Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 150 z celkového počtu 175 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

gong

gong [malajsky] — samozvučný kovový bicí hudobný nástroj (idiofón) s vyladeným tónom; kotúč (s priemerom 30 – 60 cm) zo špeciálnej bronzovej zliatiny so zahnutým (2 – 3 cm vysokým) okrajom tlmiacim časť neharmonických tónov. Pomocou hodvábnej šnúrky je zavesený na kovovom ráme, hráč ho rozoznieva úderom paličky (mäkkej alebo tvrdej) do jeho stredu. Gong má dlho doznievajúci hlboký tón (pripomína zvon), ladený je na približnú výšku tónu v oktáve c – c1. Notuje sa v basovom kľúči alebo na samostatnej linajke. Je rozšírený najmä v tradičnom inštrumentári Indonézie, do Európy prišiel cez Indiu. V európskych symfonických orchestroch sa používajú gongy rôznych veľkostí, relatívne laditeľné. Veľký neladený variant gongu (pôvodom z Číny) sa nazýva tamtam.

gongora

gongora, Gongora — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď vstavačovité. Vždyzelené epifytické rastliny pochádzajúce z oblastí od Mexika po Brazíliu. Majú ryhované kužeľovité pahľuzy, na ktorých rastie dvojica kopijovitých listov, a voňavé kvety tvarom pripomínajúce letiace vtáky, usporiadané v dlhých previsnutých strapcoch, plod tobolka. Patrí sem okolo 80 druhov, napr. do 35 cm vysoká gongora previsnutá (Gongora armeniaca) so žltkastými až oranžovými hnedoškvrnitými kvetmi, pestovaná zvyčajne v botanických záhradách, a do 25 cm vysoká Gongora quinquenervis s krémovými až žltkastými hnedoškvrnitými kvetmi.

gonídium

gonídium [gr.] — starší, dnes už nepoužívaný názov fykobionta.

gonitída

gonitída [gr.] — zápal kolenného kĺbu spôsobený špecifickým alebo nešpecifickým infekčným agensom. Infekcia vniká do kĺbu krvnou cestou, najmä u starších osôb zoslabnutých chronickou chorobou alebo priamo z okolia, napr. pri úraze, operácii alebo punkcii. K špecifickým zápalom patria tuberkulózne, zriedkavejšie syfilitické procesy. Liečba: fixácia končatiny, odstránenie hnisavého výpotku, celková i lokálna aplikácia antibiotík, drenáž, prevencia kontraktúr.

gonochorizmus

gonochorizmus [gr.] — rôznopohlavnosť; rozlíšenie živočíchov na jedince s pohlavnými žľazami (gonádami) jediného typu (samčími alebo samičími); opak: obojpohlavnosť. Gonochoristami (dobre pohyblivými živočíchmi oddeleného pohlavia schopnými pomerne ľahko nájsť si pohlavného partnera) sú napr. hlavonožce, článkonožce a stavovce.

gonopódium

gonopódium [gr.] — análna plutva niektorých rybích samcov z radu kaprozúbkotvaré (Cyprinodontiformes), čeľaď živorodkovité, premenená na kopulačný orgán.

Gorčakov, Alexandr Michajlovič

Gorčakov, Alexandr Michajlovič, knieža, 15. 6. 1798 Haapsalu, Estónsko – 11. 3. 1883 Baden-Baden — ruský diplomat, bratanec Michaila Dmitrijeviča Gorčakova. Pochádzal zo vznešenej ruskej rodiny odvodzujúcej svoj pôvod od černihivského kniežaťa Michaila Vsevolodoviča (†1246). R. 1817 vstúpil do diplomatických služieb, 1820 – 22 člen ruských delegácií na medzinárodných kongresoch Sv. aliancie v Opave, Laibachu (dnes Ľubľana) a Verone. Od 1822 pôsobil na rôznych postoch na ruských ambasádach v záp. Európe, dlhší čas ako vyslanec v Nemecku, v období krymskej vojny (1853 – 56) vo Viedni. R. 1856 – 82 minister zahraničných vecí (od 1862 s titulom vicekancelára, od 1867 ríšskeho kancelára).

Po neúspešnej krymskej vojne a Parížskom mieri upriamil diplomatické úsilie Ruska na znovuzískanie pozície európskej veľmoci a snažil sa obnoviť narušené srdečné vzťahy s Francúzskom a Pruskom. Úsilie o zblíženie s Francúzskom zlyhalo, keď Napoleon III. diplomaticky podporil poľské januárové povstanie proti ruskej nadvláde (1863 – 64). Podpora Pruska pri potlačení poľského povstania mala naopak za následok zachovanie neutrality Ruska v prusko-rakúskej (1866) a prusko-francúzskej vojne (1870 – 71). Od nadviazania priateľských vzťahov s nemeckým kancelárom Bismarckom očakával podporu ruských záujmov na východe. R. 1870 jednostranne vypovedal ruské záväzky uložené Parížskym mierom, týkajúce sa obmedzenia čiernomorskej vojnovej flotily, čo možno považovať za najväčší úspech jeho diplomatickej kariéry. Rusko-pruská spolupráca vyvrcholila 1873, keď obidve veľmoci spolu s Rakúsko-Uhorskom uzatvorili obranný Spolok troch cisárov.

Nádeje Gorčakova na ďalšie revízie Parížskeho mieru za podpory už zjednoteného Nemecka sa však nesplnili. Vzrastajúca vzájomná nedôvera medzi obidvoma kancelármi v zahraničnopolitických otázkach vyvrcholila na Berlínskom kongrese (1878), kde Rusko rozhodnutím veľmocí stratilo väčšinu výhod získaných v predbežnom mieri po vojne s Tureckom (1877 – 78). Od 1879 sa na čele ruskej diplomacie začal presadzovať N. K. Giers, Gorčakov zastával post ministra zahraničných vecí skôr formálne a žil väčšinou v zahraničí.

