Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 175 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

geofág

geofág [gr.] — živočích požierajúci pôdu. Nižšie živočíchy (napr. dážďovky) ju požierajú pre obsah organických látok (živín), vyššie živočíchy (vtáky, cicavce) pri nedostatku niektorých anorganických látok.

geofágia

geofágia [gr.] — veter. požieranie zeme zvieratami (neprirodzená chuť). Vyskytuje sa pri chorobách z nedostatku krmiva (úplné hladovanie), parazitózach (pásomničnatosť) alebo pri poruchách látkového metabolizmu (nedostatok soli, minerálnych látok). Ide o inštinktívne vyhľadávanie chýbajúcich živín, pri niektorých nervových poruchách o prechodne trvajúci jav.

Geoffroy Saint-Hilaire, Étienne

Geoffroy Saint-Hilaire [žofrua sentilér], Étienne, 15. 4. 1772 Étampes – 19. 6. 1844 Paríž — francúzsky prírodovedec, otec Isidora Geoffroya Saint-Hilaire. Od 1793 profesor zoológie v Paríži, člen a od 1833 prezident francúzskej Akadémie vied. Účastník vojenskej expedície Napoleona I. Bonaparta do Egypta (1798 – 1801), z ktorej opísal mnoho živočíšnych druhov. Zakladateľ teratológie, jeden z predchodcov Ch. Darwina (názorový stúpenec J.-B. Lamarcka, oponent G. Cuviera). Jeho práce pripravili reformu klasifikácie stavovcov na základe porovnávacej anatómie. Hlavné dielo: Filozofia anatómie (Philosophie anatomique, 2 zväzky, 1818 – 22). Zakladateľ prvej novodobej európskej zoologickej záhrady v Paríži.

geofyt

geofyt [gr.] — trváca rastlina prekonávajúca nepriaznivé ročné obdobia (sucho, zimu) podzemnými orgánmi (hľuzami, cibuľami, pakoreňmi), na ktorých sa vytvárajú obnovovacie púčiky, napr. snežienka (Galanthus), kokorík (Polygonatum).

geohelmintóza

geohelmintóza [gr.] — ochorenie vyvolané parazitmi (→ geohelmintmi), ktorých vajíčka alebo larvy dosahujú invázne štádium priamym vývinom v pôde bez medzihostiteľa (väčšinou v priebehu niekoľkých hodín až týždňov). Invázna larva ostane skrytá vo vajíčku, ktoré je prehltnuté hostiteľom, alebo ostane po niekoľkých zvliekaniach v starých larválnych pokožkách; do hostiteľa potom preniká buď aktívne cez pokožku, alebo musí byť prehltnutá.

geohelminty

geohelminty [gr.] — skupina parazitických helmintov spôsobujúcich geohelmintózu, ktoré na dokončenie svojho vývinu nepotrebujú medzihostiteľský organizmus. Patria sem napr. druhy mrľa detská (Enterobius vermicularis), háďatko črevné (Strongyloides stercoralis), Dictyocaulus viviparus a škrkavka detská (Ascaris lumbricoides). Vajíčka, prípadne voľné larvy dosahujú infekčné štádium vo voľnom prostredí (v pôde, vo vode a i.).

geokarpia

geokarpia [gr.] — bot. dozrievanie plodov v zemi, napr. pri rodoch podzemnica (Arachis) a anona (druh Annona rhizantha). Opak: aerokarpia.

