Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 36 z celkového počtu 36 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Guisovci

Guisovci [gízov-], de Guise — francúzsky šľachtický rod vojvodov, vedľajšia línia rodu Lotrinskovcov (fr. de Lorraine). Počas hugenotských vojen boli Guisovci vodcami katolíckej Svätej ligy. R. 1675 rod vymrel, dedičstvo ako apanáž pripadlo 1688 rodu de Condé a 1830 rodu Orleánskovcov. Významní členovia rodu:

Claude I. Lotrinský, gróf, vojvoda de Guise (od 1528), 20. 10. 1496 Condé-Northen – 12. 4. 1550 Joinville — politik a vojvodca, otec Františka I. Lotrinského a Charla de Guise. Bol v službách kráľa Františka I. ako vojvodca a guvernér Champagne a Burgundska, začo získal 1527 grófstvo Guise, ktoré bolo 1528 povýšené na vojvodstvo. Jeho dcéra Mária (*1515, †1560) bola od 1538 manželkou škótskeho kráľa Jakuba V. a matkou Márie Stuartovej;

František I. Lotrinský, fr. François I. de Lorraine, vojvoda de Guise (od 1550), 17. 2. 1519 Bar-le-Duc – 24. 2. 1563 Saint-Mesmin — vojvodca, syn Clauda I. Lotrinského, brat Charla de Guise, otec Henricha I. Lotrinského. Úspešne bojoval proti cisárovi Karolovi V., proti Španielom a Angličanom, o. i. sa 1558 podieľal na dobytí Calais. Počas krátkeho panovania Františka II. získal spolu s bratom silný mocenský vplyv a ovládol v katolíckom duchu politiku Francúzska. Krvavým incidentom pri Vasse (1. 3. 1562) rozpútal náboženskú občiansku vojnu (→ hugenotské vojny). Zomrel na následky vražedného útoku jedného z hugenotov;

Henrich I. Lotrinský, nazývaný le Balafré (Zjazvený), vojvoda de Guise (od 1563), 31. 12. 1550 Joinville – 23. 12. 1588 Blois — vojvodca, syn Františka I. Lotrinského. Od 1567 bojoval proti G. de Colignymu a hugenotom. Podieľal sa na príprave a vraždení počas Bartolomejskej noci. R. 1576 založil Svätú ligu a 1585 uzatvoril spojenectvo so Španielmi, pomocou ktorých sa usiloval získať francúzsku korunu. Kráľ Henrich III., obávajúc sa o trón i ambicióznej prošpanielskej politiky, vlákal Henricha I. Lotrinského do pasce. R. 1588 ho vymenoval za generálneho miestodržiteľa Francúzska a zvolal generálne stavy do Blois, kde ho dal úkladne zavraždiť;

Charles de Guise, nazývaný kardinál de Lorraine, 17. 2. 1524 Joinville – 26. 12. 1574 Avignon — remešský arcibiskup (od 1538) a kardinál (od 1547), syn Clauda I. Lotrinského, brat Františka I. Lotrinského. Bol predstaviteľom militantného katolicizmu, nezmieriteľný protivník hugenotov. Počas vlády kráľa Františka II. získal spolu s bratom na dvore silný vplyv a pre svoj rod sa snažil nájsť cestu na francúzsky trón. R. 1558 povolal do Francúzska inkvizíciu.

guľatina

guľatina — zoťaté odvetvené, prípadne odkôrnené surové drevo stromovej dĺžky (kmeň stromu), neskrátené fyzickou manipuláciou na kratšie výrezy. Je určené na ďalšie mechanické, chemické a i. spracovanie (surovina pre drevospracujúci priemysel). Guľatina najmä z ihličnatých stromov (borovica, jedľa, smrekovec, smrek) sa používa napr. v stavebníctve na vzpery, stĺpy, pilóty alebo na stavbu drevených zrubových domov. Základné kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti guľatiny stanovujú normy.