Gordonia

Gordonia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď čajovníkovité. Vždyzelené kry a stromy pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie a juhovýchodu USA, ktoré sa pestujú najmä pre ozdobné kvety, plod tobolka. Patrí sem okolo 70 druhov, napr. do 20 m vysoká Gordonia lasianthus so striedavými kopijovitými až elipsovitými kožovitými listami a s tanierovitými bielymi kvetmi s priemerom 8 cm, a do 5 m vysoká Gordonia axillaris s obrátene kopijovitými lesklými listami a s tanierovitými bielymi kvetmi s priemerom až 13 cm.

gorkovská hus

gorkovská hus — plemeno veľkých husí chované v Rusku v bielom, sivohnedom, modro-sivohnedom alebo v strakatom sfarbení. Má stredne veľkú hlavu, dlhý krk a široký hrudník, hmotnosť gunára do 10 kg, husi do 6 kg. Znáška: 35 – 55 vajec (s hmotnosťou 180 g) ročne.

Gothic Revival

Gothic Revival [-tik rivajvl] — označenie neogotiky v anglicky hovoriacich krajinách v 18. a 19. stor. ako jedného zo štýlových prejavov historizmu. Gothic Revival je založený na aplikovaní gotických stavebných foriem a dekoru (stavebná technika bola moderná, napr. železná konštrukcia). Pramení v romantickom záujme o stredoveké umenie a kultúru a v ich vedeckom štúdiu. Iniciátorom bol architekt A. W. N. Pugin, významnú úlohu pri jeho formovaní zohral výtvarný teoretik J. Ruskin (Sedem lámp architektúry, The Seven Lamps of Architecture, 1849). Gothic Revival sa uplatnil najmä v Spojenom kráľovstve a v USA, ale aj v Austrálii (→ austrálske výtvarné umenie a architektúra) a v Kanade (budova parlamentu v Ottawe, 1861 – 67, Thomas Fuller, *1823, †1893, a Chilion Jones, *1835, †1912). Prvky štýlu Gothic Revival prvýkrát použité na dome spisovateľa Horacea Walpola Strawberry Hill (1747 – 92) v Londýne-Twickenhame. K najvýznamnejším príkladom štýlu Gothic Revival v Spojenom kráľovstve patrí budova parlamentu v Londýne (Nový Westminsterský palác, 1835 – 70, Ch. Barry, dekorácie interiérov A. W. N. Pugin), v USA Katedrála sv. Patrika (Saint Patrick’s Cathedral; 1858 – 79, J. Renwick) a Kostol Sv. Trojice (Trinity Church; 1839 – 46, Richard Upjohn) v New Yorku. Gothic Revival sa uplatnil aj v interiérovom dizajne a v úžitkovom umení. Od 70. rokov 19. stor. bol v dizajne na ústupe, v architektúre pretrvával do 1. pol. 20. stor. (mrakodrap Chicago Tribune Building v Chicagu, 1922 – 25, John Mead Howells, *1868, †1959).

gotlandský poník

gotlandský poník — pravdepodobne najstaršie škandinávske plemeno koňa pochádzajúce z ostrova Gotland, považované za potomka tarpana; v 19. stor. bol gotlandský poník krížený s arabským koňom. Má robustné telo zvyčajne hnedej farby, krátky krk, nedostatočne vyvinuté zadné končatiny, nízko posadený chvost a veľmi tvrdé kopytá. Výška v kohútiku do 125 cm. V súčasnosti sa najmä vo Švédsku pokračuje v jeho výberovej plemenitbe; využíva sa na jazdenie (pri skokových a klusáckych dostihoch).

gouwenaar

gouwenaar [chouenár] — holandské plemeno králika vyšľachtené krížením havanského králika s inými plemenami. Má sivobielu alebo svetlosivomodrú srsť s hnedým nádychom; hmotnosť okolo 3 kg.

Grabski, Stanisław

Grabski, Stanisław, 5. 4. 1871 Borów – 6. 5. 1949 Sulejówek (pri Varšave) — poľský ekonóm a politik, brat Władysława Grabského. Pôvodne socialista, 1892 spoluzakladateľ Poľskej socialistickej strany. Od 1905 bol popri R. Dmowskom ideologickým vodcom poľských národných demokratov (Liga Narodowa). R. 1910 – 39 profesor na univerzite vo Ľvove, 1923 a 1925 – 26 minister osvety.

Po útoku ZSSR na Poľsko a po obsadení Ľvova Červenou armádou bol stíhaný NKVD a 1939 – 41 väznený. Po prepustení emigroval do Londýna, kde sa 1942 – 45 stal predsedom Národnej rady (Rada Narodowa Rzeczypospolitej Polskiej). Po skončení 2. svetovej vojny a po návrate do Poľska bol 1945 – 47 jedným z podpredsedov Krajinskej národnej rady (Krajowa Rada Narodowa; orgán dočasne zastupujúci Sejm). Od 1947 profesor na univerzite vo Varšave.

Gracilaria

Gracilaria [lat.] — rod červených rias. Majú makroskopickú tmavozelenú, purpurovú alebo červenohnedú chrupkovitú, dvojdielne rozkonárenú krehkú stielku. Patrí sem okolo 150 kozmopolitne rozšírených druhov, ktoré sa vyskytujú na skalách a tvrdých podkladoch litorálneho a sublitorálneho pásma morí. Hospodársky významné, z ich stielok sa získava najmä agar, ktorý sa používa v potravinárskom, textilnom a papierenskom priemysle i na prípravu živných kultivačných médií.

