Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 25 z celkového počtu 25 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

grganie

grganie, eruktácia — krátkodobé výrazné vypudenie nahromadeného vzduchu zo žalúdka alebo z pažeráka ústami. Fyziologicky k nemu dochádza po výdatnom jedle, môže sa tiež vyskytovať pri ťažšie prebiehajúcich chorobách žalúdka alebo pri nadmernom požívaní bublinkových nápojov. Zvyčajne nevyžaduje liečbu.

grifón

grifón [fr.] — hrubosrstý typ psa zo skupiny stavačov a duričov vyšľachtený koncom 19. storočia holandským chovateľom Eduardom Korthalsom z neregistrovaných plemien francúzskeho grifóna (od 16. storočia sa grifónmi nazývali vysokonohé duriče alebo stavače, ktoré v 19. storočí takmer vymizli) a z holandských, belgických a zrejme aj z nemeckých a anglických plemien. Všestranný poľovnícky a spoločenský pes, výška v kohútiku okolo 60 cm. Názov grifón sa používa pre viaceré varianty psov rôznych plemien, napr. bruselský grifón, grifón z Nivernais (z francúzskeho griffon nivernais) nazývaný hrubosrstý nivernaiský durič, modrý gaskonský grifón (z francúzskeho grand basset griffon vendéen) nazývaný aj veľký hrubosrstý vendéeský baset, malý vendéeský grifón (z francúzskeho petit basset griffon vendéen) nazývaný aj malý hrubosrstý vendéeský baset ap.

Grimm, Jacob

Grimm, Jacob (Ludwig Karl), 4. 1. 1785 Hanau – 20. 9. 1863 Berlín — nemecký jazykovedec, s bratom W. Grimmom zakladateľ germanistiky. Vyštudoval právo v Marburgu, kde sa zoznámil s nemeckým právnikom F. K. Savignym, ktorého metóda vedeckého skúmania staronemeckých právnych pamiatok sa stala pre jeho dielo rozhodujúcou. Pracoval ako knihovník v Kassele, od 1830 profesor v Göttingene. Bol členom skupiny göttingenská sedmička (Göttinger Sieben). Protestoval proti odvolaniu ústavy hannoverským kráľom (18. 11. 1837), začo ho 1837 suspendovali a vykázali z krajiny. Po amnestii 1840 ho pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV. povolal na univerzitu v Berlíne, od 1841 člen Pruskej akadémie vied, 1848 poslanec frankfurtského Národného zhromaždenia.

Spolu s bratom zbierali a vydávali ľudové rozprávky: Rozprávky bratov Grimmovcov (Die Kinder- und Haus-Märchen, 2 zv., 1812 – 15; v slovenčine viacero výberov; jednotlivé rozprávky viackrát sfilmované), Nemecké povesti (Deutsche Sagen, 2 zv., 1816 – 18). Grimm sa venoval výskumu staronemeckej literatúry a mytológie (Nemecká mytológia, Deutsche Mythologie, 1835). Autor prvej nemeckej vedeckej gramatiky Nemecká gramatika (Deutsche Grammatik, 4 zv., 1819 – 37) a jazykovedného diela Dejiny nemeckého jazyka (Geschichte der deutschen Sprache, 2 zv., 1848), s bratom začal prácu na Nemeckom slovníku (Deutsches Wörterbuch, 3 zv., 1854 – 62 a časť 4. zv., 1878).

Grimm, Wilhelm

Grimm, Wilhelm (Carl), 24. 2. 1786 Hanau – 16. 12. 1859 Berlín — nemecký jazykovedec, s bratom J. Grimmom zakladateľ germanistiky. Jeho životný osud i osud vedca bol úzko spojený s bratovým. R. 1803 – 06 vyštudoval právo v Marburgu, od 1831 mimoriadny, od 1835 riadny profesor filozofie na univerzite v Göttingene, 1837 spolu s ďalšími liberálnymi vedcami prepustený. R. 1807 na podnet priateľov začal so svojím bratom zbierať rozprávky. Základom boli rozprávky z okolia Kasselu a z Vestfálska, ktoré rôznym spôsobom upravovali. Konečné znenie z 1857 obsahuje 210 rozprávok.

