Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 433 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

grupoid

grupoid [germánske jazyky > tal. > fr. > nem.] — množina \(M\) s binárnou operáciou \(\circ\), t. j. množina \(M\), v ktorej je ku každej usporiadanej dvojici prvkov \((a, b)\) jednoznačne priradený prvok \(c\in M\) nazývaný zloženie alebo kompozícia prvkov \(a, b\) v uvedenom poradí a označovaný obvykle \(c = a\circ b\).

Greschik, Viktor

Greschik [-šik], Viktor, 29. 3. 1862 Levoča – 17. 8. 1946 tamže — slovenský botanik a historik. R. 1882 pôsobil ako učiteľ v Kežmarku, 1887 – 1914 v Levoči. Zaoberal sa flórou Spiša a Tatier (najmä machorastov, lichenizovaných húb a húb). Autor viacerých odborných článkov v domácich i v zahraničných časopisoch, jeho súborná práca Flóra Levoče (Flora von Leutschau, 1932) zostala v rukopise (uložená na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave). Je podľa neho nazvaných viacero druhov húb a poddruh machu Andreaea nivalis varietas greschikii. Zostavil herbár obsahujúci okolo 25-tis. rastlinných položiek, z ktorých sa zachovala len časť. Hlavné dielo: Mycotheca-Bryotheca und Lichenotheca Carpatica (1894), Jedovaté huby tatranskej flóry (1910), Dendrologický prídavok z Tatier (1911), Liečivé čarodejné rastliny Slovenska na základe rádioaktivity (1922).

Gerhard, Hubert

Gerhard [cher-], Hubert, aj Gerardi (Gerhardo, Erhardi), Huibrecht (Ruprecht, Robert), medzi 1540 – 50 Hertogenbosch, Holandsko – okolo 1622 – 23 Mníchov — holandský sochár. Pôsobil v Nemecku, 1581 vo Florencii, od 1582 v južnom Nemecku v službách Fuggerovcov, pre ktorých vytvoril súsošie Venuša, Mars a Kupido pre fontánu na zámku Kirchheim (1584 – 94), ako aj voskový model náhrobníka H. Fuggera v kostole Sankt Ulrich a slávnu Augustovu fontánu (1589 – 94) v Augsburgu. Okolo 1598 – 1613 pracoval v Mníchove v službách bavorského vojvodu Wilhelma V., kde sa podieľal na plastickej výzdobe kostola Sankt Michael (súsošie Archanjel Michael poráža diabla, 1588; Socha anjela s nádobou na svätenú vodu, 1596). Pracoval aj v Innsbrucku. Na prelome 16. a 17. stor. bol popredným a najvyťaženejším sochárom v Bavorsku. Ovplyvnil rozvoj juhonemeckého sochárstva, mal rozhodujúci podiel na prijatí talianskeho umenia v tejto oblasti a na prechode od manierizmu k baroku.

geometrická konštrukcia

geometrická konštrukcia — graficko-logické riešenie geometrickej úlohy vytvárajúce prípustnými technickými prostriedkami konečným počtom krokov prvky operačného priestoru, ktoré určitým spôsobom (všeobecne uznávaným za štandardný) určujú cieľový objekt stanovený podmienkami úlohy. Pre určitú triedu geometrických konštrukcií musia byť dané tieto údaje: 1. operačný priestor (sú v ňom zadané určujúce objekty a odohrávajú sa v ňom jednotlivé kroky konštrukcie); 2. súbor prípustných (použiteľných) prostriedkov; 3. množina prípustných operácií (t. j. elementárne konštrukcie); 4. množina prípustných algoritmov. Napr. euklidovskými konštrukciami elementárnej geometrie sa nazývajú grafické konštrukcie v euklidovskom priestore (1) realizované ideálnym pravítkom a ideálnym kružidlom (2) konečným počtom krokov (4), z ktorých každý je jednou z týchto elementárnych (prípustných) konštrukcií (3): a) zostrojenie priamky incidujúcej s dvoma danými rôznymi bodmi, b) zostrojenie kružnice so stredom v danom bode a s daným polomerom, c) zostrojenie priesečníka dvoch rôznobežných priamok, d) zostrojenie prieniku priamky a kružnice, e) zostrojenie prieniku dvoch kružníc. Euklidovské konštrukcie s výnimkou narysovania priamky (elementárna konštrukcia 1) sú realizovateľné len pomocou kružidla (Mohrove-Mascheroniho konštrukcie) alebo s výnimkou narysovania kružnice (elementárna konštrukcia 2) len pomocou pravítka, ak je k dispozícii jedna pevná kružnica (Ponceletove-Steinerove konštrukcie).

Gersonides

Gersonides, vlastným menom Lévi ben Geršom (Levi ben Gerson), nazývaný Ralbag (skr. Rabi L. B. G., resp. Rabi Leo de Bagnols), 1288 Bagnols-sur-Cèze – 1344 Perpignan — všestranný stredoveký francúzsky židovský mysliteľ. Mal veľmi široké intelektuálne záujmy, napísal množstvo kníh z rôznych odborov, prispel k mnohým oblastiam ľudského poznania. Ako filozof komentoval práce Aristotela, vo svojom hlavnom diele Božie boje (Milchamot Adonai, 1317 – 29) sa zaoberal otázkami prírody a nesmrteľnosti duše, predestinácie, zázrakov, stvorenia sveta a i. Autor významných biblických komentárov, napr. k Pentateuchu. Venoval sa lekárstvu a meteorológii, napísal rozsiahle kompendiá (príručky) o astronómii, ako prvý opísal jednoduchý prístroj na meranie vzdialeností na oblohe (predchodca dnešného sextantu, tzv. triquetrum, omylom nazývaný Jakubova palica). Ako matematik významne prispel k rozvoju aritmetiky, geometrie, a najmä goniometrie. Jeho dielo O sínusoch, tetivách a oblúkoch (známe v latinskom preklade De sinibus, chordis et arcubus), ktoré obsahuje o. i. sínusovú vetu, silno ovplyvnilo vývoj tejto disciplíny v Európe; čerpal z neho aj Regiomontanus. Dielo Práca počtára obsahuje prvky kombinatoriky. V Komentároch k úvodom Euklidových kníh nadväzoval na arabských autorov. Dielo bolo známe len v kruhoch židovských učencov, vývin európskej matematiky neovplyvnilo. Známe sú jeho početné a dobré vzťahy k významným kresťanským predstaviteľom svojej doby.