Gradus ad Parnassum

Gradus ad Parnassum [-nás-; lat.] — schody (stupne) na Parnas (Parnas v antickom chápaní miesto prebývania Múz, tu básnické umenie). Pôvodne názov príručky (1687) Paula Alera (*1656, †1727) určenej začínajúcim básnikom, v 18. a 19. stor. titul záhlavia rôznych učebníc slúžiacich ako úvod do latinskej poetiky.

Graecia capta ferum victorem cepit et artes intulit agresti Latio

Graecia capta ferum victorem cepit et artes intulit agresti Latio [grécija kap- viktó- cé- -tés -tí lácijó; lat.] — obsadené Grécko ovládlo surového nepriateľa a vnieslo umenie do nekultúrneho Latia (Horácius: Listy, 2. kniha, 1. báseň, 156. – 157. verš). Rimania surovou vojenskou silou premohli Grékov, ale Gréci ich premohli duchovne.

grafománia

grafománia [gr.] — chorobná túžba písať (byť literárne činný) sprevádzaná presvedčením pisateľa (grafomana) o vysokej kvalite svojho písomného prejavu; nadpriemerná produkcia písaných textov. Môže byť nielen znakom skutočnej tvorivosti, ale aj prejavom mnohých psychických porúch.

gram

gram [gr.], zn. g — jednotka hmotnosti, tisícina kilogramu. V sústave CGS, ktorá už nie je medzinárodne akceptovaná, ale v teoretickej fyzike sa ešte často používa, je základnou jednotkou hmotnosti. Pôvod jednotky gram bezprostredne súvisí so zavedením metra ako jednotky dĺžky na konci 18. stor. Gram predstavoval hmotnosť jedného kubického centimetra čistej vody s teplotou 3,981°C.

grama

grama [lat. > špan.], Bouteloua — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Trávy pochádzajúce z Ameriky, ktoré rastú na slabo alkalických a nezasolených pôdach; aj okrasné rastliny. Patria sem napr. do 70 cm vysoký druh grama štíhla (Bouteloua gracilis, tráva grama) s podzemnými výbežkami a jemnými listami, do 80 cm vysoký druh Bouteloua curtipendula, ktorý vytvára trsy, dôležitý pastiersky druh Bouteloua eriopoda, ktorý sa vyskytuje v extrémne suchých a horúcich oblastiach, kvalitné krmoviny Bouteloua filiformis a Bouteloua hirsuta a najmä na Kube rastúci druh Bouteloua heterostega.

Gramovo farbenie

Gramovo farbenie — mikrobiologické metóda používaná na rozlíšenie baktérií (gramnegatívnych a grampozitívnych), založená na rozdielnej štruktúre ich bunkových stien, jeden z najbežnejších spôsobov farbenia baktérií. Baktérie sa zafarbia slabo alkalickými roztokmi bázických farbív (kryštálová violeť), väzba farbiva sa stabilizuje morením alkalickým Lugolovým roztokom a následne odfarbuje vhodným rozpúšťadlom (acetón, etanol). Identifikácia je založená na rozdieloch v množstve a prístupnosti farbiacich roztokov k vrstve peptidoglykánu v bunkovej stene baktérií. Podľa toho, či baktérie farbivo zadržia alebo sa odfarbia, sa rozdeľujú na grampozitívne a gramnegatívne.

Bunková stena grampozitívnych baktérií pozostáva len z jedného typu molekúl, hrubšia vrstva peptidoglykánu v nej farbivo zadrží, rozpúšťadlá ňou prenikajú pomaly a odfarbujú bakteriálne bunky až po dlhšom čase. Výsledkom testu sú tmavofialovo sfarbené baktérie.

Bunková stena gramnegatívnych baktérií je viacvrstvová, pomerne komplexná štruktúra pozostávajúca z tenkej vrstvy peptidoglykánu. Rozpúšťadlá ňou dobre prenikajú, a preto sa baktérie rýchlo odfarbujú. Aby sa pri mikroskopickom pozorovaní znázornili aj gramnegatívne mikroorganizmy, ktoré po odfarbení nie sú viditeľné, dofarbuje sa preparát kontrastným farbivom (karbolfuksín). Výsledkom testu sú ružovočerveno sfarbené baktérie.

Metódu objavil 1884 dánsky lekár H. Ch. J. Gram, podľa ktorého je nazvaná.

grampozitívne baktérie

grampozitívne baktérie, skratka G+ — baktérie, ktoré sa pri Gramovom farbení zafarbia na tmavofialovo. Nemajú vonkajšiu membránu, ich bunkovú stenu tvorí pomerne hrubá vrstva peptidoglykánu (90 %) a teichoové kyseliny (kyslé aniónové polysacharidy) viazané na peptidoglykán. Neprítomnosť vonkajšej membrány v bunkovej stene je príčinou väčšej citlivosti grampozitívnych baktérií na antibiotiká, anorganické kyseliny, jód, resp. na bázické farbivá v porovnaní s gramnegatívnymi baktériami. Fyziologickou funkciou teichoových kyselín je viazať protóny a i. katióny, resp. slúžia ako receptorové miesta pre niektoré vírusy. Patria k nim napr. rody Bacillus, Corynebacterium, Lactobacillus a Micrococcus.