guľatý chrbát

guľatý chrbát — chybné zakrivenie chrbtice (→ držanie tela), pri ktorom krčná a hrudníková chrbtica tvoria kyfotický oblúk. Guľatý chrbát mládeže sa vyskytuje najmä u astenických detí pri oslabení šijového a chrbtového svalstva najčastejšie následkom nadmerného alebo chybného sedenia, nedostatočného pohybového režimu v zmysle aktívneho odpočinku a rozvíjania svalov podieľajúcich sa na udržiavaní vzpriameného postoja (posturálne svalstvo). K možným faktorom vzniku patria poruchy zraku (krátkozrakosť) a dýchanie ústami pri adenoidných vegetáciách. Liečba: najdôležitejšia je prevencia (tvrdé lôžko, návyk správneho držania tela a sedenia v škole, aktívny odpočinok, primeraná telesná námaha a šport), v ťažších prípadoch rehabilitačné cvičenia, prípadne ortopedické pomôcky (ortézy). Guľatý chrbát ako následok práce vzniká pri práci vykonávanej trvalo v zohnutej polohe (napr. stolári), guľatý chrbát starcov ubúdaním chrbticového svalstva a znižovaním medzistavcových platničiek, ktoré sa svojím tvarom zúčastňujú na zakrivení chrbtice.

gulden

gulden [nem.], zlatý —

1. nemecké a holandské označenie florénu a jemu podobných zlatých mincí. Florén sa začal používať v Nemecku začiatkom 14. stor., bol obľúbenou a napodobňovanou mincou a pod názvom gulden sa stal hlavným platidlom predovšetkým v západnej a južnej oblasti. Najznámejší bol rýnsky gulden (→ rýnsky zlatý), ktorý bol ako spoločná minca štyroch rýnskych kurfirstov až do neskorého stredoveku najrozšírenejšou mincou rímsko-nemeckej ríše. Gulden sa stal najdôležitejšou stredovekou mincou. R. 1484 sa začala razba ekvivalentnej striebornej mince nazývanej Guldengroschen, ktorá bola predchodcom toliara. Guldeny razené zo zlata sa nazývali Goldgulden. R. 1559 (mincová reforma) sa strieborný gulden rovnal 60 grajciarom (gulden ako zlatá minca bol postupom času nahrádzaný dukátom, pretrvával však ako počtová jednotka). Od tohto roku sa územie rímsko-nemeckej ríše delilo na toliarovú (severnú a strednú časť Nemecka) a guldenovú oblasť (južné Nemecko a rakúske územie; v 18. stor. tam mali guldeny hodnotu pol toliara). Nemecké guldeny sa razili do 1871 (zavedenie marky) a rakúske guldeny (od 1857 rakúska strieborná mena) až do 1892 (zavedenie koruny). V Rakúsko-Uhorsku obiehali v 19. stor. guldeny aj ako bankovky;

2. základná menová jednotka v Holandsku od 17. stor. do 2002, keď bola nahradená eurom. Od 1601 sa razil strieborný holandský gulden pre mestá Overijssel, Groningen, Nijmegen, Kampen a Zwolle. R. 1749 – 64 sa razili 7- a 14-guldenové zlaté mince. Od 1816 sa holandský gulden delil na 100 centov, zlaté holandské guldeny sa v 19. stor. razili ako 5-, 10- a 20-guldenové mince, v 20. stor. ako 5- a 10-guldenové mince. Guldeny sa používal aj v bývalých holandských kolóniách Holandské Antily a Surinam a delil sa na 100 centov. Holandské Antily si gulden ponechali, Surinam používa od 1. 1. 2004 surinamský dolár;

3. gdanský gulden (Danziger Gulden) — razený 1923 – 39 pre Slobodné mesto Gdansk; zberateľsky veľmi vzácna je zlatá minca 25 guldenov s letopočtom 1923 a 1930.

