Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 17 z celkového počtu 17 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Frideczky, Akúcius

Frideczky [-dec-], Akúcius, 30. 11. 1900 Bratislava – 21. 2. 1974 Nitra — slovenský poľnohospodársky odborník, predstaviteľ klasickej agrotechniky. R. 1925 – 39 správca cirkevných majetkov v Chrasti, Dubníku-Mikuláši, Náne, Hliníku, 1939 – 45 hospodársky úradník Malodolinskej hospodárskej komory v Komárne, neskôr cirkevného veľkostatku v Hliníku, hospodárstva v Horných Salibách a Šuranoch, od 1952 pôsobil na Vysokej škole poľnohospodárskej (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita) v Nitre, 1953 – 72 vedúci Katedry všeobecného poľnohospodárstva; 1965 profesor, 1970 DrSc. Zaoberal sa zúrodňovaním pieskov, prehlbovaním ornice, novým spôsobom podmietky i využívaním biologickej kontroly pri agrotechnike ozimnej pšenice. Autor a spoluautor diel Obrábanie pôdy (1963), Základy agrotechniky 1 – 2 (1961 – 62), Základná agrotechnika (1969), okolo 40 vedeckých prác, autor 320 odborných a popularizačných článkov. Člen Slovenskej poľnohospodárskej akadémie, čestný člen Slovenskej spoločnosti pre vedy poľnohospodárske, lesnícke, veterinárske a potravinárske.

Fridrichovský, Ján

Fridrichovský, Ján, 4. 3. 1896 Senec – 5. 10. 1978 Bratislava — slovenský lekár, stomatológ. Od 1922 pôsobil na chirurgickej klinike, od 1923 na zubnej klinike Lekárskej fakulty UK, 1939 – 45 prednosta Ústavu a Kliniky zubného lekárstva, 1942 – 44 dekan Lekárskej fakulty UK, 1945 súkromný lekár, od 1946 zubný lekár Mestského ústavu národného zdravia v Bratislave; 1934 mimoriadny profesor, 1939 univerzitný profesor. V teórii i v klinickej praxi sa venoval najmä čeľustnej chirurgii, replantácii zubov a profylaxii zubného kazu u detskej populácie. Autor a spoluautor významných odborných a vedeckých časopiseckých i knižných publikácií, napr. Odontogénne hnisanie (1928).

Fried, Karol

Fried [fríd], Karol, 16. 6. 1922 Hôrka nad Váhom, okres Nové Mesto nad Váhom – 21. 2. 1998 Košice — slovenský veterinárny lekár. R. 1946 – 50 pôsobil na Vysokej škole veterinárnej v Brne, 1950 – 90 na Veterinárskej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej, resp. Vysokej škole veterinárskej v Košiciach (dnes Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie), 1951 – 86 vedúci Katedry klinickej diagnostiky a vnútorných chorôb (dnes Katedra vnútorných chorôb jednokopytníkov, malých zvierat a vtákov), súčasne 1950 – 51 vedúci Ústavu fyziológie domácich zvierat, 1951 – 86 I. internej kliniky, 1952 – 59 prorektor Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita); 1963 profesor. Zaoberal sa diagnostikou a terapiou vnútorných chorôb nepárnokopytníkov, mäsožravcov, kožušinových zvierat a hydiny. Významný historiograf v oblasti veterinárnej medicíny. Autor a spoluautor viacerých vysokoškolských učebníc, učebných textov a odborných diel, napr. Vnútorné choroby nepárnokopytníkov, mäsožravcov a kožušinových zvierat, Príručka diferenciálnej diagnostiky kožných a vnútorných chorôb domácich zvierat (1967), Vademecum veterinárneho lekára (1969), Klinická propedeutika a diagnostika chorôb hospodárskych zvierat (1974), autor 150 veterinárno-historických článkov a a 6 knižných diel z historiografie. Od 1969 predseda veterinárskeho odboru Slovenskej poľnohospodárskej akadémie, člen redakčných rád rôznych odborných časopisov, nositeľ mnohých ocenení.

Friedreichova choroba

Friedreichova choroba [frídraj-] — dedičné degeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy zapríčinené poruchou metabolizmu železa v mitochondriách. Postihuje dlhé nervové dráhy miechy, predovšetkým jej zadné povrazce. Ochorenie sa zvyčajne začína v detskom alebo v adolescentnom veku, progreduje pomaly. Prejavuje sa spočiatku neistou chôdzou s častými pádmi, deformáciou chodidla (vyvíja sa charakteristická deformita, tzv. Friedreichova noha – v členku je vystretá, zvyšuje sa klenba chodidla, prsty sú kladivkovito ohnuté), neskôr nekoordinovanosťou pohybu končatín, deformáciami chrbtice a hrudníka. Okrem neurologických príznakov sa môže klinicky prejaviť aj poškodením myokradu (→ kardiomyopatia) a cukrovkou. Výrazne sa zhoršuje hĺbková citlivosť svalov, šliach a kĺbov. Účinná liečba zatiaľ nie je známa. Nazvaná podľa nemeckého internistu Nikolausa Friedreicha (*1825, †1882).

