Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 15 z celkového počtu 15 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

flegmatik

flegmatik [gr.] — človek, ktorý v záťažových životných situáciách nepodlieha silnejším citovým výkyvom a s danými situáciami sa vyrovnáva pokojným a vyváženým spôsobom (→ temperament).

flirt

flirt [angl.] — nezáväzné dvorenie, dvorenie pre zábavu.

float

float [flout; angl.] — inform. jednoduchý typ údajov pozostávajúci z podmnožiny racionálnych čísel zobraziteľných v počítači. Používa sa na približné zobrazenie ľubovoľného reálneho čísla v počítači; číslo sa doň zapíše pomocou zobrazenia s pohyblivou rádovou čiarkou (→ kódovanie reálnych čísel v počítači). V niektorých programovacích jazykoch sa používa označenie real.

flóra

flóra [podľa bohyne Flóry] —

1. kvetena; a) v širšom význame všetky rastliny žijúce na Zemi, b) v užšom význame súbor rastlinných druhov (taxónov) vyskytujúcich sa v určitom čase na určitom geograficky ohraničenom území, napr. flóra Slovenska, flóra Európy (flóra Europaea), či v určitom geologickom období, napr. arktoterciérna flóra; súbor druhov rastlín dokladovaných skamenelinami sa nazýva fosílna flóra (aj paleoflóra);

2. lek. súhrnné označenie všetkých mikroorganizmov osídľujúcich určitú oblasť, → bakteriálna flóra;

3. systematická monografická publikácia (zvyčajne viaczväzková), písomný súpis rastlín určitého územia spravidla doplnený opismi, údajmi o rozšírení a ilustráciami jednotlivých druhov (prípadne vnútrodruhových taxónov), napr. Flóra Slovenska.

Flóra Slovenska

Flóra Slovenska — edícia knižných publikácií, ktoré sumarizujú poznatky o rastlinných taxónoch Slovenska. Prvý zväzok (Flóra Slovenska I, 1966) je všeobecnou časťou, v ďalších (doteraz vyšli: Flóra Slovenska II, 1966; Flóra Slovenska III, 1982; Flóra Slovenska IV/1, 1984; Flóra Slovenska IV/2, 1985; Flóra Slovenska IV/4, 1988; Flóra Slovenska IV/3, 1992; Flóra Slovenska V/1, 1993; Flóra Slovenska X/1, 1995; Flóra Slovenska V/2, 1997; Flóra Slovenska V/4, 2002, Flóra Slovenska V/3, 2006; Flóra Slovenska VI/1, 2008; Flóra Slovenska X/2, 2010; Flóra Slovenska VI/3, 2012; Flóra Slovenska VI/4, 2016) sú opísané taxóny podľa systematického začlenenia (vo zväzkoch Flóra Slovenska II-VII papraďorasty a semenné rastliny, vo zväzkoch Flóra Slovenska X a v ďalších nižšie rastliny). Edícia vychádza vo vydavateľstve SAV Veda; prvým editorom bol J. Futák, autormi sú botanici z akademických a univerzitných vedeckých pracovísk zo Slovenska aj z Českej republiky. Pred začiatkom vydávania jednotlivých zväzkov Flóry Slovenska napísal kompletnú flóru Slovenska iba G. Reuss (Květena Slovenska čili opis všech jevnosnubných divorostoucích rostlin, 1853).

florentínsky holub

florentínsky holub — výstavné plemeno holubov vyšľachtené v Taliansku. Má stredne veľkú hlavu bez perových ozdôb, oranžové alebo oranžovočervené hlbšie vsadené oči, kratší zobák, krátke, k chvostu bez prekríženia priliehajúce krídla a vysoké rovné nohy s neoperenými behákmi. Vyskytuje sa vo viacerých farebných a kresbových rázoch, napr. pásavý (modro-čierny), jednofarebný (žltý, červený), mramorovaný (čierno-modrý) a i.

floristika

floristika [lat.] — náuka o flóre; odvetvie botaniky zaoberajúce sa určovaním a súpisom (určením) všetkých rastlinných druhov vyskytujúcich sa na určitom území. Metodiky floristiky sú rôzne, základom je súpis jednotlivých druhov a ich zber v teréne (v určitej lokalite alebo na väčšom území), súpis ekologických poznámok k ich výskytu a zakladanie rastlín do zbierok (herbárov). Údaje získané pomocou floristiky sú nevyhnutné pri ochrane rastlín. Z floristiky vychádza fytogeografia.

flox

flox [gr.], Phlox — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vojnovkovité. Patrí sem okolo 50 druhov pochádzajúcich zo Severnej Ameriky a jeden druh (Phlox sibirica) pochádzajúci zo Sibíri. Jednoročné alebo trváce byliny s päťpočetnými kvetmi. Na okrasu sa pestujú napr. druhy flox Drummondov (Phlox drummondii) so súkvetím hviezdovitých kvetov rôznych farieb (niekedy s kontrastným stredom) a flox metlinatý (Phlox paniculata) s rúrkovitými kvetmi, ktorý sa pestuje v rôznych farebných kultivaroch. Husté dekoratívne trsy v skalkách vytvárajú napr. nízke trvalky flox šidlolistý (Phlox subulata) s jasnoružovými kvetmi, flox odstávajúci (Phlox divaricata) s bledo- až so sýtofialovomodrými kvetmi a Phlox adsurgens s krátkostopkatými purpurovými, ružovými alebo bielymi kvetmi.

fluór

fluór [lat.], fluorum, zn. F — chemický prvok 17. skupiny periodickej sústavy patriaci medzi halogény, protónové číslo 9, relatívna atómová hmotnosť 18,998. Bledožltý plyn s teplotou topenia −218,6 °C a teplotou varu −188,1 °C, hustota kvapalného fluóru pri −188 °C je 1,513 g/cm3. Fluór je najreaktívnejší chemický prvok reagujúci so všetkými prvkami periodickej sústavy okrem hélia, neónu a argónu, pričom priebeh reakcií má často explozívny charakter.