geometrická konštrukcia

geometrická konštrukcia — graficko-logické riešenie geometrickej úlohy vytvárajúce prípustnými technickými prostriedkami konečným počtom krokov prvky operačného priestoru, ktoré určitým spôsobom (všeobecne uznávaným za štandardný) určujú cieľový objekt stanovený podmienkami úlohy. Pre určitú triedu geometrických konštrukcií musia byť dané tieto údaje: 1. operačný priestor (sú v ňom zadané určujúce objekty a odohrávajú sa v ňom jednotlivé kroky konštrukcie); 2. súbor prípustných (použiteľných) prostriedkov; 3. množina prípustných operácií (t. j. elementárne konštrukcie); 4. množina prípustných algoritmov. Napr. euklidovskými konštrukciami elementárnej geometrie sa nazývajú grafické konštrukcie v euklidovskom priestore (1) realizované ideálnym pravítkom a ideálnym kružidlom (2) konečným počtom krokov (4), z ktorých každý je jednou z týchto elementárnych (prípustných) konštrukcií (3): a) zostrojenie priamky incidujúcej s dvoma danými rôznymi bodmi, b) zostrojenie kružnice so stredom v danom bode a s daným polomerom, c) zostrojenie priesečníka dvoch rôznobežných priamok, d) zostrojenie prieniku priamky a kružnice, e) zostrojenie prieniku dvoch kružníc. Euklidovské konštrukcie s výnimkou narysovania priamky (elementárna konštrukcia 1) sú realizovateľné len pomocou kružidla (Mohrove-Mascheroniho konštrukcie) alebo s výnimkou narysovania kružnice (elementárna konštrukcia 2) len pomocou pravítka, ak je k dispozícii jedna pevná kružnica (Ponceletove-Steinerove konštrukcie).

geotaxia

geotaxia [gr.] — pohyb celého rastlinného organizmu v smere alebo proti smeru zemskej gravitácie. Pozitívna geotaxia je pohyb organizmu smerom nadol, negatívna geotaxia pohyb smerom nahor (od zemského stredu).

geotropizmus

geotropizmus [gr.] — orientačný rastový pohyb rastlinných orgánov ovplyvnený gravitáciou, najdôležitejší tropizmus väčšiny prisadnutých rastlín. Pohyb v smere zemskej príťažlivosti (smerom dolu) je pozitívne geotropický (najmä hlavné korene), v smere proti zemskej príťažlivosti (smerom hore) negatívne geotropický (napr. koleoptily klíčnych rastlín tráv, osi mnohých machov, hlúbiky plodníc húb). Ovíjavé rastliny sú laterálne geotropické.

Gerhard, Hubert

Gerhard [cher-], Hubert, aj Gerardi (Gerhardo, Erhardi), Huibrecht (Ruprecht, Robert), medzi 1540 – 50 Hertogenbosch, Holandsko – okolo 1622 – 23 Mníchov — holandský sochár. Pôsobil v Nemecku, 1581 vo Florencii, od 1582 v južnom Nemecku v službách Fuggerovcov, pre ktorých vytvoril súsošie Venuša, Mars a Kupido pre fontánu na zámku Kirchheim (1584 – 94), ako aj voskový model náhrobníka H. Fuggera v kostole Sankt Ulrich a slávnu Augustovu fontánu (1589 – 94) v Augsburgu. Okolo 1598 – 1613 pracoval v Mníchove v službách bavorského vojvodu Wilhelma V., kde sa podieľal na plastickej výzdobe kostola Sankt Michael (súsošie Archanjel Michael poráža diabla, 1588; Socha anjela s nádobou na svätenú vodu, 1596). Pracoval aj v Innsbrucku. Na prelome 16. a 17. stor. bol popredným a najvyťaženejším sochárom v Bavorsku. Ovplyvnil rozvoj juhonemeckého sochárstva, mal rozhodujúci podiel na prijatí talianskeho umenia v tejto oblasti a na prechode od manierizmu k baroku.

geriatria

geriatria [gr.] — lekárska veda zaoberajúca sa diagnostikou a liečbou chorôb starých ľudí, ako aj komplexnou lekárskou starostlivosťou v starobe; → starnutie.

germicídny

germicídny [lat.] — ničiaci mikroorganizmy.

germinal

germinal [žer-; lat. > fr.] — siedmy mesiac kalendára Francúzskej revolúcie, mesiac klíčenia (z lat. germinare = klíčiť, pučať, vyháňať). Mal 30 dní a začínal sa 21. alebo 22. marca.

