Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 15 z celkového počtu 15 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

grganie

grganie, eruktácia — krátkodobé výrazné vypudenie nahromadeného vzduchu zo žalúdka alebo z pažeráka ústami. Fyziologicky k nemu dochádza po výdatnom jedle, môže sa tiež vyskytovať pri ťažšie prebiehajúcich chorobách žalúdka alebo pri nadmernom požívaní bublinkových nápojov. Zvyčajne nevyžaduje liečbu.

grifón

grifón [fr.] — hrubosrstý typ psa zo skupiny stavačov a duričov vyšľachtený koncom 19. storočia holandským chovateľom Eduardom Korthalsom z neregistrovaných plemien francúzskeho grifóna (od 16. storočia sa grifónmi nazývali vysokonohé duriče alebo stavače, ktoré v 19. storočí takmer vymizli) a z holandských, belgických a zrejme aj z nemeckých a anglických plemien. Všestranný poľovnícky a spoločenský pes, výška v kohútiku okolo 60 cm. Názov grifón sa používa pre viaceré varianty psov rôznych plemien, napr. bruselský grifón, grifón z Nivernais (z francúzskeho griffon nivernais) nazývaný hrubosrstý nivernaiský durič, modrý gaskonský grifón (z francúzskeho grand basset griffon vendéen) nazývaný aj veľký hrubosrstý vendéeský baset, malý vendéeský grifón (z francúzskeho petit basset griffon vendéen) nazývaný aj malý hrubosrstý vendéeský baset ap.

Grimm, Jacob

Grimm, Jacob (Ludwig Karl), 4. 1. 1785 Hanau – 20. 9. 1863 Berlín — nemecký jazykovedec, s bratom W. Grimmom zakladateľ germanistiky. Vyštudoval právo v Marburgu, kde sa zoznámil s nemeckým právnikom F. K. Savignym, ktorého metóda vedeckého skúmania staronemeckých právnych pamiatok sa stala pre jeho dielo rozhodujúcou. Pracoval ako knihovník v Kassele, od 1830 profesor v Göttingene. Bol členom skupiny göttingenská sedmička (Göttinger Sieben). Protestoval proti odvolaniu ústavy hannoverským kráľom (18. 11. 1837), začo ho 1837 suspendovali a vykázali z krajiny. Po amnestii 1840 ho pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV. povolal na univerzitu v Berlíne, od 1841 člen Pruskej akadémie vied, 1848 poslanec frankfurtského Národného zhromaždenia.

Spolu s bratom zbierali a vydávali ľudové rozprávky: Rozprávky bratov Grimmovcov (Die Kinder- und Haus-Märchen, 2 zv., 1812 – 15; v slovenčine viacero výberov; jednotlivé rozprávky viackrát sfilmované), Nemecké povesti (Deutsche Sagen, 2 zv., 1816 – 18). Grimm sa venoval výskumu staronemeckej literatúry a mytológie (Nemecká mytológia, Deutsche Mythologie, 1835). Autor prvej nemeckej vedeckej gramatiky Nemecká gramatika (Deutsche Grammatik, 4 zv., 1819 – 37) a jazykovedného diela Dejiny nemeckého jazyka (Geschichte der deutschen Sprache, 2 zv., 1848), s bratom začal prácu na Nemeckom slovníku (Deutsches Wörterbuch, 3 zv., 1854 – 62 a časť 4. zv., 1878).

Grimm, Wilhelm

Grimm, Wilhelm (Carl), 24. 2. 1786 Hanau – 16. 12. 1859 Berlín — nemecký jazykovedec, s bratom J. Grimmom zakladateľ germanistiky. Jeho životný osud i osud vedca bol úzko spojený s bratovým. R. 1803 – 06 vyštudoval právo v Marburgu, od 1831 mimoriadny, od 1835 riadny profesor filozofie na univerzite v Göttingene, 1837 spolu s ďalšími liberálnymi vedcami prepustený. R. 1807 na podnet priateľov začal so svojím bratom zbierať rozprávky. Základom boli rozprávky z okolia Kasselu a z Vestfálska, ktoré rôznym spôsobom upravovali. Konečné znenie z 1857 obsahuje 210 rozprávok.

