Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 9 z celkového počtu 9 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Grebenščikov, Oleg Sergejevič

Grebenščikov, Oleg Sergejevič, 11. 7. 1905 Pärnu, Estónsko – 12. 9. 1980 Moskva — ruský prírodovedec. R. 1930 – 50 pôsobil v Prírodovednom múzeu v Belehrade, 1945 – 47 kustód botanického oddelenia Prírodovedného múzea Srbska, 1947 spolupracovník Srbskej akadémie vied. R. 1948 prednášal systematiku vyšších rastlín a geobotaniku na univerzite v Belehrade, 1951 – 53 pôsobil vo Výskumnom ústave krmovinárskom vo Vígľaši, 1953 – 56 vedúci Laboratória geobotaniky a systematiky rastlín pri sekcii vied biologických a lekárskych SAV v Bratislave. Od 1956 pôsobil v Botaničeskom žurnale v Moskve, od 1957 v Geografickom ústave Akadémie vied ZSSR; 1970 DrSc. Člen mnohých vedeckých rád a komisií viacerých expedícií do nepreskúmaných oblastí Balkánu, Grécka, Bulharska a Albánska. Zaoberal sa lesníckou botanikou, fytogeografiou, floristikou, výskumom horských lúk a pasienkov, ale aj zoológiou (objavil 6 nových druhov kobyliek, napr. druh Conocephalus grebenscikovi, a jeden reliktný druh myší Dolomys grebenscikovi) a umením (napr. skomponoval viaceré hudobné diela, ktoré interpretovali známe svetové orchestre). Spolupracoval pri tvorbe diela Flóra Slovenska. Hlavné diela: Hole južnej časti Veľkej Fatry (1956, spoluautor), Kubínska hoľa (1956).

Gregor Lusavorič

Gregor Lusavorič, sv., aj Gregor Osvietiteľ, Grigor Partev, okolo 240 – 325 — prvý patriarcha (katolikos) Arménskej apoštolskej cirkvi. Podarilo sa mu upevniť v krajine vplyv kresťanstva, ktoré sa v Arménsku šírilo už od 2. stor. Podľa arménskej tradície pochádzal z partského rodu (odtiaľ Partev) príbuzného s arménskym kráľovským rodom a ako jediný z rodiny zostal nažive potom, čo jeho otec zavraždil arménskeho kráľa Chosrova II. (gr. Chosroés, vládol 279/280 – 287). Ukryli ho v Caesarei Cappadociae (dnes Kayseri v Turecku), kde bol vychovávaný ako kresťan. Do Arménska prišiel s Chosrovovým synom, kráľom Trdatom III. (IV.) Veľkým (gr. Tiridatés), ktorý dobyl naspäť otcovu ríšu. Pretože sa Gregor Lusavorič odmietol vzdať kresťanskej viery, kráľ Trdat ho dal mučiť a ako syna vraha svojho otca uväzniť.

Podľa kronikára Agathangegha trpel kráľ ťažkou duševnou chorobou a vyliečil sa až po modlitbách väzneného Gregora Lusavoriča. Z vďačnosti sa dal pokrstiť a 301 vyhlásil kresťanstvo za oficiálne štátne náboženstvo. Gregor Lusavorič po prepustení z väzenia (v tom čase ešte nebol kňazom) išiel do Caesarey Cappadociae, kde ho vysvätili za episkopa a stal sa prvým katolikom v Arménsku. Vypracoval množstvo cirkevnoprávnych predpisov (kánonov) a homílií. Zasvätená mu je bazilika v Ečmiadzine postavená na mieste, ktoré mu podľa legendy označil sám Hospodin. Uctievaný v arménskej apoštolskej, ruskej pravoslávnej i v katolíckej cirkvi. Sviatok 13. októbra, podľa pravoslávneho kalendára 30. septembra.

Greguš, Ctibor

Greguš, Ctibor, 6. 10. 1923 Kremnica – 4. 5. 2015 Brezno — slovenský lesnícky inžinier. R. 1951 – 64 pôsobil v Lesprojekte v Žiline, 1964 – 85 koordinátor výskumu hospodárskej úpravy lesov vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene; 1991 DrSc. Zostavil teoretické základy podrastového hospodárskeho spôsobu, spoluautor lesníckej legislatívy, vedúci autor smerníc pre obhospodarovanie lesov Slovenska, zakladateľ výskumu lesníckych prognóz a koncepcií. Člen a funkcionár Medzinárodnej únie lesníckych výskumných inštitúcií (IUFRO), 1995 čestný člen Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied. Hlavné dielo: Empirický ťažobný ukazovateľ v lesoch ČSSR (1969), Hospodárska úprava maloplošného rúbaňového lesa (1976), Stratégia lesného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky (1987). Nositeľ Pribinovho kríža III. triedy (2004) a iných ocenení.

