Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 10 z celkového počtu 10 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

glyceridy

glyceridy [gr.] — staršie, ale zaužívané označenie esterov glycerolu s karboxylovými kyselinami s dlhým uhľovodíkovým reťazcom (mastné kyseliny), najmä s kyselinou palmitovou, steárovou a olejovou (→ acylglyceroly, lipidy). Podľa počtu esterifikovaných hydroxylových skupín glycerolu so rozlišujú monoglyceridy (monoacylglyceroly), diglyceridy (diacylglyceroly) a triglyceridy (triacylglyceroly).

glykolipidy

glykolipidy [gr.] — zložené lipidy obsahujúce jeden alebo viac monosacharidových zvyškov (najčastejšie ᴅ-galaktózu, zriedkavejšie ᴅ-glukózu, prípadne iné cukry) viazaných glykozidovou väzbou na lipidovú časť (ceramid, sfingozín, deriváty glycerolu). Patria k nim cerebrozidy a glykosfingolipidy, ku ktorým sa zaraďujú aj gangliozidy.

glyoxylát

glyoxylát [gr.] — soľ kyseliny glyoxylovej (kyseliny oxoetánovej); v živých organizmoch takmer výlučne sodná alebo draselná soľ. Vzniká v glyoxyzómoch rastlín a v niektorých mikroorganizmoch pôsobením enzýmu izocitrátlyázy a je dôležitým medziproduktom glyoxylátového cyklu.

Gmelin, Johann Friedrich

Gmelin, Johann Friedrich, 8. 8. 1748 Tübingen – 1. 11. 1804 Göttingen — nemecký lekár a prírodovedec, otec L. Gmelina, synovec J. G. Gmelina. Od 1773 profesor filozofie a medicíny na univerzite v Göttingene, od 1778 aj chémie, botaniky a mineralógie. Autor prác Všeobecné dejiny jedov (Allgemeine Geschichte der Gifte, 1776 – 77, 3 zväzky), Úvod do farmácie (Einleitung in die Pharmacie, 1781) a Dejiny chémie (Geschichte der Chemie, 3 zväzky, 1797 – 99).

gnathopody

gnathopody [-to-; gr.] — prvé dva páry jednovetvových končatín kôrovcov z radu rôznonôžky (Amphipoda) s rozšíreným koncovým článkom a so stavbou odlišnou od zvyšných piatich párov. Nachádzajú sa na hrudných článkoch; vyskytujú sa napr. pri rode krivák (Gammarus).

gnóthi seauton

gnóthi seauton [gr.] — poznaj sám seba. Nápis (v adónskom verši) na Apolónovom chráme v Delfách prisudzovaný jednému z tzv. siedmich gréckych mudrcov, pravdepodobne Táletovi z Miléta, príp. Cheilónovi (Chilónovi) zo Sparty. Latinská literatúra pozná tento výrok ako nosce te ipsum.

Gödelove vety o neúplnosti

Gödelove vety o neúplnosti

1. prvá Gödelova veta o neúplnosti — tvrdenie, podľa ktorého každá neprotirečivá axiomatická teória obsahujúca elementárnu aritmetiku je neúplná, t. j. existuje taký výrok v jazyku tejto teórie, ktorý nie je v rámci tejto teórie rozhodnuteľný, t. j. ani on, ani jeho negácia nie sú v tejto teórii dokázateľné. Táto neúplnosť je fundamentálna – nedá sa odstrániť pridaním dodatočných axióm, pretože aj v jazyku takejto rozšírenej teórie sa dá sformulovať nový nerozhodnuteľný výrok;

2. druhá Gödelova veta o neúplnosti — tvrdenie o nemožnosti dôkazu neprotirečivosti teórie daného typu len prostredníctvom jej vnútorného deduktívneho aparátu.

Gödelove vety o neúplnosti znamenali stroskotanie Hilbertovho programu formalizmu v základoch matematiky, pretože dokázali poznávaciu obmedzenosť axiomatickej metódy. Nazvané podľa K. Gödela, ktorý ich 1931 sformuloval a dokázal.

goliáš

goliáš [vl. m.], Goliathus — rod z triedy hmyz (Insecta), rad chrobáky (Coleoptera), čeľaď skarabeusovité. Má zavalité, do 12 cm dlhé telo, samce na hlavách vidlicovitý výbežok. Larvy sa vyvíjajú v práchnivejúcich stromoch, dospelé jedince sa vyskytujú na kvetoch tropickej Afriky. Patrí sem okolo 10 druhov, napr. matne čiernobiely, do 10,5 cm dlhý goliáš kráľovský (Goliathus regius), ktorý sa vyskytuje v Ghane, a do 11 cm dlhý goliáš strakatý (Goliathus giganteus) s tmavočervenohnedými krovkami a čiernym štítom s bielym pásikom, ktorý sa vyskytuje v rovníkovej Afrike, a v súčasnosti je najťažším (až 100 g) známym, ale aj napriek tomu dobre lietajúcim chrobákom na svete.

gomfréna

gomfréna, Gomphrena — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď láskavcovité. Jednoročné, dvojročné alebo trváce rastliny pochádzajúce z Austrálie a z tropickej Ameriky. Majú chlpaté celistvookrajové kopijovité až vajcovité listy usporiadané v protistojných pároch a drobné kvety usporiadané v kompaktných hlávkach, plod tobolka. Patrí sem okolo 90 druhov, napr. do 70 cm vysoká gomfréna haagska (Gomphrena haageana) s kvetmi s oranžovými až červenými šupinami a so slamovožltými korunami a do 50 cm vysoká gomfréna hlávkatá (Gomphrena globosa) s kvetmi s ružovými, purpurovými až bielymi šupinami a so žltými korunami.