Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 24 z celkového počtu 24 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

flegmatik

flegmatik [gr.] — človek, ktorý v záťažových životných situáciách nepodlieha silnejším citovým výkyvom a s danými situáciami sa vyrovnáva pokojným a vyváženým spôsobom (→ temperament).

flektívny typ jazyka

flektívny typ jazyka — typ jazyka, ktorého podstatné mená sa skloňujú podľa gramatických kategórií rodu, čísla a pádu a slovesá sa časujú podľa osoby, čísla, rodu, spôsobu a času. Tieto kategórie nie sú ako v aglutinujúcich jazykoch vyjadrené monofunkčným a nemenným afixom, ale komplexnou modifikáciou slova (hláskové alternácie kmeňa vrátane reduplikácie, fúzia afixov s kmeňom a navzájom), kumuláciou gramatických kategórií (napr. pádu a čísla) v jednej morféme i rozdielnou flexiou deklinačných a konjugačných tried; → ohýbanie slov. Flektívnymi typmi jazyka sú predovšetkým indoeurópske, afroázijské (najmä semitské a kušitské) a niektoré indiánske jazyky.

flirt

flirt [angl.] — nezáväzné dvorenie, dvorenie pre zábavu.

float

float [flout; angl.] — inform. jednoduchý typ údajov pozostávajúci z podmnožiny racionálnych čísel zobraziteľných v počítači. Používa sa na približné zobrazenie ľubovoľného reálneho čísla v počítači; číslo sa doň zapíše pomocou zobrazenia s pohyblivou rádovou čiarkou (→ kódovanie reálnych čísel v počítači). V niektorých programovacích jazykoch sa používa označenie real.

flobertka

flobertka — dlhá jednohlavňová alebo dvojhlavňová zbraň spravidla s hladkým vývrtom hlavne a s kalibrom 4, 6, 7 alebo 9 mm, do ktorej sa používali náboje s okrajovým zápalom (Flobertove náboje). Náboje boli plnené jednou guľovitou strelou (guľové) alebo drobnými brokmi (brokové). Vzhľadom na malý dostrel sa flobertka používala na lov malej zveri na krátku vzdialenosť, v súčasnosti sa už nevyrába. Nazvaná podľa francúzskeho zbrojára Nicolasa Floberta (*1819, †1894).

flóra

flóra [podľa bohyne Flóry] —

1. kvetena; a) v širšom význame všetky rastliny žijúce na Zemi, b) v užšom význame súbor rastlinných druhov (taxónov) vyskytujúcich sa v určitom čase na určitom geograficky ohraničenom území, napr. flóra Slovenska, flóra Európy (flóra Europaea), či v určitom geologickom období, napr. arktoterciérna flóra; súbor druhov rastlín dokladovaných skamenelinami sa nazýva fosílna flóra (aj paleoflóra);

2. lek. súhrnné označenie všetkých mikroorganizmov osídľujúcich určitú oblasť, → bakteriálna flóra;

3. systematická monografická publikácia (zvyčajne viaczväzková), písomný súpis rastlín určitého územia spravidla doplnený opismi, údajmi o rozšírení a ilustráciami jednotlivých druhov (prípadne vnútrodruhových taxónov), napr. Flóra Slovenska.

Flóra Slovenska

Flóra Slovenska — edícia knižných publikácií, ktoré sumarizujú poznatky o rastlinných taxónoch Slovenska. Prvý zväzok (Flóra Slovenska I, 1966) je všeobecnou časťou, v ďalších (doteraz vyšli: Flóra Slovenska II, 1966; Flóra Slovenska III, 1982; Flóra Slovenska IV/1, 1984; Flóra Slovenska IV/2, 1985; Flóra Slovenska IV/4, 1988; Flóra Slovenska IV/3, 1992; Flóra Slovenska V/1, 1993; Flóra Slovenska X/1, 1995; Flóra Slovenska V/2, 1997; Flóra Slovenska V/4, 2002, Flóra Slovenska V/3, 2006; Flóra Slovenska VI/1, 2008; Flóra Slovenska X/2, 2010; Flóra Slovenska VI/3, 2012; Flóra Slovenska VI/4, 2016) sú opísané taxóny podľa systematického začlenenia (vo zväzkoch Flóra Slovenska II-VII papraďorasty a semenné rastliny, vo zväzkoch Flóra Slovenska X a v ďalších nižšie rastliny). Edícia vychádza vo vydavateľstve SAV Veda; prvým editorom bol J. Futák, autormi sú botanici z akademických a univerzitných vedeckých pracovísk zo Slovenska aj z Českej republiky. Pred začiatkom vydávania jednotlivých zväzkov Flóry Slovenska napísal kompletnú flóru Slovenska iba G. Reuss (Květena Slovenska čili opis všech jevnosnubných divorostoucích rostlin, 1853).

