Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 20 z celkového počtu 20 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

glukagón

glukagón [gr.] — polypeptidový hormón obsahujúci 29 aminokyselinových jednotiek, syntetizovaný v A bunkách Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žľazy; relatívna molekulová hmotnosť 3 485. Vyznačuje sa konformačnou premenlivosťou. Syntéza prebieha v medzistupňoch, ktorými sú preproglukagón (180 aminokyselín) a proglukagón (69 aminokyselín). Časť glukagónu môže vznikať i z enteroglukagónu v sliznici tráviaceho traktu (gastrointestinálny hormón). Vo všeobecnosti má glukagón opačný účinok ako inzulín (mobilizuje zásoby energie a pôsobí glykogenolyticky, glukoneogeneticky, lipolyticky a ketogeneticky). Najdôležitejšími fyziologickými podnetmi na sekréciu glukagónu sú hypoglykémia, príjem proteínovej potravy, fyzická záťaž a stresové situácie.

glukoneogenéza

glukoneogenéza [gr.] — tvorba ᴅ-glukózy v rastlinnom alebo v živočíšnom organizme z aminokyselín a z nesacharidových prekurzorov, ako sú pyruvát (sodná alebo draselná soľ kyseliny pyrohroznovej), glycerol a i. V živočíšnom organizme prebieha najmä v pečeni a v obličkách, a to v závislosti od požiadaviek organizmu. V pečeni sa syntetizuje z kyseliny mliečnej vznikajúcej v procese glykolýzy vo svalových bunkách a z glycerolu vznikajúceho pri rozklade lipidov. Slúži na udržiavanie potrebnej hladiny glukózy v krvi v podmienkach, v ktorých je zásoba glukózy uloženej v glykogéne nedostatočná (napr. pri hladovaní alebo pri intenzívnej fyzickej námahe). V normálnych podmienkach si organizmus zabezpečuje potrebné množstvo glukózy z potravy, pri jej zvýšenej spotrebe sa musí syntetizovať z iných látok (aktivuje sa glukoneogenéza), pretože je jediným zdrojom energie pre erytrocyty a hlavným zdrojom energie pre nervové bunky; glukoneogenéza je životne dôležitá pre činnosť mozgu, ktorý glukózu primárne využíva ako zdroj energie (v bežných podmienkach mozog dospelého človeka využíva až 75 % celkovej dennej spotreby glukózy). Regulácia glukoneogenézy sa uskutočňuje metabolitmi, pri ktorých sa uplatňujú regulačné enzýmy glykolýzy, ako aj pôsobením hormónov kôry nadobličiek (glukokortikoidov), ktoré počas hladovania indukujú proces glukoneogenézy v pečeni. V periférnych tkanivách inhibujú proteosynézu, čo vyvoláva zvýšené uvoľňovanie aminokyselín; následkom toho sa u hladujúceho jedinca zvyšuje glukoneogenéza z aminokyselín. Podpornú úlohu plní i hormón glukagón na rozdiel od inzulínu, ktorý proces glukoneogenézy inhibuje.

glukóza

glukóza [gr.], dextróza, hroznový cukor — šesťuhlíkatý monosacharid, aldohexóza (→ monosacharidy). Bezfarebná kryštalická látka sladkej chuti, ľahko rozpustná vo vode. Existuje vo dvoch enantiomérnych formách ako ᴅ-glukóza a ʟ-glukóza. Voľná ᴅ-glukóza sa v prírode nachádza v mede, hrozne a inom ovocí, s ᴅ-fruktózou vytvára sacharózu, tvorí súčasť oligosacharidov, polysacharidov (škrob, celulóza), glykozidov, glykoproteínov a i. Získava sa kyslou alebo enzýmovou hydrolýzou sacharózy alebo škrobu, preto sa niekedy nazýva aj škrobový alebo zemiakový cukor. V potravinárstve sa pridáva najmä do ovocných a kolových sirupov a nealkoholických nápojov (chuťová zložka, prípadne zahusťovacia a textúrotvorná látka) väčšinou ako invertný cukor alebo glukózový sirup. Je surovinou na prípravu ᴅ-fruktózy a alkoholických cukrov ᴅ-glucitolu a ᴅ-manitolu a významnou surovinou na výrobu liehu.

