Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 65 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

gonartróza

gonartróza [gr.] — degeneratívne nezápalové ochorenie kolenného kĺbu (→ artróza) prejavujúce sa nepoddajnosťou v kolene, bolesťou pri chôdzi, najmä pri schádzaní zo schodov, vŕzganím, postupne sa zhoršujúcou pohyblivosťou, hrubnutím a deformáciou. Gonartróza sa začína okolo 50. roku života, niekedy aj skôr najmä vplyvom nadmerného zaťaženia, obezity alebo vybočenia kolien, plochých nôh, kŕčových žíl a poškodenia kolien pri úrazoch. Osobitnou formou gonartrózy je tzv. patelofemorálna artróza (súvisiaca s jabĺčkom v kolene a so stehnom), ktorou sa celkový proces často začína. Liečba: podávanie analgetík na zmiernenie bolestí a pomaly pôsobiacich liekov, ktoré ovplyvňujú stav a výživu chrupky, v pokročilejších štádiách chirurgická.

Gonçalves, Vasco dos Santos

Gonçalves [-salviš], Vasco dos Santos, 3. 5. 1921 Lisabon – 11. 6. 2005 Almancil — portugalský generál a politik. Jeden z vodcov Hnutia ozbrojených síl (MFA), ktoré sa v apríli 1974 podieľalo na zvrhnutí režimu M. Caetana (→ Aprílová revolúcia), júl 1974 – september 1975 predseda dočasnej vlády. Snažil sa o stabilizáciu vnútropolitických pomerov, presadzoval však vplyv komunistickej strany na spoločenské dianie, čo nakoniec viedlo k jeho odstúpeniu.

Göncz, Árpád

Göncz [gönc], Árpád, 10. 2. 1922 Budapešť – 6. 10. 2015 tamže — maďarský politik, spisovateľ a prekladateľ. Počas 2. svetovej vojny sa zapojil do činnosti ľavicovo orientovaných organizácií. Na jeseň 1945 vstúpil do Nezávislej maloroľníckej strany, po jej rozpustení (1948) vystriedal viacero zamestnaní. V revolučnom období 1956 sa aktívne zapojil do činnosti prodemokratických síl v krajine (→ maďarské protikomunistické povstanie 1956). Po invázii sovietskych vojsk bol spoluautorom memoranda maďarského nezávislého demokratického hnutia, maďarskej emigrácii v západnej Európe doručil rukopisy I. Nagya. R. 1957 zatknutý a v auguste 1958 odsúdený na doživotný trest odňatia slobody. R. 1963 amnestovaný, po prepustení z väzenia začal opäť písať a prekladal anglickú, americkú a japonskú klasickú a modernú prózu. Koncom 80. rokov 20. stor. spoluzakladateľ Zväzu slobodných demokratov. Po prvých slobodných voľbách (1990) predseda Národného zhromaždenia, 3. 8. 1990 – 6. 6. 2000 prezident. Nositeľ slovenského vyznamenania Rad bieleho dvojkríža I. triedy (2000).

gong

gong [malajsky] — samozvučný kovový bicí hudobný nástroj (idiofón) s vyladeným tónom; kotúč (s priemerom 30 – 60 cm) zo špeciálnej bronzovej zliatiny so zahnutým (2 – 3 cm vysokým) okrajom tlmiacim časť neharmonických tónov. Pomocou hodvábnej šnúrky je zavesený na kovovom ráme, hráč ho rozoznieva úderom paličky (mäkkej alebo tvrdej) do jeho stredu. Gong má dlho doznievajúci hlboký tón (pripomína zvon), ladený je na približnú výšku tónu v oktáve c – c1. Notuje sa v basovom kľúči alebo na samostatnej linajke. Je rozšírený najmä v tradičnom inštrumentári Indonézie, do Európy prišiel cez Indiu. V európskych symfonických orchestroch sa používajú gongy rôznych veľkostí, relatívne laditeľné. Veľký neladený variant gongu (pôvodom z Číny) sa nazýva tamtam.

gongora

gongora, Gongora — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď vstavačovité. Vždyzelené epifytické rastliny pochádzajúce z oblastí od Mexika po Brazíliu. Majú ryhované kužeľovité pahľuzy, na ktorých rastie dvojica kopijovitých listov, a voňavé kvety tvarom pripomínajúce letiace vtáky, usporiadané v dlhých previsnutých strapcoch, plod tobolka. Patrí sem okolo 80 druhov, napr. do 35 cm vysoká gongora previsnutá (Gongora armeniaca) so žltkastými až oranžovými hnedoškvrnitými kvetmi, pestovaná zvyčajne v botanických záhradách, a do 25 cm vysoká Gongora quinquenervis s krémovými až žltkastými hnedoškvrnitými kvetmi.

gonídium

gonídium [gr.] — starší, dnes už nepoužívaný názov fykobionta.

gonitída

gonitída [gr.] — zápal kolenného kĺbu spôsobený špecifickým alebo nešpecifickým infekčným agensom. Infekcia vniká do kĺbu krvnou cestou, najmä u starších osôb zoslabnutých chronickou chorobou alebo priamo z okolia, napr. pri úraze, operácii alebo punkcii. K špecifickým zápalom patria tuberkulózne, zriedkavejšie syfilitické procesy. Liečba: fixácia končatiny, odstránenie hnisavého výpotku, celková i lokálna aplikácia antibiotík, drenáž, prevencia kontraktúr.

gonochorizmus

gonochorizmus [gr.] — rôznopohlavnosť; rozlíšenie živočíchov na jedince s pohlavnými žľazami (gonádami) jediného typu (samčími alebo samičími); opak: obojpohlavnosť. Gonochoristami (dobre pohyblivými živočíchmi oddeleného pohlavia schopnými pomerne ľahko nájsť si pohlavného partnera) sú napr. hlavonožce, článkonožce a stavovce.

gonopódium

gonopódium [gr.] — análna plutva niektorých rybích samcov z radu kaprozúbkotvaré (Cyprinodontiformes), čeľaď živorodkovité, premenená na kopulačný orgán.

