperkapnia). Hypoventilácia má za následok respiračnú nedostatočnosť a respiračnú acidózu. Opak hyperventilácia.

hypovitaminóza

hypovitaminóza [gr. + lat. + gr.] — znížené množstvo vitamínov v tele; chorobný stav vznikajúci z čiastočného nedostatku niektorého vitamínu vo výžive (ťažký nedostatok vitamínov sa nazýva avitaminóza). Vzniká následkom jeho nedostatočného prívodu alebo zvýšenej potreby, resp. pri poruche vstrebávania. Hypovitaminózy spôsobujú funkčné poruchy a morfologické zmeny orgánov. Opak hypervitaminóza.

hypovolémia

hypovolémia [gr. + lat.] — znížený objem cirkulujúcej krvi oproti fyziologickému, normálnemu objemu krvi (normovolémia). Vyskytuje sa pri výraznom alebo dlhodobom miernom krvácaní, poruchách pečene, najčastejšie pri dehydratácii organizmu (pobyt v prehriatom prostredí s nedostatkom vody, vracanie alebo hnačky). Pri hypovolémii sa znižuje krvný tlak (→ hypotenzia). Opak hypervolémia.

hypoxémia

hypoxémia [gr.] — znížené množstvo kyslíka v krvi; znížený parciálny tlak kyslíka v arteriálnej krvi (menej ako 9 kPa, u osôb starších než 40 rokov menej ako 8 kPa). Hypoxémia môže vzniknúť následkom zníženej schopnosti pľúc okysličovať artériovú krv alebo následkom zníženého obsahu kyslíka v zmiešanej žilovej krvi, napr. pri chronických chorobách dýchacích ciest (astma, chronická obštrukčná choroba pľúc), zápale pľúc alebo chorobách pľúcneho riečiska.

hypoxia

hypoxia [gr.] — nedostatok kyslíka v tkanivách v dôsledku zníženej dodávky kyslíka napriek adekvátnemu prietoku krvi tkanivami. Podľa pôvodu sa rozlišuje centrálna a periférna hypoxia. Centrálna hypoxia vzniká následkom poruchy centrálnych regulačných mechanizmov (napr. dýchacieho centra, motorického aparátu), periférnu hypoxiu vyvolávajú choroby srdca a pľúc, zmeny v procese transportu kyslíka v organizme ap. Základnými prejavmi hypoxie sú cyanóza, dýchavica, malátnosť, únavnosť pri minimálnej námahe a poruchy spánku. Na hypoxiu je najcitlivejší mozog, najmä jeho neuróny. Vnútromaternicová plodová hypoxia (hypoxia plodu) je chorobný stav, ktorý vzniká pri akútnom alebo chronickom nedostatku kyslíka a bezprostredne ohrozuje život, zdravie, rast a vývin plodu v maternici (vyskytuje sa u 0,1 – 1 % detskej populácie). Je výsledkom kritického zníženia výmeny dýchacích plynov medzi matkou a plodom v dôsledku ochorenia matky (hypotenzia), najčastejšie však v dôsledku zlyhania pupočníkovo-placentárnej cirkulácie. Pri akútnej hypoxii plodu zapríčinenej odlúpením placenty alebo pri poruche prietoku krvi pupočníkom hrozí odumretie plodu alebo nezvratné poškodenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré sa neskôr prejaví vznikom detskej mozgovej obrny s rôznym stupňom psychomotorického postihnutia. Chronická hypoxia plodu vzniká najčastejšie pri poruchách prietoku krvi v placente a vyskytuje sa zvyčajne pri vnútromaternicovom poškodení rastu plodu. Liečba: pri akútnej hypoxii ukončenie tehotenstva alebo pôrod na záchranu života plodu (následná liečba postihnutého dieťaťa spočíva v systematickej a trvalej rehabilitácii, pričom je dôležitá starostlivosť rodičov a ich spolupráca s lekármi), pri chronickej hypoxii liečba placenty.

Hypoxis

Hypoxis [gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď Hypoxidaceae. Rastliny s hľuzami, širšie kopijovitými polovzpriamenými listami a so žltými alebo s bielymi hviezdicovitými kvetmi, plod tobolka. Patrí sem asi 100, v subtrópoch alebo v trópoch rastúcich druhov, napr. do 20 cm vysoký Hypoxis angustifolia so žltými kvetmi.

Hypsela

Hypsela [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zvončekovité. Trvalky pochádzajúce z Austrálie a Južnej Ameriky. Patria sem 4 druhy, napr. drobný plazivý do 2 cm vysoký druh Hypsela reniformis s mäsitými srdcovitými listami s priemerom 1 cm a s drobnými hviezdicovitými bielo-ružovými kvetmi, plod tobolka.

hypsofóbia

hypsofóbia [gr.] — chorobný strach z výšok.

Hypšman, Bohumil

Hypšman, Bohumil, aj Hübschmann, 10. 1. 1878 Praha – 3. 11. 1961 tamže — český architekt a urbanista.

