Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 23 z celkového počtu 23 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

giardiáza

giardiáza [vl. m.], lambliáza — parazitárne ochorenie vyvolané u ľudí bičíkovcom Giardia intestinalis, pri zvieratách inými druhmi rodu giardia. Patrí k najčastejším parazitózam, postihuje prevažne mláďatá a deti najmä v detských kolektívoch. Parazity prichytené na stene tenkého čreva spôsobujú predovšetkým skrátenie a zhrubnutie črevných klkov a ložiskový zápal črevnej steny. Klinicky sa ochorenie prejavuje bolesťami brucha (asi 1 – 2 h po jedle), striedaním chronickej hnačky s občasnou zápchou, flatulenciou (nadúvanie a nadmerný odchod črevných plynov konečníkom), nauzeou a niekedy vracaním. V čreve môžu giardie vyvolávať lokálne alergické prejavy. Diagnostika sa opiera o dôkaz cýst v stolici alebo trofozoitov v dvanástnikovej šťave. Zdrojom nákazy sú ľudia a drobné zvieratá (bobor, pes, potkan, ovce, hlodavce), prenáša sa kontaminovanými potravinami a vodou. Liečba: podávanie nitroimidazolových preparátov. Dôležitá je prevencia.

Gibbaeum

Gibbaeum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď poludňovkovité. Trváce sukulenty pochádzajúce z južnej Afriky. Majú malé tučné mäsité listy usporiadané v dvojiciach (tvoria takmer guľovité útvary) a mnoholupienkové jednotlivé kvety, plod tobolka. Patrí sem 20 druhov, napr. do 8 cm vysoký druh Gibbaeum velutinum s ružovými alebo bielymi kvetmi a do 3 cm vysoký druh Gibbaeum petrense s purpurovými až ružovočervenými kvetmi.

gibonovité

gibonovité [fr.], Hylobatidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad primáty (Primates), polopodrad antropoidné primáty (Anthropoidea, ľudoopy), infrarad Catarrhini (úzkonosovce), nadčeľaď Hominoidea (hominoidovce). Najprimitívnejšie a najšpecializovanejšie zo všetkých hominoidovcov. Od vývojovej línie vedúcej k človeku sa vetva gibonovitých oddelila pred 13 – 21 miliónmi rokov, vzhľadom na zmes primitívnych a špecializovaných znakov korene ich fylogenetickej línie nie sú jasné. Majú slabo vyčnievajúcu tvár, zaoblenú lebku, veľké, ďaleko od seba posadené očnice, dlhé predné končatiny, mierne prehnuté články prstov, na ruke dlhý, dokonalej opozície schopný palec a zložitý veľký mozog, chýbajú mu lícne vrecká a chvost; výška do 1 m, hmotnosť 4 – 11 kg. Sexuálny dimorfizmus je pri nich zredukovaný. Majú charakteristické zvukové prejavy.

Žijú v malých monogamných rodinách (rodičovský pár a niekoľko potomkov) takmer výlučne na stromoch, v korunách ktorých sa pohybujú rúčkovaním vo zvislej polohe. Živia sa najmä zrelými plodmi, novými listami, výhonkami a bezstavovcami, najmä termitmi a pavúkovcami. V súčasnosti sa vyskytujú v dažďových lesoch juhových. Ázie a Malajzie. Patria sem dva rody: gibon (Hylobates), do ktorého patria napr. druhy gibon čierny (Hylobates concolor), gibon hulok (Hylobates hoolock), gibon Klossov (Hylobates klossii), gibon lar (Hylobates lar, → lar), gibon čiernoruký (Hylobates agilis), gibon kapucňatý (Hylobates pileatus), gibon jávsky (Hylobates moloch) a gibon Müllerov (Hylobates muelleri), i rod siamang.

gigantizmus

gigantizmus [gr.] —

1. fytopatol. nenormálne zväčšenie celej rastliny alebo len jej časti;

2. lek. ochorenie prejavujúce sa nadmerným vzrastom, spôsobené nadbytkom somatotropínu v detstve následkom zvýšenej činnosti predného laloka podmozgovej žľazy (napr. pri nádore podmozgovej žľazy); opak: nanizmus.

gigantománia

gigantománia [gr.] — potreba pôsobiť na okolie, ale aj na seba obrovskými výkonmi, velikášstvo.

gilia

gilia, Gilia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vojnovkovité. Jednoročné alebo trváce rastliny pochádzajúce z juhozápadu Severnej Ameriky a zo západu a z juhu Južnej Ameriky. Majú celistvookrajové až jemne delené jednoduché alebo dvojito perovitozložené listy usporiadané v prízemnej ružici alebo striedavo na byli a svietnikovité až rúrkovito lievikovité modré, ružové alebo červené drobné kvety usporiadané jednotlivo v pazuchách listov, vo vrcholových metlinách alebo v kompaktných zväzkoch, plod tobolka. Patrí sem okolo 50 druhov, napr. do 60 cm vysoká Gilia capitata so svetlomodrými kvetmi a do 70 cm vysoká Gilia achilleifolia s modrými kvetmi.