Ako koncový produkt metabolizmu sacharidov pri živočíchoch a u človeka sa ᴅ-glukóza tvorí trávením sacharidov, glukoneogenézou a konverziou glykogénu v pečeni. V tele sa ukladá vo forme glykogénu. Glukóza predstavuje hlavný a preferovaný zdroj energie pre mnohé tkanivá ľudského organizmu (pre mozog a červené krvinky je dokonca jediným zdrojom energie). Vo voľnej forme je stálou súčasťou krvi a tkanivových tekutín. V krvi sa nachádza 25 – 35 mmol glukózy, čo je asi 0,08 – 1 % jej celotelových zásob. Koncentrácia glukózy v krvi je jednou zo životne dôležitých hodnôt vnútorného prostredia organizmu, je pomerne stála a fyziologicky sa pohybuje v rozmedzí 3,1 – 5,6 mmol/l (→ glykémia). Je výslednicou príjmu glukózy potravou, prípadne tvorby glukózy či jej uvoľňovania (z glykogénu) na jednej strane a jej čerpania tkanivami na druhej strane. Na regulácii metabolizmu a koncentrácie glukózy v krvi sa podieľajú najmä hormóny podžalúdkovej žľazy (inzulín a glukagón), adenohypofýzy (adrenokortikotropný hormón a tyreotropný hormón), drene a kôry nadobličiek (adrenalín a glukokortikoidy) a hormón štítnej žľazy (tyroxín). Glukóza sa v medicíne používa ako podstatná zložka umelej výživy v infúziách.

glutatión

glutatión [lat.], N-(N-ʟ-γ-glutamyl-ʟ-cysteinyl)glycín — tripeptid zložený z kyseliny glutámovej, cysteínu a glycínu. Bezfarebná kryštalická látka rozpustná vo vode a v zriedenom etanole; teplota topenia 195 °C. V prírode najrozšírenejšia nízkomolekulová tiolová zlúčenina, vyskytuje sa prakticky vo všetkých živých bunkách vo dvoch formách: redukovanej GSH a oxidovanej GSSG. Koncentrácia glutatiónu v bunke je 0,1 – 10 mmol/l a je exportovaný aj do extracelulárneho priestoru. Glutatión je súčasťou systému, pomocou ktorého si bunka zabezpečuje stabilitu svojho oxidačno-redukčného potenciálu, uplatňuje sa ako koenzým pri rôznych oxidačno-redukčných reakciách: pri odbúravaní peroxidov a voľných radikálov, čím pred týmito reaktívnymi látkami chráni membránové lipidy (antioxidačný účinok), pri detoxikácii škodlivých látok (→ biotransformácia), pri tvorbe a udržiavaní disulfidových väzieb v proteínoch a pri transporte aminokyselín cez bunkové membrány. Dostatočné množstvo redukovaného glutatiónu v bunkách zabezpečuje enzým glutatiónreduktáza.

glyceridy

glyceridy [gr.] — staršie, ale zaužívané označenie esterov glycerolu s karboxylovými kyselinami s dlhým uhľovodíkovým reťazcom (mastné kyseliny), najmä s kyselinou palmitovou, steárovou a olejovou (→ acylglyceroly, lipidy). Podľa počtu esterifikovaných hydroxylových skupín glycerolu so rozlišujú monoglyceridy (monoacylglyceroly), diglyceridy (diacylglyceroly) a triglyceridy (triacylglyceroly).

glykemická krivka

glykemická krivka — grafické sledovanie glykémie po jednorazovom podaní glukózy nalačno (orálny glukózový tolerančný test).

glykolipidy

glykolipidy [gr.] — zložené lipidy obsahujúce jeden alebo viac monosacharidových zvyškov (najčastejšie ᴅ-galaktózu, zriedkavejšie ᴅ-glukózu, prípadne iné cukry) viazaných glykozidovou väzbou na lipidovú časť (ceramid, sfingozín, deriváty glycerolu). Patria k nim cerebrozidy a glykosfingolipidy, ku ktorým sa zaraďujú aj gangliozidy.