Gödelove vety o neúplnosti

Gödelove vety o neúplnosti

1. prvá Gödelova veta o neúplnosti — tvrdenie, podľa ktorého každá neprotirečivá axiomatická teória obsahujúca elementárnu aritmetiku je neúplná, t. j. existuje taký výrok v jazyku tejto teórie, ktorý nie je v rámci tejto teórie rozhodnuteľný, t. j. ani on, ani jeho negácia nie sú v tejto teórii dokázateľné. Táto neúplnosť je fundamentálna – nedá sa odstrániť pridaním dodatočných axióm, pretože aj v jazyku takejto rozšírenej teórie sa dá sformulovať nový nerozhodnuteľný výrok;

2. druhá Gödelova veta o neúplnosti — tvrdenie o nemožnosti dôkazu neprotirečivosti teórie daného typu len prostredníctvom jej vnútorného deduktívneho aparátu.

Gödelove vety o neúplnosti znamenali stroskotanie Hilbertovho programu formalizmu v základoch matematiky, pretože dokázali poznávaciu obmedzenosť axiomatickej metódy. Nazvané podľa K. Gödela, ktorý ich 1931 sformuloval a dokázal.

Gapon, Georgij Apollonovič

Gapon, Georgij Apollonovič, 17. 2. 1870 Beľaki, Poltavská oblasť – 10. 4. 1906 Ozerki, dnes časť Petrohradu — ruský pravoslávny kňaz a robotnícky vodca. V Petrohrade s podporou cárskej polície zakladal odborové organizácie postavené na kresťanských zásadách. Postupne sa s hnutím a s problémami jeho stúpencov čoraz väčšmi identifikoval a medzi ciele svojich odborov popri duchovných a kultúrnych aktivitách prijal aj politickú činnosť. Viedol pokojnú procesiu približne s 200-tis. účastníkmi, ktorá 9. 1. 1905 kráčala k Zimnému palácu v Petrohrade predostrieť cárovi Mikulášovi II. Alexandrovičovi petíciu so sťažnosťami obsahujúcu aj politické požiadavky liberálnych intelektuálov. Vojenské oddiely pred palácom začali do davu strieľať, pričom asi 200 ľudí zabili a približne 800 zranili. Dôsledkom masakry (→ Krvavá nedeľa) bolo vypuknutie revolúcie (→ Ruská revolúcia 1905 – 07). Gapon po januárových udalostiach ušiel do cudziny, neskôr sa pokúsil preniknúť do tajnej organizácie eserov, ktorými však bol odhalený a zabitý.

gibonovité

gibonovité [fr.], Hylobatidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad primáty (Primates), polopodrad antropoidné primáty (Anthropoidea, ľudoopy), infrarad Catarrhini (úzkonosovce), nadčeľaď Hominoidea (hominoidovce). Najprimitívnejšie a najšpecializovanejšie zo všetkých hominoidovcov. Od vývojovej línie vedúcej k človeku sa vetva gibonovitých oddelila pred 13 – 21 miliónmi rokov, vzhľadom na zmes primitívnych a špecializovaných znakov korene ich fylogenetickej línie nie sú jasné. Majú slabo vyčnievajúcu tvár, zaoblenú lebku, veľké, ďaleko od seba posadené očnice, dlhé predné končatiny, mierne prehnuté články prstov, na ruke dlhý, dokonalej opozície schopný palec a zložitý veľký mozog, chýbajú mu lícne vrecká a chvost; výška do 1 m, hmotnosť 4 – 11 kg. Sexuálny dimorfizmus je pri nich zredukovaný. Majú charakteristické zvukové prejavy.

Žijú v malých monogamných rodinách (rodičovský pár a niekoľko potomkov) takmer výlučne na stromoch, v korunách ktorých sa pohybujú rúčkovaním vo zvislej polohe. Živia sa najmä zrelými plodmi, novými listami, výhonkami a bezstavovcami, najmä termitmi a pavúkovcami. V súčasnosti sa vyskytujú v dažďových lesoch juhových. Ázie a Malajzie. Patria sem dva rody: gibon (Hylobates), do ktorého patria napr. druhy gibon čierny (Hylobates concolor), gibon hulok (Hylobates hoolock), gibon Klossov (Hylobates klossii), gibon lar (Hylobates lar, → lar), gibon čiernoruký (Hylobates agilis), gibon kapucňatý (Hylobates pileatus), gibon jávsky (Hylobates moloch) a gibon Müllerov (Hylobates muelleri), i rod siamang.