González Márquez, Felipe

González Márquez [markes], Felipe, 5. 3. 1942 Sevilla — španielsky právnik a politik. Od 1962 činný v socialistickom hnutí, za politické aktivity proti diktatúre F. Franca viackrát väznený. Od 1974 generálny tajomník (pod krycím menom Isidoro) v tom čase ilegálnej Španielskej robotníckej socialistickej strany (Partido Socialista Obrero Español, PSOE). Po víťazstve jeho strany vo voľbách 1982 – 86, 1986 – 89, 1989 – 93 a 1993 – 96 predseda vlády. Cieľom jeho vnútornej politiky bolo zabezpečiť demokratický parlamentný systém proti autoritatívnym tendenciám, v zahraničnej politike sa usiloval otvoriť Španielsku ako suverénnemu štátu cestu do Európy.

Goodpasturov syndróm

Goodpasturov syndróm [gudpásčerov] — rýchlo progredujúca glomerulonefritída, pri ktorej sa protilátky viažu nielen na bazálnu membránu glomerulárnych kapilár, ale aj na bazálne membrány kapilár pľúc. Autoimunitné ochorenie charakteristické hematúriou, hemoptýzou (vykašliavanie krvi), kašľom, dýchavičnosťou a rýchlym vznikom obličkovej nedostatočnosti. Pľúcne príznaky zvyčajne predchádzajú poškodeniu obličiek. Liečba: podávanie kortikoidov, imunosupresív, plazmaferéza. Nazvaný podľa amerického patológa Ernesta Williama Goodpastura (*1886, †1960), ktorý ochorenie v roku 1919 opísal ako prvý.

Gooch, George Peabody

Gooch [gúč], George Peabody, 21. 10. 1873 Londýn – 31. 8. 1968 Chalfont-Saint-Peter, Buckinghamshire — britský historik a politik. R. 1906 – 10 a 1913 poslanec za Liberálnu stranu. Počas krátkej politickej kariéry sa špecializoval na zahraničné záležitosti a kritizoval politiku, ktorá viedla k vojne v Južnej Afrike. R. 1922 – 25 prezident Historickej asociácie (Historical Association) a 1933 – 36 Národnej mierovej rady (National Peace Council). Zaoberal sa dejinami francúzsko-nemeckých vzťahov, spoluvydavateľ edície britských dokumentov k problematike vzniku 1. svetovej vojny British Documents on the Origins of the War. R. 1911 – 60 redaktor časopisu The Contemporary Review, publikoval veľa príspevkov zaoberajúcich sa svetovými udalosťami a venoval sa popularizácii histórie. Autor prác História a historici v 19. stor. (History and Historians in the 19th century, 1913), Dejiny modernej Európy 1878 – 1919 (History of Modern Europe 1878 – 1919, 1923), Fridrich Veľký (Frederick the Great, 1947), Ľudovít XV. (Louis XV, 1956).

Gorbach, Alfons

Gorbach, Alfons, 2. 9. 1898 Imst – 31. 7. 1972 Graz — rakúsky právnik a politik. V medzivojnovom období prívrženec kancelára E. Dollfussa, 1933 – 38 krajinský vodca Vlasteneckého frontu v Štajersku. Po anšluse Rakúska ho nacisti ako svojho odporcu dvakrát internovali v koncentračnom tábore (1938 – 42, 1944 – 45). R. 1945 spoluzakladateľ Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), 1960 – 63 jej predseda. R. 1961 – 64 spolkový kancelár koaličnej vlády (s SPÖ).

Gorčakov, Alexandr Michajlovič

Gorčakov, Alexandr Michajlovič, knieža, 15. 6. 1798 Haapsalu, Estónsko – 11. 3. 1883 Baden-Baden — ruský diplomat, bratanec M. D. Gorčakova. Pochádzal zo vznešenej ruskej rodiny odvodzujúcej svoj pôvod od černihivského kniežaťa Michaila Vsevolodoviča (†1246). R. 1817 vstúpil do diplomatických služieb, 1820 – 22 člen ruských delegácií na medzinárodných kongresoch Svätej aliancie v Opave, Laibachu (dnes Ľubľana) a vo Verone. Od 1822 pôsobil na rôznych postoch na ruských ambasádach v západnej Európe, dlhší čas ako vyslanec v Nemecku, v období krymskej vojny (1853 – 56) vo Viedni. R. 1856 – 82 minister zahraničných vecí (od 1862 s titulom vicekancelára, od 1867 ríšskeho kancelára).

Po neúspešnej krymskej vojne a Parížskom mieri upriamil diplomatické úsilie Ruska na znovuzískanie pozície európskej veľmoci a na zlepšenie narušených vzťahov s Francúzskom a Pruskom. Úsilie o zblíženie sa s Francúzskom zlyhalo, keď Napoleon III. diplomaticky podporil poľské januárové povstanie proti ruskej nadvláde (1863 – 64). Podpora Pruska pri potlačení poľského povstania mala naopak za následok zachovanie neutrality Ruska v prusko-rakúskej (1866) a prusko-francúzskej vojne (1870 – 71). Od nadviazania priateľských vzťahov s nemeckým kancelárom Bismarckom očakával podporu ruských záujmov na východe. R. 1870 jednostranne vypovedal ruské záväzky uložené Parížskym mierom, týkajúce sa obmedzenia čiernomorskej vojnovej flotily, čo možno považovať za najväčší úspech jeho diplomatickej kariéry. Rusko-pruská spolupráca vyvrcholila 1873, keď obidve veľmoci spolu s Rakúsko-Uhorskom uzatvorili obranný Spolok troch cisárov.

