Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 29 z celkového počtu 29 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Gerhard, Hubert

Gerhard [cher-], Hubert, aj Gerardi (Gerhardo, Erhardi), Huibrecht (Ruprecht, Robert), medzi 1540 – 50 Hertogenbosch, Holandsko – okolo 1622 – 23 Mníchov — holandský sochár. Pôsobil v Nemecku, 1581 vo Florencii, od 1582 v južnom Nemecku v službách Fuggerovcov, pre ktorých vytvoril súsošie Venuša, Mars a Kupido pre fontánu na zámku Kirchheim (1584 – 94), ako aj voskový model náhrobníka H. Fuggera v kostole Sankt Ulrich a slávnu Augustovu fontánu (1589 – 94) v Augsburgu. Okolo 1598 – 1613 pracoval v Mníchove v službách bavorského vojvodu Wilhelma V., kde sa podieľal na plastickej výzdobe kostola Sankt Michael (súsošie Archanjel Michael poráža diabla, 1588; Socha anjela s nádobou na svätenú vodu, 1596). Pracoval aj v Innsbrucku. Na prelome 16. a 17. stor. bol popredným a najvyťaženejším sochárom v Bavorsku. Ovplyvnil rozvoj juhonemeckého sochárstva, mal rozhodujúci podiel na prijatí talianskeho umenia v tejto oblasti a na prechode od manierizmu k baroku.

Gersonides

Gersonides, vlastným menom Lévi ben Geršom (Levi ben Gerson), nazývaný Ralbag (skr. Rabi L. B. G., resp. Rabi Leo de Bagnols), 1288 Bagnols-sur-Cèze – 1344 Perpignan — všestranný stredoveký francúzsky židovský mysliteľ. Mal veľmi široké intelektuálne záujmy, napísal množstvo kníh z rôznych odborov, prispel k mnohým oblastiam ľudského poznania. Ako filozof komentoval práce Aristotela, vo svojom hlavnom diele Božie boje (Milchamot Adonai, 1317 – 29) sa zaoberal otázkami prírody a nesmrteľnosti duše, predestinácie, zázrakov, stvorenia sveta a i. Autor významných biblických komentárov, napr. k Pentateuchu. Venoval sa lekárstvu a meteorológii, napísal rozsiahle kompendiá (príručky) o astronómii, ako prvý opísal jednoduchý prístroj na meranie vzdialeností na oblohe (predchodca dnešného sextantu, tzv. triquetrum, omylom nazývaný Jakubova palica). Ako matematik významne prispel k rozvoju aritmetiky, geometrie, a najmä goniometrie. Jeho dielo O sínusoch, tetivách a oblúkoch (známe v latinskom preklade De sinibus, chordis et arcubus), ktoré obsahuje o. i. sínusovú vetu, silno ovplyvnilo vývoj tejto disciplíny v Európe; čerpal z neho aj Regiomontanus. Dielo Práca počtára obsahuje prvky kombinatoriky. V Komentároch k úvodom Euklidových kníh nadväzoval na arabských autorov. Dielo bolo známe len v kruhoch židovských učencov, vývin európskej matematiky neovplyvnilo. Známe sú jeho početné a dobré vzťahy k významným kresťanským predstaviteľom svojej doby.