Fries, Elias

Fries [frís], Elias (Magnus), 15. 8. 1794 Femsjö – 8. 2. 1878 Uppsala — švédsky botanik, zakladateľ vedeckej mykológie. Profesor a riaditeľ botanickej záhrady a múzea na univerzite v Uppsale, člen Švédskej akadémie vied. Zaoberal sa najmä hubami, ako prvý vytvoril ich systematickú klasifikáciu. Hlavné dielo: Systém húb I, II, III (Systema mycologicum, I, II, III, 1821 – 32).

Frivaldský, Ján

Frivaldský, Ján, aj Friedvalszky, 13. 12. 1730 Zvolen – 3. 5. 1784 asi Spišská Kapitula (dnes súčasť Spišského Podhradia), okres Levoča — uhorský prírodovedec, historik a cirkevný hodnostár. R. 1746 vstúpil do jezuitskej rehole, 1753 – 55 študoval prírodné vedy vo Viedni, 1757 – 61 teológiu v Trnave a vo Viedni. Pôsobil ako učiteľ matematiky na viacerých miestach, po rozpustení rehole 1773 titulárny opát, 1776 spišský kanonik, 1777 oravský, 1780 liptovský a 1783 katedrálny archidiakon, príslušník liptovskej súdnej tabuly. Zaoberal sa najmä botanikou a mineralógiou, s finančnou podporou Márie Terézie robil prírodovedný prieskum Sedmohradska. Hlavné dielo: Rozprava o povahe železa a železnorudných baní v Uhorsku a Sedmohradsku (Dissertatio de natura ferri et ferraris Hungariae, ac Transilvaniae, 1766).

frivolný

frivolný [fr.] — neviazaný, necudný, samopašný.

frízia

frízia, Freesia — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď kosatcovité. Hľuznaté trvalky pochádzajúce z južnej Afriky. Majú úzkomečovité až čiarkovitokopijovité listy v prízemných ružiciach a lievikovité rôznofarebné voňavé kvety usporiadané v hustých strapcoch, plod tobolka. Patrí sem okolo 16 druhov, z ktorých bolo vyšľachtených okolo 300 kultivarov vhodných na rez, napr. do 40 cm vysoká frízia ohnutá (Freesia refracta) s krémovými kvetmi, do 40 cm vysoká Freesia alba s bielymi kvetmi, do 30 cm vysoká Freesia laxa (synonymum Anomatheca laxa) s červenými, bledomodrými alebo bielymi kvetmi a do 50 cm vysoká Freesia corymbosa (synonymum Freesia armstrongii) s krémovobielymi alebo žltými kvetmi.

frndžanie

frndžaniepoľov. zvuky vznikajúce pohybom krídel za letu vtákov.

fruktifikácia

fruktifikácia [lat.] — vytváranie akýchkoľvek, najmä dobre viditeľných štruktúr na rastline alebo na hube, ktoré nesú semená alebo výtrusy, napr. vytváranie plodníc bazídiovýtrusných húb a plodov cievnatých rastlín.

fruktivor

fruktivor [lat.] — jedinec živiaci sa rôznymi plodmi rastlín (ovocím), napr. rôzne druhy hmyzu a veverice.

frustula

frustula [lat.] — schránka rozsievok zložená z dvoch častí, z ktorých väčšia prekrýva menšiu ako veko škatuľku. Pektínová vrstva bunkovej steny frustuly je inkrustovaná hydratovaným amorfným oxidom kremičitým.

ftizeológia

ftizeológia [gr.] — lekársky odbor zaoberajúci sa prevenciou, diagnostikou a liečbou tuberkulózy.

fukoxantín

fukoxantín [lat. + gr.] — hnedé alebo tmavočervené karotenoidové farbivo, ktoré sa nachádza v bunkách rozsievok, hnedých rias a žltohnedých rias.

fuksia

fuksia, Fuchsia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď pupalkovité. Opadavé alebo vždyzelené kry a stromy rastúce najmä v Strednej a Južnej Amerike a na Novom Zélande. Majú vajcovité listy a rúrkovité kvety (vyrastajúce v pazuchách horných listov na previsnutých stopkách) s valcovitým kalichom, štyrmi kališnými, prevažne šarlátovočervenými lístkami a na obvode so štyrmi kratšími, prevažne modrofialovými korunnými plátkami, z ktorých vyčnieva osem dlhých tyčiniek a nitkovitých čneliek zakončených paličkatou bliznou, plod bobuľa. Známych je okolo 80 druhov či kultivarov pestovaných v záhradách alebo ako izbové rastliny, napr. vždyzelený strom fuksia stromčekovitá (Fuchsia arborescens), opadavé kry Fuchsia boliviana, fuksia zúbkatolistá (Fuchsia denticulata) a fuksia čilská (Fuchsia magellanica), plazivé kry Fuchsia White Spider a Fuchsia Rough Silk, Fuchsia coccinea, fuksia hybridná (Fuchsia x hybrida). Nazvaná podľa nemeckého lekára a botanika L. Fuchsa.