Nádeje Gorčakova na ďalšie revízie Parížskeho mieru za podpory už zjednoteného Nemecka sa však nesplnili. Vzrastajúca vzájomná nedôvera medzi obidvoma kancelármi v zahraničnopolitických otázkach vyvrcholila na Berlínskom kongrese (1878), kde Rusko rozhodnutím veľmocí stratilo väčšinu výhod získaných v predbežnom mieri po vojne s Tureckom (1877 – 78). Od 1879 sa na čele ruskej diplomacie začal presadzovať N. K. Giers, Gorčakov zastával post ministra zahraničných vecí skôr formálne a žil väčšinou v zahraničí.

Gorčakov, Michail Dmitrijevič

Gorčakov, Michail Dmitrijevič, knieža, 1793 – 30. 5. 1861 Varšava — ruský generál, bratanec A. M. Gorčakova. Vojenské zásluhy získal počas rusko-tureckej vojny 1828 – 29. Podieľal sa na potlačení novembrového povstania v Poľsku (1830 – 31) a revolúcie v Uhorsku (1848 – 49). Počas krymskej vojny bol od 1855 jedným z vrchných veliteľov ruských jednotiek, preslávil sa hrdinskou obranou Sevastopoľa. Od 1856 miestodržiteľ Poľska.

Gordon, Charles George

Gordon [gór-], Charles George, nazývaný Gordon paša alebo Gordon z Chartúmu, 28. 1. 1833 Woolwich – 26. 1. 1885 Chartúm — britský generál a politik. R. 1855 – 56 sa zúčastnil bojov v krymskej vojne, 1860 bol prevelený do Číny, kde mal potlačiť tchajpchingské povstanie. R. 1862 stál na čele jednotiek, ktoré potlačili proticisársku vzburu a dobyli späť mnoho čínskych miest a mestečiek. Potom ho odvelili do Sudánu, ktorý bol od 1822 pod nadvládou Egypta, resp. pod britským vplyvom. R. 1874 – 79 vykonával v službách egyptského chedíva funkciu správcu. R. 1884 sa stal generálnym guvernérom Sudánu, kde v tom čase vrcholilo povstanie za obnovu samostatnosti pod vedením Muhammada Ahmada prezývaného al-Mahdí (Spasiteľ), ktorého stúpenci sa zmocnili veľkej časti krajiny. Na čele britsko-egyptského vojska, ktoré malo hnutie potlačiť, sa dostal v Chartúme do obkľúčenia, kde bol povstalcami po niekoľkomesačnom obliehaní zabitý. Gordon, ktorého hlavu priniesli k al-Mahdího nohám, sa stal britským národným hrdinom a 1898 jeho násilnú smrť pomstila trestná výprava H. H. Kitchenera.

Gordon, Patrick

Gordon [gór-], Patrick, 31. 3. 1635 Auch-leuchries, Škótsko – 9. 12. 1699 Moskva — ruský generál škótskeho pôvodu, priateľ Petra I. Veľkého. Ako pätnásťročný odišiel zo Škótska zmietaného náboženskými a politickými spormi do Gdanska v Poľsku, kde 1651 – 53 študoval na jezuitskom kolégiu. R. 1655 sa dal v Hamburgu zverbovať do švédskeho vojska. Po vypuknutí poľsko-švédskej vojny bojoval päť rokov striedavo na obidvoch stranách. R. 1661 vstúpil do ruskej armády ako major a po úspešnom potlačení moskovskej vzbury 1663 bol povýšený na plukovníka. R. 1666 ho cár Alexej I. Michajlovič poslal ako svojho vyslanca do Anglicka, na misii však zlyhal a stratil cárovu priazeň. R. 1678 sa vyznamenal hrdinskou obranou ukrajinského mesta Čirigino obliehaného Turkami, začo bol povýšený na generála. Počas vlády cárovnej-regentky Sofie Alexejevny bol opäť poverený viesť diplomatickú misiu do Anglicka (1686 – 87). Po návrate sprevádzal ako generál a stratég V. V. Golicyna na jeho neúspešných ťaženiach proti krymským Tatárom, spojencom Turkov. Počas vrcholiacej vnútropolitickej krízy sa pridal na stranu Petra I. Veľkého, ktorému na čele svojich jednotiek vycvičených v západoeurópskom štýle pomohol 1689 zvrhnúť Sofiu Alexejevnu z trónu. Gordon sa stal blízkym spolupracovníkom a poradcom cára, ktorý ho 1694 vymenoval za kontradmirála a svojho hlavného vojenského poradcu (vybudovanie armády podľa európskeho vzoru). R. 1698 rozdrvil vzburu elitných jednotiek domobrany (strelcov), ktorí sa pokúsili opäť dosadiť na trón Sofiu Alexejevnu, začo ho cár na sklonku jeho života povýšil na vrchného veliteľa armády.

Gordonia

Gordonia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď čajovníkovité. Vždyzelené kry a stromy pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie a juhovýchodu USA, ktoré sa pestujú najmä pre ozdobné kvety, plod tobolka. Patrí sem okolo 70 druhov, napr. do 20 m vysoká Gordonia lasianthus so striedavými kopijovitými až elipsovitými kožovitými listami a s tanierovitými bielymi kvetmi s priemerom 8 cm, a do 5 m vysoká Gordonia axillaris s obrátene kopijovitými lesklými listami a s tanierovitými bielymi kvetmi s priemerom až 13 cm.