florentínsky holub

florentínsky holub — výstavné plemeno holubov vyšľachtené v Taliansku. Má stredne veľkú hlavu bez perových ozdôb, oranžové alebo oranžovočervené hlbšie vsadené oči, kratší zobák, krátke, k chvostu bez prekríženia priliehajúce krídla a vysoké rovné nohy s neoperenými behákmi. Vyskytuje sa vo viacerých farebných a kresbových rázoch, napr. pásavý (modro-čierny), jednofarebný (žltý, červený), mramorovaný (čierno-modrý) a i.

floristika

floristika [lat.] — náuka o flóre; odvetvie botaniky zaoberajúce sa určovaním a súpisom (určením) všetkých rastlinných druhov vyskytujúcich sa na určitom území. Metodiky floristiky sú rôzne, základom je súpis jednotlivých druhov a ich zber v teréne (v určitej lokalite alebo na väčšom území), súpis ekologických poznámok k ich výskytu a zakladanie rastlín do zbierok (herbárov). Údaje získané pomocou floristiky sú nevyhnutné pri ochrane rastlín. Z floristiky vychádza fytogeografia.

flox

flox [gr.], Phlox — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vojnovkovité. Patrí sem okolo 50 druhov pochádzajúcich zo Severnej Ameriky a jeden druh (Phlox sibirica) pochádzajúci zo Sibíri. Jednoročné alebo trváce byliny s päťpočetnými kvetmi. Na okrasu sa pestujú napr. druhy flox Drummondov (Phlox drummondii) so súkvetím hviezdovitých kvetov rôznych farieb (niekedy s kontrastným stredom) a flox metlinatý (Phlox paniculata) s rúrkovitými kvetmi, ktorý sa pestuje v rôznych farebných kultivaroch. Husté dekoratívne trsy v skalkách vytvárajú napr. nízke trvalky flox šidlolistý (Phlox subulata) s jasnoružovými kvetmi, flox odstávajúci (Phlox divaricata) s bledo- až so sýtofialovomodrými kvetmi a Phlox adsurgens s krátkostopkatými purpurovými, ružovými alebo bielymi kvetmi.

fluór

fluór [lat.], fluorum, zn. F — chemický prvok 17. skupiny periodickej sústavy patriaci medzi halogény, protónové číslo 9, relatívna atómová hmotnosť 18,998. Bledožltý plyn s teplotou topenia −218,6 °C a teplotou varu −188,1 °C, hustota kvapalného fluóru pri −188 °C je 1,513 g/cm3. Fluór je najreaktívnejší chemický prvok reagujúci so všetkými prvkami periodickej sústavy okrem hélia, neónu a argónu, pričom priebeh reakcií má často explozívny charakter.

Elementárny fluór pripravil 1886 H. Moissan elektrolýzou chladeného roztoku hydrogendifluoridu draselného KHF2 v bezvodom fluorovodíku v platinovej nádobe s použitím elektródy z platiny a irídia (Nobelova cena 1906). Názov fluóru je odvodený z minerálu fluoritu (kazivca), ktorý sa oddávna využíval ako tavidlo rúd (lat. fluere = tiecť).

Podľa výskytu v zemskej kôre je fluór trinástym prvkom v poradí (544 g/t). Jeho najvýznamnejšie minerály sú fluorit CaF2, kryolit Na3[AlF6] a fluórapatit Ca5(PO4)3F (→ apatit).