Gesner, Conrad

Gesner, Conrad, aj Gessner, Konrad, 26. 3. 1516 Zürich – 13. 12. 1565 tamže — švajčiarsky polyhistor. Študoval klasické jazyky a medicínu v Paríži, Bazileji a Montpellieri. Pôsobil ako profesor gréčtiny v Lausanne, od 1541 profesor prírodopisu, od 1554 hlavný mestský lekár v Zürichu. Svojím dielom Bibliotheca universalis (1545 – 55) sa považuje za zakladateľa bibliografie. V zoológii sa zaoberal najmä rybami, jeho dielo Dejiny živočíchov (Historia animalium, 4 zväzky 1551 – 58, posmrtne vyšli 5. zväzok 1587, 6. zväzok 1634) ilustrované vtedajšími významnými maliarmi (napr. A. Dürerom) bolo v 16. a 17. stor. považované za základnú zoologickú prácu. Živočíchy, ktoré abecedne rozdelil podľa Aristotelovej klasifikácie, v ňom opisuje z morfologického, etologického, geografického, medicínskeho aj z gastronomického hľadiska. V botanike sa zaoberal opisom fosílnych rastlín a binomickou nomenklatúrou (sformuloval pojmy rod a druh) i stavbou kvetu a plodu (zvýraznil ich význam pri klasifikácii rastlín). Zaoberal sa aj medicínou a farmakológiou, v Zürichu založil botanickú záhradu.

gerontopsychiatria

gerontopsychiatria [gr.] — pododbor psychiatrie, ktorý sa zaoberá psychikou a duševnými poruchami osôb v staršom veku, ich výskytom, príčinami vzniku, triedením a komplexnou psychiatrickou starostlivosťou o starších ľudí s duševnými poruchami (ich prevenciou, diagnostikou, liečbou a rehabilitáciou, ale aj ich spoločenským dosahom a organizačnými opatreniami, napr. spolupráca so zariadeniami sociálnych služieb, opatrovateľská a ošetrovateľská starostlivosť). Duševnými poruchami v staršom veku trpí 20 – 30 % ľudí, ide najčastejšie o poruchy kognitívnych funkcií, najmä demencie (najčastejším typom demencie je Alzheimerova choroba) a depresívne stavy (depresia).

Gerber, Carl Friedrich Wilhelm von

Gerber, Carl Friedrich Wilhelm von, 11. 4. 1823 Ebelen – 23. 12. 1891 Drážďany — nemecký právnik a verejný činiteľ. Od 1846 pôsobil na univerzite v Jene, od 1847 riadny profesor štátneho práva v Erlangene, od 1851 v Tübingene, kde od 1855 pôsobil aj ako kancelár univerzity. Od 1862 profesor a hlavný apelačný radca v Jene, od 1863 profesor nemeckého štátneho a cirkevného práva v Lipsku. Patril k nemeckým právnym pozitivistom, vychádzal z historickoprávnej školy zdôrazňujúcej historické korene platného práva, predstaviteľ pojmovej jurisprudencie usilujúcej sa právnické pravidlá systematicky usporiadať a dať do kontextu a logického poriadku. Hlavné diela: Vedecký princíp obyčajového nemeckého súkromného práva (Das wissenschaftliche Princip des gemeinen deutschen Privatrechts, 1846), Systém nemeckého súkromného práva (System des deutschen Privatrechts, 1848 – 49), Základné črty systému nemeckého štátneho práva (Grundzüge eines Systems des deutschen Staatrechts, 1865).

Gerhardsen, Einar

Gerhardsen, Einar, 10. 5. 1897 Åsker – 19. 9. 1987 Lilleborg — nórsky politik. Počas 1. svetovej vojny vstúpil do nórskej Robotníckej strany a sympatizoval s jej radikálnym krídlom. R. 1925 – 35 tajomník straníckej pobočky v Osle, 1935 – 45 generálny tajomník. R. 1932 – 45 člen mestskej rady v Osle, 1940 starosta. Počas 2. svetovej vojny spolupracoval s domácim odbojom, za čo bol nemeckými okupantmi v septembri 1941 uväznený. R. 1945 bol kráľom Håkonom VII. poverený sformovaním povojnovej koaličnej vlády. R. 1945 – 51, 1955 – 65 predseda vlády.