Autor spisov Nemecká hrdinská povesť (Die Deutsche Heldensage, 1829) a O dejinách rýmu (Zur Geschichte des Reims, 1852). S bratom spolupracoval na vydávaní Nemeckého slovníka (Deutsches Wörterbuch, 3 zv., 1854 – 62 a časť 4. zv., 1878).

grindélia

grindélia, Grindelia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Dvojročné alebo trváce byliny a vždyzelené kry i polokry pochádzajúce z Ameriky. Patrí sem okolo 25 druhov, napr. do 100 cm vysoká grindélia rozložitá (Grindelia squarrosa) so striedavými listami a žltými kvetmi, ktorá sa v minulosti pestovala ako liečivá rastlina, a bohato rozkonárený ker Grindelia chiloensis (synonymum Grindelia speciosa) s lepkavými stonkami, kopijovitými pílkovitými listami a úbormi žltých kvetov, pre ktoré sa pestuje na okrasu.

Grintovec

Grintovec — vrch v severnom Slovinsku v blízkosti hranice s Rakúskom, najvyšší vrch pohoria Kamniško-Savinjske Alpe, 2 558 m n. m. Prvé zaznamenané zdolanie vrchu bolo 1759 rakúskym botanikom G. A. Scopolim.

grisaille

grisaille [-záj; germánske jazyky > fr.] — maľba v sivých tónoch, súhrnné označenie techník monochrómnej maľby vytvorenej v neutrálnych sivých (nefarebných pigmentoch), ale aj v hnedých a zelených tónoch a ich tónových odstupňovaniach, ktoré umožňujú znázorniť jemnú plastickú modeláciu.

V európskom výtvarnom umení je pravdepodobne najstarším prejavom grisaille vitrážová dekoratívna maľba z 12. stor., keď cisterciánska rehoľa zakázala používať vo svojich kláštoroch farebnú a figurálnu výzdobu (1134). Veľký rozkvet však zaznamenala najmä v talianskej nástennej maľbe. Najstarším známym príkladom figurálnej monochromatickej maľby sú postavy Cností a Nerestí, ktoré namaľoval Giotto v kaplnke Scrovegniovcov v Padove (1303 – 06) v iluzívnych architektonických nikách so zámerom napodobniť sochy a kameň. Táto funkcia grisaille ako maľby imitujúcej iný materiál sa stala vôbec najfrekventovanejšou. Inou funkciou mohla byť reprezentácia vzácneho a zriedkavého charakteristická najmä pre severské prostredie. Takto v niektorých iluminovaných rukopisoch zastupuje tvaroslovie blízke glyptickej rezbe do drahých kameňov – kameí, odtiaľ pochádza dobový názov grisaille kameová maľba (peinture en camaïeu). Grisaille sa rozšírila vo francúzskych iluminovaných rukopisoch v 1. pol. 14. stor. (J. Pucelle), v tabuľovom maliarstve a maľbe na textil (Parament z Narbonne, okolo 1375). V 15. stor. vznikli nové podmienky a možnosti jej uplatnenia najmä v tabuľovej maľbe, keď sa používala ako imitácia sochárskych a rezbárskych diel a architektonických súčastí na vonkajších stranách krídlových oltárov. K najznámejším príkladom v zaalpských krajinách patria figúry sv. Jánov na Gentskom oltári bratov Eyckovcov (1423 – 32) a Oltár sv. Jána od Rogiera van der Weyden (po 1450). V Taliansku sa grisaille uplatnila v monumentálnej nástennej maľbe, k príkladom patria diela P. Uccella a A. Mantegnu. Monochrómne súčasti namaľované spôsobom grisaille podporovali iluzívne pôsobenie fresiek (napr. maľované reliéfy na pilastroch na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne, Michelangelo Buonarroti, 1508 – 12). V období baroka grisaille zaznamenávala čoraz väčšiu popularitu. Umelci 18. stor. prostredníctvom nej demonštrovali bravúru svojej práce, schopnosť prekvapiť a oklamať oko pozorovateľa (Jacob de Wit, Vertumnus a Pomona, 1752). Maliari ju využívali aj pri príprave skíc, slúžila i ako vzor reprodukčnej grafiky. Typickým príkladom takéhoto využitia grisaille bol P. P. Rubens (Kristus nesúci kríž, 1623). V posledných desaťročiach 18. stor. sa grisaille uplatnila v monumentálnom maliarstve aj na Slovensku.