Gillenia

Gillenia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ružovité. Podzemkaté trvalky pochádzajúce zo Severnej Ameriky. Majú trojpočetne dlaňovito zložené hrubozúbkaté bronzovozelené listy a biele alebo ružové kvety usporiadané v metlinách, plod tobolka. Patria sem dva druhy, napr. v záhradách sa zriedkavo pestuje okolo 1 m vysoký druh Gillenia trifoliata s bielymi kvetmi s červenohnedými kalichmi.

gingivostomatitída

gingivostomatitída [lat. + gr.] — zápal ďasien a sliznice ústnej dutiny, pri ktorom sú výraznejšie postihnuté ďasná. Často sa začína ako zápal medzizubného ďasna s následným rozšírením na celú ústnu dutinu. Zápaly môžu byť mechanického (poranenie tvrdými zložkami potravy), fyzikálneho (pri pití horúcich nápojov) a chemického pôvodu (pri dlhodobom používaní antibiotík). Najčastejšou príčinou vzniku gingivostomatitídy sú však zápaly bakteriálneho alebo vírusového pôvodu.

Ulcerózna gingivostomatitída (synonymum Plautova angína, pseudomembránová angína) vzniká rozšírením bakteriálneho zápalu ďasna na celú ústnu dutinu. Je charakteristická horúčkou, zvredovatením a zápachom z úst. Pôvodcom herpetickej gingivostomatitídy je vírus Herpes simplex. Ide o prenosné ochorenie, ktorého začiatok pripomína nástup chrípky, neskôr sa prejavuje začervenaním slizníc a tvorbou bolestivých vriedkov. Charakteristickým príznakom je zápal jazyka. Liečba: podávanie antipyretík, v ťažších prípadoch antibiotík, výplachy; dôležitá je hygiena ústnej dutiny.

Giorgi

Giorgi — meno viacerých gruzínskych panovníkov; slovenská podoba → Juraj.

glabella

glabella [lat.], skr. g — antropometrický bod nachádzajúci sa na čelovej kosti medzi obočím, najviac vyčnievajúci dopredu (priamo nad koreňom nosa).

glans penis

glans penis [lat.] — žaluď pohlavného údu.

glaukóm

glaukóm [gr.], zelený očný zákal — chronické ochorenie zrakového nervu spojené s poruchami zorného poľa, so zmenami na terči zrakového nervu a zníženou ostrosťou zraku; neliečený glaukóm vedie k definitívnej strate zraku. Najvýznamnejším rizikovým faktorom je zvýšenie vnútroočného tlaku. Rozlišuje sa primárny, sekundárny a kongenitálny glaukóm.

Primárny glaukóm postihuje oko bez príznakov inej očnej alebo systémovej choroby. K rizikovým faktorom patria zvýšený vnútroočný tlak, genetická dispozícia (dedí sa rovnaký typ glaukómu) a vyšší vek (nad 40 rokov). Liečba: podávanie liekov na zníženie vnútroočného tlaku, v prípade neúspechu chirurgická.

Sekundárny glaukóm vyvoláva iná choroba (zápaly dúhovky a vráskovca, vnútroočné nádory, úrazy, cukrovka), ktorá sťažuje odtok komorovej vody alebo zapríčiňuje zväčšenie vnútrokomorového obsahu. Liečba: odstránenie základnej choroby zapríčiňujúcej sekundárny glaukóm.

Kongenitálny glaukóm najčastejšie spôsobujú rozličné vrodené zmeny (malformácie) oka. Môže sa prejaviť hneď po narodení alebo v neskoršom veku. Charakteristickým príznakom je zväčšovanie očí následkom zvýšenia vnútroočného tlaku. Liečba: chirurgická; zrak je však vážne až nenávratne poškodený.

glia

glia [gr.] — podporné nervové tkanivo (→ neuroglia).

glomerulonefritída

glomerulonefritída [gr. + lat.] — choroba obličiek charakteristická zápalovými zmenami najmä na glomeruloch, na vzniku ktorých sa významnou mierou zúčastňujú spočiatku imunitné, neskôr aj neimunitné faktory podmieňujúce vývin ochorenia. Glomerulonefritídy sa delia na primárne, ktoré vznikajú pôsobením rôznych imunologických a infekčných faktorov, a sekundárne, pri ktorých je postihnutie glomerulu iba jedným z prejavov systémovej, cievnej, metabolickej alebo genetickej choroby.