Študoval na akadémii vo Viedni u O. Wagnera. Vo svojich raných dielach osobitým spôsobom rozvíjal klasicizujúcu geometrickú secesiu O. Wagnera (dom židovského pohrebného bratstva na Starom židovskom cintoríne v Prahe, 1911 – 12), neskôr sa priklonil k neoklasicizmu. Autor viacerých nájomných domov, rodinných víl (vlastná vila, 1926 – 27) i verejných budov v Prahe. Priekopník projektovania moderne riešených továrenských areálov (akciové mlyny, 1905 – 09, Praha). Jeden z prvých českých urbanistov. Riešil otázky výstavby a úpravy historických štvrtí v Prahe, jeho najvýznamnejšími dielami sú budovy bývalého ministerstva a zemského úradu na námestí Pod Emauzy (1924 – 31) a budovy preddvoria kláštora Emauzy (1930). Vypracoval regulačné plány viacerých českých miest (Pardubice, Litomyšl, Čes. Budějovice a i.), väčšina jeho urbanistických plánov však nebola realizovaná. Napísal viacero odborných článkov o architektúre a ochrane historických pamiatok.

hysterézna slučka

hysterézna slučka, hysterézna krivka — uzavretá krivka zobrazujúca nejednoznačnosť závislosti hodnoty výstupnej (budenej) fyzikálnej veličiny F2 od periodickej zmeny hodnoty vstupnej (budiacej) fyzikálnej veličiny F1 sledovaného fyzikálneho javu. Nejednoznačnosť tejto závislosti súvisí s časovo nezávislými nevratnými (hysteréznymi) procesmi (→ hysteréza), ako aj s časovo závislými relaxačnými procesmi v látke počas priebehu fyzikálneho deja (→ relaxácia). Najznámejšia je hysterézna slučka feromagnetika graficky zobrazujúca závislosť magnetickej indukcie B (prípadne magnetizácie M) vo feromagnetickom materiáli od intenzity vonkajšieho magnetického poľa H pri cyklickom magnetizačnom procese (obrázok). Na začiatku magnetizačného procesu je nemagnetický materiál v stave prislúchajúcom bodu O. Zvyšovaním intenzity magnetického poľa H sa dosiahne stav magnetického nasýtenia materiálu v bode P. Po zmenšení intenzity magnetického poľa až na nulu sa zmení jej smer a pri jej následnom narastaní v opačnom smere klesne magnetická indukcia na nulu. Vtedy zmení svoj smer a jej hodnota sa zväčšuje, až kým nedosiahne opačné maximum; pri opätovnom vzraste intenzity magnetického poľa sa získa uzavretá krivka. Plocha ohraničená hysteréznou slučkou je priamo úmerná strate energie vynaloženej počas jedného cyklu (→ hysterézne straty). Pri nulovej hodnote H má magnetická indukcia B nenulovú hodnotu (vzdialenosť OQ), ktorá sa nazýva remanentná magnetická indukcia (remanentná indukcia; predstavuje magnetickú indukciu, ktorá zostáva v materiáli po vypnutí vonkajšieho magnetického poľa). Na zredukovanie remanentnej magnetickej indukcie na nulu je potrebné použiť magnetické pole opačného smeru, pričom príslušná hodnota intenzity H sa nazýva koercitivita (vzdialenosť OR). Čím je táto hodnota väčšia, tým stabilnejší je magnetický stav feromagnetika po vypnutí magnetického poľa. Podobný vzhľad má hysterézna slučka feroelektrika znázorňujúca závislosť veľkosti elektrickej polarizácie P (prípadne elektrickej indukcie D) feroelektrika od veľkosti intenzity elektrického poľa E pôsobiaceho na feroelektrikum pri jeho polarizácii. Súvisí s časovo nezávislými (hysteréznymi) procesmi, ako aj s relaxačnými procesmi v dielektriku pri jeho polarizácii. Hysterézne slučky majú podobný tvar aj pri iných typoch hysterézy, na súradnicové osi sa však nanášajú zodpovedajúce veličiny, napr. pri hysteréze deformácie mechanické napätie a relatívne predĺženie. Veľkosť a tvar hysteréznej slučky vo všeobecnosti závisia od amplitúdy aplikovanej intenzity vonkajšieho poľa, resp. sily. Napr. stav nasýtenia feromagnetika sa dosiahne až pri dostatočne veľkej intenzite magnetického poľa, čo sa prejaví aj na hysteréznej slučke. Tvar hysteréznej slučky závisí aj od rýchlosti príslušných zmien, preto sa rozlišuje statická (získa sa pri veľmi pomalých zmenách vonkajšieho poľa alebo sily, ktoré umožňujú, aby prebehli rôzne relaxačné procesy) a dynamická hysterézna slučka (vzniká pri rýchlych zmenách, napr. pri magnetizačných procesoch striedavým prúdom s frekvenciou 50 Hz alebo vyššou).

hysterosalpingografia

hysterosalpingografia [gr.] — röntgenologické znázornenie maternice a vajíčkovodov po ich naplnení kontrastnou látkou.