Gorčakov, Alexandr Michajlovič

Gorčakov, Alexandr Michajlovič, knieža, 15. 6. 1798 Haapsalu, Estónsko – 11. 3. 1883 Baden-Baden — ruský diplomat, bratanec M. D. Gorčakova. Pochádzal zo vznešenej ruskej rodiny odvodzujúcej svoj pôvod od černihivského kniežaťa Michaila Vsevolodoviča (†1246). R. 1817 vstúpil do diplomatických služieb, 1820 – 22 člen ruských delegácií na medzinárodných kongresoch Svätej aliancie v Opave, Laibachu (dnes Ľubľana) a vo Verone. Od 1822 pôsobil na rôznych postoch na ruských ambasádach v západnej Európe, dlhší čas ako vyslanec v Nemecku, v období krymskej vojny (1853 – 56) vo Viedni. R. 1856 – 82 minister zahraničných vecí (od 1862 s titulom vicekancelára, od 1867 ríšskeho kancelára).

Po neúspešnej krymskej vojne a Parížskom mieri upriamil diplomatické úsilie Ruska na znovuzískanie pozície európskej veľmoci a na zlepšenie narušených vzťahov s Francúzskom a Pruskom. Úsilie o zblíženie sa s Francúzskom zlyhalo, keď Napoleon III. diplomaticky podporil poľské januárové povstanie proti ruskej nadvláde (1863 – 64). Podpora Pruska pri potlačení poľského povstania mala naopak za následok zachovanie neutrality Ruska v prusko-rakúskej (1866) a prusko-francúzskej vojne (1870 – 71). Od nadviazania priateľských vzťahov s nemeckým kancelárom Bismarckom očakával podporu ruských záujmov na východe. R. 1870 jednostranne vypovedal ruské záväzky uložené Parížskym mierom, týkajúce sa obmedzenia čiernomorskej vojnovej flotily, čo možno považovať za najväčší úspech jeho diplomatickej kariéry. Rusko-pruská spolupráca vyvrcholila 1873, keď obidve veľmoci spolu s Rakúsko-Uhorskom uzatvorili obranný Spolok troch cisárov.

Nádeje Gorčakova na ďalšie revízie Parížskeho mieru za podpory už zjednoteného Nemecka sa však nesplnili. Vzrastajúca vzájomná nedôvera medzi obidvoma kancelármi v zahraničnopolitických otázkach vyvrcholila na Berlínskom kongrese (1878), kde Rusko rozhodnutím veľmocí stratilo väčšinu výhod získaných v predbežnom mieri po vojne s Tureckom (1877 – 78). Od 1879 sa na čele ruskej diplomacie začal presadzovať N. K. Giers, Gorčakov zastával post ministra zahraničných vecí skôr formálne a žil väčšinou v zahraničí.

Grabski, Stanisław

Grabski, Stanisław, 5. 4. 1871 Borów – 6. 5. 1949 Sulejówek (pri Varšave) — poľský ekonóm a politik, brat W. Grabského. Pôvodne socialista, 1892 spoluzakladateľ Poľskej socialistickej strany. Od 1905 bol popri R. Dmowskom ideologickým vodcom poľských národných demokratov (Liga Narodowa). R. 1910 – 39 profesor na univerzite vo Ľvove, 1923 a 1925 – 26 minister osvety.

Po útoku ZSSR na Poľsko a po obsadení Ľvova Červenou armádou bol stíhaný NKVD a 1939 – 41 väznený. Po prepustení emigroval do Londýna, kde sa 1942 – 45 stal predsedom Národnej rady (Rada Narodowa Rzeczypospolitej Polskiej). Po skončení 2. svetovej vojny a po návrate do Poľska bol 1945 – 47 jedným z podpredsedov Krajinskej národnej rady (Krajowa Rada Narodowa; orgán dočasne zastupujúci Sejm). Od 1947 profesor na univerzite vo Varšave.

Gregor Lusavorič

Gregor Lusavorič, sv., aj Gregor Osvietiteľ, Grigor Partev, okolo 240 – 325 — prvý patriarcha (katolikos) Arménskej apoštolskej cirkvi. Podarilo sa mu upevniť v krajine vplyv kresťanstva, ktoré sa v Arménsku šírilo už od 2. stor. Podľa arménskej tradície pochádzal z partského rodu (odtiaľ Partev) príbuzného s arménskym kráľovským rodom a ako jediný z rodiny zostal nažive potom, čo jeho otec zavraždil arménskeho kráľa Chosrova II. (gr. Chosroés, vládol 279/280 – 287). Ukryli ho v Caesarei Cappadociae (dnes Kayseri v Turecku), kde bol vychovávaný ako kresťan. Do Arménska prišiel s Chosrovovým synom, kráľom Trdatom III. (IV.) Veľkým (gr. Tiridatés), ktorý dobyl naspäť otcovu ríšu. Pretože sa Gregor Lusavorič odmietol vzdať kresťanskej viery, kráľ Trdat ho dal mučiť a ako syna vraha svojho otca uväzniť.

Podľa kronikára Agathangegha trpel kráľ ťažkou duševnou chorobou a vyliečil sa až po modlitbách väzneného Gregora Lusavoriča. Z vďačnosti sa dal pokrstiť a 301 vyhlásil kresťanstvo za oficiálne štátne náboženstvo. Gregor Lusavorič po prepustení z väzenia (v tom čase ešte nebol kňazom) išiel do Caesarey Cappadociae, kde ho vysvätili za episkopa a stal sa prvým katolikom v Arménsku. Vypracoval množstvo cirkevnoprávnych predpisov (kánonov) a homílií. Zasvätená mu je bazilika v Ečmiadzine postavená na mieste, ktoré mu podľa legendy označil sám Hospodin. Uctievaný v arménskej apoštolskej, ruskej pravoslávnej i v katolíckej cirkvi. Sviatok 13. októbra, podľa pravoslávneho kalendára 30. septembra.