gerontofília

gerontofília [gr.] — sexuálna odchýlka prejavujúca sa náklonnosťou k starým ľuďom; vyhľadávanie sexuálneho partnera so zjavnými známkami staroby.

gerontológia

gerontológia [gr.] — náuka o starnutí, starobe a jej chorobách. Gerontológia sa delí na teoretickú (skúma všeobecné biologické aspekty starnutia, funkčné a morfologické zmeny ľudského organizmu, ich príčiny a možnosti ovplyvnenia), klinickú (→ geriatria) a sociálnu (skúma vzájomné vzťahy starého človeka a spoločnosti).

Gersonides

Gersonides, vlastným menom Lévi ben Geršom (Levi ben Gerson), nazývaný Ralbag (skr. Rabi L. B. G., resp. Rabi Leo de Bagnols), 1288 Bagnols-sur-Cèze – 1344 Perpignan — všestranný stredoveký francúzsky židovský mysliteľ. Mal veľmi široké intelektuálne záujmy, napísal množstvo kníh z rôznych odborov, prispel k mnohým oblastiam ľudského poznania. Ako filozof komentoval práce Aristotela, vo svojom hlavnom diele Božie boje (Milchamot Adonai, 1317 – 29) sa zaoberal otázkami prírody a nesmrteľnosti duše, predestinácie, zázrakov, stvorenia sveta a i. Autor významných biblických komentárov, napr. k Pentateuchu. Venoval sa lekárstvu a meteorológii, napísal rozsiahle kompendiá (príručky) o astronómii, ako prvý opísal jednoduchý prístroj na meranie vzdialeností na oblohe (predchodca dnešného sextantu, tzv. triquetrum, omylom nazývaný Jakubova palica). Ako matematik významne prispel k rozvoju aritmetiky, geometrie, a najmä goniometrie. Jeho dielo O sínusoch, tetivách a oblúkoch (známe v latinskom preklade De sinibus, chordis et arcubus), ktoré obsahuje o. i. sínusovú vetu, silno ovplyvnilo vývoj tejto disciplíny v Európe; čerpal z neho aj Regiomontanus. Dielo Práca počtára obsahuje prvky kombinatoriky. V Komentároch k úvodom Euklidových kníh nadväzoval na arabských autorov. Dielo bolo známe len v kruhoch židovských učencov, vývin európskej matematiky neovplyvnilo. Známe sú jeho početné a dobré vzťahy k významným kresťanským predstaviteľom svojej doby.

gerzská kultúra

gerzská kultúra — neskoroneolitická kultúra preddynastického obdobia v Egypte so strediskom v lokalite el-Gerza; súčasť mladšej fázy kultúry Nakáda (Nakáda II).

Gesner, Conrad

Gesner, Conrad, aj Gessner, Konrad, 26. 3. 1516 Zürich – 13. 12. 1565 tamže — švajčiarsky polyhistor. Študoval klasické jazyky a medicínu v Paríži, Bazileji a Montpellieri. Pôsobil ako profesor gréčtiny v Lausanne, od 1541 profesor prírodopisu, od 1554 hlavný mestský lekár v Zürichu. Svojím dielom Bibliotheca universalis (1545 – 55) sa považuje za zakladateľa bibliografie. V zoológii sa zaoberal najmä rybami, jeho dielo Dejiny živočíchov (Historia animalium, 4 zväzky 1551 – 58, posmrtne vyšli 5. zväzok 1587, 6. zväzok 1634) ilustrované vtedajšími významnými maliarmi (napr. A. Dürerom) bolo v 16. a 17. stor. považované za základnú zoologickú prácu. Živočíchy, ktoré abecedne rozdelil podľa Aristotelovej klasifikácie, v ňom opisuje z morfologického, etologického, geografického, medicínskeho aj z gastronomického hľadiska. V botanike sa zaoberal opisom fosílnych rastlín a binomickou nomenklatúrou (sformuloval pojmy rod a druh) i stavbou kvetu a plodu (zvýraznil ich význam pri klasifikácii rastlín). Zaoberal sa aj medicínou a farmakológiou, v Zürichu založil botanickú záhradu.