germanizácia

germanizácia [vl. m. ] — násilné alebo pokojné ponemčovanie cudzojazyčných etník na nemeckom území alebo v jeho susedstve. Uskutočňovalo sa násilným záborom území alebo asimiláciou cudzích národov a ich kultúr. Prvá veľká vlna germanizácie bola v ranom stredoveku namierená najmä proti západným Slovanom. V 19. stor. sa stala politickým programom zameraným na sceľovanie území s nemecky hovoriacim obyvateľstvom (Nemecká ríša, habsburská monarchia). Násilná germanizácia vyvrcholila v 20. stor. počas vlády nacistov v Nemecku, keď nadobudla až vykynožovaciu podobu.

gestapo

gestapo, skr. nem. Geheime Staatspolizei (Tajná štátna polícia) — nemecká tajná politická polícia za vlády A. Hitlera, jeden z hlavných nástrojov nacistickej diktatúry a teroru v Nemecku i na obsadených územiach. Vznikla v apríli 1933 z tajnej polície v Prusku (Geheimes Staatspolizeiamt). Po glajchšaltácii polície v ostatných častiach ríše bol 20. 4. 1934 poverený velením gestapa v celom Nemecku H. Himmler. Po zlúčení s SD (Sicherheitsdienst, Bezpečnostná služba SS) sa gestapo 27. 9. 1939 stalo (ako IV. úrad) súčasťou Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti (Reichssicherheitshauptamt, RSHA) a jeho hlavnou úlohou bolo perzekvovať nepriateľov nacistického režimu. Právomoci gestapa upravil zákon z februára 1936, podľa ktorého malo sledovať a likvidovať protištátnu činnosť, na podozrivých uvaľovať ochrannú väzbu a posielať ich do koncentračných táborov. Jeho policajné metódy siahali od špehovania, fyzického a psychického týrania až po popravy bez súdneho rozsudku. R. 1946 vyhlásil Norimberský vojenský tribunál gestapo za zločineckú organizáciu.

gézovia

gézovia, hol. geuzen [chőzen] — pôvodne posmešné označenie predstaviteľov nizozemskej šľachtickej opozície (z fr. gueux = žobrák), ktorá od 1565 – 66 požadovala od Španielska pre Nizozemsko politické a náboženské slobody na základe kompromisu. Po vypuknutí povstania proti represiám španielskeho miestodržiteľa vojvodu z Alby čestné označenie príslušníkov ozbrojených skupín, ktoré 1567 začali partizánsky boj na zemi (lesní gézovia) i na mori (námorní gézovia) proti španielskej armáde (→ Nizozemská revolúcia).

gestikulácia

gestikulácia [lat.] — neverbálny komunikačný prostriedok (najčastejšie ako sprievod slovného prejavu) uplatňujúci posunky, pohyby rúk alebo celého tela, prípadne mimiku, vyjadrujúci postoj podávateľa textu v čase rečového dorozumievania. Základnou zložkou gestikulácie je gesto. Sémanticky najplnšia a najkonkrétnejšia je gestikulácia v komunikácii hluchonemých, kde nahrádza artikulovanú reč (→ daktylológia). Nástrojom gestikulácie sú najčastejšie ruky. Niekedy sa gestikulácia realizuje aj pokyvovaním hlavou alebo vystieraním tela. Gestikulácia sa posudzuje a vníma nielen z hľadiska jazykového dorozumievania, ale aj z hľadiska spoločenskej formy a estetiky. Nevhodná je gestikulácia pri verejných prejavoch (prednáška, pohrebná reč ap.).

Gesta Romanorum

Gesta Romanorum [rómánó-; lat.], Činy Rimanov, Skutky Rimanov — latinská zbierka z konca 13. – začiatku 14. stor. Neznámy autor (pravdepodobne kazateľ) na rozptýlenie i mravné poučenie publika prerozprával z rozličných orientálnych, biblických a antických prameňov a legiend tematicky pestré príbehy, tzv. exemplá, ktoré rozšíril o morálnu, alegorickú a mystickú interpretáciu. Zachovali sa v množstve úprav, rukopisov a prvotlačí. Ich preklady do národných jazykov jestvovali už od 14. stor. Autormi slovenských prekladov (neúplných) sú Mariana Pauliny-Danielisová (Skutky Rimanov, 1978), J. Minárik, Helena Májeková a M. Keruľová (Rímske príbehy, 1981).