grit

grit [angl.] — kremičitá alebo vápencová drvina nerozpustná v žalúdočnej kyseline, potrebná na mechanické rozdrobovanie krmiva vo svalnatom žalúdku hydiny a pernatej zveri v intenzívnych farmových chovoch; dôležitá súčasť kŕmnej dávky. Grit sa musí neustále dopĺňať, pretože sa vylučuje trusom. Rozpustný grit (vápencová drvina) sa používa, ak je v kŕmnej zmesi nedostatok vápnika, nerozpustný grit (piesok), ak sa skrmuje zrno alebo krmivo so zvýšeným množstvom vlákniny. Grit nie je životne dôležitý, má však veľký význam z hľadiska využiteľnosti krmiva a získavania živín.

gróf

gróf [nem.], lat. comes, fr. comte, nem. Graf, angl. earl, count — titul príslušníka vyššej šľachty, ktorý v rámci hierarchie nasleduje za kniežaťom a markízom, ale stojí vyššie ako barón a vikomt. Pôvod titulu siaha do obdobia starovekého Ríma, keď vybraní senátori sprevádzajúci cisára dostávali čestný titul comes principis. Jeho používanie sa rozšírilo vo Franskej ríši, najmä v období Karola Veľkého. V 9. stor. bola presadená dedičnosť titulu a jeho spojenie s právnym držaním určitého dedičného územia. Podľa franských vzorov sa zriaďovali verejnoprávne obvody na čele s grófom (comes) aj vo Veľkomoravskej ríši a od 11. stor. aj v Uhorsku na čele s komitátnymi špánmi (comes comitatus), ktorým boli podriadení správcovia niekoľkých hradných obvodov – hradní špáni (comes castri). V 15. stor. sa v Uhorsku titulom gróf začali označovať veľmoži vlastniaci väčšie pozemky, neskôr príslušníci vyššej šľachty (Forgáčovci 1560, Ilešháziovci 1593, Esterháziovci 1683). Titul gróf udeľoval kráľ jednotlivcovi z radov šľachty alebo dedične celému šľachtickému rodu, príp. jeho určitej vetve. Heraldicky sa príslušnosť k tomuto stupňu šľachtictva označovala deväťcípou korunou v klenote erbu rodu.

grófstvo

grófstvo [nem.], fr. comté, nem. Grafschaft, angl. county — územnosprávna jednotka, na čele ktorej stál gróf. Pôvodne vo Franskej ríši zahŕňala len mesto s okolím a grófi tam plnili najmä poriadkové a fiškálne úlohy. Neskôr sa ich právomoc rozšírila i na politickú, súdnu a vojenskú oblasť a ich hodnosť sa v 9. stor. stala dedičnou. Po rozpade Franskej ríše sa mnohé grófstva osamostatnili, príp. sa dostali do závislosti od väčších útvarov (napr. vojvodstvá). Od 11. stor. vznikali grófstva rozširovaním šľachtických panstiev. Grófstvo ako územnosprávna jednotka je dodnes zachované v Spojenom kráľovstve a USA (→ county).