granátové jabĺčko

granátové jabĺčko, granátové jablko — žlto- až hnedočervený guľatý plod granátovníka púnskeho s priemerom okolo 12 cm, chutné a osviežujúce ovocie. Má nápadnú korunu z pretrvávajúceho zväčšeného kalicha s dozadu ohnutými cípmi, dve komôrkovité, nad sebou ležiace časti s rozvetvenými priehradkami (vo vrchnej časti 3, v spodnej 6 – 9) s množstvom jedlých semien obalených ružovým až červenopurpurovým sklovitým šťavnatým sladkým až kyslým zdužnateným osemením. Zo šťavy obsahujúcej prevažne cukry (20 %) a vitamín C sa vyrábajú osviežujúce nápoje a sirupy (napr. grenadína a šerbet), želé i víno, ktoré sa užíva proti horúčke a prechladnutiu a už v starovekom Egypte sa považovalo za nápoj lásky. Šťavou sa ochucujú aj rôzne ovocné šaláty. Z drsnej hrubokožovitej šupky bohatej na triesloviny sa v minulosti vyrábal atrament a farba na koberce, vlnu alebo hodváb, v súčasnosti surovina na výrobu liečiv (napr. proti črevným parazitom, hnačke a dyzentérii) a i. V Gruzínsku sa semená používajú ako korenie do omáčok, napr. do gruzínskeho národného jedla kupaty.

Granátové jabĺčko Rimania nazývali aj púnske jablko (latinsky malum Punicum; podľa Púnov, t. j. Feničanov usadených na pobreží severnej Afriky v Kartágu, ktorí granátové jabĺčka do Európy dovážali), niekedy aj zrnité jablko (malum granatum, z latinského granum = zrno; jablká plné semien); jeho názov môže byť odvodený aj z toho, že šupka niekoľko mesiacov po dozretí a usušení praskne a vystrelí semená do okolia.

Podľa tradície aj ovocie zo stromu poznania, ktoré podľa biblického podania zjedli prví ľudia Adam a Eva, bolo granátové jabĺčko. Známy ikonografický symbol a dekoratívny prvok. Pre početné semená bolo granátové jabĺčko v staroveku atribútom vegetačných božstiev z oblasti Ázie, v gréckej a rímskej mytológii symbolom plodnosti a životodarnej sily (tradovalo sa, že plod podporoval sexualitu), krásy a lásky (atribút bohyne Afrodity), kvety a semená symbolom manželstva (atribút bohyne Héry a Persefony) a blahobytu. Z gréckych mýtov známe ako tzv. jablko sváru, resp. trójske jablko (→ Hesperidky, → Paris, → trójska vojna). Vyobrazenia granátového jabĺčka sa našli napr. v staroegyptských kresbách z egyptských hrobiek a na maľbách z chrámov a zo svätýň v Číne. V kresťanskom výtvarnom umení symbol vzkriesenia, vo vzťahu k Panne Márii a cirkvi symbol čistoty. Jeho červená šťava sa spájala s krvou mučeníkov. Granátové jabĺčko, z ktorého vyčnieva kríž, je atribútom sv. Jána z Boha a rádu milosrdných bratov. Obraz puknutého granátového jabĺčka s početnými jadrami sa v baroku spájal s predstavou dobročinnosti a bohatého daru milosrdenstva. Symbolizovalo aj jednotu a zjednotenie pod spoločnou autoritou (cirkvi, panovníka). Vo výtvarnom umení sa granátové jabĺčko uplatňuje aj ako čisto dekoratívny ornamentálny motív (→ granátový vzor). V slovenskom ľudovom dekoratívnom prejave sa vyskytovalo vo výšivke a v čipke, ale aj v rezbárskej výzdobe a nástennej maľbe.

Grand Est

Grand Est [grantest] — metropolitný región Francúzska vo vých. časti krajiny pri hraniciach s Belgickom, Luxemburskom, Nemeckom a so Švajčiarskom; rozloha 57 433 km2, 5,552 mil. obyvateľov (2013), administratívne stredisko Štrasburg. Vznikol 2016 zlúčením pôvodných regiónov Alsasko, Champagne-Ardenne a Lotrinsko ako metropolitný región s dočasným názvom Alsace-Champagne-Ardenne-Lorraine, v septembri 2016 premenovaný na Grand Est. Má 10 departmentov.

grand mal

grand mal [gran; fr.] — veľký epileptický záchvat.

Grant, Ulysses Simpson

Grant [grent], Ulysses Simpson, 27. 4. 1822 Point Pleasant, Ohio – 23. 7. 1885 Mount McGregor, New York — americký generál a politik, 18. prezident USA. Po absolvovaní vojenskej akadémie vo West Pointe (1843) sa vyznamenal počas mexicko-americkej vojny. R. 1854 odišiel z armády, po vypuknutí občianskej vojny v USA však do nej opäť vstúpil na strane Únie v hodnosti plukovníka. Od 1861 brigádny generál, mal zásluhu na mnohých víťazstvách, o. i. 1863 dobyl Vicksburg. R. 1864 sa stal hlavným veliteľom všetkých armád USA. Napriek veľkým stratám, ktoré utrpel v bojoch s armádou Konfederácie vedenou generálom R. E. Leem, dosiahol významné víťazstvá a po bitke pri Appomattoxe donútil Leeho podpísať tam 9. 4. 1865 kapituláciu vojsk Konfederácie, čo znamenalo ukončenie vojny. R. 1869 – 77 prezident USA. Počas svojho úradu prejavoval len malú exekutívnu iniciatívu a podriaďoval sa Kongresu USA, obdobie jeho vlády poznačili početné korupčné škandály. Autor autobiografického diela Osobné pamäti (Personal Memoirs, 1885 – 86, 2 zväzky).

granulóm

granulóm [lat.] — nešpecifické granulačné tkanivo (uzlíky) s charakteristickým mikroskopickým obrazom. Niektoré granulómy vznikajú ako reakcia tkaniva na chronické zápalové alebo alergicko-infekčné procesy, na niektoré cudzie látky a telesá (napr. chirurg. šijací materiál), niektoré sú pravdepodobne nádorového pôvodu. Vyskytujú sa napr. pri tuberkulóze, syfilise, malomocenstve, sarkoidóze a Crohnovej chorobe.

granulomatóza

granulomatóza [lat.] — súhrnné označenie ochorení charakteristických výskytom mnohopočetných granulómov v tkanivách.