Gepidi

Gepidi — východogermánsky kmeň, pôvodne súčasť kmeňa Gótov, s ktorými prišli v 1. – 2. stor. z oblasti dnešného Švédska k ústiu Visly. V polovici 3. stor. sa presťahovali do rímskej provincie Dácia (Sedmohradsko), okolo 400 ich ovládli Huni, Gepidi však boli ich spoľahlivými vazalmi (zúčastnili sa na Atilových výpravách 451 do Galie, 452 do Itálie). Po Atilovej smrti (453) obsadili hunské dŕžavy v povodí riek Mureš, Körös a Tisa, 454 – 55 pod vedením svojho kráľa Ardaricha porazili Atilových synov pri rieke Nedao v Panónii, čo znamenalo koniec hunského panstva v juhovýchodnej Európe. Ríša Gepidov v Potisí bola rozvrátená po ich porážke (567) longobardským kráľom Alboinom, ktorý sa spojil s Avarmi.

Gepidské archeologické pamiatky sú známe najmä z radových kostrových pohrebísk z 5. – 6. stor. vo východnom Maďarsku a v Sedmohradsku, na Slovensku napr. v obci Čataj. Nájdené pozostatky dokladajú svojráznu obyčaj deformovaných lebiek (bandážovaním hláv v ranom detstve dosiahli dohora pretiahnutý tvar, čo bolo znakom príslušnosti k vyššej spoločenskej vrstve). Gepidi boli pochovávaní s bohatou výbavou, u mužov prevažovala výzbroj a u žien šperky (náušnice, náramky, spony, kovové zrkadlá, ariánske krížiky), hrobová keramika sa robila ručne alebo na kruhu s vlešťovanou výzdobou.

Gerasimov, Michail Michajlovič

Gerasimov, Michail Michajlovič, 15. 9. 1907 Petrohrad – 21. 7. 1970 Moskva — ruský antropológ. Na základe vedeckého štúdia vzťahu lebky a jej mäkkých častí vypracoval metódu plastickej rekonštrukcie ľudskej tváre. Vyhotovil vyše 250 rekonštrukcií pravekého človeka a početných historických osobností. Medzi najznámejšie patria rekonštrukcie príslušníka poddruhu Homo erectus pekinensis, pôvodne Sinanthropus pekinensis, človeka abaševskej a andronovskej kultúry, Jaroslava Múdreho, Timúra a i. Počas archeologickej výskumnej činnosti objavil mladopaleolitickú lokalitu Maľta pri Irkutsku na Sibíri. Svoje poznatky publikoval v početných štúdiách, autor diela Rekonštrukcia tváre podľa lebky (Vosstanovlenije lica po čerepu, 1955).

Gerlachovský štít

Gerlachovský štít, od 1896 Štít Františka Jozefa, po 1918 Štít legionárov, 1949 – 59 Stalinov štít — najvyšší vrch Slovenska, Tatier a Karpát, 2 655 m n. m. Leží na severe Slovenska v strednej časti Fatransko-tatranskej oblasti vo Vysokých Tatrách mimo hlavného hrebeňa na južnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu medzi Velickou dolinou a Batizovskou dolinou. Budovaný dioritmi a granodioritmi. Reliéf premodelovaný horskými ľadovcami, čoho dôkazom je i kar na južnom svahu – Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít vystupuje nad hornú hranicu lesa, v najvyšších polohách rastie zo semenných rastlín len lipnica riedka (Poa laxa).