Görgey, Artur

Görgey, Artur, aj Görgei, 30. 1. 1818 Toporec, okres Poprad – 21. 5. 1916 Visegrád — maďarský generál a politik. Pochádzal zo schudobnenej zemianskej rodiny Görgeiovcov. Po ukončení štúdia na vojenskej ženijnej škole v Tullne (1837) slúžil ako poručík šľachtickej kráľovskej osobnej stráže, 1842 husársky nadporučík. Pre štúdium chémie na pražskej univerzite (1845 – 48) sa dočasne vzdal vojenskej kariéry. Počas revolúcie 1848 ponúkol svoje služby novoutvorenej maďarskej vláde. V júni 1848 kapitán, neskôr major, na návrh L. Kossutha bol v novembri vymenovaný za generála a veliteľa naddunajských vojsk. Od 1. 11. 1848 hlavný veliteľ uhorskej revolučnej armády (→ honvédi). Na jar 1849 operoval v okolí slovenských banských miest, neskôr na Liptove, Orave a v Turci, v apríli 1849 dobyl Komárno. Počas jarnej ofenzívy 1849 preukázal svoje veliteľské schopnosti, keď porazil cisárske vojská a obsadil Budín. V období 7. 5. – 14. 7. 1849 minister vojny maďarskej revolučnej vlády. Usiloval sa o dohodu s Habsburgovcami a nesúhlasil s ich detronizáciou, na druhej strane však chcel pokračovať v marcových reformách. Po bitke pri Temešvári (Timişoara) a po úspešnom zásahu ruských intervenčných vojsk mu L. Kossuth 11. 8. 1849 odovzdal najvyššiu civilnú a vojenskú správu v krajine. V tejto funkcii 13. 8. po porážke pri Világoši (dnes Şiria, Rumunsko) zložil zbrane do rúk Rusov a podpísal bezpodmienečnú kapituláciu. Počas represálií po porážke revolúcie bol omilostený, do 1867 bol však internovaný v Klagenfurte. Napísal autobiografiu Môj život a pôsobenie v Uhorsku (Mein Leben und Wirken in Ungarn, 1852), v ktorej obhajuje svoj postup počas revolúcie.

gorgoneion

gorgoneion [vl. m.] — vo výtvarnom umení a v architektúre (najmä v období antiky, renesancie a baroka) vyobrazenie hlavy Gorgóny Medúzy s hadmi namiesto vlasov. Podľa povesti jej hlavu odťal Perseus a daroval ju bohyni Aténe, ktorá ju nosila v strede hrude na egide alebo na štíte. Gorgoneion pôvodne slúžil ako magicko-ochranný prvok (apotropajon; v antickom Grécku najmä v sakrálnej architektúre), neskôr tento význam stratil a stal sa čisto dekoratívnym prvkom.

gorkovská hus

gorkovská hus — plemeno veľkých husí chované v Rusku v bielom, sivohnedom, modro-sivohnedom alebo v strakatom sfarbení. Má stredne veľkú hlavu, dlhý krk a široký hrudník, hmotnosť gunára do 10 kg, husi do 6 kg. Znáška: 35 – 55 vajec (s hmotnosťou 180 g) ročne.

Gorm Starý

Gorm Starý, okolo 860 – okolo 940 — dánsky kráľ, otec Haralda I. Modrozubého. Vytvoril jednotné dánske kráľovstvo, stal sa zakladateľom dánskej kráľovskej dynastie so sídlom v Jellingu. Podporoval zosilnenie kresťanskej misijnej činnosti, sám však zostal pohanom. V Jellingu sa dodnes nachádzajú mohyly Gorma Starého a jeho manželky Tyry, ktorá je na runovom kameni nazvaná Danmarkarbót (Obnoviteľka Dánska).

gossypol

gossypol [lat.] — dimérny seskviterpén; toxická látka (rastlinný jed) nachádzajúca sa v semenách bavlníka (lat. Gossypium, odtiaľ názov). Gossypol býva príčinou otráv hospodárskych zvierat pri dlhodobom kŕmení bavlníkovými pokrutinami alebo produktmi s vyšším obsahom voľného gossypolu. Spôsobuje subakútne až chronické zápaly žalúdka a čriev, sťažené dýchanie, nechutenstvo, neplodnosť, resp. potrat pri gravidných zvieratách, poruchy nervového systému a krvného obehu a niekedy v dôsledku zlyhania srdca aj smrť. Na gossypol sú citlivé všetky druhy zvierat (predovšetkým mladé) okrem koní. V humánnej medicíne sa skúmajú možnosti jeho využitia v mužskej antikoncepcii.

Gothic Revival

Gothic Revival [-tik rivajvl] — označenie neogotiky v anglicky hovoriacich krajinách v 18. a 19. stor. ako jedného zo štýlových prejavov historizmu. Gothic Revival je založený na aplikovaní gotických stavebných foriem a dekoru (stavebná technika bola moderná, napr. železná konštrukcia). Pramení v romantickom záujme o stredoveké umenie a kultúru a v ich vedeckom štúdiu. Iniciátorom bol architekt A. W. N. Pugin, významnú úlohu pri jeho formovaní zohral výtvarný teoretik J. Ruskin (Sedem lámp architektúry, The Seven Lamps of Architecture, 1849). Gothic Revival sa uplatnil najmä v Spojenom kráľovstve a v USA, ale aj v Austrálii (→ austrálske výtvarné umenie a architektúra) a v Kanade (budova parlamentu v Ottawe, 1861 – 67, Thomas Fuller, *1823, †1893, a Chilion Jones, *1835, †1912). Prvky štýlu Gothic Revival prvýkrát použité na dome spisovateľa Horacea Walpola Strawberry Hill (1747 – 92) v Londýne-Twickenhame. K najvýznamnejším príkladom štýlu Gothic Revival v Spojenom kráľovstve patrí budova parlamentu v Londýne (Nový Westminsterský palác, 1835 – 70, Ch. Barry, dekorácie interiérov A. W. N. Pugin), v USA Katedrála sv. Patrika (Saint Patrick’s Cathedral; 1858 – 79, J. Renwick) a Kostol Sv. Trojice (Trinity Church; 1839 – 46, Richard Upjohn) v New Yorku. Gothic Revival sa uplatnil aj v interiérovom dizajne a v úžitkovom umení. Od 70. rokov 19. stor. bol v dizajne na ústupe, v architektúre pretrvával do 1. pol. 20. stor. (mrakodrap Chicago Tribune Building v Chicagu, 1922 – 25, John Mead Howells, *1868, †1959).