Granvelle, Antoine Perrenot de

Granvelle [-vel], Antoine Perrenot de, 20. 8. 1517 Besançon – 21. 9. 1586 Madrid — diplomat a politik v španielskych službách, kardinál (od 1561), syn Nicolasa Perrenota de Granvelle. Po štúdiu práva v Padove a teológie v Leuvene od 1540 biskup v Arrase. Od mladosti spolupracoval so svojím otcom a osvedčil sa najmä v diplomatických službách. Od 1544 vyslanec Karola V. v meste Crépy, po bitke pri Mühlbergu (1547) viedol rokovania medzi kurfirstom Móricom Saským a landgrófom Filipom Hesenským. R. 1550 sa stal ako štátny tajomník Karola V. nástupcom svojho otca, 1559 – 64 poradca nizozemskej miestodržiteľky Margaréty Parmskej. Od 1560 arcibiskup v Mechelene a prímas Nizozemska, od 1561 kardinál. Pre potláčanie náboženských a politických slobôd bol v krajine nenávidený a 1564 na nátlak šľachtickej opozície v predvečer Nizozemskej revolúcie odvolaný. V službách španielskeho kráľa Filipa II. pôsobil v Ríme, 1571 – 75 španielsky vicekráľ v Neapole, 1575 – 79 znovu pôsobil v Ríme, od 1579 prezident Rady pre Taliansko a prvý minister Filipa II. Granvelle podporoval španielsku intervenciu vo Francúzsku (proti hugenotom) a dobytie Portugalska. Počas portugalského ťaženia 1580/81 vládol v Španielsku ako regent. Podporovateľ vedy a umenia, od 1584 arcibiskup v Besançone, kde zanechal veľkú knižnicu.

Graptopetalum

Graptopetalum [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď tučnolistovité. Trváce sukulenty s tučnými listami v prízemnej ružici, ktoré sa môžu krížiť s echevériou. Patria sem napr. druhy Graptopetalum bellum (synonymum Tacitus bellus) s päťpočetnými sýtoružovými kvetmi, Graptopetalum paraguayense so žlto-červenými kvetmi, Graptopetalum macdougallii, Graptopetalum rusbyi a Graptopetalum amethystinum.

Graptophyllum

Graptophyllum [-fi-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď akantovité. Vždyzelené kry, ktoré sa pestujú najmä pre ozdobné listy. Patria sem napr. do 2 m vysoký druh Graptophyllum pictum s oválnymi bodkovanými lesklými listami so žltými škvrnami v ich strede a s rúrkovitými červenými až purpurovými kvetmi, Graptophyllum spinigerum s ružovkastými kvetmi, Graptophyllum thorogoodii s červenými kvetmi, Graptophyllum ilicifolium a Graptophyllum excelsum.

Grasse, François Joseph de

Grasse [grás], François Joseph de, markíz de Grasse-Tilly, 13. 9. 1722 Le Bar – 11. 1. 1788 Paríž — francúzsky vojak a námorný veliteľ. Od 1740 v službách francúzskej armády. Počas Americkej revolúcie bol krátko po dohode o francúzskej pomoci vyslaný do Ameriky ako veliteľ eskadry, 1779 – 81 bojoval proti Angličanom. R. 1781 vymenovaný za admirála, zaslúžil sa o porážku admirála S. Hooda pri Tobagu. V januári 1782 obsadil ostrov Saint Kitts, v apríli bol však porazený a uväznený (do 1784).

grátis

grátis [lat.] — zadarmo, bezplatne; z pôvodného latinského tvaru gratiis – z lásky, za vďaku (lat. gratia = vďaka, láska, ľúbeznosť, milosť).

Grebenščikov, Oleg Sergejevič

Grebenščikov, Oleg Sergejevič, 11. 7. 1905 Pärnu, Estónsko – 12. 9. 1980 Moskva — ruský prírodovedec. R. 1930 – 50 pôsobil v Prírodovednom múzeu v Belehrade, 1945 – 47 kustód botanického oddelenia Prírodovedného múzea Srbska, 1947 spolupracovník Srbskej akadémie vied. R. 1948 prednášal systematiku vyšších rastlín a geobotaniku na univerzite v Belehrade, 1951 – 53 pôsobil vo Výskumnom ústave krmovinárskom vo Vígľaši, 1953 – 56 vedúci Laboratória geobotaniky a systematiky rastlín pri sekcii vied biologických a lekárskych SAV v Bratislave. Od 1956 pôsobil v Botaničeskom žurnale v Moskve, od 1957 v Geografickom ústave Akadémie vied ZSSR; 1970 DrSc. Člen mnohých vedeckých rád a komisií viacerých expedícií do nepreskúmaných oblastí Balkánu, Grécka, Bulharska a Albánska. Zaoberal sa lesníckou botanikou, fytogeografiou, floristikou, výskumom horských lúk a pasienkov, ale aj zoológiou (objavil 6 nových druhov kobyliek, napr. druh Conocephalus grebenscikovi, a jeden reliktný druh myší Dolomys grebenscikovi) a umením (napr. skomponoval viaceré hudobné diela, ktoré interpretovali známe svetové orchestre). Spolupracoval pri tvorbe diela Flóra Slovenska. Hlavné diela: Hole južnej časti Veľkej Fatry (1956, spoluautor), Kubínska hoľa (1956).