Grimm, Wilhelm

Grimm, Wilhelm (Carl), 24. 2. 1786 Hanau – 16. 12. 1859 Berlín — nemecký jazykovedec, s bratom J. Grimmom zakladateľ germanistiky. Jeho životný osud i osud vedca bol úzko spojený s bratovým. R. 1803 – 06 vyštudoval právo v Marburgu, od 1831 mimoriadny, od 1835 riadny profesor filozofie na univerzite v Göttingene, 1837 spolu s ďalšími liberálnymi vedcami prepustený. R. 1807 na podnet priateľov začal so svojím bratom zbierať rozprávky. Základom boli rozprávky z okolia Kasselu a z Vestfálska, ktoré rôznym spôsobom upravovali. Konečné znenie z 1857 obsahuje 210 rozprávok.

Autor spisov Nemecká hrdinská povesť (Die Deutsche Heldensage, 1829) a O dejinách rýmu (Zur Geschichte des Reims, 1852). S bratom spolupracoval na vydávaní Nemeckého slovníka (Deutsches Wörterbuch, 3 zv., 1854 – 62 a časť 4. zv., 1878).

Grimm, Jacob

Grimm, Jacob (Ludwig Karl), 4. 1. 1785 Hanau – 20. 9. 1863 Berlín — nemecký jazykovedec, s bratom W. Grimmom zakladateľ germanistiky. Vyštudoval právo v Marburgu, kde sa zoznámil s nemeckým právnikom F. K. Savignym, ktorého metóda vedeckého skúmania staronemeckých právnych pamiatok sa stala pre jeho dielo rozhodujúcou. Pracoval ako knihovník v Kassele, od 1830 profesor v Göttingene. Bol členom skupiny göttingenská sedmička (Göttinger Sieben). Protestoval proti odvolaniu ústavy hannoverským kráľom (18. 11. 1837), začo ho 1837 suspendovali a vykázali z krajiny. Po amnestii 1840 ho pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV. povolal na univerzitu v Berlíne, od 1841 člen Pruskej akadémie vied, 1848 poslanec frankfurtského Národného zhromaždenia.

Spolu s bratom zbierali a vydávali ľudové rozprávky: Rozprávky bratov Grimmovcov (Die Kinder- und Haus-Märchen, 2 zv., 1812 – 15; v slovenčine viacero výberov; jednotlivé rozprávky viackrát sfilmované), Nemecké povesti (Deutsche Sagen, 2 zv., 1816 – 18). Grimm sa venoval výskumu staronemeckej literatúry a mytológie (Nemecká mytológia, Deutsche Mythologie, 1835). Autor prvej nemeckej vedeckej gramatiky Nemecká gramatika (Deutsche Grammatik, 4 zv., 1819 – 37) a jazykovedného diela Dejiny nemeckého jazyka (Geschichte der deutschen Sprache, 2 zv., 1848), s bratom začal prácu na Nemeckom slovníku (Deutsches Wörterbuch, 3 zv., 1854 – 62 a časť 4. zv., 1878).

gonopódium

gonopódium [gr.] — análna plutva niektorých rybích samcov z radu kaprozúbkotvaré (Cyprinodontiformes), čeľaď živorodkovité, premenená na kopulačný orgán.

Gothic Revival

Gothic Revival [-tik rivajvl] — označenie neogotiky v anglicky hovoriacich krajinách v 18. a 19. stor. ako jedného zo štýlových prejavov historizmu. Gothic Revival je založený na aplikovaní gotických stavebných foriem a dekoru (stavebná technika bola moderná, napr. železná konštrukcia). Pramení v romantickom záujme o stredoveké umenie a kultúru a v ich vedeckom štúdiu. Iniciátorom bol architekt A. W. N. Pugin, významnú úlohu pri jeho formovaní zohral výtvarný teoretik J. Ruskin (Sedem lámp architektúry, The Seven Lamps of Architecture, 1849). Gothic Revival sa uplatnil najmä v Spojenom kráľovstve a v USA, ale aj v Austrálii (→ austrálske výtvarné umenie a architektúra) a v Kanade (budova parlamentu v Ottawe, 1861 – 67, Thomas Fuller, *1823, †1893, a Chilion Jones, *1835, †1912). Prvky štýlu Gothic Revival prvýkrát použité na dome spisovateľa Horacea Walpola Strawberry Hill (1747 – 92) v Londýne-Twickenhame. K najvýznamnejším príkladom štýlu Gothic Revival v Spojenom kráľovstve patrí budova parlamentu v Londýne (Nový Westminsterský palác, 1835 – 70, Ch. Barry, dekorácie interiérov A. W. N. Pugin), v USA Katedrála sv. Patrika (Saint Patrick’s Cathedral; 1858 – 79, J. Renwick) a Kostol Sv. Trojice (Trinity Church; 1839 – 46, Richard Upjohn) v New Yorku. Gothic Revival sa uplatnil aj v interiérovom dizajne a v úžitkovom umení. Od 70. rokov 19. stor. bol v dizajne na ústupe, v architektúre pretrvával do 1. pol. 20. stor. (mrakodrap Chicago Tribune Building v Chicagu, 1922 – 25, John Mead Howells, *1868, †1959).

granátové jabĺčko

granátové jabĺčko, granátové jablko — žlto- až hnedočervený guľatý plod granátovníka púnskeho s priemerom okolo 12 cm, chutné a osviežujúce ovocie. Má nápadnú korunu z pretrvávajúceho zväčšeného kalicha s dozadu ohnutými cípmi, dve komôrkovité, nad sebou ležiace časti s rozvetvenými priehradkami (vo vrchnej časti 3, v spodnej 6 – 9) s množstvom jedlých semien obalených ružovým až červenopurpurovým sklovitým šťavnatým sladkým až kyslým zdužnateným osemením. Zo šťavy obsahujúcej prevažne cukry (20 %) a vitamín C sa vyrábajú osviežujúce nápoje a sirupy (napr. grenadína a šerbet), želé i víno, ktoré sa užíva proti horúčke a prechladnutiu a už v starovekom Egypte sa považovalo za nápoj lásky. Šťavou sa ochucujú aj rôzne ovocné šaláty. Z drsnej hrubokožovitej šupky bohatej na triesloviny sa v minulosti vyrábal atrament a farba na koberce, vlnu alebo hodváb, v súčasnosti surovina na výrobu liečiv (napr. proti črevným parazitom, hnačke a dyzentérii) a i. V Gruzínsku sa semená používajú ako korenie do omáčok, napr. do gruzínskeho národného jedla kupaty.

