Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 15 z celkového počtu 15 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

formácia

formácia [lat.] — útvar;

1. biol. → rastlinná formácia;

2. ekon. → spoločensko-ekonomická formácia;

3. geol. nejednotne a v súčasnosti už menej používaný termín: a) stratigrafická jednotka zodpovedajúca geologickému útvaru, prípadne nižšej jednotke (napr. kriedová formácia); b) skupina geologických útvarov, ktoré spolu súvisia na báze určitého kritéria (napr. flyšová, jazerná alebo magmatická formácia); c) litostratigrafická jednotka mapovaná v teréne a používaná v lokálnej klasifikácii (napr. jastrabská formácia v Kremnických vrchoch); d) v paleontológii a ekológii skupina organizmov existujúcich spolu, s podobným spôsobom života a geografickými podmienkami;

4. voj. zovretý útvar vojenských osôb alebo vojenskej techniky.

fortes fortuna adiuvat

fortes fortuna adiuvat [-tés -tú- -ju-; lat.] — statočným šťastie pomáha. Myšlienka uvedená Terentiom (Formio, 203. verš), vyslovená Plíniom St. počas zachraňovania blízkych pri výbuchu Vezuvu (zaznamenaná Plíniom Ml. v liste Tacitovi, 6. kniha, 16. kapitola, 11. časť). Obdoba slovenského: Odvážnym šťastie praje, ako aj Vergíliovho citátu audaces (audentes) fortuna iuvat.

fortiter in re, suaviter in modo

fortiter in re, suaviter in modo [ré svá- -dó; lat.] — rázne vo veci, vľúdne v spôsobe, t. j. tvrdosť pri dosahovaní cieľa a miernosť v spôsobe jeho dosiahnutia. Požiadavka generála jezuitského rádu C. Acquavivu vyjadrená v spise Návody na liečenie chorôb duše (Industriae ad curandos animae morbos).

forverka

forverka — nosivé plemeno kúr vyšľachtené v Nemecku. Chová sa v jednom farebnom ráze, základná farba je tmavožltá, perie na krku, perie závesov, kormidlové perá a kosiere sú čierne. Kohút má dlhšie beháky ako sliepka a stredne veľký hrebeň so 4 – 6 zubmi. Hmotnosť kohúta 2,5 – 3 kg, sliepky 2 – 2,5 kg. Znáša okolo 170 vajec ročne.

fosa

fosa [malgašsky], Crytoprocta — rod z triedy cicavce (Mammalia), čeľaď falanukovité. Patrí sem napr. najväčšia madagaskarská šelma, druh fosa dlhochvostá (Crytoprocta ferox) s 1,6 m dlhým (vrátane chvosta) štíhlym červenkastohnedým telom, hmotnosť 9,5 – 20 kg; vďaka tenkému dlhému chvostu sa veľmi obratne pohybuje po stromoch. Aktívna v noci, živí sa najmä lemurmi a menšími cicavcami, menej vtákmi a plazmi.

fosílny

fosílny [lat.] — skamenelý; predveký; opak: recentný. Fosílny organizmus – organizmus známy zo skamenelých zvyškov alebo odtlačkov pochádzajúcich z minulých geologických dôb. Prenesene aj ancestrálny (z francúzskeho ancestral – zdedený po predkoch).

fošňa

fošňa — doskové rezivo z ihličnatého alebo z listnatého dreva s hrúbkou 38 – 100 mm a šírkou 100 – 300 mm (ihličnaté drevo) alebo s hrúbkou 40 – 100 mm a šírkou 8 – 300 mm (listnaté drevo).

Fothergilla

Fothergilla [-ter-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď hamamelovité. Opadavé kry s voňavými kvetmi s hustým zväzkom tyčiniek. Patria sem napr. okolo 1 m vysoký druh Fothergilla gardenii s oválnymi tmavomodrozelenými, na jeseň žiarivočervenými listami a bielymi kvetmi a druh Fothergilla major (synonymum Fothergilla monticola) s lesklými tmavozelenými, na rube modrastobielymi, na jeseň žltými, oranžovými alebo červenými listami.

fotoperiodizmus

fotoperiodizmus [gr.] — schopnosť živých organizmov reagovať na prirodzené striedanie dňa a noci (svetla a tmy) i na rôznu dĺžku trvania dňa a noci. Zahŕňa aj reakcie na sezónne zmeny klímy. Doba, počas ktorej sú organizmy vystavené pôsobeniu svetla v priebehu 24 hodín, sa nazýva fotoperióda. Pri rastlinách má fotoperiodizmus rozhodujúci význam pri regulácii mnohých rastových a vývinových procesov (kvitnutie, dĺžka internódií, padanie listov, tvorba hľúz, zrenie a i.). Rastliny sú schopné rozoznať dĺžku dňa a noci a v dôsledku toho reagovať aj na ročné obdobie. Receptorom svetelného podnetu je list.

