Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 15 z celkového počtu 15 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Gerhard, Hubert

Gerhard [cher-], Hubert, aj Gerardi (Gerhardo, Erhardi), Huibrecht (Ruprecht, Robert), medzi 1540 – 50 Hertogenbosch, Holandsko – okolo 1622 – 23 Mníchov — holandský sochár. Pôsobil v Nemecku, 1581 vo Florencii, od 1582 v južnom Nemecku v službách Fuggerovcov, pre ktorých vytvoril súsošie Venuša, Mars a Kupido pre fontánu na zámku Kirchheim (1584 – 94), ako aj voskový model náhrobníka H. Fuggera v kostole Sankt Ulrich a slávnu Augustovu fontánu (1589 – 94) v Augsburgu. Okolo 1598 – 1613 pracoval v Mníchove v službách bavorského vojvodu Wilhelma V., kde sa podieľal na plastickej výzdobe kostola Sankt Michael (súsošie Archanjel Michael poráža diabla, 1588; Socha anjela s nádobou na svätenú vodu, 1596). Pracoval aj v Innsbrucku. Na prelome 16. a 17. stor. bol popredným a najvyťaženejším sochárom v Bavorsku. Ovplyvnil rozvoj juhonemeckého sochárstva, mal rozhodujúci podiel na prijatí talianskeho umenia v tejto oblasti a na prechode od manierizmu k baroku.

geriatria

geriatria [gr.] — lekárska veda zaoberajúca sa diagnostikou a liečbou chorôb starých ľudí, ako aj komplexnou lekárskou starostlivosťou v starobe; → starnutie.

germicídny

germicídny [lat.] — ničiaci mikroorganizmy.

germinal

germinal [žer-; lat. > fr.] — siedmy mesiac kalendára Francúzskej revolúcie, mesiac klíčenia (z lat. germinare = klíčiť, pučať, vyháňať). Mal 30 dní a začínal sa 21. alebo 22. marca.

gerontofília

gerontofília [gr.] — sexuálna odchýlka prejavujúca sa náklonnosťou k starým ľuďom; vyhľadávanie sexuálneho partnera so zjavnými známkami staroby.

gerontológia

gerontológia [gr.] — náuka o starnutí, starobe a jej chorobách. Gerontológia sa delí na teoretickú (skúma všeobecné biologické aspekty starnutia, funkčné a morfologické zmeny ľudského organizmu, ich príčiny a možnosti ovplyvnenia), klinickú (→ geriatria) a sociálnu (skúma vzájomné vzťahy starého človeka a spoločnosti).

gerontopsychiatria

gerontopsychiatria [gr.] — pododbor psychiatrie, ktorý sa zaoberá psychikou a duševnými poruchami osôb v staršom veku, ich výskytom, príčinami vzniku, triedením a komplexnou psychiatrickou starostlivosťou o starších ľudí s duševnými poruchami (ich prevenciou, diagnostikou, liečbou a rehabilitáciou, ale aj ich spoločenským dosahom a organizačnými opatreniami, napr. spolupráca so zariadeniami sociálnych služieb, opatrovateľská a ošetrovateľská starostlivosť). Duševnými poruchami v staršom veku trpí 20 – 30 % ľudí, ide najčastejšie o poruchy kognitívnych funkcií, najmä demencie (najčastejším typom demencie je Alzheimerova choroba) a depresívne stavy (depresia).

Gersonides

Gersonides, vlastným menom Lévi ben Geršom (Levi ben Gerson), nazývaný Ralbag (skr. Rabi L. B. G., resp. Rabi Leo de Bagnols), 1288 Bagnols-sur-Cèze – 1344 Perpignan — všestranný stredoveký francúzsky židovský mysliteľ. Mal veľmi široké intelektuálne záujmy, napísal množstvo kníh z rôznych odborov, prispel k mnohým oblastiam ľudského poznania. Ako filozof komentoval práce Aristotela, vo svojom hlavnom diele Božie boje (Milchamot Adonai, 1317 – 29) sa zaoberal otázkami prírody a nesmrteľnosti duše, predestinácie, zázrakov, stvorenia sveta a i. Autor významných biblických komentárov, napr. k Pentateuchu. Venoval sa lekárstvu a meteorológii, napísal rozsiahle kompendiá (príručky) o astronómii, ako prvý opísal jednoduchý prístroj na meranie vzdialeností na oblohe (predchodca dnešného sextantu, tzv. triquetrum, omylom nazývaný Jakubova palica). Ako matematik významne prispel k rozvoju aritmetiky, geometrie, a najmä goniometrie. Jeho dielo O sínusoch, tetivách a oblúkoch (známe v latinskom preklade De sinibus, chordis et arcubus), ktoré obsahuje o. i. sínusovú vetu, silno ovplyvnilo vývoj tejto disciplíny v Európe; čerpal z neho aj Regiomontanus. Dielo Práca počtára obsahuje prvky kombinatoriky. V Komentároch k úvodom Euklidových kníh nadväzoval na arabských autorov. Dielo bolo známe len v kruhoch židovských učencov, vývin európskej matematiky neovplyvnilo. Známe sú jeho početné a dobré vzťahy k významným kresťanským predstaviteľom svojej doby.

gerzská kultúra

gerzská kultúra — neskoroneolitická kultúra preddynastického obdobia v Egypte so strediskom v lokalite el-Gerza; súčasť mladšej fázy kultúry Nakáda (Nakáda II).

Gesner, Conrad

Gesner, Conrad, aj Gessner, Konrad, 26. 3. 1516 Zürich – 13. 12. 1565 tamže — švajčiarsky polyhistor. Študoval klasické jazyky a medicínu v Paríži, Bazileji a Montpellieri. Pôsobil ako profesor gréčtiny v Lausanne, od 1541 profesor prírodopisu, od 1554 hlavný mestský lekár v Zürichu. Svojím dielom Bibliotheca universalis (1545 – 55) sa považuje za zakladateľa bibliografie. V zoológii sa zaoberal najmä rybami, jeho dielo Dejiny živočíchov (Historia animalium, 4 zväzky 1551 – 58, posmrtne vyšli 5. zväzok 1587, 6. zväzok 1634) ilustrované vtedajšími významnými maliarmi (napr. A. Dürerom) bolo v 16. a 17. stor. považované za základnú zoologickú prácu. Živočíchy, ktoré abecedne rozdelil podľa Aristotelovej klasifikácie, v ňom opisuje z morfologického, etologického, geografického, medicínskeho aj z gastronomického hľadiska. V botanike sa zaoberal opisom fosílnych rastlín a binomickou nomenklatúrou (sformuloval pojmy rod a druh) i stavbou kvetu a plodu (zvýraznil ich význam pri klasifikácii rastlín). Zaoberal sa aj medicínou a farmakológiou, v Zürichu založil botanickú záhradu.

Gesta Danorum

Gesta Danorum — rozsiahlo poňaté dejiny Dánov, ktoré okolo 1200 v latinčine spracoval → Saxo Grammaticus.