Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 12 z celkového počtu 12 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

foxhound

foxhound [-haund; angl.], líščí pes — plemeno psa zo skupiny duričov. Vyšľachtené v 15. storočí v Anglicku na durenie líšok. Má rovný chrbát, hlboký robustný hrudník, širokú lebku, dlhý štíhly krk, veľké, ďaleko od seba položené oči a silné svalnaté stehná. Foxhoundy existujú v dvojfarebných alebo v trojfarebných verziách. Výška v kohútiku 58 – 69 cm, hmotnosť 25 – 34 kg. Veľmi priateľský, prítulný, vytrvalý, s veľkým loveckým pudom; môže byť výborným strážnym psom.

Foz do Iguaçu

Foz do Iguaçu [fož du iguasu] — mesto v Brazílii na juhozápade členského štátu Paraná v blízkosti ústia rieky Iguaçu do rieky Parana na hraniciach Argentíny a Paraguaja; 264-tis. obyvateľov (2017). Založené 1897, od 1914 mesto. Mostom cez Paranu spojené s protiležiacim mestom Ciudad del Este na území Paraguaja, mostom cez Iguaçu s protiležiacim mestom Puerto Iguazú na území Argentíny. Stredisko cestovného ruchu, v blízkosti vodopády Iguaçu a národný park Parque Nacional do Iguaçu, na Parane hydroenergetický uzol Itaipú .

fragmobazídium

fragmobazídium [lat. + gr.] — viacbunkové bazídium rozdelené priečnymi alebo pozdĺžnymi priehradkami; najčastejšie sa vyskytuje štvorbunkové fragmobazídium.

Frailea

Frailea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kaktusovité. Drobné guľovité až valcovité kaktusy s krátkymi, zvyčajne štetinovitými tŕňmi pochádzajúce z Brazílie, Paraguaja a Bolívie. Mnohé (zvyčajne žlté) kvety sa otvárajú len pri extrémnych horúčavách, pri nižších teplotách vytvárajú veľa púčikov, z ktorých dozrejú guľaté lesklé plody bez toho, aby sa púčiky otvorili. Patria sem napr. druhy Frailea cataphracta, Frailea castanea a Frailea colombiana.

Francisci, Ján

Francisci, Ján, pseudonym Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský, 1. 6. 1822 Hnúšťa, okres Rimavská Sobota – 7. 3. 1905 Martin, pochovaný na Národnom cintoríne — slovenský politik a kultúrny dejateľ, básnik a prozaik, otec M. Francisciho. R. 1834 – 39 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči, 1839 – 43 na evanjelickom lýceu v Bratislave, 1845 – 47 právo na evanjelickom kolégiu v Prešove. R. 1847 – 48 praktikant u podžupana Gemerskej stolice, 1850 – 53 expedítor Zvolenskej stolice, 1853 – 59 župný komisár v Debrecíne, 1859 – 60 miestodržiteľský radca vo Veľkom Varadíne (dnes Oradea), 1860 – 61 radca Kráľovskej miestodržiteľskej rady v Budíne, 1861 – 63 vydavateľ a redaktor Pešťbudínskych vedomostí, 1864 – 65 župan Liptovskej stolice, 1867 penzionovaný, 1868 hlavný dozorca slovenského gymnázia v Revúcej, od 1872 žil v Martine, kde bol do 1898 správcom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku.

Už počas štúdií v Levoči, Bratislave a Prešove sa aktívne zapojil do štúrovského hnutia a stal sa jeho popredným predstaviteľom. Ako iniciátor založenia Jednoty mládeže slovenskej pri evanjelických školách v Uhorsku (1845 – 48) a do 1847 jej predseda sa zaslúžil o organizovanie národnobuditeľskej činnosti. Aktívne sa zúčastnil revolúcie 1848 – 49. R. 1848 so Š. M. Daxnerom spoluorganizátor národnoemancipačných aktivít (národných gárd) v Gemeri-Malohonte, účastník národného zhromaždenia v Liptovskom Mikuláši, ktoré 10. 5. 1848 prijalo Žiadosti slovenského národa. V novembri 1848 štatariálnym súdom v Plešivci odsúdený na smrť, z väzenia v Pešti oslobodený cisárskym vojskom v januári 1849. Počas Slovenského povstania 1848 – 49 kapitán dobrovoľníckeho zboru. R. 1861 predseda Slovenského národného zhromaždenia, na ktorom bolo prijaté Memorandum národa slovenského, a predseda Stáleho národného výboru. Stal sa predsedom prípravného výboru založenia Matice slovenskej (jeho manželka Amália vyšila 1863 obal jej stanov) a 1863 bol zvolený za jej doživotného čestného podpredsedu. Patril k vedúcim činiteľom Starej školy slovenskej a Slovenskej národnej strany (1861 a 1869 kandidát na poslanca uhorského snemu).