Podľa dĺžky fotoperiódy sa rastliny rozdeľujú na: 1. dlhodenné (rastliny dlhého dňa), ktoré potrebujú na normálny vývin a kvitnutie dlhú fotoperiódu (dolná hranica je 10 – 14 hodín, napr. obilniny, cukrová repa, zemiaky); 2. krátkodenné (rastliny krátkeho dňa), ktoré potrebujú krátku fotoperiódu (horná hranica je 10 – 14 hodín) a na prechod do kvitnutia musia byť dostatočne dlhý čas v tme (napr. sója, kukurica, ryža); 3. neutrálne (indiferentné), ktoré kvitnú počas krátkej aj dlhej fotoperiódy (niektoré okrasné rastliny, buriny).

Pri živočíchoch ovplyvňuje fotoperiodizmus fyziologické funkcie, najmä biologické rytmy. Od svetla sú závislé najmä živočíchy mierneho pásma, v ktorých existujú výrazné sezónne zmeny v dĺžke svetelnej časti dňa. Pri niektorých druhoch nastupuje ruja pri predlžujúcom sa dni – fotoperióde (napr. hlodavce), pri iných pri skracujúcej sa fotoperióde (jelene, srnce). Fotoperióda ovplyvňuje sfarbenie tela, prípadne výmenu srsti a prečkávanie nepriaznivých podmienok v štádiu pokoja. Svetlo ovplyvňuje aj časový rozvrh živočíchov pri striedaní aktivity a odpočinku.

fototrof

fototrof [gr.] — organizmus, ktorého primárnym zdrojom energie je slnečná energia (svetlo). Procesom fotosyntetickej fosforylácie premieňa slnečnú energiu na chemickú energiu energeticky bohatých väzieb adenozíntrifosfátu (ATP,) ktorú následne využíva na syntézu bunkovej hmoty (biosyntézu). Podľa zdroja hlavného biogénneho prvku uhlíka potrebného na syntézu organických zlúčenín sa rozlišujú fotoautotrof a fotoheterotrof: Fotoautotrof je organizmus, pre ktorého je zdrojom uhlíka oxid uhličitý. Nezávisí od vonkajšieho zdroja organických zlúčenín, vytvára si ich z anorganického materiálu. Do tejto skupiny patria rastliny, ktoré obsahujú chlorofyl a vytvárajú si organické látky z vody, oxidu uhličitého a anorganických iónov (nitrátov, fosfátov, sulfátov ap.). Fotoautotrofné sú aj niektoré baktérie a riasy. Fotoheterotrof je organizmus odlišujúci sa od fotoautotrofa len zdrojom uhlíka, ktorým je jednoduchá organická zlúčenina, napr. acetát.

fototropizmus

fototropizmus [gr.] — vitálny pohyb rastlinných orgánov vyvolaný jednostranným pôsobením svetla (osvetlením a dĺžkou svetelnej vlny). Pri fototropizme nie je rozhodujúci smer svetla, ale rozdiel intenzity osvetlenia orgánu medzi jeho osvetlenou stranou a stranou odvrátenou od svetla. Maximálny fototropický účinok majú lúče modrého svetla (445 – 470 nm). Pozitívny fototropizmus je ohyb orgánu za zdrojom svetla (pozitívne fototropické sú napr. koleoptila tráv, stonky mnohých vyšších rastlín, plodnice húb z rodu hnojník – Coprinus), negatívny fototropizmus ohyb orgánu od zdroja svetla (negatívne fototropická je väčšina koreňov) a transverzálny fototropizmus natáčanie orgánov kolmo na zdroj svetla (transverzálne fototropické sú napr. listy).

Fott, Bohuslav

Fott, Bohuslav, 12. 9. 1908 Příbram – 7. 10. 1976 Praha — český botanik. R. 1934 – 45 gymnaziálny učiteľ, 1945 – 76 pôsobil na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe; 1955 profesor. Zaoberal sa najmä morfológiou, taxonómiou a ekológiou sladkovodných rias a ich parazitov, napr. vegetáciou rias Svätojánskej doliny v Nízkych Tatrách. Zakladateľ českej algologickej školy. Opísal viac ako 150 taxónov rias (z toho viaceré zo Slovenska). Hlavné dielo: Sinice a řasy (1956, vysokoškolská učebnica, nemecky Algenkunde, 1959).