Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 7 z celkového počtu 7 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

grganie

grganie, eruktácia — krátkodobé výrazné vypudenie nahromadeného vzduchu zo žalúdka alebo z pažeráka ústami. Fyziologicky k nemu dochádza po výdatnom jedle, môže sa tiež vyskytovať pri ťažšie prebiehajúcich chorobách žalúdka alebo pri nadmernom požívaní bublinkových nápojov. Zvyčajne nevyžaduje liečbu.

Grimm, Jacob

Grimm, Jacob (Ludwig Karl), 4. 1. 1785 Hanau – 20. 9. 1863 Berlín — nemecký jazykovedec, s bratom W. Grimmom zakladateľ germanistiky. Vyštudoval právo v Marburgu, kde sa zoznámil s nemeckým právnikom F. K. Savignym, ktorého metóda vedeckého skúmania staronemeckých právnych pamiatok sa stala pre jeho dielo rozhodujúcou. Pracoval ako knihovník v Kassele, od 1830 profesor v Göttingene. Bol členom skupiny göttingenská sedmička (Göttinger Sieben). Protestoval proti odvolaniu ústavy hannoverským kráľom (18. 11. 1837), začo ho 1837 suspendovali a vykázali z krajiny. Po amnestii 1840 ho pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV. povolal na univerzitu v Berlíne, od 1841 člen Pruskej akadémie vied, 1848 poslanec frankfurtského Národného zhromaždenia.

Spolu s bratom zbierali a vydávali ľudové rozprávky: Rozprávky bratov Grimmovcov (Die Kinder- und Haus-Märchen, 2 zv., 1812 – 15; v slovenčine viacero výberov; jednotlivé rozprávky viackrát sfilmované), Nemecké povesti (Deutsche Sagen, 2 zv., 1816 – 18). Grimm sa venoval výskumu staronemeckej literatúry a mytológie (Nemecká mytológia, Deutsche Mythologie, 1835). Autor prvej nemeckej vedeckej gramatiky Nemecká gramatika (Deutsche Grammatik, 4 zv., 1819 – 37) a jazykovedného diela Dejiny nemeckého jazyka (Geschichte der deutschen Sprache, 2 zv., 1848), s bratom začal prácu na Nemeckom slovníku (Deutsches Wörterbuch, 3 zv., 1854 – 62 a časť 4. zv., 1878).

Grimm, Wilhelm

Grimm, Wilhelm (Carl), 24. 2. 1786 Hanau – 16. 12. 1859 Berlín — nemecký jazykovedec, s bratom J. Grimmom zakladateľ germanistiky. Jeho životný osud i osud vedca bol úzko spojený s bratovým. R. 1803 – 06 vyštudoval právo v Marburgu, od 1831 mimoriadny, od 1835 riadny profesor filozofie na univerzite v Göttingene, 1837 spolu s ďalšími liberálnymi vedcami prepustený. R. 1807 na podnet priateľov začal so svojím bratom zbierať rozprávky. Základom boli rozprávky z okolia Kasselu a z Vestfálska, ktoré rôznym spôsobom upravovali. Konečné znenie z 1857 obsahuje 210 rozprávok.

Autor spisov Nemecká hrdinská povesť (Die Deutsche Heldensage, 1829) a O dejinách rýmu (Zur Geschichte des Reims, 1852). S bratom spolupracoval na vydávaní Nemeckého slovníka (Deutsches Wörterbuch, 3 zv., 1854 – 62 a časť 4. zv., 1878).

grisaille

grisaille [-záj; germánske jazyky > fr.] — maľba v sivých tónoch, súhrnné označenie techník monochrómnej maľby vytvorenej v neutrálnych sivých (nefarebných pigmentoch), ale aj v hnedých a zelených tónoch a ich tónových odstupňovaniach, ktoré umožňujú znázorniť jemnú plastickú modeláciu.

V európskom výtvarnom umení je pravdepodobne najstarším prejavom grisaille vitrážová dekoratívna maľba z 12. stor., keď cisterciánska rehoľa zakázala používať vo svojich kláštoroch farebnú a figurálnu výzdobu (1134). Veľký rozkvet však zaznamenala najmä v talianskej nástennej maľbe. Najstarším známym príkladom figurálnej monochromatickej maľby sú postavy Cností a Nerestí, ktoré namaľoval Giotto v kaplnke Scrovegniovcov v Padove (1303 – 06) v iluzívnych architektonických nikách so zámerom napodobniť sochy a kameň. Táto funkcia grisaille ako maľby imitujúcej iný materiál sa stala vôbec najfrekventovanejšou. Inou funkciou mohla byť reprezentácia vzácneho a zriedkavého charakteristická najmä pre severské prostredie. Takto v niektorých iluminovaných rukopisoch zastupuje tvaroslovie blízke glyptickej rezbe do drahých kameňov – kameí, odtiaľ pochádza dobový názov grisaille kameová maľba (peinture en camaïeu). Grisaille sa rozšírila vo francúzskych iluminovaných rukopisoch v 1. pol. 14. stor. (J. Pucelle), v tabuľovom maliarstve a maľbe na textil (Parament z Narbonne, okolo 1375). V 15. stor. vznikli nové podmienky a možnosti jej uplatnenia najmä v tabuľovej maľbe, keď sa používala ako imitácia sochárskych a rezbárskych diel a architektonických súčastí na vonkajších stranách krídlových oltárov. K najznámejším príkladom v zaalpských krajinách patria figúry sv. Jánov na Gentskom oltári bratov Eyckovcov (1423 – 32) a Oltár sv. Jána od Rogiera van der Weyden (po 1450). V Taliansku sa grisaille uplatnila v monumentálnej nástennej maľbe, k príkladom patria diela P. Uccella a A. Mantegnu. Monochrómne súčasti namaľované spôsobom grisaille podporovali iluzívne pôsobenie fresiek (napr. maľované reliéfy na pilastroch na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne, Michelangelo Buonarroti, 1508 – 12). V období baroka grisaille zaznamenávala čoraz väčšiu popularitu. Umelci 18. stor. prostredníctvom nej demonštrovali bravúru svojej práce, schopnosť prekvapiť a oklamať oko pozorovateľa (Jacob de Wit, Vertumnus a Pomona, 1752). Maliari ju využívali aj pri príprave skíc, slúžila i ako vzor reprodukčnej grafiky. Typickým príkladom takéhoto využitia grisaille bol P. P. Rubens (Kristus nesúci kríž, 1623). V posledných desaťročiach 18. stor. sa grisaille uplatnila v monumentálnom maliarstve aj na Slovensku.

grupoid

grupoid [germánske jazyky > tal. > fr. > nem.] — množina \(M\) s binárnou operáciou \(\circ\), t. j. množina \(M\), v ktorej je ku každej usporiadanej dvojici prvkov \((a, b)\) jednoznačne priradený prvok \(c\in M\) nazývaný zloženie alebo kompozícia prvkov \(a, b\) v uvedenom poradí a označovaný obvykle \(c = a\circ b\).