Od pomenovania gulden je odvodený aj názov švédskej mince gyllen.

gulela

gulela, Gulella — rod z kmeňa mäkkýše (Mollusca), trieda ulitníky (Gastropoda), vetva Sigmurethra, čeľaď streptáčikovité. Patrí sem okolo 100 druhov vyskytujúcich sa najmä v Afrike, Ázii a na niektorých ostrovoch v Indickom oceáne, v Európe iba v skleníkoch, do ktorých bývajú zavlečené s tropickými rastlinami (napr. v Botanickej záhrade Univerzity Komenského v Bratislave sa nachádza africký druh Gulella io).

gulf

gulf [galf; angl.] — záliv.

guľovnička

guľovnička — guľová zbraň malého kalibru (max. 5,6 mm) na náboje s jednotnou strelou a s nábojnicou kratšou ako 40 mm so stredovým zápalom. Používa sa na odstrel dravej (škodlivej) zveri (do veľkosti vlka) a trofejovej pernatej zveri (hlucháň, tetrov). Nesmie sa použiť na odstrel raticovej zveri.

gumma

gumma [egypt. > gr. > lat.] — uzlovitý útvar pripomínajúci pružnosťou gumu; prejav tretieho štádia syfilisu vznikajúci u neliečenej osoby zväčša 10 – 20 (ojedinele 3 – 5) rokov po nákaze. Spočiatku sa prejavuje ako tuhý, elastický a nebolestivý hrboľ vznikajúci v podkožnom tkanive mesiace až roky a narastajúci až do veľkosti vajca. Neskôr mäkne a glejovitý obsah pripomínajúci arabskú gumu vyteká otvorom v nekroticky rozpadnutom kožnom kryte. Potom vzniká hlboký vred, ktorý má tuhé okraje, kolmé steny a na spodine špinavosivú nekrotickú hmotu. Hojí sa týždne až mesiace vpadnutou hviezdicovitou jazvou s hyperpigmentovaným okolím. Gumma sa vyskytuje kdekoľvek na tele a okrem kože môže postihnúť kosti, svaly a vnútorné orgány.

gunera

gunera, Gunnera — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zrnulkovité. Trvalky pochádzajúce z Južnej Ameriky, Nového Zélandu a Austrálie. Patrí sem okolo 45 druhov s mohutnými (pri niektorých druhoch aj 2 m vysokými) listami, napr. gunera farbiarska (Gunnera tinctoria) s okrúhlymi, do 60 cm širokými listami a s veľkými súkvetiami drobných červenkasto-zelených kvetov, Gunnera manicata, Gunnera insignis, Gunnera cordifolia a Gunnera monoica. Rod je nazvaný podľa nórskeho biskupa a prírodovedca Johanna Ernsta Gunnera (*1718, †1773).

gunung

gunung [indonézsky] — vrch.

gupka

gupka, Poecilia — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad kaprozúbkotvaré (Cyprinodontiformes), čeľaď živorodkovité. Ryby pochádzajúce zo severnej Brazílie, Venezuely, Barbadosu, Guyany a Trinidadu. Sfarbením a tvarom najvariabilnejší rod chovaný v sladkovodných akváriách; pre veľkú variabilitu vzhľadu, nenáročný chov a relatívne rýchly reprodukčný cyklus je častým objektom genetických pokusov. Rozmnožovanie je veľmi jednoduché: polygamný samec oplodňuje samicu pomocou gonopódia. Graviditu samice, trvajúcu 22 – 25 dní, prezrádza tmavá škvrna pred análnou plutvou. Jedno oplodnenie samice vystačí na 2 – 3 pôrody, čas sexuálneho pokoja trvá 7 – 9 dní. Gupka je nazvaná podľa trinidadského duchovného Roberta Johna Lechnera Guppyho (*1836, †1916), ktorý poslal prvý exemplár gupky do Britského múzea v Londýne.

Gürsel, Cemal

Gürsel, Cemal, 13. 10. 1895 Erzurum – 14. 9. 1966 Ankara — turecký generál a prezident. R. 1958 – 60 hlavný veliteľ ozbrojených síl. R. 1960 stál na čele vojenského prevratu proti vláde Demokratickej strany a ako predseda Výboru národnej jednoty sa stal najvyššou vládnou autoritou. Od 1961 až do smrti prezident Tureckej republiky.