glykolýza

glykolýza [gr.] —

1. základný metabolický cyklus rozkladu glukózy, séria reakcií premieňajúcich ᴅ-glukózu na pyruvát (sodnú alebo draselnú soľ kyseliny pyrohroznovej) bez spotrebúvania kyslíka, pričom sa uvoľňuje energia, ktorá sa viaže v molekule adenozíntrifosfátu (ATP). Sacharidy (pentózy, hexózy) a polysacharidy (v prvom stupni sa tiež štiepia na monosacharidy) sa premieňajú na trojuhlíkaté molekuly (triózy), ktoré sa ďalej oxidujú a podľa enzýmovej výbavy buniek a podmienok rastu sa menia na konečné produkty: v aeróbnych organizmoch sa premieňajú v citrátovom cykle a dýchacom reťazci až na oxid uhličitý a vodu, pričom v nadväzujúcom procese oxidačnej fosforylácie sa na jednu molekulu glukózy celkovo získa až 36 molekúl ATP. V anaeróbnych podmienkach, napr. vo svaloch pri dlhotrvajúcej fyzickej námahe, sa z pyruvátu vytvára laktát (soľ kyseliny mliečnej; svalová glykolýza), alebo anaeróbne organizmy (napr. kvasinky) premieňajú pyruvát na etanol v procese kvasenia (alkoholová glykolýza; → alkoholové kvasenie, → fermentácia). Celkový energetický zisk pri rozklade jednej molekuly glukózy sú 2 molekuly ATP. Reakcie glykolýzy sú katalyzované 11 enzýmami a s výnimkou troch sú všetky reverzibilné, čo sa využíva v glukoneogenéze pri syntéze glukózy a zásobných sacharidov buniek (glykogén, trehalóza). Z energetického hľadiska je glykolýza málo efektívny proces (51 % vzhľadom na spotrebovaný substrát) v porovnaní s oxidačnou fosforyláciou;

2. špeciálny prípad alkoholýzy (→ reesterifikácia), pri ktorej štiepenie chemickej väzby a následná výmena alkoxyskupiny nastáva účinkom dvojsýtneho alkoholu (glykolu). Glykolýza sa uplatňuje napr. pri spracovaní polyuretánového odpadu, z ktorého sa pôsobením dietylénglykolu pri zvýšených teplotách a pôsobením katalyzátorov získavajú pôvodné suroviny – diizokyanáty a polyalkoholy.

glykozúria

glykozúria [gr.] — prítomnosť glukózy v moči. Najčastejšie sa vyskytuje pri cukrovke (diabetická glykozúria) a v 90 % prípadov je spojená s hyperglykémiou. Nediabetická glykozúria sa vyskytuje vtedy, ak je výsledok orálneho glukózového tolerančného testu negatívny. Môže byť trojakého druhu: 1. fyziologická glykozúria, ktorá vzniká vtedy, keď glomerulárna filtrácia glukózy prekročí maximálnu schopnosť tubulov resorbovať glukózu z primárneho moču; 2. glykozúria v gravidite je následkom zvýšenej glomerulárnej filtrácie a zníženej tubulárnej reabsorpcie glukózy (vyskytuje sa u 10 – 15 % tehotných žien); 3. renálna glykozúria, ktorá vzniká pri normálnom obličkovom prahu glykémie; vyskytuje sa pri vrodenej poruche transportu glukózy v tubuloch alebo pri nefrotickom syndróme, v gravidite alebo pri Fanconiho syndróme.

glyoxylát

glyoxylát [gr.] — soľ kyseliny glyoxylovej (kyseliny oxoetánovej); v živých organizmoch takmer výlučne sodná alebo draselná soľ. Vzniká v glyoxyzómoch rastlín a v niektorých mikroorganizmoch pôsobením enzýmu izocitrátlyázy a je dôležitým medziproduktom glyoxylátového cyklu.