Gromyko, Andrej Andrejevič

Gromyko, Andrej Andrejevič, 18. 7. 1909 Staryje Gromyki, Bielorusko – 2. 7. 1989 Moskva — sovietsky politik a diplomat. R. 1936 – 39 pôsobil v Ústave ekonómie Akadémie vied ZSSR v Moskve. Po vyvrcholení Stalinových čistiek, ktoré zasiahli aj diplomatické služby, bol 1939 vymenovaný za vedúceho Amerického oddelenia Ľudového komisariátu zahraničných vecí. R. 1939 – 43 člen sovietskej ambasády vo Washingtone, 1943 – 46 veľvyslanec v USA a na Kube, 1946 – 48 stály reprezentant ZSSR v Bezpečnostnej rade OSN. R. 1946 – 49 námestník ministra zahraničných vecí, 1949 – 52 a 1953 – 57 jeho prvý tajomník. R. 1952 – 53 veľvyslanec v Londýne. Od 1956 riadny člen Ústredného výboru KSSZ, od 1973 člen Politbyra ÚV KSSZ. R. 1957 – 85 minister zahraničných vecí. Uskutočňoval dôslednú zahraničnú politiku komunistickej strany a sovietskeho štátu, z čoho sa sám snažil vyťažiť čo najväčší politický význam. Podieľal sa na početných medzinárodných zmluvách a dohovoroch. R. 1985 presadil na zasadnutí Politbyra vymenovanie M. Gorbačova do funkcie generálneho tajomníka KSSZ, ktorý ho následne vymenoval do funkcie formálnej hlavy štátu (predseda Prezídia Najvyššieho sovietu). V septembri 1988 odišiel z politického života.

Gronchi, Giovanni

Gronchi [gronki], Giovanni, 10. 9. 1887 Pontedera – 2. 7. 1978 Rím — taliansky politik. Pred 1. svetovou vojnou spoluzakladateľ, od 1919 vodca katolíckej odborovej organizácie, 1919 zároveň spoluzakladateľ katolícky orientovanej Talianskej ľudovej strany (Partito Popolare Italiano, PPI). R. 1919 – 26 poslanec, 1922 – 23 štátny podsekretár pre priemysel a obchod v prvom kabinete B. Mussoliniho. Od 1923 po prevzatí moci fašistami v opozícii. R. 1943 – 44 patril ako zástupca novozaloženej kresťanskodemokratickej strany (Democrazia Cristiana, DC) do Výboru národného oslobodenia (CLN). R. 1944 – 46 minister priemyslu, 1946 – 55 poslanec parlamentu, 1948 – 55 jeho predseda. R. 1955 – 62 prezident republiky. Od 1962 doživotný senátor. Ako vodca ľavého krídla DC sa usiloval o ďalekosiahle reformy spoločenského života a presadzoval tzv. politiku otvorenia doľava (apertura a sinistra).

groshajmia veľkoúborová

groshajmia veľkoúborová, Grossheimia macrocephala, nevädza veľkoúborová, Centaurea macrocephala — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Trváca vzpriamená bylina vysoká do 1,5 m pochádzajúca z Kaukazu a zo severovýchodného Turecka. Ma rúrkovité žlté kvety v jednotlivých úboroch s priemerom 6 – 10 cm, pre ktoré sa pestuje na okrasu, plod nažka s červenohnedým chocholcom.