Výškové prvenstvo, o ktoré Gerlachovský štít bojoval s Kriváňom, Lomnickým štítom a Ľadovým štítom, potvrdil meraniami 1837 – 38 Ľ. Greiner. Hojne navštevovaný turistami, výstup je však povolený len s horským vodcom. Nazvaný podľa obce Gerlachov (okres Poprad).

Geravy

Geravy — rozľahlá krasová planina na juhu Slovenského raja, 1 100 m n. m. Ohraničená vrcholmi Suchého vrchu, Červenej skaly, Holého kameňa a Gačovskej skaly. Severné svahy zvoľna klesajú do dolín a tvoria záver doliny Bieleho potoka, južné svahy padajú strmými zrázmi do doliny Hnilca. Budovaná druhohornými vápencami. Početné povrchové krasové útvary (krasové jamy s ponormi, úvaly, humy, suché doliny). Zarovnaný povrch pokrývajú horské lúky, polianky a lesíky, severné svahy sú prevažne husto zalesnené.

Turistická oblasť s hustou sieťou udržiavaných lyžiarskych bežeckých tratí a s viacerými lyžiarskymi vlekmi, sedačková lanovka z Dediniek. Atraktívny výstup na planinu je z obce Mlynky cez Zejmarskú roklinu vytvorenú potokom, ktorý pramení výdatnou vyvieračkou a vytvára niekoľkostupňovú sústavu vodopádov nesúcich meno kapitána J. Nálepku, ktorý pôsobil v blízkej osade Biele Vody (dnes miestna časť obce Mlynky) ako učiteľ.

geriatria

geriatria [gr.] — lekárska veda zaoberajúca sa diagnostikou a liečbou chorôb starých ľudí, ako aj komplexnou lekárskou starostlivosťou v starobe; → starnutie.

germicídny

germicídny [lat.] — ničiaci mikroorganizmy.

germinal

germinal [žer-; lat. > fr.] — siedmy mesiac kalendára Francúzskej revolúcie, mesiac klíčenia (z lat. germinare = klíčiť, pučať, vyháňať). Mal 30 dní a začínal sa 21. alebo 22. marca.

gerontofília

gerontofília [gr.] — sexuálna odchýlka prejavujúca sa náklonnosťou k starým ľuďom; vyhľadávanie sexuálneho partnera so zjavnými známkami staroby.

gerzská kultúra

gerzská kultúra — neskoroneolitická kultúra preddynastického obdobia v Egypte so strediskom v lokalite el-Gerza; súčasť mladšej fázy kultúry Nakáda (Nakáda II).

Gesta Danorum

Gesta Danorum — rozsiahlo poňaté dejiny Dánov, ktoré okolo 1200 v latinčine spracoval → Saxo Grammaticus.

Gesta Hungarorum

Gesta Hungarorum1. Gesta Hungarorum vetera — najstaršia uhorská kronika. Vznikla v 11. stor. Opisovala dejiny starých Maďarov, obsahovala aj viaceré údaje k dejinám Slovenska. Ako celok sa nezachovala, jej časti sa dostali do neskorších stredovekých kroník, do Anonymovej kroniky (Gesta Hungarorum, prelom 12. – 13. stor.) a do Kroniky Šimona z Kézy (Gesta Hunnorum et Hungarorum, 2. pol. 13. stor.; → Šimon z Kézy); 2. → Anonymova kronika.

gerontológia

gerontológia [gr.] — náuka o starnutí, starobe a jej chorobách. Gerontológia sa delí na teoretickú (skúma všeobecné biologické aspekty starnutia, funkčné a morfologické zmeny ľudského organizmu, ich príčiny a možnosti ovplyvnenia), klinickú (→ geriatria) a sociálnu (skúma vzájomné vzťahy starého človeka a spoločnosti).