Vyrába sa výlučne Moissanovou metódou v oceľovom elektrolyzéri, ktorý je súčasne katódou, anóda je grafitová; elektrolytom je tavenina zloženia KF · 2HF. Dodáva sa v oceľových fľašiach, kvapalný fluór sa prepravuje v nádržiach chladených kvapalným dusíkom.

Fluór sa používa najmä na výrobu fluoridov UF6, SF6, ClF3, WF6 a i. Od jeho použitia ako raketového paliva sa v súčasnosti upustilo. V zlúčeninách má výlučne oxidačné číslo −I a viaže sa iónovou i kovalentnou väzbou. Najdôležitejšie anorganické zlúčeniny fluóru sú fluorovodík, kyselina fluorovodíková a fluoridy.

Fluór tvorí s uhlíkom väzbu C–F, ktorá má podobnú dĺžku i energiu (135 pm, 453kJ/mol) ako väzba C–H (108 pm, 437 kJ/mol). Z tohto dôvodu sa vo vhodných liečivách, anestetikách či agrochemikáliách nahrádza vodík fluórom alebo skupina CH3 skupinou CF3. Molekuly takto modifikovaných liečiv majú približne rovnaký tvar a veľkosť ako molekuly nemodifikovaných liečiv. Organické zlúčeniny fluóru nie sú toxické, ľudský organizmus nemá mechanizmus na rozštiepenie väzby C–F, čo zabezpečuje predĺženú účinnosť liečiva. Niektoré perfluorované zlúčeniny sa používajú ako krvné náhrady.

Fluór patrí medzi biogénne (resp. mikrobiogénne, stopové) prvky, je stálou súčasťou rastlín a živočíchov. V plazme a moči človeka sa nachádza v koncentrácii asi 10 – 26 mmol/l, najvyšší obsah fluóru majú mozog a štítna žľaza. V tele človeka sa ukladá v malom množstve, najmä v kostiach a zuboch. Nezvyšuje tvrdosť zubov, ale blokuje aktivitu bakteriálnych enzýmov, ktoré spôsobujú zubný kaz, a preto sa zlúčeniny fluóru využívajú v prevencii zubného kazu (fluoridácia zubov). Zvýšený príjem fluóru v oblastiach s vodou bohatou na fluoridy a v oblastiach, kde sa v ovzduší vyskytujú exhaláty obsahujúce fluór a jeho zlúčeniny, vyvoláva chronickú otravu prejavujúcu sa poruchami vápenatenia zubnej skloviny (fluoróza zubov), ktorá je bielo- až hnedoškvrnitá, i vývoja kostí (osteoporóza). Fluór pôsobí antisepticky a germicídne, koncentrované roztoky fluorovodíka vyvolávajú pri styku s pokožkou a sliznicou ťažko sa hojace rany. Fluoridy stimulujú tvorbu organických zlúčenín fluóru v pečeni a v obličkách, ovplyvňujú aj rast vlasov a nechtov. Hlavným zdrojom fluóru pre človeka sú pitná voda, čaj a morské ryby.

fluoresceínizotiokyanát

fluoresceínizotiokyanát [lat. + gr.], FITC — fluorofor, ktorý sa najčastejšie používa pri fluorescenčných imunoanalýzach (maximum absorpcie svetla má pri 492 nm, maximum emisie pri 520 nm).

fluorescenčná imunoanalýza

fluorescenčná imunoanalýza, angl. fluorescence immunoassay, FIA, aj fluoroimunoanalýza — imunochemická metóda na určenie koncentrácie antigénu (hapténu) alebo protilátky v zložitých zmesiach rôznych látok. Antigén alebo protilátka sa označí fluorescenčným farbivom (fluoroforom; najčastejšie fluoresceínizotiokyanátom), množstvo analyzovanej látky sa určí na základe merania intenzity fluorescencie fluorimetrami alebo počítačmi fotónov.