Gustáv I. Vasa

Gustáv I. Vasa, pôvodne Gustav Eriksson Vasa, 12. 5. 1496 alebo 3. 5. 1497 zámok Rydboholm alebo Lindholmen – 29. 9. 1560 Štokholm (pochovaný v dóme v Uppsale) — švédsky kráľ (od 1523), zakladateľ kráľovskej dynastie Vasovcov, otec Erika XIV. a Karola IX., starý otec Gustáva II. Adolfa. Počas vojenského konfliktu medzi dánskym kráľom Kristiánom II. a švédskym ríšskym správcom S. S. Sturem bol protizmluvne odvedený do Dánska ako rukojemník. R. 1519 sa mu podarilo utiecť do Lübecku a odtiaľ sa 1520 vrátil späť do Švédska. Kristián II. po obnovení Kalmarskej únie rozpútal v krajine teror a Gustáv I. Vasa sa po tzv. štokholmskom krvavom kúpeli (november 1520) postavil na čelo švédskej vzbury proti Dánom. Po víťazstve 1523 sa stal krajinským správcom a po faktickom rozpade Kalmarskej únie bol 6. 6. 1523 vyhlásený za kráľa. Zložitú finančnú situáciu koruny a ťažké dlžoby vyriešil po prijatí reformácie (1527) zhabaním cirkevných príjmov a majetkov (stal sa hlavou švédskej cirkvi). Povzniesol švédsky obchod, usiloval sa osamostatniť od Hanzy (na jej tovar uvalil clo), uzatvoril obchodné zmluvy s Anglickom a Nizozemskom. R. 1544 presadil na ríšskom sneme vo Västeråse uznanie dedičnosti svojej dynastie v mužskej línii.

Gustáv III.

Gustáv III., 24. 1. 1746 Štokholm – 29. 3. 1792 tamže — švédsky kráľ z holštajnsko-gottorpskej dynastie (od 1771), syn Adolfa Frederika, otec Gustáva IV. Adolfa. Nekrvavým štátnym prevratom ukončil vládu stavov a 19. 8. 1772 vydal listinu o tzv. forme vlády, ktorou obnovil v plnom rozsahu kráľovskú autoritu na úkor šľachty. Osvietenskými reformami chcel zlepšiť štátnu správu a ekonomiku. Podporoval vedu a umenie, 1773 založil Kráľovskú operu, 1786 Švédsku akadémiu. Viedol však nákladné vojny proti Dánsku (1788 – 89) a Rusku (1789 – 90), čo vyvolalo ďalšiu nevôľu šľachtickej opozície. Po sprisahaní šľachty ho zavraždil gardový dôstojník Jacob J. Anckarström na maškarnom plese. Udalosť sa stala námetom opery Maškarný bál G. Verdiho, ako aj mnohých románov a drám (A. Strindberg, P. A. L. Hallström).

Gustáv IV. Adolf

Gustáv IV. Adolf, 1. 11. 1778 Štokholm – 7. 2. 1837 Sankt Gallen — švédsky kráľ z holštajnsko-gottorpskej dynastie (1792 – 1809), syn Gustáva III. Počas neplnoletosti (do 1796) vládol ako regent jeho strýko Carl von Södermanland. Od začiatku samostatnej vlády sa prejavoval ako despota, odporca reforiem a fanatický prívrženec luteranizmu. R. 1805 vstúpil do protinapoleonskej koalície, počas francúzskeho ťaženia 1806 však stratil Predné Pomoransko. Po Tylžskom mieri 1807 sa odmietol pripojiť ku kontinentálnej blokáde a následná rusko-švédska vojna viedla k definitívnej strate Fínska. Vzburou dôstojníkov bol zvrhnutý a 13. 3. 1809 vyhlásený ríšskym snemom za zosadeného z trónu. Jeho nástupcom sa stal jeho strýko ako Karol XIII. Gustáv IV. Adolf odišiel do exilu vo Švajčiarsku, kde žil pod menom plukovník Gustafsson.

Gustáv V.

Gustáv V., 16. 6. 1858 zámok Drottningholm – 29. 10. 1950 tamže — švédsky kráľ z dynastie Bernadottovcov (od 1907), syn Oskara II., otec Gustáva VI. Adolfa. Po nástupe na trón zrušil korunovačný obrad, bol obľúbený pre demokratické vystupovanie. R. 1907 bolo zavedené všeobecné rovné volebné právo do druhej komory parlamentu (Riksdag), 1917 do prvej komory a volebné právo žien. Za jeho panovania počas obidvoch svetových vojen zachovávalo Švédsko prísnu neutralitu.