Granátové jabĺčko Rimania nazývali aj púnske jablko (latinsky malum Punicum; podľa Púnov, t. j. Feničanov usadených na pobreží severnej Afriky v Kartágu, ktorí granátové jabĺčka do Európy dovážali), niekedy aj zrnité jablko (malum granatum, z latinského granum = zrno; jablká plné semien); jeho názov môže byť odvodený aj z toho, že šupka niekoľko mesiacov po dozretí a usušení praskne a vystrelí semená do okolia.

Podľa tradície aj ovocie zo stromu poznania, ktoré podľa biblického podania zjedli prví ľudia Adam a Eva, bolo granátové jabĺčko. Známy ikonografický symbol a dekoratívny prvok. Pre početné semená bolo granátové jabĺčko v staroveku atribútom vegetačných božstiev z oblasti Ázie, v gréckej a rímskej mytológii symbolom plodnosti a životodarnej sily (tradovalo sa, že plod podporoval sexualitu), krásy a lásky (atribút bohyne Afrodity), kvety a semená symbolom manželstva (atribút bohyne Héry a Persefony) a blahobytu. Z gréckych mýtov známe ako tzv. jablko sváru, resp. trójske jablko (→ Hesperidky, → Paris, → trójska vojna). Vyobrazenia granátového jabĺčka sa našli napr. v staroegyptských kresbách z egyptských hrobiek a na maľbách z chrámov a zo svätýň v Číne. V kresťanskom výtvarnom umení symbol vzkriesenia, vo vzťahu k Panne Márii a cirkvi symbol čistoty. Jeho červená šťava sa spájala s krvou mučeníkov. Granátové jabĺčko, z ktorého vyčnieva kríž, je atribútom sv. Jána z Boha a rádu milosrdných bratov. Obraz puknutého granátového jabĺčka s početnými jadrami sa v baroku spájal s predstavou dobročinnosti a bohatého daru milosrdenstva. Symbolizovalo aj jednotu a zjednotenie pod spoločnou autoritou (cirkvi, panovníka). Vo výtvarnom umení sa granátové jabĺčko uplatňuje aj ako čisto dekoratívny ornamentálny motív (→ granátový vzor). V slovenskom ľudovom dekoratívnom prejave sa vyskytovalo vo výšivke a v čipke, ale aj v rezbárskej výzdobe a nástennej maľbe.

gong

gong [malajsky] — samozvučný kovový bicí hudobný nástroj (idiofón) s vyladeným tónom; kotúč (s priemerom 30 – 60 cm) zo špeciálnej bronzovej zliatiny so zahnutým (2 – 3 cm vysokým) okrajom tlmiacim časť neharmonických tónov. Pomocou hodvábnej šnúrky je zavesený na kovovom ráme, hráč ho rozoznieva úderom paličky (mäkkej alebo tvrdej) do jeho stredu. Gong má dlho doznievajúci hlboký tón (pripomína zvon), ladený je na približnú výšku tónu v oktáve c – c1. Notuje sa v basovom kľúči alebo na samostatnej linajke. Je rozšírený najmä v tradičnom inštrumentári Indonézie, do Európy prišiel cez Indiu. V európskych symfonických orchestroch sa používajú gongy rôznych veľkostí, relatívne laditeľné. Veľký neladený variant gongu (pôvodom z Číny) sa nazýva tamtam.

Grasse, François Joseph de

Grasse [grás], François Joseph de, markíz de Grasse-Tilly, 13. 9. 1722 Le Bar – 11. 1. 1788 Paríž — francúzsky vojak a námorný veliteľ. Od 1740 v službách francúzskej armády. Počas Americkej revolúcie bol krátko po dohode o francúzskej pomoci vyslaný do Ameriky ako veliteľ eskadry, 1779 – 81 bojoval proti Angličanom. R. 1781 vymenovaný za admirála, zaslúžil sa o porážku admirála S. Hooda pri Tobagu. V januári 1782 obsadil ostrov Saint Kitts, v apríli bol však porazený a uväznený (do 1784).

ganglion

ganglion [gr.] —

1. uzlíky v nervoch (nervové uzliny), ktoré obsahujú telá nervových buniek. Pri bezstavovcoch (napr. pri mäkkýšoch) sú gangliá centrami nervovej činnosti v príslušnej časti tela (tzv. centralizované gangliové nervové sústavy), pri stavovcoch sa nachádzajú zvyčajne mimo centrálnej nervovej sústavy, u človeka v niektorých hlavových nervoch, vo všetkých zadných miechových koreňoch uložených v medzistavcových otvoroch a vo vegetatívnych nervoch (sympatikové gangliá sú uložené v blízkosti chrbtice, parasympatikové vo vnútorných orgánoch). Gangliá pôsobia ako prenosové (retranslačné) stanice, ktoré môžu triediť a rozdeľovať nervové impulzy podľa potreby;

2. cystický vretenovitý alebo guľovitý útvar v okolí šľachy alebo kĺbu vyplnený rôsolovitou látkou. Najčastejšie sa vyskytuje na chrbte zápästia a na priehlavku. Vzniká ako degeneratívny prejav po námahe alebo po úraze.