gotlandský poník

gotlandský poník — pravdepodobne najstaršie škandinávske plemeno koňa pochádzajúce z ostrova Gotland, považované za potomka tarpana; v 19. stor. bol gotlandský poník krížený s arabským koňom. Má robustné telo zvyčajne hnedej farby, krátky krk, nedostatočne vyvinuté zadné končatiny, nízko posadený chvost a veľmi tvrdé kopytá. Výška v kohútiku do 125 cm. V súčasnosti sa najmä vo Švédsku pokračuje v jeho výberovej plemenitbe; využíva sa na jazdenie (pri skokových a klusáckych dostihoch).

Gough, Hugh

Gough [gaf], Hugh, sir, 3. 11. 1779 Limerick – 2. 3. 1869 Saint Helen’s (pri Dubline) — britský vojenský veliteľ. R. 1797 – 1800 pôsobil v Západnej Indii. R. 1808 – 14 velil kráľovskému írskemu mušketierskemu regimentu na Pyrenejskom polostrove (tzv. polostrovná vojna), kde Briti podporovali domáci odboj proti francúzskej nadvláde (→ napoleonské vojny). Vyznamenal sa vo viacerých bitkách, začo bol 1815 vymenovaný za rytiera. R. 1821 – 24 viedol akcie proti odbojným dedinčanom v severnom Írsku. Po povýšení na generálmajora pôsobil 1837 v Indii a počas britsko-čínskej prvej ópiovej vojny (1839 – 42) velil britskému vojsku v Číne. R. 1843 vymenovaný za hlavného veliteľa v Indii, v prvej sikhskej vojne (1845 – 46) však britské vojsko pod jeho velením utrpelo veľké straty. V druhej sikhskej vojne (1848 – 49) bola armáda Sikhov porazená a ich štát sa stal vazalom Spojeného kráľovstva. Gough bol vymenovaný za baróna (1846), potom za vikomta (1849). R. 1855 získal hodnosť plukovníka Kráľovskej jazdeckej gardy a 1862 poľného maršala.

gouwenaar

gouwenaar [chouenár] — holandské plemeno králika vyšľachtené krížením havanského králika s inými plemenami. Má sivobielu alebo svetlosivomodrú srsť s hnedým nádychom; hmotnosť okolo 3 kg.

GPU

GPU, Gosudarstvennoje političeskoje upravlenije, Štátna politická správa — orgán sovietskej tajnej polície, ktorý vznikol 1922 ako nástroj politickej kontroly obyvateľstva v sovietskom Rusku. Fakticky bol pokračovateľom zrušenej Čeky, zdedil jej moskovskú rezidenciu (Ľubľanka), pracovníkov i náčelníka F. E. Dzeržinského, ktorý bol zároveň komisárom vnútra. GPU patrila organizačne pod Komisariát vnútra, ktorý ju zriadil na základe nariadenia Všeruského ústredného výkonného výboru. Po vzniku ZSSR 1923 bol jej názov zmenený na OGPU (Jednotná štátna politická správa). GPU mala právo mimosúdneho uloženia trestu až po trest smrti zastrelením, ako aj právo posielať do táborov nútených prác osoby uznané za politicky nebezpečné. R. 1926 začal tajnú políciu využívať J. V. Stalin proti vnútrostraníckej opozícii, koncom 20. rokov 20. stor. uplatňoval na eliminovanie politických protivníkov vykonštruované obvinenia zakladajúce sa na omyloch vlastnej politiky. OGPU dostala nariadenie nájsť a uväzniť skrytých nepriateľov ľudu medzi prosperujúcimi roľníkmi a sabotérov medzi technickou inteligenciou v sovietskom priemysle (proces s inžiniermi donbaskej uhoľnej panvy). R. 1930 uskutočnila veľkú operáciu proti dôstojníkom Červenej armády, ktorí pôvodne slúžili ešte v cárskej armáde, po revolúcii však vstúpili do služieb nového režimu. Do 1930 sa výrazne rozšírila sieť koncentračných táborov v celej krajine, ako súčasť OGPU bola založená Hlavná správa nápravných pracovných táborov (→ Gulag). V táboroch bolo v tom čase uväznených viac ako 300-tis. ľudí (veľký počet tvorili politickí väzni), o tri roky neskôr ich počet už vzrástol na niekoľko miliónov. OGPU sa podieľala aj na uväznení vysokopostavených členov komunistickej strany, napr. skupiny vedenej členom Ústredného výboru Martemianom Nikitičom Riutinom (*1890, †1937), ktorý bol uväznený a zastrelený. R. 1934 bola OGPU včlenená do Komisariátu vnútra a premenovaná na NKVD (Ľudový komisariát vnútorných záležitostí).

Graafov folikul

Graafov folikul — zrelý vaječníkový folikul; dutinka veľkosti 1,5 – 2 cm vyplnená tekutinou, v stene ktorej sa tvoria ženské pohlavné hormóny (→ estrogény). Pri jednom póle dutiny sa nachádza hrboľček, uprostred ktorého je uložené vajíčko. Zrelý folikul praská v pravidelných, približne 28-dňových cykloch, pričom sa do vajcovodu vyplavuje vajíčko schopné oplodnenia (→ ovulácia). Na mieste Graafovho folikulu sa začne zo zvyškov folikulárnych buniek tvoriť žlté teliesko. Počas života dozreje iba niekoľko folikulov (ostatné zanikajú). Zrenie folikulu riadi hormón podmozgovej žľazy folitropín. Nazvaný podľa holandského fyziológa a histológa Reijniera de Graaf (*1641, †1673).