Gesta Danorum

Gesta Danorum — rozsiahlo poňaté dejiny Dánov, ktoré okolo 1200 v latinčine spracoval → Saxo Grammaticus.

Gibbaeum

Gibbaeum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď poludňovkovité. Trváce sukulenty pochádzajúce z južnej Afriky. Majú malé tučné mäsité listy usporiadané v dvojiciach (tvoria takmer guľovité útvary) a mnoholupienkové jednotlivé kvety, plod tobolka. Patrí sem 20 druhov, napr. do 8 cm vysoký druh Gibbaeum velutinum s ružovými alebo bielymi kvetmi a do 3 cm vysoký druh Gibbaeum petrense s purpurovými až ružovočervenými kvetmi.

gibonovité

gibonovité [fr.], Hylobatidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad primáty (Primates), polopodrad antropoidné primáty (Anthropoidea, ľudoopy), infrarad Catarrhini (úzkonosovce), nadčeľaď Hominoidea (hominoidovce). Najprimitívnejšie a najšpecializovanejšie zo všetkých hominoidovcov. Od vývojovej línie vedúcej k človeku sa vetva gibonovitých oddelila pred 13 – 21 miliónmi rokov, vzhľadom na zmes primitívnych a špecializovaných znakov korene ich fylogenetickej línie nie sú jasné. Majú slabo vyčnievajúcu tvár, zaoblenú lebku, veľké, ďaleko od seba posadené očnice, dlhé predné končatiny, mierne prehnuté články prstov, na ruke dlhý, dokonalej opozície schopný palec a zložitý veľký mozog, chýbajú mu lícne vrecká a chvost; výška do 1 m, hmotnosť 4 – 11 kg. Sexuálny dimorfizmus je pri nich zredukovaný. Majú charakteristické zvukové prejavy.

Žijú v malých monogamných rodinách (rodičovský pár a niekoľko potomkov) takmer výlučne na stromoch, v korunách ktorých sa pohybujú rúčkovaním vo zvislej polohe. Živia sa najmä zrelými plodmi, novými listami, výhonkami a bezstavovcami, najmä termitmi a pavúkovcami. V súčasnosti sa vyskytujú v dažďových lesoch juhových. Ázie a Malajzie. Patria sem dva rody: gibon (Hylobates), do ktorého patria napr. druhy gibon čierny (Hylobates concolor), gibon hulok (Hylobates hoolock), gibon Klossov (Hylobates klossii), gibon lar (Hylobates lar, → lar), gibon čiernoruký (Hylobates agilis), gibon kapucňatý (Hylobates pileatus), gibon jávsky (Hylobates moloch) a gibon Müllerov (Hylobates muelleri), i rod siamang.

gigantománia

gigantománia [gr.] — potreba pôsobiť na okolie, ale aj na seba obrovskými výkonmi, velikášstvo.

gilia

gilia, Gilia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vojnovkovité. Jednoročné alebo trváce rastliny pochádzajúce z juhozápadu Severnej Ameriky a zo západu a z juhu Južnej Ameriky. Majú celistvookrajové až jemne delené jednoduché alebo dvojito perovitozložené listy usporiadané v prízemnej ružici alebo striedavo na byli a svietnikovité až rúrkovito lievikovité modré, ružové alebo červené drobné kvety usporiadané jednotlivo v pazuchách listov, vo vrcholových metlinách alebo v kompaktných zväzkoch, plod tobolka. Patrí sem okolo 50 druhov, napr. do 60 cm vysoká Gilia capitata so svetlomodrými kvetmi a do 70 cm vysoká Gilia achilleifolia s modrými kvetmi.