Gregor Lusavorič

Gregor Lusavorič, sv., aj Gregor Osvietiteľ, Grigor Partev, okolo 240 – 325 — prvý patriarcha (katolikos) Arménskej apoštolskej cirkvi. Podarilo sa mu upevniť v krajine vplyv kresťanstva, ktoré sa v Arménsku šírilo už od 2. stor. Podľa arménskej tradície pochádzal z partského rodu (odtiaľ Partev) príbuzného s arménskym kráľovským rodom a ako jediný z rodiny zostal nažive potom, čo jeho otec zavraždil arménskeho kráľa Chosrova II. (gr. Chosroés, vládol 279/280 – 287). Ukryli ho v Caesarei Cappadociae (dnes Kayseri v Turecku), kde bol vychovávaný ako kresťan. Do Arménska prišiel s Chosrovovým synom, kráľom Trdatom III. (IV.) Veľkým (gr. Tiridatés), ktorý dobyl naspäť otcovu ríšu. Pretože sa Gregor Lusavorič odmietol vzdať kresťanskej viery, kráľ Trdat ho dal mučiť a ako syna vraha svojho otca uväzniť.

Podľa kronikára Agathangegha trpel kráľ ťažkou duševnou chorobou a vyliečil sa až po modlitbách väzneného Gregora Lusavoriča. Z vďačnosti sa dal pokrstiť a 301 vyhlásil kresťanstvo za oficiálne štátne náboženstvo. Gregor Lusavorič po prepustení z väzenia (v tom čase ešte nebol kňazom) išiel do Caesarey Cappadociae, kde ho vysvätili za episkopa a stal sa prvým katolikom v Arménsku. Vypracoval množstvo cirkevnoprávnych predpisov (kánonov) a homílií. Zasvätená mu je bazilika v Ečmiadzine postavená na mieste, ktoré mu podľa legendy označil sám Hospodin. Uctievaný v arménskej apoštolskej, ruskej pravoslávnej i v katolíckej cirkvi. Sviatok 13. októbra, podľa pravoslávneho kalendára 30. septembra.

Greguš, Ctibor

Greguš, Ctibor, 6. 10. 1923 Kremnica – 4. 5. 2015 Brezno — slovenský lesnícky inžinier. R. 1951 – 64 pôsobil v Lesprojekte v Žiline, 1964 – 85 koordinátor výskumu hospodárskej úpravy lesov vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene; 1991 DrSc. Zostavil teoretické základy podrastového hospodárskeho spôsobu, spoluautor lesníckej legislatívy, vedúci autor smerníc pre obhospodarovanie lesov Slovenska, zakladateľ výskumu lesníckych prognóz a koncepcií. Člen a funkcionár Medzinárodnej únie lesníckych výskumných inštitúcií (IUFRO), 1995 čestný člen Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied. Hlavné dielo: Empirický ťažobný ukazovateľ v lesoch ČSSR (1969), Hospodárska úprava maloplošného rúbaňového lesa (1976), Stratégia lesného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky (1987). Nositeľ Pribinovho kríža III. triedy (2004) a iných ocenení.

Greiner, Ľudovít

Greiner [graj-], Ľudovít, 10. 5. 1796 Lichtentanne, Nemecko – 28. 10. 1882 Jelšava, okres Revúca — uhorský lesný hospodár. R. 1819 – 24 lesný taxátor na majetkoch kniežacieho rodu Lubomirskovcov v oblasti Volynska a Podoľska, 1826 – 28 správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku, 1828 – 74 riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave. R. 1852 – 57 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku, 1853 lesný radca. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, zakladal lesné škôlky; autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (Beiträge zur Kenntnis und Verbesserung des ungarischen Forstwesens und Forstwesens im Allgemeinen, 1839).

Greisiger, Michal

Greisiger [grajzi-], Michal, 25. 12. 1851 Stráne pod Tatrami, okres Kežmarok – 10. 9. 1912 Spišská Belá, okres Kežmarok — slovenský prírodovedec a lekár. R. 1872 – 77 študoval medicínu na univerzite vo Viedni a v Budapešti. Pôsobil ako lekár v Spišskej Belej, bol činný v komunálnej politike i pri organizovaní a rozvoji turistiky. Zaoberal sa botanikou, ornitológiou (najmä sťahovavým vtáctvom) a entomológiou (prevažne motýľmi a chrobákmi) vysokohorskej tatranskej prírody, kultúrnou históriou Spiša, archeológiou a paleontológiou svojho okolia. Zakladal herbáre, pestoval liečivé rastliny, ktoré využíval v lekárskej praxi. Spolupracoval s ornitologickým ústavom v Budapešti. Jeho bohaté faunistické, paleontologické (s nálezmi z Gánovských travertínov) a archeologické zbierky (napr. s nálezmi z kamennej a bronzovej doby z Popradskej kotliny) odkúpilo gymnázium v Kežmarku. Zakladajúci člen a funkcionár Uhorského karpatského spolku, od 1881 člen Rakúsko-uhorského ornitologického spolku. Od 1994 je v jeho bývalom dome v Spišskej Belej zriadené Múzeum Michala Greisigera.