Grabski, Stanisław

Grabski, Stanisław, 5. 4. 1871 Borów – 6. 5. 1949 Sulejówek (pri Varšave) — poľský ekonóm a politik, brat W. Grabského. Pôvodne socialista, 1892 spoluzakladateľ Poľskej socialistickej strany. Od 1905 bol popri R. Dmowskom ideologickým vodcom poľských národných demokratov (Liga Narodowa). R. 1910 – 39 profesor na univerzite vo Ľvove, 1923 a 1925 – 26 minister osvety.

Po útoku ZSSR na Poľsko a po obsadení Ľvova Červenou armádou bol stíhaný NKVD a 1939 – 41 väznený. Po prepustení emigroval do Londýna, kde sa 1942 – 45 stal predsedom Národnej rady (Rada Narodowa Rzeczypospolitej Polskiej). Po skončení 2. svetovej vojny a po návrate do Poľska bol 1945 – 47 jedným z podpredsedov Krajinskej národnej rady (Krajowa Rada Narodowa; orgán dočasne zastupujúci Sejm). Od 1947 profesor na univerzite vo Varšave.

Grabski, Władysław

Grabski, Władysław, 7. 7. 1874 Borów – 1. 3. 1938 Varšava — poľský ekonóm a politik, brat S. Grabského. R. 1905 – 12 poslanec za národnodemokratickú stranu v ruskej Štátnej dume (→ duma). R. 1919 poslanec Sejmu a delegát Parížskej mierovej konferencie. R. 1919 – 25 minister financií, 1920 a 1923 – 25 súčasne ministerský predseda. R. 1924 inicioval menovú (złoty) a agrárnu reformu, ktorá však bola ukončená až po jeho odstúpení. Od 1926 profesor na vysokej poľnohospodárskej škole vo Varšave.

Gracilaria

Gracilaria [lat.] — rod červených rias. Majú makroskopickú tmavozelenú, purpurovú alebo červenohnedú chrupkovitú, dvojdielne rozkonárenú krehkú stielku. Patrí sem okolo 150 kozmopolitne rozšírených druhov, ktoré sa vyskytujú na skalách a tvrdých podkladoch litorálneho a sublitorálneho pásma morí. Hospodársky významné, z ich stielok sa získava najmä agar, ktorý sa používa v potravinárskom, textilnom a papierenskom priemysle i na prípravu živných kultivačných médií.

gracilný

gracilný [lat.] — jemný, útly, krehký, štíhly.

Gradaščević, Husejn

Gradaščević [-vič], Husejn-kapetan, nazývaný Zmaj od Bosne (Drak z Bosny), 1802 Gradačac – 17. 8. 1834 Istanbul — bosniansky moslimský šľachtic (beg) a národný hrdina. Pochádzal z významného rodu hraničiarov s fakticky nezávislým postavením, ktorí vlastnili majetky na hraniciach pašalíka, a tým bránili aj hranice Osmanskej ríše. Gradaščević sa stal vodcom autonómneho hnutia bosnianskych moslimov, ktorí požadovali od sultána posilnenie samosprávnych vojensko-politických inštitúcií a odmietali sa podriadiť vládnym nariadeniam z Istanbulu. R. 1831 bol radou kapetanov na sneme v Tuzle zvolený do funkcie sultánovho zástupcu v Bosne. Po odmietnutí návrhu na rokovanie zo strany ústrednej tureckej vlády zorganizoval rozsiahlu vzburu a v júli 1831 sa na čele 25-tis. ozbrojencov postavil proti sultánovi Mahmudovi II., aby si vynútil splnenie požiadaviek silou. Jeho vojsko niekoľkokrát zvíťazilo nad osmanskou armádou v oblasti Kosova, nakoniec však bolo vinou nejednotnosti a zrady porazené v krvavej bitke pri Sarajeve. Gradaščević utiekol cez Sávu do Rakúska; po doručení sultánovho návrhu na uzmierenie odišiel do Istanbulu, kde bol však zatknutý a otrávený.

Gradus ad Parnassum

Gradus ad Parnassum [-nás-; lat.] — schody (stupne) na Parnas (Parnas v antickom chápaní miesto prebývania Múz, tu básnické umenie). Pôvodne názov príručky (1687) Paula Alera (*1656, †1727) určenej začínajúcim básnikom, v 18. a 19. stor. titul záhlavia rôznych učebníc slúžiacich ako úvod do latinskej poetiky.

Graecia capta ferum victorem cepit et artes intulit agresti Latio

Graecia capta ferum victorem cepit et artes intulit agresti Latio [grécija kap- viktó- cé- -tés -tí lácijó; lat.] — obsadené Grécko ovládlo surového nepriateľa a vnieslo umenie do nekultúrneho Latia (Horácius: Listy, 2. kniha, 1. báseň, 156. – 157. verš). Rimania surovou vojenskou silou premohli Grékov, ale Gréci ich premohli duchovne.

grafománia

grafománia [gr.] — chorobná túžba písať (byť literárne činný) sprevádzaná presvedčením pisateľa (grafomana) o vysokej kvalite svojho písomného prejavu; nadpriemerná produkcia písaných textov. Môže byť nielen znakom skutočnej tvorivosti, ale aj prejavom mnohých psychických porúch.

grafospazmus

grafospazmus [gr.], pisársky kŕč, spasmus scriptorius — porucha schopnosti písať, resp. úplná neschopnosť písať spôsobená kŕčom svalov ruky a predlaktia. Pri úsilí o jeho prekonanie pri ďalšom písaní sa kŕč zvýrazňuje, môže postihnúť aj svalstvo ramenného pletenca. Príčina grafospazmu nie je jasná. Predpokladá sa spolupôsobenie psychogénnych faktorov (psychotraumatizujúce situácie a neurotická predispozícia) a poruchy funkcie bazálnych ganglií v dôsledku ich poškodenia zápalovým, toxickým, cievnym alebo iným procesom.