Gillenia

Gillenia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ružovité. Podzemkaté trvalky pochádzajúce zo Severnej Ameriky. Majú trojpočetne dlaňovito zložené hrubozúbkaté bronzovozelené listy a biele alebo ružové kvety usporiadané v metlinách, plod tobolka. Patria sem dva druhy, napr. v záhradách sa zriedkavo pestuje okolo 1 m vysoký druh Gillenia trifoliata s bielymi kvetmi s červenohnedými kalichmi.

Giorgi

Giorgi — meno viacerých gruzínskych panovníkov; slovenská podoba → Juraj.

glia

glia [gr.] — podporné nervové tkanivo (→ neuroglia).

gloria mundi

gloria mundi [glórija -dí; lat.] — svetská, pozemská sláva, t. j. chvíľková, pominuteľná sláva.

Glottiphyllum

Glottiphyllum [-fi-; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď poludňovkovité. Trváce sukulenty pochádzajúce z Južnej Afriky. Majú čiarkovitokopijovité alebo polvalcovité mäsité listy usporiadané na stonke v protistojných pároch alebo striedavo a zlatožlté alebo biele mnoholupienkové kvety usporiadané v pazuchách listov, plod tobolka. Patrí sem okolo 60 druhov, napr. Glottiphyllum nelii so zlatožltými kvetmi a s okolo 5 cm dlhými listami.

gloxínia

gloxínia, Gloxinia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď gesneriovité. Podzemkaté trváce byliny alebo kry pochádzajúce z Južnej a zo Strednej Ameriky. Majú vajcovité až elipsovité listy usporiadané v protistojných pároch a zvončekovité alebo lievikovité modré alebo ružové kvety, jednotlivé alebo usporiadané v pároch v pazuchách listov, plod tobolka. Patrí sem 8 druhov, napr. do 1,2 m vysoká gloxínia trváca (Gloxinia perennis) s chlpatými vajcovitými listami so srdcovitou bázou a so zúbkatým okrajom a s malými svetlomodrými zvončekovitými kvetmi s okrúhlymi lalokmi. Nazvaná podľa Benjamina Petra Gloxina (*1765, †1794).

glyceridy

glyceridy [gr.] — staršie, ale zaužívané označenie esterov glycerolu s karboxylovými kyselinami s dlhým uhľovodíkovým reťazcom (mastné kyseliny), najmä s kyselinou palmitovou, steárovou a olejovou (→ acylglyceroly, lipidy). Podľa počtu esterifikovaných hydroxylových skupín glycerolu so rozlišujú monoglyceridy (monoacylglyceroly), diglyceridy (diacylglyceroly) a triglyceridy (triacylglyceroly).

glykolipidy

glykolipidy [gr.] — zložené lipidy obsahujúce jeden alebo viac monosacharidových zvyškov (najčastejšie ᴅ-galaktózu, zriedkavejšie ᴅ-glukózu, prípadne iné cukry) viazaných glykozidovou väzbou na lipidovú časť (ceramid, sfingozín, deriváty glycerolu). Patria k nim cerebrozidy a glykosfingolipidy, ku ktorým sa zaraďujú aj gangliozidy.

glyoxylát

glyoxylát [gr.] — soľ kyseliny glyoxylovej (kyseliny oxoetánovej); v živých organizmoch takmer výlučne sodná alebo draselná soľ. Vzniká v glyoxyzómoch rastlín a v niektorých mikroorganizmoch pôsobením enzýmu izocitrátlyázy a je dôležitým medziproduktom glyoxylátového cyklu.