Greschik, Viktor

Greschik [-šik], Viktor, 29. 3. 1862 Levoča – 17. 8. 1946 tamže — slovenský botanik a historik. R. 1882 pôsobil ako učiteľ v Kežmarku, 1887 – 1914 v Levoči. Zaoberal sa flórou Spiša a Tatier (najmä machorastov, lichenizovaných húb a húb). Autor viacerých odborných článkov v domácich i v zahraničných časopisoch, jeho súborná práca Flóra Levoče (Flora von Leutschau, 1932) zostala v rukopise (uložená na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave). Je podľa neho nazvaných viacero druhov húb a poddruh machu Andreaea nivalis varietas greschikii. Zostavil herbár obsahujúci okolo 25-tis. rastlinných položiek, z ktorých sa zachovala len časť. Hlavné dielo: Mycotheca-Bryotheca und Lichenotheca Carpatica (1894), Jedovaté huby tatranskej flóry (1910), Dendrologický prídavok z Tatier (1911), Liečivé čarodejné rastliny Slovenska na základe rádioaktivity (1922).

grévia

grévia, Grewia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď slezovité. Stromy pochádzajúce z trópov a zo subtrópov Afriky, Ázie a Austrálie; plody niektorých druhov sa konzumujú ako chutné ovocie. Patria sem napr. v Indii pestovaný druh grévia ázijská (Grewia asiatica), v Afrike rastúca Grewia betulifolia a na Filipínach sa vyskytujúca Grewia phillippinensis. Rod je nazvaný podľa anglického botanika N. Grewa.

Grew, Nehemiah

Grew [grú], Nehemiah, pokrstený 26. 9. 1641 Mancetter Parish, Warwickshire – 25. 3. 1712 Londýn — anglický botanik a lekár. Vďaka dielu Úvod do rastlinnej anatómie (The Anatomy of Vegetables Begun, 1672), ktoré prezentoval v Kráľovskej spoločnosti v Londýne, sa spolu s M. Malpighim, ktorý publikoval svoje objavy takmer súčasne, pokladá za zakladateľa vedeckej anatómie a mikroskopie rastlín. Objavil bunkovú štruktúru rastlín, ako prvý poznal, že kvety (samčie tyčinky a samičie piestiky) sú pohlavnými orgánmi rastlín. Hlavné dielo: Anatómia rastlín (The Anatomy of Plants, 1682).

grganie

grganie, eruktácia — krátkodobé výrazné vypudenie nahromadeného vzduchu zo žalúdka alebo z pažeráka ústami. Fyziologicky k nemu dochádza po výdatnom jedle, môže sa tiež vyskytovať pri ťažšie prebiehajúcich chorobách žalúdka alebo pri nadmernom požívaní bublinkových nápojov. Zvyčajne nevyžaduje liečbu.

grifón

grifón [fr.] — hrubosrstý typ psa zo skupiny stavačov a duričov vyšľachtený koncom 19. storočia holandským chovateľom Eduardom Korthalsom z neregistrovaných plemien francúzskeho grifóna (od 16. storočia sa grifónmi nazývali vysokonohé duriče alebo stavače, ktoré v 19. storočí takmer vymizli) a z holandských, belgických a zrejme aj z nemeckých a anglických plemien. Všestranný poľovnícky a spoločenský pes, výška v kohútiku okolo 60 cm. Názov grifón sa používa pre viaceré varianty psov rôznych plemien, napr. bruselský grifón, grifón z Nivernais (z francúzskeho griffon nivernais) nazývaný hrubosrstý nivernaiský durič, modrý gaskonský grifón (z francúzskeho grand basset griffon vendéen) nazývaný aj veľký hrubosrstý vendéeský baset, malý vendéeský grifón (z francúzskeho petit basset griffon vendéen) nazývaný aj malý hrubosrstý vendéeský baset ap.

Grimm, Jacob

Grimm, Jacob (Ludwig Karl), 4. 1. 1785 Hanau – 20. 9. 1863 Berlín — nemecký jazykovedec, s bratom W. Grimmom zakladateľ germanistiky. Vyštudoval právo v Marburgu, kde sa zoznámil s nemeckým právnikom F. K. Savignym, ktorého metóda vedeckého skúmania staronemeckých právnych pamiatok sa stala pre jeho dielo rozhodujúcou. Pracoval ako knihovník v Kassele, od 1830 profesor v Göttingene. Bol členom skupiny göttingenská sedmička (Göttinger Sieben). Protestoval proti odvolaniu ústavy hannoverským kráľom (18. 11. 1837), začo ho 1837 suspendovali a vykázali z krajiny. Po amnestii 1840 ho pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV. povolal na univerzitu v Berlíne, od 1841 člen Pruskej akadémie vied, 1848 poslanec frankfurtského Národného zhromaždenia.

Spolu s bratom zbierali a vydávali ľudové rozprávky: Rozprávky bratov Grimmovcov (Die Kinder- und Haus-Märchen, 2 zv., 1812 – 15; v slovenčine viacero výberov; jednotlivé rozprávky viackrát sfilmované), Nemecké povesti (Deutsche Sagen, 2 zv., 1816 – 18). Grimm sa venoval výskumu staronemeckej literatúry a mytológie (Nemecká mytológia, Deutsche Mythologie, 1835). Autor prvej nemeckej vedeckej gramatiky Nemecká gramatika (Deutsche Grammatik, 4 zv., 1819 – 37) a jazykovedného diela Dejiny nemeckého jazyka (Geschichte der deutschen Sprache, 2 zv., 1848), s bratom začal prácu na Nemeckom slovníku (Deutsches Wörterbuch, 3 zv., 1854 – 62 a časť 4. zv., 1878).