Greiner, Ľudovít

Greiner [graj-], Ľudovít, 10. 5. 1796 Lichtentanne, Nemecko – 28. 10. 1882 Jelšava, okres Revúca — uhorský lesný hospodár. R. 1819 – 24 lesný taxátor na majetkoch kniežacieho rodu Lubomirskovcov v oblasti Volynska a Podoľska, 1826 – 28 správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku, 1828 – 74 riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave. R. 1852 – 57 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku, 1853 lesný radca. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, zakladal lesné škôlky; autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (Beiträge zur Kenntnis und Verbesserung des ungarischen Forstwesens und Forstwesens im Allgemeinen, 1839).

Greisiger, Michal

Greisiger [grajzi-], Michal, 25. 12. 1851 Stráne pod Tatrami, okres Kežmarok – 10. 9. 1912 Spišská Belá, okres Kežmarok — slovenský prírodovedec a lekár. R. 1872 – 77 študoval medicínu na univerzite vo Viedni a v Budapešti. Pôsobil ako lekár v Spišskej Belej, bol činný v komunálnej politike i pri organizovaní a rozvoji turistiky. Zaoberal sa botanikou, ornitológiou (najmä sťahovavým vtáctvom) a entomológiou (prevažne motýľmi a chrobákmi) vysokohorskej tatranskej prírody, kultúrnou históriou Spiša, archeológiou a paleontológiou svojho okolia. Zakladal herbáre, pestoval liečivé rastliny, ktoré využíval v lekárskej praxi. Spolupracoval s ornitologickým ústavom v Budapešti. Jeho bohaté faunistické, paleontologické (s nálezmi z Gánovských travertínov) a archeologické zbierky (napr. s nálezmi z kamennej a bronzovej doby z Popradskej kotliny) odkúpilo gymnázium v Kežmarku. Zakladajúci člen a funkcionár Uhorského karpatského spolku, od 1881 člen Rakúsko-uhorského ornitologického spolku. Od 1994 je v jeho bývalom dome v Spišskej Belej zriadené Múzeum Michala Greisigera.

Greschik, Viktor

Greschik [-šik], Viktor, 29. 3. 1862 Levoča – 17. 8. 1946 tamže — slovenský botanik a historik. R. 1882 pôsobil ako učiteľ v Kežmarku, 1887 – 1914 v Levoči. Zaoberal sa flórou Spiša a Tatier (najmä machorastov, lichenizovaných húb a húb). Autor viacerých odborných článkov v domácich i v zahraničných časopisoch, jeho súborná práca Flóra Levoče (Flora von Leutschau, 1932) zostala v rukopise (uložená na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave). Je podľa neho nazvaných viacero druhov húb a poddruh machu Andreaea nivalis varietas greschikii. Zostavil herbár obsahujúci okolo 25-tis. rastlinných položiek, z ktorých sa zachovala len časť. Hlavné dielo: Mycotheca-Bryotheca und Lichenotheca Carpatica (1894), Jedovaté huby tatranskej flóry (1910), Dendrologický prídavok z Tatier (1911), Liečivé čarodejné rastliny Slovenska na základe rádioaktivity (1922).

grévia

grévia, Grewia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď slezovité. Stromy pochádzajúce z trópov a zo subtrópov Afriky, Ázie a Austrálie; plody niektorých druhov sa konzumujú ako chutné ovocie. Patria sem napr. v Indii pestovaný druh grévia ázijská (Grewia asiatica), v Afrike rastúca Grewia betulifolia a na Filipínach sa vyskytujúca Grewia phillippinensis. Rod je nazvaný podľa anglického botanika N. Grewa.

Grew, Nehemiah

Grew [grú], Nehemiah, pokrstený 26. 9. 1641 Mancetter Parish, Warwickshire – 25. 3. 1712 Londýn — anglický botanik a lekár. Vďaka dielu Úvod do rastlinnej anatómie (The Anatomy of Vegetables Begun, 1672), ktoré prezentoval v Kráľovskej spoločnosti v Londýne, sa spolu s M. Malpighim, ktorý publikoval svoje objavy takmer súčasne, pokladá za zakladateľa vedeckej anatómie a mikroskopie rastlín. Objavil bunkovú štruktúru rastlín, ako prvý poznal, že kvety (samčie tyčinky a samičie piestiky) sú pohlavnými orgánmi rastlín. Hlavné dielo: Anatómia rastlín (The Anatomy of Plants, 1682).