Liečba: napichnutie a vyprázdnenie ganglia alebo jeho chirurgické odstránenie; často recidivuje, nie je však nebezpečný.

gypsomilka

gypsomilka [gr. + slov.], Gypsophila — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď klinčekovité. Jednoročné alebo trváce veľmi rozkonárené mnohokveté byliny s protistojnými listami, plod tobolka. Patrí sem okolo 140 druhov, napr. poliehavá trvalka gypsomilka plazivá (Gypsophila repens) s drevnatým rozkonáreným podzemkom, čiarkovitými kopijovitými listami a bielymi alebo bledofialovými kvetmi, ktorá je vhodná ako skalnička, do 100 cm vysoká suchomilná trvalka gypsomilka metlinatá (Gypsophila paniculata, ľudovo nazývaná nevestin závoj) s drobnými bielymi kvetmi usporiadanými vo vrcholíkových metlinách, ktorej rôzne kultúrne formy sa používajú do kytíc, do 100 cm vysoká trvalka gypsomilka prerastená (Gypsophila perfoliata) so žltozelenou byľou a s bielymi až bledoružovými kvetmi v riedkej metline, gypsomilka múrová (→ pieskovka múrová) a jednoročná do 50 cm vysoká gypsomilka úhľadná (Gypsophila elegans, gypsomilka ozdobná) so sivastozelenými listami a s bielymi alebo ružovofialovými kvetmi. Korene trvácich druhov obsahujú saponíny.

gynofor

gynofor [gr.] — stopka nesúca piestik alebo plod rastlín.

gypsofilná rastlina

gypsofilná rastlina — rastlina rastúca na pôdach bohatých na sadrovec alebo anhydrit, napr. druhy z rodu gypsomilka (Gypsophila).

gynandria

gynandria [gr.] —

1. bot. zrast tyčiniek s čnelkou piestikov napr. pri rode vlkovec (Aristolochia);

2. lek. výskyt druhotných ženských pohlavných znakov u mužov alebo mužských pohlavných znakov u žien.

gutaperčovník

gutaperčovník [malajčina], Palaquium — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď sapotovité. Tropické stromy pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie, napr. druhy gutaperčovník pravý (Palaquium gutta, Isonandra gutta) s vajcovitými celistvookrajovými kožovitými listami a s malými bielymi kvetmi, plod bobuľa, Palaquium oblongifolium, Palaquium treubii, Palaquium borneense a Palaquium calophyllum, ktorého mliečnice produkujú mliečnu šťavu s obsahom gutaperče.

gupka

gupka, Poecilia — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad kaprozúbkotvaré (Cyprinodontiformes), čeľaď živorodkovité. Ryby pochádzajúce zo severnej Brazílie, Venezuely, Barbadosu, Guyany a Trinidadu. Sfarbením a tvarom najvariabilnejší rod chovaný v sladkovodných akváriách; pre veľkú variabilitu vzhľadu, nenáročný chov a relatívne rýchly reprodukčný cyklus je častým objektom genetických pokusov. Rozmnožovanie je veľmi jednoduché: polygamný samec oplodňuje samicu pomocou gonopódia. Graviditu samice, trvajúcu 22 – 25 dní, prezrádza tmavá škvrna pred análnou plutvou. Jedno oplodnenie samice vystačí na 2 – 3 pôrody, čas sexuálneho pokoja trvá 7 – 9 dní. Gupka je nazvaná podľa trinidadského duchovného Roberta Johna Lechnera Guppyho (*1836, †1916), ktorý poslal prvý exemplár gupky do Britského múzea v Londýne.

gynura

gynura, Gynura — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Vždyzelené kry, polokry alebo polopopínavé rastliny pochádzajúce z Afriky a Ázie, ktoré sa pestujú pre ozdobné listy a okrasné kvety (niekedy nepríjemne páchnu) usporiadané v úboroch, plod nažka. Patrí sem okolo 50 druhov, napr. do 3 m vysoký ker alebo liana gynura oranžová (Gynura aurantiaca) s drevnatou dolnou časťou, purpurovochlpatými stonkami, so striedavými širokoelipsovitými listami a s oranžovožltými kvetmi a okolo 60 cm vysoký polopopínavý poloker gynura popínavá (Gynura procumbens, Gynura sarmentosa) s podlhovasto kopijovitými listami a so žltými kvetmi, ktorej listy sa konzumujú ako špenát.

guľatina

guľatina — zoťaté odvetvené, prípadne odkôrnené surové drevo stromovej dĺžky (kmeň stromu), neskrátené fyzickou manipuláciou na kratšie výrezy. Je určené na ďalšie mechanické, chemické a i. spracovanie (surovina pre drevospracujúci priemysel). Guľatina najmä z ihličnatých stromov (borovica, jedľa, smrekovec, smrek) sa používa napr. v stavebníctve na vzpery, stĺpy, pilóty alebo na stavbu drevených zrubových domov. Základné kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti guľatiny stanovujú normy.

gunera

gunera, Gunnera — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zrnulkovité. Trvalky pochádzajúce z Južnej Ameriky, Nového Zélandu a Austrálie. Patrí sem okolo 45 druhov s mohutnými (pri niektorých druhoch aj 2 m vysokými) listami, napr. gunera farbiarska (Gunnera tinctoria) s okrúhlymi, do 60 cm širokými listami a s veľkými súkvetiami drobných červenkasto-zelených kvetov, Gunnera manicata, Gunnera insignis, Gunnera cordifolia a Gunnera monoica. Rod je nazvaný podľa nórskeho biskupa a prírodovedca Johanna Ernsta Gunnera (*1718, †1773).

guzmánia

guzmánia, Guzmania — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď broméliovité. Vždyzelené epifytické trvalky pochádzajúce zo Strednej Ameriky, ktoré sa zvyčajne pestujú pre pevné listy rastúce v ružici a pre nápadné súkvetia, napr. do 45 cm vysoká guzmánia jazykovitá (Guzmania lingulata) s listami vytvárajúcimi oblúk a s rúrkovitými bielymi až žltými kvetmi obklopenými ružicou červených listeňov, guzmánia bodkovaná (Guzmania musaica), Guzmania monostachia (synonymum Guzmania monostachya) a guzmánia Zahnova (Guzmania zahnii). Rod je nazvaný podľa španielskeho prírodovedca Antonina Guzmána (18./19. storočie).