Germánia

Germánia, lat. Germania —

1. historické územie osídlené približne v 1. – 4. stor. n. l. germánskymi kmeňmi (Veľká Germánia, lat. Germania Magna, aj lat. Germania Libera – Slobodná Germánia). Predstavovalo rozsiahlu geografickú oblasť ohraničenú na juhu Dunajom (Danubius), na západe Rýnom (Rhenus), na východe Vislou (Vistula) a na severe Severným morom (Mare Germanicum). Ku Germánii patrila aj južná časť Škandinávskeho polostrova (Scandia) a Jutský polostrov (Chersonesus Cimbrica);

2. v užšom význame rímska provincia Germánia utvorená Rimanmi okolo 5 n. l. za vlády cisára Augusta, ktorá obsiahla územia osídlené Keltmi a Germánmi medzi riekami Mása a Labe; hlavné mesto Colonia Agrippina (dnes Kolín nad Rýnom). Po porážke rímskeho vojvodcu P. Quinctilia Vara 9 n. l. germánskymi Cheruskami v Teutoburskom lese stratili Rimania všetky územia na pravom brehu Rýna a provincia prestala jestvovať (na ľavom brehu Rýna zostali len rímske vojenské stanice). Po víťazných ťaženiach cisára Domiciána proti germánskym Chattom (83 n. l.) a opätovnom dobytí území na pravom brehu Rýna boli okolo 90 n. l. vytvorené dve nové pohraničné provincie Horná Germánia (Germania Superior) s hlavným mestom Mogontiacum (dnes Mainz) a Dolná Germánia (Germania Inferior) s hlavným mestom Colonia Agrippina, ktoré s menšími zmenami jestvovali až do zániku Rímskej ríše v 5. stor. n. l.;

3. latinský názov Nemecka.

gerúzia

gerúzia, gr. gerusia, resp. gerúsia — v starovekej Sparte rada starších. Tvorilo ju 28 najmenej 60-ročných mužov (geronti, gr. gerontes) vyberaných z vážených rodín a dvaja králi (→ bazileus). Gerúzia mala súdnu moc – rozhodovala o závažných trestných činoch, odsudzovala vrahov a vlastizradcov na trest smrti a vyhnanstvo. Ako jedna z dôležitých politických inštitúcií štátu pripravovala aj námety, o ktorých rozhodoval snem (apella) za predsedníctva eforov.

Geti

Geti, gr. Getai, lat. Getae — príslušníci časti severnej vetvy (Geto-Dáci) indoeurópskeho kmeňa Trákov sídliaci na obidvoch brehoch Dunaja (približne na území dnešnej Dobrudže a Besarábie). Kultúrne boli ovplyvnení príbuzným kmeňom Dákov, s ktorým mali spoločnú getsko-dácku kultúru, ako aj Skýtmi, Macedóncami a Peržanmi. Prvýkrát písomne doložení v 5. stor. pred n. l. v Hérodotovom opise ťaženia Dareia I. Veľkého proti Skýtom (513 – 512 pred n. l.), 476 pred n. l. sa dostali pod vládu tráckeho kmeňa Odrysov, na začiatku 4. stor. pred n. l. tráckych Triballov. V druhej polovici 4. stor. pred n. l. bojovali s Filipom II. Macedónskym, 334 pred n. l. zvíťazil nad Getmi spojenými s kmeňom Triballov jeho syn Alexander III. Veľký.

Časť Getov sa presunula na sever, kde na území dnešného Rumunska a bývalej Besarábie založili ríšu zničenú okolo 180 pred n. l. V 1. stor. pred n. l. patrili k dáckym kmeňovým zväzom zjednoteným okolo 60 pred n. l. kráľom Burebistom, neskôr k štátu Trákov, s ktorým boli po vzniku rímskej provincie Trácia zaradení do Rímskej ríše (v polovici 1. stor. n. l.).

Getský jazyk (getčina) patrí do trácko-frýgickej skupiny indoeurópskej jazykovej rodiny.

Podľa Hérodota z náboženských kultov prevládalo u Getov uctievanie boha Zalmoxida, ktorému raz za 5 rokov obetovali človeka.