Grossinger, Ján Kristián

Grossinger, Ján Kristián, 27. 9. 1728 Komárno – 2. 1. 1803 tamže — uhorský prírodovedec. Profesor jazykov, filozofie a teológie na jezuitských školách v Trnave, Košiciach (zriadil tam malé prírodovedné múzeum), Trenčíne, Győri, Viedni, Skalici a Bratislave. Ako vojenský kurát precestoval Uhorsko, na cestách robil výskumy a zbieral prírodovedný materiál. V prvých piatich zväzkoch svojho hlavného diela Všeobecný prírodopis Uhorska podľa troch ríš prírody (Universa historia physica regni Hungariae, secundum tria naturae regna digesta, 1793 – 97) sa zaoberal históriou prírodných vied v Uhorsku, faunou (najmä hmyzom, rybami, obojživelníkmi a vtákmi) a dendrológiou, ďalšie 4 zväzky, v ktorých opisuje flóru, horniny, minerály a vodstvo, zostali v rukopise.; v dodatku uvádzal názvy po maďarsky, latinsky, nemecky a slovensky.

Grósz, Károly

Grósz [grós], Károly, 1. 8. 1930 Miškovec – 7. 1. 1996 Gödöllő — maďarský komunistický politik. Po skončení 2. svetovej vojny vstúpil do komunistickej strany a zapojil sa do činnosti straníckej organizácie v župe Borsod, od 1954 predseda jej agitačno-propagačného oddelenia. Počas maďarského protikomunistického povstania 1956 zakázal novinárom z titulu svojej funkcie písať o situácii v krajine. Po ukončení straníckej vysokej školy (1961) pracoval v agitačno-propagačnom oddelení Maďarskej socialistickej robotníckej strany (MSRS), od 1974 jeho vedúci. R. 1973 bol zvolený za prvého tajomníka strany v župe Fejér, 1979 v župe Borsod a 1984 v Budapešti. R. 1985 – 89 člen Ústredného výboru MSRS, 1987 – 88 predseda vlády a súčasne do 1989 generálny tajomník MSRS.

grošovanie

grošovanie [lat.] — farebná kresba vyskytujúca sa pri koňoch, najčastejšie pri belkoch (kone s farbou srsti čiastočne alebo po celom tele bielou, rodia sa najčastejšie čierno sfarbené, až neskôr postupne blednú, na bokoch a končatinách majú tmavšie, reťazovito usporiadané kruhovité škvrny so svetlým stredom podobajúce sa grošom – odtiaľ názov). Fyziologické grošovanie vzniká následkom rozdielnej intenzity prekrvovania kože a ukladania melanínu. Opakom grošovania sú hviezdicovité kruhy, ktoré majú intenzívne zafarbený stred.

Grotewohl, Otto

Grotewohl [-vól], Otto (Emil Franz), 11. 3. 1894 Braunschweig – 21. 9. 1964 (východný) Berlín — východonemecký politik. Ako vyučený kníhtlačiar sa 1912 stal členom Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). Po 1. svetovej vojne pôsobil v krajinskej politike Brunšvicka: 1920 – 22 minister vnútra a vzdelávania, 1922 – 24 minister spravodlivosti krajinskej vlády, 1920 – 25 poslanec krajinského snemu; 1925 – 33 zastupoval SPD v ríšskom sneme. Počas nacistickej vlády viackrát zatknutý. R. 1945 v sovietskej okupačnej zóne spoluzakladal východonemeckú SPD, ktorá sa 1946 zlúčila s východonemeckou komunistickou stranou do Jednotnej socialistickej strany Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands, SED). Spolu s W. Pieckom bol jej predsedom do 1954, keď ich obidvoch ako prvý tajomník ÚV SED nahradil W. Ulbricht. V októbri 1949 sa stal predsedom rady ministrov (vlády) NDR, funkciu však vykonával v tieni Ulbrichta. R. 1960 nahradila radu ministrov štátna rada (predseda Ulbricht), v ktorej ťažko chorý Grotewohl formálne zastával post podpredsedu.