Greguš, Ctibor

Greguš, Ctibor, 6. 10. 1923 Kremnica – 4. 5. 2015 Brezno — slovenský lesnícky inžinier. R. 1951 – 64 pôsobil v Lesprojekte v Žiline, 1964 – 85 koordinátor výskumu hospodárskej úpravy lesov vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene; 1991 DrSc. Zostavil teoretické základy podrastového hospodárskeho spôsobu, spoluautor lesníckej legislatívy, vedúci autor smerníc pre obhospodarovanie lesov Slovenska, zakladateľ výskumu lesníckych prognóz a koncepcií. Člen a funkcionár Medzinárodnej únie lesníckych výskumných inštitúcií (IUFRO), 1995 čestný člen Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied. Hlavné dielo: Empirický ťažobný ukazovateľ v lesoch ČSSR (1969), Hospodárska úprava maloplošného rúbaňového lesa (1976), Stratégia lesného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky (1987). Nositeľ Pribinovho kríža III. triedy (2004) a iných ocenení.

Greiner, Ľudovít

Greiner [graj-], Ľudovít, 10. 5. 1796 Lichtentanne, Nemecko – 28. 10. 1882 Jelšava, okres Revúca — uhorský lesný hospodár. R. 1819 – 24 lesný taxátor na majetkoch kniežacieho rodu Lubomirskovcov v oblasti Volynska a Podoľska, 1826 – 28 správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku, 1828 – 74 riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave. R. 1852 – 57 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku, 1853 lesný radca. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, zakladal lesné škôlky; autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (Beiträge zur Kenntnis und Verbesserung des ungarischen Forstwesens und Forstwesens im Allgemeinen, 1839).

Greisiger, Michal

Greisiger [grajzi-], Michal, 25. 12. 1851 Stráne pod Tatrami, okres Kežmarok – 10. 9. 1912 Spišská Belá, okres Kežmarok — slovenský prírodovedec a lekár. R. 1872 – 77 študoval medicínu na univerzite vo Viedni a v Budapešti. Pôsobil ako lekár v Spišskej Belej, bol činný v komunálnej politike i pri organizovaní a rozvoji turistiky. Zaoberal sa botanikou, ornitológiou (najmä sťahovavým vtáctvom) a entomológiou (prevažne motýľmi a chrobákmi) vysokohorskej tatranskej prírody, kultúrnou históriou Spiša, archeológiou a paleontológiou svojho okolia. Zakladal herbáre, pestoval liečivé rastliny, ktoré využíval v lekárskej praxi. Spolupracoval s ornitologickým ústavom v Budapešti. Jeho bohaté faunistické, paleontologické (s nálezmi z Gánovských travertínov) a archeologické zbierky (napr. s nálezmi z kamennej a bronzovej doby z Popradskej kotliny) odkúpilo gymnázium v Kežmarku. Zakladajúci člen a funkcionár Uhorského karpatského spolku, od 1881 člen Rakúsko-uhorského ornitologického spolku. Od 1994 je v jeho bývalom dome v Spišskej Belej zriadené Múzeum Michala Greisigera.

Grew, Nehemiah

Grew [grú], Nehemiah, pokrstený 26. 9. 1641 Mancetter Parish, Warwickshire – 25. 3. 1712 Londýn — anglický botanik a lekár. Vďaka dielu Úvod do rastlinnej anatómie (The Anatomy of Vegetables Begun, 1672), ktoré prezentoval v Kráľovskej spoločnosti v Londýne, sa spolu s M. Malpighim, ktorý publikoval svoje objavy takmer súčasne, pokladá za zakladateľa vedeckej anatómie a mikroskopie rastlín. Objavil bunkovú štruktúru rastlín, ako prvý poznal, že kvety (samčie tyčinky a samičie piestiky) sú pohlavnými orgánmi rastlín. Hlavné dielo: Anatómia rastlín (The Anatomy of Plants, 1682).

grifón

grifón [fr.] — hrubosrstý typ psa zo skupiny stavačov a duričov vyšľachtený koncom 19. storočia holandským chovateľom Eduardom Korthalsom z neregistrovaných plemien francúzskeho grifóna (od 16. storočia sa grifónmi nazývali vysokonohé duriče alebo stavače, ktoré v 19. storočí takmer vymizli) a z holandských, belgických a zrejme aj z nemeckých a anglických plemien. Všestranný poľovnícky a spoločenský pes, výška v kohútiku okolo 60 cm. Názov grifón sa používa pre viaceré varianty psov rôznych plemien, napr. bruselský grifón, grifón z Nivernais (z francúzskeho griffon nivernais) nazývaný hrubosrstý nivernaiský durič, modrý gaskonský grifón (z francúzskeho grand basset griffon vendéen) nazývaný aj veľký hrubosrstý vendéeský baset, malý vendéeský grifón (z francúzskeho petit basset griffon vendéen) nazývaný aj malý hrubosrstý vendéeský baset ap.