grajciar

grajciar [nem.] — drobná minca rozšírená v stredoeurópskej oblasti. Pôvodne tirolská strieborná minca z 13. stor. razená v Merane (tirolinus); neskôr sa pre zobrazenie kríža označovala ako cruzaer, crucigeri, nem. Kreuzer. Na Slovensku zaviedol grajciar ako platidlo cisár Leopold I. v 2. polovici 17. stor. (1 grajciar = 1,33 uhorského denára). Hodnota grajciara do 18. stor. klesla a začal sa raziť z medi. R. 1849 a 1860 boli pre nedostatok kovových grajciarov vydané papierové štátne poukážky v hodnote 6 a 10 grajciarov, ktoré platili až do 1870. Grajciare bol v platnosti do 1892, keď bola zavedená koruna.

gram

gram [gr.], zn. g — jednotka hmotnosti, tisícina kilogramu. V sústave CGS, ktorá už nie je medzinárodne akceptovaná, ale v teoretickej fyzike sa ešte často používa, je základnou jednotkou hmotnosti. Pôvod jednotky gram bezprostredne súvisí so zavedením metra ako jednotky dĺžky na konci 18. stor. Gram predstavoval hmotnosť jedného kubického centimetra čistej vody s teplotou 3,981°C.

grama

grama [lat. > špan.], Bouteloua — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Trávy pochádzajúce z Ameriky, ktoré rastú na slabo alkalických a nezasolených pôdach; aj okrasné rastliny. Patria sem napr. do 70 cm vysoký druh grama štíhla (Bouteloua gracilis, tráva grama) s podzemnými výbežkami a jemnými listami, do 80 cm vysoký druh Bouteloua curtipendula, ktorý vytvára trsy, dôležitý pastiersky druh Bouteloua eriopoda, ktorý sa vyskytuje v extrémne suchých a horúcich oblastiach, kvalitné krmoviny Bouteloua filiformis a Bouteloua hirsuta a najmä na Kube rastúci druh Bouteloua heterostega.

Gramovo farbenie

Gramovo farbenie — mikrobiologické metóda používaná na rozlíšenie baktérií (gramnegatívnych a grampozitívnych), založená na rozdielnej štruktúre ich bunkových stien, jeden z najbežnejších spôsobov farbenia baktérií. Baktérie sa zafarbia slabo alkalickými roztokmi bázických farbív (kryštálová violeť), väzba farbiva sa stabilizuje morením alkalickým Lugolovým roztokom a následne odfarbuje vhodným rozpúšťadlom (acetón, etanol). Identifikácia je založená na rozdieloch v množstve a prístupnosti farbiacich roztokov k vrstve peptidoglykánu v bunkovej stene baktérií. Podľa toho, či baktérie farbivo zadržia alebo sa odfarbia, sa rozdeľujú na grampozitívne a gramnegatívne.

Bunková stena grampozitívnych baktérií pozostáva len z jedného typu molekúl, hrubšia vrstva peptidoglykánu v nej farbivo zadrží, rozpúšťadlá ňou prenikajú pomaly a odfarbujú bakteriálne bunky až po dlhšom čase. Výsledkom testu sú tmavofialovo sfarbené baktérie.

Bunková stena gramnegatívnych baktérií je viacvrstvová, pomerne komplexná štruktúra pozostávajúca z tenkej vrstvy peptidoglykánu. Rozpúšťadlá ňou dobre prenikajú, a preto sa baktérie rýchlo odfarbujú. Aby sa pri mikroskopickom pozorovaní znázornili aj gramnegatívne mikroorganizmy, ktoré po odfarbení nie sú viditeľné, dofarbuje sa preparát kontrastným farbivom (karbolfuksín). Výsledkom testu sú ružovočerveno sfarbené baktérie.

Metódu objavil 1884 dánsky lekár H. Ch. J. Gram, podľa ktorého je nazvaná.

grampozitívne baktérie

grampozitívne baktérie, skratka G+ — baktérie, ktoré sa pri Gramovom farbení zafarbia na tmavofialovo. Nemajú vonkajšiu membránu, ich bunkovú stenu tvorí pomerne hrubá vrstva peptidoglykánu (90 %) a teichoové kyseliny (kyslé aniónové polysacharidy) viazané na peptidoglykán. Neprítomnosť vonkajšej membrány v bunkovej stene je príčinou väčšej citlivosti grampozitívnych baktérií na antibiotiká, anorganické kyseliny, jód, resp. na bázické farbivá v porovnaní s gramnegatívnymi baktériami. Fyziologickou funkciou teichoových kyselín je viazať protóny a i. katióny, resp. slúžia ako receptorové miesta pre niektoré vírusy. Patria k nim napr. rody Bacillus, Corynebacterium, Lactobacillus a Micrococcus.

granátové jabĺčko

granátové jabĺčko, granátové jablko — žlto- až hnedočervený guľatý plod granátovníka púnskeho s priemerom okolo 12 cm, chutné a osviežujúce ovocie. Má nápadnú korunu z pretrvávajúceho zväčšeného kalicha s dozadu ohnutými cípmi, dve komôrkovité, nad sebou ležiace časti s rozvetvenými priehradkami (vo vrchnej časti 3, v spodnej 6 – 9) s množstvom jedlých semien obalených ružovým až červenopurpurovým sklovitým šťavnatým sladkým až kyslým zdužnateným osemením. Zo šťavy obsahujúcej prevažne cukry (20 %) a vitamín C sa vyrábajú osviežujúce nápoje a sirupy (napr. grenadína a šerbet), želé i víno, ktoré sa užíva proti horúčke a prechladnutiu a už v starovekom Egypte sa považovalo za nápoj lásky. Šťavou sa ochucujú aj rôzne ovocné šaláty. Z drsnej hrubokožovitej šupky bohatej na triesloviny sa v minulosti vyrábal atrament a farba na koberce, vlnu alebo hodváb, v súčasnosti surovina na výrobu liečiv (napr. proti črevným parazitom, hnačke a dyzentérii) a i. V Gruzínsku sa semená používajú ako korenie do omáčok, napr. do gruzínskeho národného jedla kupaty.