Gruber, Karl

Gruber, Karl, 3. 5. 1909 Innsbruck – 1. 2. 1995 tamže — rakúsky politik. Za nacizmu participoval na odboji v Tirolsku, kde sa po obnovení Rakúskej republiky 1945 stal krajinským hajtmanom. Vstúpil do pravicovej ÖVP, ktorú 1945 – 53 zastupoval v spolkovom parlamente. R. 1945 – 53 minister zahraničných vecí. Počas výkonu funkcie podpísal 1946 s Talianskom zmluvu o Južnom Tirolsku (Gruberova-De Gasperiho dohoda) a zasadzoval sa za uzavretie Štátnej zmluvy o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska (podpísaná 1955). R. 1954 – 57 a 1969 – 72 veľvyslanec vo Washingtone, 1961 – 66 v Madride, 1966 v Bonne, 1972 – 74 v Berne. R. 1966 – 69 štátny tajomník Úradu spolkového kancelára.

Grunwald

Grunwald — obec v severnom Poľsku vo Warminsko-mazúrskom vojvodstve, kde sa 15. 7. 1410 odohrala bitka (v nemeckej literatúre uvádzaná ako bitka pri Tannenbergu, poľ. Stębark), v ktorej Rád nemeckých rytierov utrpel rozhodujúcu porážku od spojeného poľsko-litovského vojska (s pomocou ruských a českých oddielov) pod velením Vladislava II. Jagiełła. Počas bitky zahynul veľmajster rádu aj väčšina rytierstva, čo podlomilo silu rádu a zastavilo jeho postup do Pobaltia.

grupoid

grupoid [germánske jazyky > tal. > fr. > nem.] — množina \(M\) s binárnou operáciou \(\circ\), t. j. množina \(M\), v ktorej je ku každej usporiadanej dvojici prvkov \((a, b)\) jednoznačne priradený prvok \(c\in M\) nazývaný zloženie alebo kompozícia prvkov \(a, b\) v uvedenom poradí a označovaný obvykle \(c = a\circ b\).

guajak

guajak [indiánske jazyky > špan.], Guaiacum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď jarmovcovité. Vždyzelené stromy rastúce v tropickej Strednej a Južnej Amerike, napr. okolo 13 m vysoký strom guajak liečivý (Guaiacum officinale) s rozložitou korunou, párnoperovito zloženými kožovitými listami, so svetlo- až s fialovomodrými dlhostopkatými kvetmi vo vrcholíkových súkvetiach, plod tobolka. Jeho ťažké (obsahuje až 85 % lignínu) žltkasté (beľové) alebo olivovozelené (jadrové) drevo je považované za najtrvanlivejšie a takmer najtvrdšie zo známych driev. Je nasýtené červenohnedou až zelenohnedou veľmi aromatickou liečivou živicou (pre ktorú bol guajak liečivý v minulosti nazývaný aj strom života), z ktorej sa destiláciou získava guajakol.

Guajaková živica sa dodnes používa v medicíne, napr. na dôkaz okultného krvácania. Kôra obsahuje tzv. guajakový saponín. Odvar z dreva sa používa napr. proti reume, zápalu kĺbov a kožným vyrážkam; z dreva sa vyrábajú výrobky, ktoré vyžadujú tvrdosť (napr. kolkárske gule). Živicu poskytujú aj druhy guajak posvätný (Guaiacum sanctum) a Guaiacum guatemalense.

gubernia

gubernia [lat. > rus.] — administratívno-územná jednotka v Rusku (a v ZSSR) zavedená 1708 cárom Petrom I. Veľkým. Gubernie rozdeľovali impérium na celky podobné štátom. Koncom vlády Kataríny II. Veľkej bolo Rusko rozdelené na 51 gubernií, na začiatku 20. stor. ich bolo 101. Každá gubernia bola rozdelená na niekoľko obvodov alebo okresov (újazdov); niektoré boli spájané do generálnych gubernií. Na čele gubernie stál gubernátor (miestodržiteľ), výkonnú moc mali guberniálna správa a zemský súd. Po zrušení nevoľníctva (1861) tvorili správu jednotlivé úrady (okrsky) ako súdny, vojenský, finančný ap. Gubernie boli zrušené 1924 v Bielorusku a 1929 v celom ZSSR.