Francisci bol talentovaný básnik a prozaik, jeho báseň Svojim vrstovníkom (1844) bola prvou samostatnou tlačou v štúrovskej spisovnej slovenčine. Jeho ďalšie básne vychádzali časopisecky, neskôr boli zhrnuté v zbierke Iskry zo zaviatej pahreby (1889). Historická povesť Janko Podhorský vyšla v almanachu Nitra 1844 ako prvá próza v štúrovskej slovenčine. Zapisoval a zbieral slovenské ľudové rozprávky, spolupracoval s P. Dobšinským a A. H. Škultétym. R. 1842 – 44 zostavil dvojdielny rukopis Prostonárodný zábavník s rôznymi zápismi ľudových rozprávaní, piesní a zvykov. R. 1845 vydal Slovenské povesti, ktoré sú prvou publikovanou slovenskou zbierkou rozprávok (obsahujú 10 čarovných rozprávok). Prekladal a poslovenčoval divadelné hry, ktoré vychádzali v edícii Slovenský divadelný ochotník (napr. W. Shakespeare: Láska zdolá všetko alebo Skrotená divočka). Svojou publicistickou tvorbou prispel k formovaniu moderného národnoemancipačného programu a angažoval sa v obrane národných práv. Autor dokumentárne cenných prác autobiografického charakteru Črty z doby moyzesovskej (1897) a Vlastný životopis (1909). Svojou mnohostrannou kultúrnospoločenskou aktivitou sa stal jednou z najvýznamnejších postáv martinského strediska národného hnutia.

francúzska bagdeta

francúzska bagdeta — plemeno holubov vyšľachtené vo Francúzsku. Má výrazne kostnaté a vysoko nesené telo, dlhú hlavu, klinovitý, v sánke aj v čeľusti rovnako vyvinutý zobák, výrazne dlhý krk, stredne dlhý chvost, široké pevné krídla, redšie operené lýtka a neoperené beháky. Farebné a kresbové rázy sú veľmi rôznorodé.

francúzsky jazdecký kôň

francúzsky jazdecký kôň — plemeno koňa vyšľachtené krížením kobýl chovaných v Normandii so žrebcami anglického plnokrvníka, neskôr arabského a angloarabského koňa a francúzskeho klusáka; od 1958 existuje oficiálna plemenná kniha. Má elegantný dlhý krk, široký dobre osvalený zadok, veľmi silné končatiny a jednofarebnú, prevažne hrdzavú srsť. Výška v kohútiku okolo 161 cm. Vynikajúci jazdecký kôň vhodný najmä na parkúrové skoky.

francúzsky klusák

francúzsky klusák — plemeno koňa vyšľachtené krížením teplokrvných kobýl chovaných v Normandii so žrebcami amerického klusáka a anglického plnokrvníka alebo anglického polokrvníka (vyšľachteného z anglického plnokrvníka a clevelandského hnedáka); od 1922 existuje oficiálna plemenná kniha. Má mimoriadne vyvinutú zadnú časť tela, pevné, mimoriadne tvrdé a odolné končatiny a jednofarebnú, prevažne hrdzavú a hnedú, zriedkavo bielu alebo čiernu srsť. Výška v kohútiku 160 – 165 cm. Športový kôň využívaný na klusáckych dostihoch.

Frankenberger, Zdeněk

Frankenberger, Zdeněk, 24. 1. 1892 Praha – 12. 1. 1966 tamže — český lekár a biológ. Od 1919 pôsobil v Histologicko-embryologickom ústave Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, 1920 v Paríži, 1921 prednášal histológiu a embryológiu na Lekárskej fakulte v Ľubľane, 1922 – 39 na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, súčasne 1923 prednosta Ústavu všeobecnej biológie, 1923 – 32 a 1936 – 38 Ústavu histológie a embryológie, 1929 – 35 Ústavu pre normálnu a topografickú anatómiu Lekárskej fakulty UK v Bratislave, 1939 a od 1945 prednosta Histologicko-embryologického ústavu Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe; 1922 mimoriadny, 1927 riadny profesor, 1956 DrSc. Vo vedeckovýskumnej práci sa orientoval na zoológiu, najmä na štúdium mäkkýšov a kôrovcov. Autor mnohých knižných prác, napr. Antropologie starého Slovenska (1935), Antropologické studie ze Slovenska (1936), Stručná učebnice histologie (1948), Základy embryologie člověka (1954), Srovnávací embryologie a fylogenese (1956), spoluautor diel Atlas mikroskopické anatomie člověka (1951), Klíč zvířeny ČSR (1954), Obecná biologie (1962), ako aj vyše 200 štúdií a článkov z entomológie, systematickej zoológie, ekológie, zoogeografie, malakozoológie, krustaceológie, paleontológie, porovnávacej anatómie, antropológie, histológie, embryológie a histórie prírodných vied publikovaných v domácich a zahraničných časopisoch. Člen Učenej spoločnosti Šafárikovej, člen vydavateľskej a redakčnej rady viacerých odborných časopisov.

frenikotómia

frenikotómia [gr.] — prerušenie (preťatie) bránicového nervu (nervus phrenicus). V minulosti sa frenikotómia vykonávala pri tuberkulóze dolných lalokov pľúc, aby boli postihnuté laloky po ochrnutí bránice v pokoji a mohli sa vyhojiť.