Elementárny fluór pripravil 1886 H. Moissan elektrolýzou chladeného roztoku hydrogendifluoridu draselného KHF2 v bezvodom fluorovodíku v platinovej nádobe s použitím elektródy z platiny a irídia (Nobelova cena 1906). Názov fluóru je odvodený z minerálu fluoritu (kazivca), ktorý sa oddávna využíval ako tavidlo rúd (lat. fluere = tiecť).

Podľa výskytu v zemskej kôre je fluór trinástym prvkom v poradí (544 g/t). Jeho najvýznamnejšie minerály sú fluorit CaF2, kryolit Na3[AlF6] a fluórapatit Ca5(PO4)3F (→ apatit).

Vyrába sa výlučne Moissanovou metódou v oceľovom elektrolyzéri, ktorý je súčasne katódou, anóda je grafitová; elektrolytom je tavenina zloženia KF · 2HF. Dodáva sa v oceľových fľašiach, kvapalný fluór sa prepravuje v nádržiach chladených kvapalným dusíkom.

Fluór sa používa najmä na výrobu fluoridov UF6, SF6, ClF3, WF6 a i. Od jeho použitia ako raketového paliva sa v súčasnosti upustilo. V zlúčeninách má výlučne oxidačné číslo −I a viaže sa iónovou i kovalentnou väzbou. Najdôležitejšie anorganické zlúčeniny fluóru sú fluorovodík, kyselina fluorovodíková a fluoridy.

Fluór tvorí s uhlíkom väzbu C–F, ktorá má podobnú dĺžku i energiu (135 pm, 453kJ/mol) ako väzba C–H (108 pm, 437 kJ/mol). Z tohto dôvodu sa vo vhodných liečivách, anestetikách či agrochemikáliách nahrádza vodík fluórom alebo skupina CH3 skupinou CF3. Molekuly takto modifikovaných liečiv majú približne rovnaký tvar a veľkosť ako molekuly nemodifikovaných liečiv. Organické zlúčeniny fluóru nie sú toxické, ľudský organizmus nemá mechanizmus na rozštiepenie väzby C–F, čo zabezpečuje predĺženú účinnosť liečiva. Niektoré perfluorované zlúčeniny sa používajú ako krvné náhrady.

Fluór patrí medzi biogénne (resp. mikrobiogénne, stopové) prvky, je stálou súčasťou rastlín a živočíchov. V plazme a moči človeka sa nachádza v koncentrácii asi 10 – 26 mmol/l, najvyšší obsah fluóru majú mozog a štítna žľaza. V tele človeka sa ukladá v malom množstve, najmä v kostiach a zuboch. Nezvyšuje tvrdosť zubov, ale blokuje aktivitu bakteriálnych enzýmov, ktoré spôsobujú zubný kaz, a preto sa zlúčeniny fluóru využívajú v prevencii zubného kazu (fluoridácia zubov). Zvýšený príjem fluóru v oblastiach s vodou bohatou na fluoridy a v oblastiach, kde sa v ovzduší vyskytujú exhaláty obsahujúce fluór a jeho zlúčeniny, vyvoláva chronickú otravu prejavujúcu sa poruchami vápenatenia zubnej skloviny (fluoróza zubov), ktorá je bielo- až hnedoškvrnitá, i vývoja kostí (osteoporóza). Fluór pôsobí antisepticky a germicídne, koncentrované roztoky fluorovodíka vyvolávajú pri styku s pokožkou a sliznicou ťažko sa hojace rany. Fluoridy stimulujú tvorbu organických zlúčenín fluóru v pečeni a v obličkách, ovplyvňujú aj rast vlasov a nechtov. Hlavným zdrojom fluóru pre človeka sú pitná voda, čaj a morské ryby.

fluoresceínizotiokyanát

fluoresceínizotiokyanát [lat. + gr.], FITC — fluorofor, ktorý sa najčastejšie používa pri fluorescenčných imunoanalýzach (maximum absorpcie svetla má pri 492 nm, maximum emisie pri 520 nm).

fluorescenčná imunoanalýza

fluorescenčná imunoanalýza, angl. fluorescence immunoassay, FIA, aj fluoroimunoanalýza — imunochemická metóda na určenie koncentrácie antigénu (hapténu) alebo protilátky v zložitých zmesiach rôznych látok. Antigén alebo protilátka sa označí fluorescenčným farbivom (fluoroforom; najčastejšie fluoresceínizotiokyanátom), množstvo analyzovanej látky sa určí na základe merania intenzity fluorescencie fluorimetrami alebo počítačmi fotónov.

fokoš

fokoš [maď.] — tupá, najčastejšie mosadzná sekerka ohnutá nadol, s hranolovitým alebo ihlanovitým obuškom na dlhom porisku. V 17. a 18. stor. zbraň a odznak šľachticov i zemanov, neskôr richtárov. Vo vidieckom prostredí ju používali pastieri ako obranný a oporný nástroj. Slúžila aj ako tanečná rekvizita (odzemok) a družbovský znak.

fonofóbia

fonofóbia [gr.] — chorobný (neznesiteľný) strach z hluku, hlasného hovoru, resp. z hovorenia.

fonománia

fonománia [gr.] — chorobná túžba vraždiť.