Grimm, Wilhelm

Grimm, Wilhelm (Carl), 24. 2. 1786 Hanau – 16. 12. 1859 Berlín — nemecký jazykovedec, s bratom J. Grimmom zakladateľ germanistiky. Jeho životný osud i osud vedca bol úzko spojený s bratovým. R. 1803 – 06 vyštudoval právo v Marburgu, od 1831 mimoriadny, od 1835 riadny profesor filozofie na univerzite v Göttingene, 1837 spolu s ďalšími liberálnymi vedcami prepustený. R. 1807 na podnet priateľov začal so svojím bratom zbierať rozprávky. Základom boli rozprávky z okolia Kasselu a z Vestfálska, ktoré rôznym spôsobom upravovali. Konečné znenie z 1857 obsahuje 210 rozprávok.

Autor spisov Nemecká hrdinská povesť (Die Deutsche Heldensage, 1829) a O dejinách rýmu (Zur Geschichte des Reims, 1852). S bratom spolupracoval na vydávaní Nemeckého slovníka (Deutsches Wörterbuch, 3 zv., 1854 – 62 a časť 4. zv., 1878).

grindélia

grindélia, Grindelia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Dvojročné alebo trváce byliny a vždyzelené kry i polokry pochádzajúce z Ameriky. Patrí sem okolo 25 druhov, napr. do 100 cm vysoká grindélia rozložitá (Grindelia squarrosa) so striedavými listami a žltými kvetmi, ktorá sa v minulosti pestovala ako liečivá rastlina, a bohato rozkonárený ker Grindelia chiloensis (synonymum Grindelia speciosa) s lepkavými stonkami, kopijovitými pílkovitými listami a úbormi žltých kvetov, pre ktoré sa pestuje na okrasu.

grisaille

grisaille [-záj; germánske jazyky > fr.] — maľba v sivých tónoch, súhrnné označenie techník monochrómnej maľby vytvorenej v neutrálnych sivých (nefarebných pigmentoch), ale aj v hnedých a zelených tónoch a ich tónových odstupňovaniach, ktoré umožňujú znázorniť jemnú plastickú modeláciu.

V európskom výtvarnom umení je pravdepodobne najstarším prejavom grisaille vitrážová dekoratívna maľba z 12. stor., keď cisterciánska rehoľa zakázala používať vo svojich kláštoroch farebnú a figurálnu výzdobu (1134). Veľký rozkvet však zaznamenala najmä v talianskej nástennej maľbe. Najstarším známym príkladom figurálnej monochromatickej maľby sú postavy Cností a Nerestí, ktoré namaľoval Giotto v kaplnke Scrovegniovcov v Padove (1303 – 06) v iluzívnych architektonických nikách so zámerom napodobniť sochy a kameň. Táto funkcia grisaille ako maľby imitujúcej iný materiál sa stala vôbec najfrekventovanejšou. Inou funkciou mohla byť reprezentácia vzácneho a zriedkavého charakteristická najmä pre severské prostredie. Takto v niektorých iluminovaných rukopisoch zastupuje tvaroslovie blízke glyptickej rezbe do drahých kameňov – kameí, odtiaľ pochádza dobový názov grisaille kameová maľba (peinture en camaïeu). Grisaille sa rozšírila vo francúzskych iluminovaných rukopisoch v 1. pol. 14. stor. (J. Pucelle), v tabuľovom maliarstve a maľbe na textil (Parament z Narbonne, okolo 1375). V 15. stor. vznikli nové podmienky a možnosti jej uplatnenia najmä v tabuľovej maľbe, keď sa používala ako imitácia sochárskych a rezbárskych diel a architektonických súčastí na vonkajších stranách krídlových oltárov. K najznámejším príkladom v zaalpských krajinách patria figúry sv. Jánov na Gentskom oltári bratov Eyckovcov (1423 – 32) a Oltár sv. Jána od Rogiera van der Weyden (po 1450). V Taliansku sa grisaille uplatnila v monumentálnej nástennej maľbe, k príkladom patria diela P. Uccella a A. Mantegnu. Monochrómne súčasti namaľované spôsobom grisaille podporovali iluzívne pôsobenie fresiek (napr. maľované reliéfy na pilastroch na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne, Michelangelo Buonarroti, 1508 – 12). V období baroka grisaille zaznamenávala čoraz väčšiu popularitu. Umelci 18. stor. prostredníctvom nej demonštrovali bravúru svojej práce, schopnosť prekvapiť a oklamať oko pozorovateľa (Jacob de Wit, Vertumnus a Pomona, 1752). Maliari ju využívali aj pri príprave skíc, slúžila i ako vzor reprodukčnej grafiky. Typickým príkladom takéhoto využitia grisaille bol P. P. Rubens (Kristus nesúci kríž, 1623). V posledných desaťročiach 18. stor. sa grisaille uplatnila v monumentálnom maliarstve aj na Slovensku.

grit

grit [angl.] — kremičitá alebo vápencová drvina nerozpustná v žalúdočnej kyseline, potrebná na mechanické rozdrobovanie krmiva vo svalnatom žalúdku hydiny a pernatej zveri v intenzívnych farmových chovoch; dôležitá súčasť kŕmnej dávky. Grit sa musí neustále dopĺňať, pretože sa vylučuje trusom. Rozpustný grit (vápencová drvina) sa používa, ak je v kŕmnej zmesi nedostatok vápnika, nerozpustný grit (piesok), ak sa skrmuje zrno alebo krmivo so zvýšeným množstvom vlákniny. Grit nie je životne dôležitý, má však veľký význam z hľadiska využiteľnosti krmiva a získavania živín.