Gmelin, Johann Friedrich

Gmelin, Johann Friedrich, 8. 8. 1748 Tübingen – 1. 11. 1804 Göttingen — nemecký lekár a prírodovedec, otec L. Gmelina, synovec J. G. Gmelina. Od 1773 profesor filozofie a medicíny na univerzite v Göttingene, od 1778 aj chémie, botaniky a mineralógie. Autor prác Všeobecné dejiny jedov (Allgemeine Geschichte der Gifte, 1776 – 77, 3 zväzky), Úvod do farmácie (Einleitung in die Pharmacie, 1781) a Dejiny chémie (Geschichte der Chemie, 3 zväzky, 1797 – 99).

gnathion

gnathion [-tion; gr.], skr. gn — antropometrický bod nachádzajúci sa na sánke, najnižší a najviac vyčnievajúci bod na povrchu sánky.

gnathopody

gnathopody [-to-; gr.] — prvé dva páry jednovetvových končatín kôrovcov z radu rôznonôžky (Amphipoda) s rozšíreným koncovým článkom a so stavbou odlišnou od zvyšných piatich párov. Nachádzajú sa na hrudných článkoch; vyskytujú sa napr. pri rode krivák (Gammarus).

gnóthi seauton

gnóthi seauton [gr.] — poznaj sám seba. Nápis (v adónskom verši) na Apolónovom chráme v Delfách prisudzovaný jednému z tzv. siedmich gréckych mudrcov, pravdepodobne Táletovi z Miléta, príp. Cheilónovi (Chilónovi) zo Sparty. Latinská literatúra pozná tento výrok ako nosce te ipsum.

Gödelove vety o neúplnosti

Gödelove vety o neúplnosti

1. prvá Gödelova veta o neúplnosti — tvrdenie, podľa ktorého každá neprotirečivá axiomatická teória obsahujúca elementárnu aritmetiku je neúplná, t. j. existuje taký výrok v jazyku tejto teórie, ktorý nie je v rámci tejto teórie rozhodnuteľný, t. j. ani on, ani jeho negácia nie sú v tejto teórii dokázateľné. Táto neúplnosť je fundamentálna – nedá sa odstrániť pridaním dodatočných axióm, pretože aj v jazyku takejto rozšírenej teórie sa dá sformulovať nový nerozhodnuteľný výrok;

2. druhá Gödelova veta o neúplnosti — tvrdenie o nemožnosti dôkazu neprotirečivosti teórie daného typu len prostredníctvom jej vnútorného deduktívneho aparátu.

Gödelove vety o neúplnosti znamenali stroskotanie Hilbertovho programu formalizmu v základoch matematiky, pretože dokázali poznávaciu obmedzenosť axiomatickej metódy. Nazvané podľa K. Gödela, ktorý ich 1931 sformuloval a dokázal.

goliáš

goliáš [vl. m.], Goliathus — rod z triedy hmyz (Insecta), rad chrobáky (Coleoptera), čeľaď skarabeusovité. Má zavalité, do 12 cm dlhé telo, samce na hlavách vidlicovitý výbežok. Larvy sa vyvíjajú v práchnivejúcich stromoch, dospelé jedince sa vyskytujú na kvetoch tropickej Afriky. Patrí sem okolo 10 druhov, napr. matne čiernobiely, do 10,5 cm dlhý goliáš kráľovský (Goliathus regius), ktorý sa vyskytuje v Ghane, a do 11 cm dlhý goliáš strakatý (Goliathus giganteus) s tmavočervenohnedými krovkami a čiernym štítom s bielym pásikom, ktorý sa vyskytuje v rovníkovej Afrike, a v súčasnosti je najťažším (až 100 g) známym, ale aj napriek tomu dobre lietajúcim chrobákom na svete.

gombičkár

gombičkár [maď.] — poľov. jednoročný alebo starší srnec s malými zakrpatenými parožkami v podobe gombičiek alebo krátkych paličiek. Nevhodný na chov.

gomfréna

gomfréna, Gomphrena — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď láskavcovité. Jednoročné, dvojročné alebo trváce rastliny pochádzajúce z Austrálie a z tropickej Ameriky. Majú chlpaté celistvookrajové kopijovité až vajcovité listy usporiadané v protistojných pároch a drobné kvety usporiadané v kompaktných hlávkach, plod tobolka. Patrí sem okolo 90 druhov, napr. do 70 cm vysoká gomfréna haagska (Gomphrena haageana) s kvetmi s oranžovými až červenými šupinami a so slamovožltými korunami a do 50 cm vysoká gomfréna hlávkatá (Gomphrena globosa) s kvetmi s ružovými, purpurovými až bielymi šupinami a so žltými korunami.