Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 10 z celkového počtu 10 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

funkcia AND

funkcia ANDinform. logická funkcia (logický operátor), ktorá má hodnotu true (pravda) práve vtedy, keď hodnota všetkých vstupujúcich logických premenných je tiež true. V opačnom prípade je jej hodnota false (nepravda). Funkcia AND sa niekedy označuje aj ako logický súčin.

funkcia AND-NOR

funkcia AND-NORinform. kombinácia najmenej dvoch logických operátorov AND a jedného operátora NOR s hodnotou true (pravda) práve vtedy, keď hodnota aspoň jednej zo vstupujúcich logických premenných všetkých funkcií AND je false (nepravda). Výstupy operátorov AND sú vstupmi operátora NOR. Vyskytuje sa v stavebniciach logických integrovaných obvodov.

fylotaxia

fylotaxia [gr.], phyllotaxis — náuka o zákonitom usporiadaní listov na stonke rastlín, ktoré môže byť napr. striedavé, protistojné a praslenovité v prízemnej ružici.

fytohemaglutinín

fytohemaglutinín [gr.] — extrakt izolovaný zo semien druhu fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris), obsahujúci lektíny. Aglutinuje erytrocyty a nešpecificky aktivuje najmä T lymfocyty (pôsobí na ne ako polyklonový mitogén). Využíva sa v hematologickej a imunologickej diagnostike.

fytosanitárny účinok

fytosanitárny účinok — ozdravujúci účinok niektorých rastlín na úrodnosť a vlastnosti pôdy (napr. ďatelinoviny, ďatelinotrávne a lucernotrávne miešanky, strukoviny, plodiny hnojené organickými hnojivami, ktoré obohacujú pôdu o organickú hmotu a živiny, najmä dusík). Zaraďujú sa do osevných postupov pri vysokej koncentrácii niektorých plodín, najčastejšie obilnín.

fytotrón

fytotrón [gr.] — zariadenie umožňujúce pestovať a kultivovať rastliny v presne definovaných klimatických podmienkach (svetelné, teplotné, vlhkostné) s cieľom pozorovať ich vplyv na rastliny (napr. vplyv dĺžky dňa a noci, striedania denných a nočných teplôt, intenzity a spektrálneho zloženia svetla, vlhkosti a rýchlosti prúdenia vzduchu, koncentrácie oxidu uhličitého, zásobovania vodou a živinami). Využíva sa najmä v šľachtení rastlín a ich rajonizácii.

fyzikálna veličina

fyzikálna veličina — pojem kvantitatívne vystihujúci vlastnosť alebo stav fyzikálneho objektu alebo javu. Fyzikálne veličiny sú napr. sila, rýchlosť a intenzita elektrického poľa. Bežný pojem (napr. pojem rýchlosť) sa stáva fyzikálnou veličinou, keď sa zavedie predpis, ako ju merať, t. j. priradiť jej číselnú hodnotu. Nevyhnutnou podmienkou tohto priradenia je zavedenie príslušnej referenčnej veličiny nazývanej jednotka fyz. veličiny, s ktorou sa meraná veličina porovnáva. Pomer veľkosti meranej veličiny a príslušnej jednotky je číselná hodnota fyzikálnej veličiny. V sústavách fyzikálnych jednotiek sa rozlišujú základné a odvodené veličiny. Výber základných veličín, ako aj ich počet je konvenčný. V sústave CGS boli zavedené tri základné fyzikálne veličiny (dĺžka, hmotnosť, čas), v sústave SI platnej v súčasnosti je ich sedem (dĺžka, hmotnosť, čas, elektrický prúd, teplota, látkové množstvo, svietivosť). Základné veličiny majú veľmi presne definované jednotky. Ostatné veličiny v sústave fyzikálnych jednotiek sú odvodené, pričom ich jednotky sa odvodzujú od jednotiek základných veličín prostredníctvom fyzikálnych rovníc medzi príslušnými fyzikálnymi veličinami. Ďalej sa rozoznávajú skalárne, vektorové a tenzorové veličiny. Na určenie skalárnej veličiny postačuje jediné číslo vyjadrujúce jej veľkosť (napr. teplota, tlak, energia, hmotnosť, elektrický potenciál), na určenie vektorovej veličiny v trojrozmernom priestore sú potrebné tri číselné údaje, pretože sa okrem veľkosti vyznačujú aj smerom (napr. rýchlosť, sila, intenzita elektrického poľa). V niektorých prípadoch, napr. v anizotropných prostrediach (najčastejšie v kryštáloch), je potrebné používať tenzorovú veličinu (tenzor), t. j. veličinu určenú ešte väčším počtom číselných údajov. Ide o prípady, keď napr. pôsobenie sily (tlaku) z rôznych smerov nevyvoláva v prostredí rovnaké deformácie alebo keď má látka v rôznych smeroch odlišnú rezistivitu či index lomu. V termodynamike sa niektoré veličiny označujú ako stavové veličiny (ich hodnota je určená iba okamžitým stavom termodynamickej sústavy a nezávisí od spôsobu, akým sa sústava do tohto stavu dostala). Fyzikálne vlastnosti termodynamickej sústavy charakterizujú extenzitné veličiny a intenzitné veličiny.

fyzika oblakov a zrážok

fyzika oblakov a zrážok [gr.] — oblasť meteorológie, ktorá vychádza z poznatkov dynamickej meteorológie, najmä termodynamiky atmosféry. Študuje fyzikálne deje v atmosfére spojené s kondenzáciou a sublimáciou vodnej pary, objasňuje zákonitosti tvorby, vývoja a štruktúry rôznych druhov oblakov a atmosférických zrážok a vypracúva modely oblakov. Zaoberá sa aj problematikou umelého zasahovania človeka do vývoja oblakov.

Jej počiatky siahajú do obdobia, keď si človek začal uvedomovať súvislosť medzi tvarom a vývojom oblakov a vývojom počasia a charakterom zrážok. Spočiatku sa zameriavala najmä na štúdium tvaru oblakov (1802 a 1803 boli publikované prvé odborné práce z tejto oblasti, 1896 prvýkrát vyšiel Medzinárodný atlas oblakov), neskôr súbežne s tvarom oblakov i na fyzikálne podmienky ich vzniku (prítomnosť kondenzačných jadier, Paul-Jean Coulier, 1875; teória vzniku kvapiek, štúdium mikroštruktúry oblakov a atmosférického elektrického poľa). Rozvoj fyziky oblakov a zrážok súvisel s rozvojom poznatkov termodynamiky a s možnosťami merať meteorologické prvky vo voľnej atmosfére (nie iba na zemskom povrchu) čiže s rozvojom letectva, aerologických meraní a rádiolokačnej meteorológie. Modelovanie oblakov súvisí s rozvojom výpočtovej techniky a numerickej meteorológie.

fyziologický roztok

fyziologický roztok — roztok s rovnakým osmotickým tlakom, ako má krv alebo mimobunková tekutina (izotonický roztok). V medicíne sa 0,9-percentný izotonický roztok chloridu sodného (solutio natrii chlorati isotonica) podáva v infúzii do žily ako krátkodobá náhrada tekutín, rozpúšťadlo niektorých liekov, resp. sa používa lokálne na výplachy ap.