Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 13 z celkového počtu 13 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

fimbrie

fimbrie [lat.] — početné krátke vláknité proteínové výrastky na povrchu bakteriálnej bunky. Štruktúrou sa podobajú bičíkom, neuplatňujú sa však pri pohybe bunky, ale zabezpečujú priľnavosť baktérií na pevné povrchy (adherenciu) a sú príčinou agregácie buniek na tekutých povrchoch pri tvorbe peny alebo blany. Vyskytujú sa pri gramnegatívnych baktériách.

fimóza

fimóza [gr.] — zúženina predkožkového vaku, ktorá sťažuje alebo znemožňuje hladké pretiahnutie predkožky cez žaluď pohlavného údu a späť. Fimóza môže byť vrodená alebo získaná v dôsledku chronických zápalov predkožky. Následkom fimózy môže byť chronická retencia moču s následným poškodením obličiek, resp. karcinóm pohlavného údu. Liečba: najčastejšie chirurgická; → obriezka.

finančná gramotnosť

finančná gramotnosť — schopnosť (kompetencia) jedinca využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie, vedieť zvládať rôzne životné situácie aj z finančného hľadiska a aktívne vystupovať na trhu finančných produktov a služieb. Je súčasťou ekonomickej gramotnosti, ktorá formuje znalosti, obratnosť a hodnotové postoje jedinca, aby sa dokázal uplatniť v súčasnej spoločnosti.

Finančná gramotnosť v oblasti spravovania osobných (rodinných) financií pozostáva z peňažnej gramotnosti (spravovanie hotovostných i bezhotovostných peňazí a peňažných transakcií a príslušných nástrojov, napr. bežný účet, platové nástroje), cenovej gramotnosti (pochopenie cenových mechanizmov a inflácie, ako aj znalosti z oblasti inflácie a cenových mechanizmov vplývajúcich na celkovú ekonomiku krajiny, rast HDP, dôchodky a daňový systém s priamym vplyvom na príjem spotrebiteľa) a rozpočtovej gramotnosti (spravovanie osobného, resp. rodinného rozpočtu, napr. schopnosť určiť rozpočet, stanoviť finančné ciele a rozhodovať o alokácii finančných zdrojov), ktorá obsahuje správu finančných aktív (vkladov, investícií a poistenia) a finančných záväzkov (úverov alebo lízingu). S finančnou gramotnosťou sa spájajú numerická gramotnosť (využitie matematického aparátu na riešenie numerických úloh so vzťahom k financiám), informačná gramotnosť (schopnosť vyhľadať, používať a vyhodnotiť relevantné informácie v kontexte) a právna gramotnosť (orientácia v právnom systéme, prehľade o právach a povinnostiach a o možnostiach inštitucionálnej a i. pomoci).

Finančná gramotnosť je podmienená vekom, rodinou, zamestnaním, kultúrou či miestom bydliska jedinca, k princípom jej fungovania patria aj schopnosti rozumieť hodnote peňazí, zarobiť, šetriť a investovať peniaze a budovať a ochraňovať majetok. Výchova občanov k finančnej gramotnosti je aj predmetom vzdelávania na slovenských školách. Od 2009 je súčasťou učebných osnov základných a stredných škôl vzdelávací program Národný štandard finančnej gramotnosti, ktorý kladie dôraz na praktické využitie poznatkov a prepojenie s reálnym životom. Okrem finančných tém sa zaoberá aj výchovou spotrebiteľov, protikorupčnou výchovou, výchovou proti podvodom pri využívaní verejných zdrojov a výchovou k podnikaniu.

fitónia

fitónia, Fittonia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď akantovité. Vždyzelené vzpriamené alebo plazivé trvalky pochádzajúce zo severozápadnej a západnej časti Južnej Ameriky (najmä z Peru). Pre dekoratívne listy sa zvyčajne pestujú ako izbové rastliny, napr. druh fitónia Verschaffeltova (Fittonia verschaffeltii) s tmavozelenými oválnymi listami s výraznou červenou žilnatinou, ktoré vytvárajú husté trsy, alebo Fittonia verschaffeltii varieta argyroneura (synonymum Fittonia argyroneura) s listami s bielou žilnatinou.