Gmelin, Johann Friedrich

Gmelin, Johann Friedrich, 8. 8. 1748 Tübingen – 1. 11. 1804 Göttingen — nemecký lekár a prírodovedec, otec L. Gmelina, synovec J. G. Gmelina. Od 1773 profesor filozofie a medicíny na univerzite v Göttingene, od 1778 aj chémie, botaniky a mineralógie. Autor prác Všeobecné dejiny jedov (Allgemeine Geschichte der Gifte, 1776 – 77, 3 zväzky), Úvod do farmácie (Einleitung in die Pharmacie, 1781) a Dejiny chémie (Geschichte der Chemie, 3 zväzky, 1797 – 99).

gnathopody

gnathopody [-to-; gr.] — prvé dva páry jednovetvových končatín kôrovcov z radu rôznonôžky (Amphipoda) s rozšíreným koncovým článkom a so stavbou odlišnou od zvyšných piatich párov. Nachádzajú sa na hrudných článkoch; vyskytujú sa napr. pri rode krivák (Gammarus).

gnóthi seauton

gnóthi seauton [gr.] — poznaj sám seba. Nápis (v adónskom verši) na Apolónovom chráme v Delfách prisudzovaný jednému z tzv. siedmich gréckych mudrcov, pravdepodobne Táletovi z Miléta, príp. Cheilónovi (Chilónovi) zo Sparty. Latinská literatúra pozná tento výrok ako nosce te ipsum.

Gödelove vety o neúplnosti

Gödelove vety o neúplnosti

1. prvá Gödelova veta o neúplnosti — tvrdenie, podľa ktorého každá neprotirečivá axiomatická teória obsahujúca elementárnu aritmetiku je neúplná, t. j. existuje taký výrok v jazyku tejto teórie, ktorý nie je v rámci tejto teórie rozhodnuteľný, t. j. ani on, ani jeho negácia nie sú v tejto teórii dokázateľné. Táto neúplnosť je fundamentálna – nedá sa odstrániť pridaním dodatočných axióm, pretože aj v jazyku takejto rozšírenej teórie sa dá sformulovať nový nerozhodnuteľný výrok;

2. druhá Gödelova veta o neúplnosti — tvrdenie o nemožnosti dôkazu neprotirečivosti teórie daného typu len prostredníctvom jej vnútorného deduktívneho aparátu.

Gödelove vety o neúplnosti znamenali stroskotanie Hilbertovho programu formalizmu v základoch matematiky, pretože dokázali poznávaciu obmedzenosť axiomatickej metódy. Nazvané podľa K. Gödela, ktorý ich 1931 sformuloval a dokázal.

goliáš

goliáš [vl. m.], Goliathus — rod z triedy hmyz (Insecta), rad chrobáky (Coleoptera), čeľaď skarabeusovité. Má zavalité, do 12 cm dlhé telo, samce na hlavách vidlicovitý výbežok. Larvy sa vyvíjajú v práchnivejúcich stromoch, dospelé jedince sa vyskytujú na kvetoch tropickej Afriky. Patrí sem okolo 10 druhov, napr. matne čiernobiely, do 10,5 cm dlhý goliáš kráľovský (Goliathus regius), ktorý sa vyskytuje v Ghane, a do 11 cm dlhý goliáš strakatý (Goliathus giganteus) s tmavočervenohnedými krovkami a čiernym štítom s bielym pásikom, ktorý sa vyskytuje v rovníkovej Afrike, a v súčasnosti je najťažším (až 100 g) známym, ale aj napriek tomu dobre lietajúcim chrobákom na svete.

gomfréna

gomfréna, Gomphrena — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď láskavcovité. Jednoročné, dvojročné alebo trváce rastliny pochádzajúce z Austrálie a z tropickej Ameriky. Majú chlpaté celistvookrajové kopijovité až vajcovité listy usporiadané v protistojných pároch a drobné kvety usporiadané v kompaktných hlávkach, plod tobolka. Patrí sem okolo 90 druhov, napr. do 70 cm vysoká gomfréna haagska (Gomphrena haageana) s kvetmi s oranžovými až červenými šupinami a so slamovožltými korunami a do 50 cm vysoká gomfréna hlávkatá (Gomphrena globosa) s kvetmi s ružovými, purpurovými až bielymi šupinami a so žltými korunami.