Gustáv VI. Adolf

Gustáv VI. Adolf, 11. 11. 1882 Štokholm – 15. 9. 1973 Helsingborg — švédsky kráľ z dynastie Bernadottovcov (od 1950), syn Gustáva V., starý otec Carla XVI. Gustafa. Ako korunný princ sa zaoberal archeológiou, v ktorej sa stal uznávaným odborníkom. Dal podnet na začatie švédskeho archeologického výskumu v Grécku a Taliansku, z jeho iniciatívy bol založený Švédsky archeologický inštitút v Ríme a Aténach. Vysokováženým bol aj ako monarcha a štátnik.

gutaperčovník

gutaperčovník [malajčina], Palaquium — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď sapotovité. Tropické stromy pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie, napr. druhy gutaperčovník pravý (Palaquium gutta, Isonandra gutta) s vajcovitými celistvookrajovými kožovitými listami a s malými bielymi kvetmi, plod bobuľa, Palaquium oblongifolium, Palaquium treubii, Palaquium borneense a Palaquium calophyllum, ktorého mliečnice produkujú mliečnu šťavu s obsahom gutaperče.

gutta cavat lapidem non vi, sed saepe cadendo

gutta cavat lapidem non vi, sed saepe cadendo [ka- nón ví sépe kadendó; lat.] — kvapka vymieľa kameň nie silou, ale častým padaním (vytrvalosť vedie k cieľu). Hexameter vytvorený podľa podobného Ovídiovho verša: gutta cavat lapidem, consumitur anulus usu, et teritur pressa vomer aduncus humo – kvapka vymieľa kameň a prsteň sa nosením odrie, časom sa otupí pluh, keď orie stvrdnutú zem (Listy z Pontu, 4. kniha, 10. báseň, 5. verš).

guturály

guturály [lat.] — hrdelné spoluhlásky realizované prekážkou, ktorú vytvára koreň jazyka a zadná stena hrdla (arabská spoluhláska k).

guyot

guyot [gijot] — podmorský vrch s plochým vrcholom, ktorý má najčastejšie tvar zrezaného kužeľa dvíhajúceho sa z oceánskeho dna v hĺbke viac ako 3 000 m a končiaceho sa v hĺbke niekoľko 100 až 2 000 m pod morskou hladinou. Je spravidla vulkanického pôvodu a pôvodne vyčnieval nad morskú hladinu. Morskou abráziou a eróziou bol utvorený plochý vrchol v úrovni hladiny mora (pravdepodobne koncom druhohôr) a vrch následne poklesol do hlbín mora. Na plochých vrcholoch sa vyskytujú sedimenty kriedového veku a mladšie sedimenty alebo koralové útesy.

Guyoty sa vyskytujú najmä v centrálnej, menej vo východnej časti Tichého oceána, pozdĺž východného okraja Stredoatlantického chrbta v Atlantickom oceáne, ako aj v Indickom oceáne. Nazvaný podľa švajčiarskeho geológa Arnolda Henryho Guyota (*1807, †1884).

guzmánia

guzmánia, Guzmania — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď broméliovité. Vždyzelené epifytické trvalky pochádzajúce zo Strednej Ameriky, ktoré sa zvyčajne pestujú pre pevné listy rastúce v ružici a pre nápadné súkvetia, napr. do 45 cm vysoká guzmánia jazykovitá (Guzmania lingulata) s listami vytvárajúcimi oblúk a s rúrkovitými bielymi až žltými kvetmi obklopenými ružicou červených listeňov, guzmánia bodkovaná (Guzmania musaica), Guzmania monostachia (synonymum Guzmania monostachya) a guzmánia Zahnova (Guzmania zahnii). Rod je nazvaný podľa španielskeho prírodovedca Antonina Guzmána (18./19. storočie).