Fogaš, Imrich

Fogaš, Imrich, 15. 1. 1928 Tulčík, okres Prešov – 28. 11. 1993 Nitra — slovenský poľnohospodársky odborník. R. 1952 – 70 pôsobil na Vysokej škole poľnohospodárskej (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita, SPU) v Nitre, 1970 – 90 samostatný vedecký pracovník v Podniku racionalizácie riadenia poľnohospodárstva a výživy v Nitre (dnes Národné stredisko AGRIS), od 1990 na SPU; 1990 profesor. Zaoberal sa špecializáciou poľnohospodárskej výroby, ekonomikou jednotlivých výrobných odvetví a reprodukčného procesu, ako aj využívaním výpočtovej techniky a automatizáciou informatiky v rezorte poľnohospodárstva a výživy. Autor a spoluautor 45 vedeckých článkov, 6 knižných publikácií a viacerých optimalizačných projektov a koncepcií.

fokoš

fokoš [maď.] — tupá, najčastejšie mosadzná sekerka ohnutá nadol, s hranolovitým alebo ihlanovitým obuškom na dlhom porisku. V 17. a 18. stor. zbraň a odznak šľachticov i zemanov, neskôr richtárov. Vo vidieckom prostredí ju používali pastieri ako obranný a oporný nástroj. Slúžila aj ako tanečná rekvizita (odzemok) a družbovský znak.

Folia venatoria

Folia venatoria — odborný vedecký zborník (poľovnícka ročenka) vydávaný 1971 – 2011 Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene v spolupráci s Českomoravskou mysliveckou jednotou v Prahe, Inštitútom ekológie a chovu zveri v Prahe, Ministerstvom pôdohospodárstva SR, Slovenským poľovníckym zväzom, Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou, Technickou univerzitou vo Zvolene, Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a Výskumným ústavom živočíčnej výroby v Nitre. Obsahoval pôvodné teoretické a experimentálne práce z poľovníctva, ako aj rozličné referáty, správy a recenzie v slovenčine i v češtine s cudzojazyčnými súhrnmi.

fonendoskop

fonendoskop [gr.] — lekársky nástroj na vyšetrovanie pacientov auskultáciou (posluchom). Skladá sa z lievikovitej časti s rezonančnou membránou (prikladá sa na telo) a z plastových alebo z gumových hadičiek so slúchadlami z kovových rúrok zakončených olivami (koncovky – ušné vložky z gumy alebo z plastu), ktoré si lekár vkladá pri vyšetrovaní pacienta do uší. Fonendoskop umožňuje snímanie a zosilňovanie telesných zvukov (zvukových fenoménov – šelesty, ozvy, rachôtky, pískanie, vrzoty, trecie šelesty ap.), ktoré sú sprievodným znakom normálnej alebo patologickej činnosti niektorých orgánov (pľúc, srdca, brucha).

fonetická transkripcia

fonetická transkripcia, fonetický prepis — presné grafické zaznačenie znenia rečového prejavu (napr. rybičkaribička, detiďeťi, ťažkýťaškí). Rozlišujú sa alfabetické (na označenie jedného zvukového segmentu sa používa jeden jednoduchý symbol) a analfabetické transkripčné systémy (na označenie jedného zvukového segmentu sa používajú symboly zložené z viacerých znakov); → transkripcia, → transliterácia.

foniatria

foniatria [gr.] — nadstavbový odbor otorinolaryngológie zaoberajúci sa diagnostikou, liečbou, rehabilitáciou a prevenciou porúch interpersonálnej komunikácie spôsobených poruchami sluchu, hlasu a reči. Zakladá sa na poznaní anatómie a fyziológie orgánov sluchu, hlasu a reči, ako aj diagnostických a liečebných princípov otorinolaryngológie a iných lekárskych disciplín (napr. neurológie, psychiatrie, čeľustnej ortopédie). Za zakladateľa foniatrie sa pokladá Hermann Gutzmann st. (*1865, †1922), ktorý jej dal pôvodný názov Sprach- und Stimmheilkunde (veda o liečení porúch reči a hlasu). Zakladateľom československej foniatrie je M. Seeman.

fonofóbia

fonofóbia [gr.] — chorobný (neznesiteľný) strach z hluku, hlasného hovoru, resp. z hovorenia.

fonogenický

fonogenický [gr.] — vhodný na úspešnú reprodukciu zvuku, napr. fonogenický hlas – hlas vhodný na zvukový záznam.

fonománia

fonománia [gr.] — chorobná túžba vraždiť.