Autor spisov Nemecká hrdinská povesť (Die Deutsche Heldensage, 1829) a O dejinách rýmu (Zur Geschichte des Reims, 1852). S bratom spolupracoval na vydávaní Nemeckého slovníka (Deutsches Wörterbuch, 3 zv., 1854 – 62 a časť 4. zv., 1878).

grindélia

grindélia, Grindelia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Dvojročné alebo trváce byliny a vždyzelené kry i polokry pochádzajúce z Ameriky. Patrí sem okolo 25 druhov, napr. do 100 cm vysoká grindélia rozložitá (Grindelia squarrosa) so striedavými listami a žltými kvetmi, ktorá sa v minulosti pestovala ako liečivá rastlina, a bohato rozkonárený ker Grindelia chiloensis (synonymum Grindelia speciosa) s lepkavými stonkami, kopijovitými pílkovitými listami a úbormi žltých kvetov, pre ktoré sa pestuje na okrasu.

grisaille

grisaille [-záj; germánske jazyky > fr.] — maľba v sivých tónoch, súhrnné označenie techník monochrómnej maľby vytvorenej v neutrálnych sivých (nefarebných pigmentoch), ale aj v hnedých a zelených tónoch a ich tónových odstupňovaniach, ktoré umožňujú znázorniť jemnú plastickú modeláciu.

V európskom výtvarnom umení je pravdepodobne najstarším prejavom grisaille vitrážová dekoratívna maľba z 12. stor., keď cisterciánska rehoľa zakázala používať vo svojich kláštoroch farebnú a figurálnu výzdobu (1134). Veľký rozkvet však zaznamenala najmä v talianskej nástennej maľbe. Najstarším známym príkladom figurálnej monochromatickej maľby sú postavy Cností a Nerestí, ktoré namaľoval Giotto v kaplnke Scrovegniovcov v Padove (1303 – 06) v iluzívnych architektonických nikách so zámerom napodobniť sochy a kameň. Táto funkcia grisaille ako maľby imitujúcej iný materiál sa stala vôbec najfrekventovanejšou. Inou funkciou mohla byť reprezentácia vzácneho a zriedkavého charakteristická najmä pre severské prostredie. Takto v niektorých iluminovaných rukopisoch zastupuje tvaroslovie blízke glyptickej rezbe do drahých kameňov – kameí, odtiaľ pochádza dobový názov grisaille kameová maľba (peinture en camaïeu). Grisaille sa rozšírila vo francúzskych iluminovaných rukopisoch v 1. pol. 14. stor. (J. Pucelle), v tabuľovom maliarstve a maľbe na textil (Parament z Narbonne, okolo 1375). V 15. stor. vznikli nové podmienky a možnosti jej uplatnenia najmä v tabuľovej maľbe, keď sa používala ako imitácia sochárskych a rezbárskych diel a architektonických súčastí na vonkajších stranách krídlových oltárov. K najznámejším príkladom v zaalpských krajinách patria figúry sv. Jánov na Gentskom oltári bratov Eyckovcov (1423 – 32) a Oltár sv. Jána od Rogiera van der Weyden (po 1450). V Taliansku sa grisaille uplatnila v monumentálnej nástennej maľbe, k príkladom patria diela P. Uccella a A. Mantegnu. Monochrómne súčasti namaľované spôsobom grisaille podporovali iluzívne pôsobenie fresiek (napr. maľované reliéfy na pilastroch na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne, Michelangelo Buonarroti, 1508 – 12). V období baroka grisaille zaznamenávala čoraz väčšiu popularitu. Umelci 18. stor. prostredníctvom nej demonštrovali bravúru svojej práce, schopnosť prekvapiť a oklamať oko pozorovateľa (Jacob de Wit, Vertumnus a Pomona, 1752). Maliari ju využívali aj pri príprave skíc, slúžila i ako vzor reprodukčnej grafiky. Typickým príkladom takéhoto využitia grisaille bol P. P. Rubens (Kristus nesúci kríž, 1623). V posledných desaťročiach 18. stor. sa grisaille uplatnila v monumentálnom maliarstve aj na Slovensku.

grit

grit [angl.] — kremičitá alebo vápencová drvina nerozpustná v žalúdočnej kyseline, potrebná na mechanické rozdrobovanie krmiva vo svalnatom žalúdku hydiny a pernatej zveri v intenzívnych farmových chovoch; dôležitá súčasť kŕmnej dávky. Grit sa musí neustále dopĺňať, pretože sa vylučuje trusom. Rozpustný grit (vápencová drvina) sa používa, ak je v kŕmnej zmesi nedostatok vápnika, nerozpustný grit (piesok), ak sa skrmuje zrno alebo krmivo so zvýšeným množstvom vlákniny. Grit nie je životne dôležitý, má však veľký význam z hľadiska využiteľnosti krmiva a získavania živín.