grindélia

grindélia, Grindelia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Dvojročné alebo trváce byliny a vždyzelené kry i polokry pochádzajúce z Ameriky. Patrí sem okolo 25 druhov, napr. do 100 cm vysoká grindélia rozložitá (Grindelia squarrosa) so striedavými listami a žltými kvetmi, ktorá sa v minulosti pestovala ako liečivá rastlina, a bohato rozkonárený ker Grindelia chiloensis (synonymum Grindelia speciosa) s lepkavými stonkami, kopijovitými pílkovitými listami a úbormi žltých kvetov, pre ktoré sa pestuje na okrasu.

grit

grit [angl.] — kremičitá alebo vápencová drvina nerozpustná v žalúdočnej kyseline, potrebná na mechanické rozdrobovanie krmiva vo svalnatom žalúdku hydiny a pernatej zveri v intenzívnych farmových chovoch; dôležitá súčasť kŕmnej dávky. Grit sa musí neustále dopĺňať, pretože sa vylučuje trusom. Rozpustný grit (vápencová drvina) sa používa, ak je v kŕmnej zmesi nedostatok vápnika, nerozpustný grit (piesok), ak sa skrmuje zrno alebo krmivo so zvýšeným množstvom vlákniny. Grit nie je životne dôležitý, má však veľký význam z hľadiska využiteľnosti krmiva a získavania živín.

groshajmia veľkoúborová

groshajmia veľkoúborová, Grossheimia macrocephala, nevädza veľkoúborová, Centaurea macrocephala — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Trváca vzpriamená bylina vysoká do 1,5 m pochádzajúca z Kaukazu a zo severovýchodného Turecka. Ma rúrkovité žlté kvety v jednotlivých úboroch s priemerom 6 – 10 cm, pre ktoré sa pestuje na okrasu, plod nažka s červenohnedým chocholcom.

Grossinger, Ján Kristián

Grossinger, Ján Kristián, 27. 9. 1728 Komárno – 2. 1. 1803 tamže — uhorský prírodovedec. Profesor jazykov, filozofie a teológie na jezuitských školách v Trnave, Košiciach (zriadil tam malé prírodovedné múzeum), Trenčíne, Győri, Viedni, Skalici a Bratislave. Ako vojenský kurát precestoval Uhorsko, na cestách robil výskumy a zbieral prírodovedný materiál. V prvých piatich zväzkoch svojho hlavného diela Všeobecný prírodopis Uhorska podľa troch ríš prírody (Universa historia physica regni Hungariae, secundum tria naturae regna digesta, 1793 – 97) sa zaoberal históriou prírodných vied v Uhorsku, faunou (najmä hmyzom, rybami, obojživelníkmi a vtákmi) a dendrológiou, ďalšie 4 zväzky, v ktorých opisuje flóru, horniny, minerály a vodstvo, zostali v rukopise.; v dodatku uvádzal názvy po maďarsky, latinsky, nemecky a slovensky.

guajak

guajak [indiánske jazyky > špan.], Guaiacum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď jarmovcovité. Vždyzelené stromy rastúce v tropickej Strednej a Južnej Amerike, napr. okolo 13 m vysoký strom guajak liečivý (Guaiacum officinale) s rozložitou korunou, párnoperovito zloženými kožovitými listami, so svetlo- až s fialovomodrými dlhostopkatými kvetmi vo vrcholíkových súkvetiach, plod tobolka. Jeho ťažké (obsahuje až 85 % lignínu) žltkasté (beľové) alebo olivovozelené (jadrové) drevo je považované za najtrvanlivejšie a takmer najtvrdšie zo známych driev. Je nasýtené červenohnedou až zelenohnedou veľmi aromatickou liečivou živicou (pre ktorú bol guajak liečivý v minulosti nazývaný aj strom života), z ktorej sa destiláciou získava guajakol.

Guajaková živica sa dodnes používa v medicíne, napr. na dôkaz okultného krvácania. Kôra obsahuje tzv. guajakový saponín. Odvar z dreva sa používa napr. proti reume, zápalu kĺbov a kožným vyrážkam; z dreva sa vyrábajú výrobky, ktoré vyžadujú tvrdosť (napr. kolkárske gule). Živicu poskytujú aj druhy guajak posvätný (Guaiacum sanctum) a Guaiacum guatemalense.

grévia

grévia, Grewia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď slezovité. Stromy pochádzajúce z trópov a zo subtrópov Afriky, Ázie a Austrálie; plody niektorých druhov sa konzumujú ako chutné ovocie. Patria sem napr. v Indii pestovaný druh grévia ázijská (Grewia asiatica), v Afrike rastúca Grewia betulifolia a na Filipínach sa vyskytujúca Grewia phillippinensis. Rod je nazvaný podľa anglického botanika N. Grewa.

grampozitívne baktérie

grampozitívne baktérie, skratka G+ — baktérie, ktoré sa pri Gramovom farbení zafarbia na tmavofialovo. Nemajú vonkajšiu membránu, ich bunkovú stenu tvorí pomerne hrubá vrstva peptidoglykánu (90 %) a teichoové kyseliny (kyslé aniónové polysacharidy) viazané na peptidoglykán. Neprítomnosť vonkajšej membrány v bunkovej stene je príčinou väčšej citlivosti grampozitívnych baktérií na antibiotiká, anorganické kyseliny, jód, resp. na bázické farbivá v porovnaní s gramnegatívnymi baktériami. Fyziologickou funkciou teichoových kyselín je viazať protóny a i. katióny, resp. slúžia ako receptorové miesta pre niektoré vírusy. Patria k nim napr. rody Bacillus, Corynebacterium, Lactobacillus a Micrococcus.