Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 14 z celkového počtu 14 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Gibbaeum

Gibbaeum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď poludňovkovité. Trváce sukulenty pochádzajúce z južnej Afriky. Majú malé tučné mäsité listy usporiadané v dvojiciach (tvoria takmer guľovité útvary) a mnoholupienkové jednotlivé kvety, plod tobolka. Patrí sem 20 druhov, napr. do 8 cm vysoký druh Gibbaeum velutinum s ružovými alebo bielymi kvetmi a do 3 cm vysoký druh Gibbaeum petrense s purpurovými až ružovočervenými kvetmi.

gibonovité

gibonovité [fr.], Hylobatidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad primáty (Primates), polopodrad antropoidné primáty (Anthropoidea, ľudoopy), infrarad Catarrhini (úzkonosovce), nadčeľaď Hominoidea (hominoidovce). Najprimitívnejšie a najšpecializovanejšie zo všetkých hominoidovcov. Od vývojovej línie vedúcej k človeku sa vetva gibonovitých oddelila pred 13 – 21 miliónmi rokov, vzhľadom na zmes primitívnych a špecializovaných znakov korene ich fylogenetickej línie nie sú jasné. Majú slabo vyčnievajúcu tvár, zaoblenú lebku, veľké, ďaleko od seba posadené očnice, dlhé predné končatiny, mierne prehnuté články prstov, na ruke dlhý, dokonalej opozície schopný palec a zložitý veľký mozog, chýbajú mu lícne vrecká a chvost; výška do 1 m, hmotnosť 4 – 11 kg. Sexuálny dimorfizmus je pri nich zredukovaný. Majú charakteristické zvukové prejavy.

Žijú v malých monogamných rodinách (rodičovský pár a niekoľko potomkov) takmer výlučne na stromoch, v korunách ktorých sa pohybujú rúčkovaním vo zvislej polohe. Živia sa najmä zrelými plodmi, novými listami, výhonkami a bezstavovcami, najmä termitmi a pavúkovcami. V súčasnosti sa vyskytujú v dažďových lesoch juhových. Ázie a Malajzie. Patria sem dva rody: gibon (Hylobates), do ktorého patria napr. druhy gibon čierny (Hylobates concolor), gibon hulok (Hylobates hoolock), gibon Klossov (Hylobates klossii), gibon lar (Hylobates lar, → lar), gibon čiernoruký (Hylobates agilis), gibon kapucňatý (Hylobates pileatus), gibon jávsky (Hylobates moloch) a gibon Müllerov (Hylobates muelleri), i rod siamang.

gigantománia

gigantománia [gr.] — potreba pôsobiť na okolie, ale aj na seba obrovskými výkonmi, velikášstvo.

gilia

gilia, Gilia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vojnovkovité. Jednoročné alebo trváce rastliny pochádzajúce z juhozápadu Severnej Ameriky a zo západu a z juhu Južnej Ameriky. Majú celistvookrajové až jemne delené jednoduché alebo dvojito perovitozložené listy usporiadané v prízemnej ružici alebo striedavo na byli a svietnikovité až rúrkovito lievikovité modré, ružové alebo červené drobné kvety usporiadané jednotlivo v pazuchách listov, vo vrcholových metlinách alebo v kompaktných zväzkoch, plod tobolka. Patrí sem okolo 50 druhov, napr. do 60 cm vysoká Gilia capitata so svetlomodrými kvetmi a do 70 cm vysoká Gilia achilleifolia s modrými kvetmi.

Gillenia

Gillenia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ružovité. Podzemkaté trvalky pochádzajúce zo Severnej Ameriky. Majú trojpočetne dlaňovito zložené hrubozúbkaté bronzovozelené listy a biele alebo ružové kvety usporiadané v metlinách, plod tobolka. Patria sem dva druhy, napr. v záhradách sa zriedkavo pestuje okolo 1 m vysoký druh Gillenia trifoliata s bielymi kvetmi s červenohnedými kalichmi.

Giorgi

Giorgi — meno viacerých gruzínskych panovníkov; slovenská podoba → Juraj.

glia

glia [gr.] — podporné nervové tkanivo (→ neuroglia).

gloria mundi

gloria mundi [glórija -dí; lat.] — svetská, pozemská sláva, t. j. chvíľková, pominuteľná sláva.

Glottiphyllum

Glottiphyllum [-fi-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď poludňovkovité. Trváce sukulenty pochádzajúce z Južnej Afriky. Majú čiarkovitokopijovité alebo polvalcovité mäsité listy usporiadané na stonke v protistojných pároch alebo striedavo a zlatožlté alebo biele mnoholupienkové kvety usporiadané v pazuchách listov, plod tobolka. Patrí sem okolo 60 druhov, napr. Glottiphyllum nelii so zlatožltými kvetmi a s okolo 5 cm dlhými listami.

gloxínia

gloxínia, Gloxinia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď gesneriovité. Podzemkaté trváce byliny alebo kry pochádzajúce z Južnej a zo Strednej Ameriky. Majú vajcovité až elipsovité listy usporiadané v protistojných pároch a zvončekovité alebo lievikovité modré alebo ružové kvety, jednotlivé alebo usporiadané v pároch v pazuchách listov, plod tobolka. Patrí sem 8 druhov, napr. do 1,2 m vysoká gloxínia trváca (Gloxinia perennis) s chlpatými vajcovitými listami so srdcovitou bázou a so zúbkatým okrajom a s malými svetlomodrými zvončekovitými kvetmi s okrúhlymi lalokmi. Nazvaná podľa Benjamina Petra Gloxina (*1765, †1794).