groshajmia veľkoúborová

groshajmia veľkoúborová, Grossheimia macrocephala, nevädza veľkoúborová, Centaurea macrocephala — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Trváca vzpriamená bylina vysoká do 1,5 m pochádzajúca z Kaukazu a zo severovýchodného Turecka. Ma rúrkovité žlté kvety v jednotlivých úboroch s priemerom 6 – 10 cm, pre ktoré sa pestuje na okrasu, plod nažka s červenohnedým chocholcom.

grošovanie

grošovanie [lat.] — farebná kresba vyskytujúca sa pri koňoch, najčastejšie pri belkoch (kone s farbou srsti čiastočne alebo po celom tele bielou, rodia sa najčastejšie čierno sfarbené, až neskôr postupne blednú, na bokoch a končatinách majú tmavšie, reťazovito usporiadané kruhovité škvrny so svetlým stredom podobajúce sa grošom – odtiaľ názov). Fyziologické grošovanie vzniká následkom rozdielnej intenzity prekrvovania kože a ukladania melanínu. Opakom grošovania sú hviezdicovité kruhy, ktoré majú intenzívne zafarbený stred.

Grossinger, Ján Kristián

Grossinger, Ján Kristián, 27. 9. 1728 Komárno – 2. 1. 1803 tamže — uhorský prírodovedec. Profesor jazykov, filozofie a teológie na jezuitských školách v Trnave, Košiciach (zriadil tam malé prírodovedné múzeum), Trenčíne, Győri, Viedni, Skalici a Bratislave. Ako vojenský kurát precestoval Uhorsko, na cestách robil výskumy a zbieral prírodovedný materiál. V prvých piatich zväzkoch svojho hlavného diela Všeobecný prírodopis Uhorska podľa troch ríš prírody (Universa historia physica regni Hungariae, secundum tria naturae regna digesta, 1793 – 97) sa zaoberal históriou prírodných vied v Uhorsku, faunou (najmä hmyzom, rybami, obojživelníkmi a vtákmi) a dendrológiou, ďalšie 4 zväzky, v ktorých opisuje flóru, horniny, minerály a vodstvo, zostali v rukopise.; v dodatku uvádzal názvy po maďarsky, latinsky, nemecky a slovensky.

grupoid

grupoid [germánske jazyky > tal. > fr. > nem.] — množina \(M\) s binárnou operáciou \(\circ\), t. j. množina \(M\), v ktorej je ku každej usporiadanej dvojici prvkov \((a, b)\) jednoznačne priradený prvok \(c\in M\) nazývaný zloženie alebo kompozícia prvkov \(a, b\) v uvedenom poradí a označovaný obvykle \(c = a\circ b\).

guajak

guajak [indiánske jazyky > špan.], Guaiacum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď jarmovcovité. Vždyzelené stromy rastúce v tropickej Strednej a Južnej Amerike, napr. okolo 13 m vysoký strom guajak liečivý (Guaiacum officinale) s rozložitou korunou, párnoperovito zloženými kožovitými listami, so svetlo- až s fialovomodrými dlhostopkatými kvetmi vo vrcholíkových súkvetiach, plod tobolka. Jeho ťažké (obsahuje až 85 % lignínu) žltkasté (beľové) alebo olivovozelené (jadrové) drevo je považované za najtrvanlivejšie a takmer najtvrdšie zo známych driev. Je nasýtené červenohnedou až zelenohnedou veľmi aromatickou liečivou živicou (pre ktorú bol guajak liečivý v minulosti nazývaný aj strom života), z ktorej sa destiláciou získava guajakol.

Guajaková živica sa dodnes používa v medicíne, napr. na dôkaz okultného krvácania. Kôra obsahuje tzv. guajakový saponín. Odvar z dreva sa používa napr. proti reume, zápalu kĺbov a kožným vyrážkam; z dreva sa vyrábajú výrobky, ktoré vyžadujú tvrdosť (napr. kolkárske gule). Živicu poskytujú aj druhy guajak posvätný (Guaiacum sanctum) a Guaiacum guatemalense.