Granátové jabĺčko Rimania nazývali aj púnske jablko (latinsky malum Punicum; podľa Púnov, t. j. Feničanov usadených na pobreží severnej Afriky v Kartágu, ktorí granátové jabĺčka do Európy dovážali), niekedy aj zrnité jablko (malum granatum, z latinského granum = zrno; jablká plné semien); jeho názov môže byť odvodený aj z toho, že šupka niekoľko mesiacov po dozretí a usušení praskne a vystrelí semená do okolia.

Podľa tradície aj ovocie zo stromu poznania, ktoré podľa biblického podania zjedli prví ľudia Adam a Eva, bolo granátové jabĺčko. Známy ikonografický symbol a dekoratívny prvok. Pre početné semená bolo granátové jabĺčko v staroveku atribútom vegetačných božstiev z oblasti Ázie, v gréckej a rímskej mytológii symbolom plodnosti a životodarnej sily (tradovalo sa, že plod podporoval sexualitu), krásy a lásky (atribút bohyne Afrodity), kvety a semená symbolom manželstva (atribút bohyne Héry a Persefony) a blahobytu. Z gréckych mýtov známe ako tzv. jablko sváru, resp. trójske jablko (→ Hesperidky, → Paris, → trójska vojna). Vyobrazenia granátového jabĺčka sa našli napr. v staroegyptských kresbách z egyptských hrobiek a na maľbách z chrámov a zo svätýň v Číne. V kresťanskom výtvarnom umení symbol vzkriesenia, vo vzťahu k Panne Márii a cirkvi symbol čistoty. Jeho červená šťava sa spájala s krvou mučeníkov. Granátové jabĺčko, z ktorého vyčnieva kríž, je atribútom sv. Jána z Boha a rádu milosrdných bratov. Obraz puknutého granátového jabĺčka s početnými jadrami sa v baroku spájal s predstavou dobročinnosti a bohatého daru milosrdenstva. Symbolizovalo aj jednotu a zjednotenie pod spoločnou autoritou (cirkvi, panovníka). Vo výtvarnom umení sa granátové jabĺčko uplatňuje aj ako čisto dekoratívny ornamentálny motív (→ granátový vzor). V slovenskom ľudovom dekoratívnom prejave sa vyskytovalo vo výšivke a v čipke, ale aj v rezbárskej výzdobe a nástennej maľbe.

Grand Est

Grand Est [grantest] — metropolitný región Francúzska vo vých. časti krajiny pri hraniciach s Belgickom, Luxemburskom, Nemeckom a so Švajčiarskom; rozloha 57 433 km2, 5,552 mil. obyvateľov (2013), administratívne stredisko Štrasburg. Vznikol 2016 zlúčením pôvodných regiónov Alsasko, Champagne-Ardenne a Lotrinsko ako metropolitný región s dočasným názvom Alsace-Champagne-Ardenne-Lorraine, v septembri 2016 premenovaný na Grand Est. Má 10 departmentov.

Grandi, Dino

Grandi, Dino, gróf Grandi di Mordano, 4. 6. 1895 Mordano – 21. 5. 1988 Bologna — taliansky politik. Spoluzakladateľ fašistického hnutia, blízky spolupracovník B. Mussoliniho. Od 1921 fašistický poslanec, 1924 – 29 štátny podsekretár ministra zahraničných vecí, 1929 – 32 minister zahraničných vecí, 1932 – 39 vyslanec v Londýne, 1939 – 43 minister spravodlivosti, od 1939 súčasne prezident fašistickej komory a člen Veľkej fašistickej rady. V 30. rokoch 20. stor. odporca jednostranného spojenectva s Nemeckom a 25. 7. 1943 hlavný iniciátor Mussoliniho pádu. R. 1944 odsúdený na smrť, utiekol však do Portugalska a potom do Brazílie, odkiaľ sa 1957 vrátil späť do Talianska.

grand mal

grand mal [gran; fr.] — veľký epileptický záchvat.

Grant, Ulysses Simpson

Grant [grent], Ulysses Simpson, 27. 4. 1822 Point Pleasant, Ohio – 23. 7. 1885 Mount McGregor, New York — americký generál a politik, 18. prezident USA. Po absolvovaní vojenskej akadémie vo West Pointe (1843) sa vyznamenal počas mexicko-americkej vojny. R. 1854 odišiel z armády, po vypuknutí občianskej vojny v USA však do nej opäť vstúpil na strane Únie v hodnosti plukovníka. Od 1861 brigádny generál, mal zásluhu na mnohých víťazstvách, o. i. 1863 dobyl Vicksburg. R. 1864 sa stal hlavným veliteľom všetkých armád USA. Napriek veľkým stratám, ktoré utrpel v bojoch s armádou Konfederácie vedenou generálom R. E. Leem, dosiahol významné víťazstvá a po bitke pri Appomattoxe donútil Leeho podpísať tam 9. 4. 1865 kapituláciu vojsk Konfederácie, čo znamenalo ukončenie vojny. R. 1869 – 77 prezident USA. Počas svojho úradu prejavoval len malú exekutívnu iniciatívu a podriaďoval sa Kongresu USA, obdobie jeho vlády poznačili početné korupčné škandály. Autor autobiografického diela Osobné pamäti (Personal Memoirs, 1885 – 86, 2 zväzky).