Gýmešský jarok

Gýmešský jarok, do 2003 Gímešský jarok — národná prírodná rezervácia v katastri obce Drienov v okrese Prešov; vyhlásená 1981, rozloha 20,6 ha. Zriadená na ochranu lesných spoločenstiev brezových dúbrav a oglejených bukových dúbrav v Košickej kotline. Slúži na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

gynandria

gynandria [gr.] —

1. bot. zrast tyčiniek s čnelkou piestikov napr. pri rode vlkovec (Aristolochia);

2. lek. výskyt druhotných ženských pohlavných znakov u mužov alebo mužských pohlavných znakov u žien.

gynatrézia

gynatrézia [gr.] — zúženie alebo uzavretie niektorej časti ženských pohlavných ústrojov, napr. panenskej blany, pošvy, krčka maternice.

gynekomastia

gynekomastia [gr.] — nadmerné, neprimerané zväčšenie prsných žliaz u mužov. Pravá gynekomastia je podmienená hormonálne (relatívne zvýšenie hladiny ženských pohlavných hormónov u muža, napr. aj hormonálna nerovnováha v puberte), pričom je hmatateľná prsníková žľazová štruktúra. Nepravá gynekomastia (zmnoženie tukového tkaniva napr. pri obezite) sa vyskytuje pri zvýšenom ukladaní tukového tkaniva v oblasti prsnej žľazy. Pravá gynekomastia býva sprievodným príznakom pri vleklých pečeňových chorobách u mužov alebo nežiaducim účinkom pri liečbe niektorými liekmi. Obyčajne si nevyžaduje liečebný zákrok, v niektorých extrémnych prípadoch sa však môže riešiť chirurgicky.

gynofóbia

gynofóbia [gr.] — iracionálny strach zo žien (u mužov).

gynofor

gynofor [gr.] — stopka nesúca piestik alebo plod rastlín.

gynura

gynura, Gynura — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Vždyzelené kry, polokry alebo polopopínavé rastliny pochádzajúce z Afriky a Ázie, ktoré sa pestujú pre ozdobné listy a okrasné kvety (niekedy nepríjemne páchnu) usporiadané v úboroch, plod nažka. Patrí sem okolo 50 druhov, napr. do 3 m vysoký ker alebo liana gynura oranžová (Gynura aurantiaca) s drevnatou dolnou časťou, purpurovochlpatými stonkami, so striedavými širokoelipsovitými listami a s oranžovožltými kvetmi a okolo 60 cm vysoký polopopínavý poloker gynura popínavá (Gynura procumbens, Gynura sarmentosa) s podlhovasto kopijovitými listami a so žltými kvetmi, ktorej listy sa konzumujú ako špenát.

György

György [ďörď] — maďarské mužské meno, slovenská podoba Juraj.

gyps

gyps [gr.] —

1. → sadrovec;

2. → sadra;

3. hovorovo sadrový obväz.

gypsofilná rastlina

gypsofilná rastlina — rastlina rastúca na pôdach bohatých na sadrovec alebo anhydrit, napr. druhy z rodu gypsomilka (Gypsophila).

gypsomilka

gypsomilka [gr. + slov.], Gypsophila — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď klinčekovité. Jednoročné alebo trváce veľmi rozkonárené mnohokveté byliny s protistojnými listami, plod tobolka. Patrí sem okolo 140 druhov, napr. poliehavá trvalka gypsomilka plazivá (Gypsophila repens) s drevnatým rozkonáreným podzemkom, čiarkovitými kopijovitými listami a bielymi alebo bledofialovými kvetmi, ktorá je vhodná ako skalnička, do 100 cm vysoká suchomilná trvalka gypsomilka metlinatá (Gypsophila paniculata, ľudovo nazývaná nevestin závoj) s drobnými bielymi kvetmi usporiadanými vo vrcholíkových metlinách, ktorej rôzne kultúrne formy sa používajú do kytíc, do 100 cm vysoká trvalka gypsomilka prerastená (Gypsophila perfoliata) so žltozelenou byľou a s bielymi až bledoružovými kvetmi v riedkej metline, gypsomilka múrová (→ pieskovka múrová) a jednoročná do 50 cm vysoká gypsomilka úhľadná (Gypsophila elegans, gypsomilka ozdobná) so sivastozelenými listami a s bielymi alebo ružovofialovými kvetmi. Korene trvácich druhov obsahujú saponíny.