Akútne glomerulonefritídy sú obojstranné, náhle vzniknuté zápaly obličiek, pri ktorých sú postihnuté všetky glomeruly. Vyskytujú sa najmä u detí a mladistvých. Vznikajú po bakteriálnej, vírusovej, parazitárnej alebo po plesňovej infekcii (poinfekčné glomerulonefritídy, najčastejšia je postreptokoková glomerulonefritída) a trvajú niekoľko dní až týždňov. Prvé príznaky sa objavujú 6 – 21 dní po angíne, resp. 18 – 21 dní po infekcii kože. Niekedy im predchádzajú nechutenstvo, bolesti hlavy a brucha i neurčité bolesti v driekovej oblasti. K prvým príznakom patria znížené močenie, zvýšené množstvo proteínov a červených krviniek v moči (moč je červenohnedej farby), opuchy najmä na mihalniciach, v oblasti členkov a na predkolení, často aj zvýšený krvný tlak, niekedy nefrotický syndróm. Liečba: základom je pokojový režim; pri opuchoch a vysokom krvnom tlaku nesolená diéta, obmedzenie príjmu tekutín, podávanie liekov na zníženie krvného tlaku.

Rýchlo progredujúca glomerulonefritída (subakútna glomerulonefritída) je glomerulonefritída s rýchlym priebehom, ktorá môže viesť k obličkovej nedostatočnosti. Obyčajne vzniká následkom tvorby protilátok proti bazálnej membráne glomerulu, zriedkavejšie pri vysokej koncentrácii imunokomplexov. Liečba: podávanie metylprednizolónu, potom prednizónu a cytotoxických imunosupresív, resp. plazmaferéza (čiastočná výmena plazmy). Osobitnou formou rýchlo progredujúcej glomerulonefritídy je Goodpasturov syndróm.

Chronické glomerulonefritídy sú charakteristické postupujúcou sklerózou, tvorbou jaziev až zánikom glomerulov a zmrašťovaním obličiek, následne degeneráciou tubulov a sklerózou obličkových ciev. Prebiehajú pomaly (niekedy trvajú mesiace až roky) a sú najčastejšou príčinou chronickej obličkovej nedostatočnosti. Najčastejšie ide o imunokomplexovú chorobu, kde antigénovou zložkou imunokomplexov sú okrem antigénov mikroorganizmov aj iné exogénne (očkovacia látka, včelí alebo hadí jed) a endogénne antigény (tubulárnych buniek alebo nádorov). Choroba sa začína pomaly a často sa zistí náhodne pri vyšetrení moču alebo krvného tlaku. Spravidla prechádza z latentného štádia cez chronický nefritický (zvýšená erytrocytúria, menšia proteinúria, vysoký krvný tlak), resp. nefrotický syndróm (veľká proteinúria, opuchy, menšia erytrocytúria, vysoký krvný tlak) do chronickej obličkovej nedostatočnosti. Na stanovenie konečnej diagnózy, výber vhodnej liečby a určenie prognózy je potrebná obličková biopsia. Liečbu riadi špecialista – nefrológ. Pacient sa musí šetriť a svoj výkon prispôsobiť stupňu poškodenia obličiek. Dôležité je zlikvidovať streptokokové ložiská penicilínom.

gloria mundi

gloria mundi [glórija -dí; lat.] — svetská, pozemská sláva, t. j. chvíľková, pominuteľná sláva.

Glottiphyllum

Glottiphyllum [-fi-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď poludňovkovité. Trváce sukulenty pochádzajúce z Južnej Afriky. Majú čiarkovitokopijovité alebo polvalcovité mäsité listy usporiadané na stonke v protistojných pároch alebo striedavo a zlatožlté alebo biele mnoholupienkové kvety usporiadané v pazuchách listov, plod tobolka. Patrí sem okolo 60 druhov, napr. Glottiphyllum nelii so zlatožltými kvetmi a s okolo 5 cm dlhými listami.

gloxínia

gloxínia, Gloxinia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď gesneriovité. Podzemkaté trváce byliny alebo kry pochádzajúce z Južnej a zo Strednej Ameriky. Majú vajcovité až elipsovité listy usporiadané v protistojných pároch a zvončekovité alebo lievikovité modré alebo ružové kvety, jednotlivé alebo usporiadané v pároch v pazuchách listov, plod tobolka. Patrí sem 8 druhov, napr. do 1,2 m vysoká gloxínia trváca (Gloxinia perennis) s chlpatými vajcovitými listami so srdcovitou bázou a so zúbkatým okrajom a s malými svetlomodrými zvončekovitými kvetmi s okrúhlymi lalokmi. Nazvaná podľa Benjamina Petra Gloxina (*1765, †1794).