Fitzroya cupressoidea

Fitzroya cupressoidea [fidzroja ku-] — druh nahosemenných rastlín, čeľaď cyprusovité. Vždyzelený dvojdomý strom pochádzajúci z južného Čile a z Argentíny. Má krátke hrubé podlhovasté tmavozelené listy s bielymi pásikmi na obidvoch stranách, ktoré previsnuto vyrastajú vo zväzkoch po troch, žlté samčie a žltozelené samičie kvety, plod zaoblená hnedá šiška. Červenohnedá borka sa odlupuje v dlhých pásoch. Nazvaná podľa R. Fitzroya.

fixácia

fixácia [lat.] — upevnenie niečoho (napr. nákladu v dopravnom prostriedku s cieľom zamedziť jeho posunutie vplyvom zotrvačných síl); ustálenie; znehybnenie; zachytenie niečoho v nejakej podobe;

1. biol. a) fixácia dusíka (→ dusíkový cyklus); b) v mikroskopickej technike prvý krok pri príprave biologických preparátov na analýzu vnútornej štruktúry. Cieľom fixácie je rýchle a šetrné usmrtenie živých buniek, aby sa minimalizovalo ich poškodenie. Fixácia sa uskutočňuje teplom (plameňom) alebo fixačnými roztokmi anorganických (soli ťažkých kovov – osmia, ortuti, chrómu) alebo organických zlúčenín (kyseliny, alkoholy, aldehydy, ketóny), zabezpečuje priľnutie preparátu na podložné sklo a uľahčuje prienik farbiaceho roztoku dovnútra buniek;

2. kož. zošľachťovací proces, pri ktorom sa fixačnými prostriedkami stabilizujú alebo zlepšujú vlastnosti textilných a kožušinových výrobkov (ustálenie tvaru, rozmeru a vzhľadu; pri kožušinách slúži i na imitáciu drahších kožušín). Vykonáva sa pôsobením tepla, tlaku, vlhka, mokrej alebo suchej pary, podlepovaním fixačnou vložkou, nástrekom fixačnej hmoty, napustením, naškrobením ap., a to po naťahovaní, zjemňovaní, zhusťovaní, zbrusovaní, farbení alebo pred spracovaním hotových výrobkov, počas neho alebo po ňom;

3. lek. upevnenie, pripevnenie časti alebo celého orgánu na miesto pôvodnej anatomickej lokalizácie (najčastejšie pri dislokáciách častí kostrovo-svalového aparátu). V ortopedicko-traumatologickej praxi spôsob imobilizácie (znehybnenia) poškodeného orgánu; liečebný postup, keď po úspešnej repozícii (napr. úlomkov zlomenín) nasleduje fixácia na určité časové obdobie, ktorá zabezpečí dokonalú retenciu (udržanie v správnej alebo vo vyhovujúcej polohe) postihnutej časti končatiny. Fixácia sa robí pomocou rozličných typov obväzov, fixačných aparátov alebo operačne pomocou skrutiek, drôtov, vnútrodreňových klincov ap.;

4. veter. imobilizácia (znehybnenie) zvieraťa s cieľom vykonať potrebné úkony v pokoji a odborne tak, aby zviera netrpelo a aby sa predišlo jeho poraneniam, ako aj poraneniam a úrazom ľudí, ktorí poskytujú zvieraťu ošetrovateľskú alebo veterinárnu starostlivosť. Spôsob fixácie závisí od vykonávaného úkonu a druhu zvieraťa (napr. vyšetrenie cez konečník, odber telových tekutín, podávanie liekov, chirurgické a ortopedické zákroky – dekornuácia, kastrácia, ošetrenie paznechtov a kopýt, transport divých alebo agresívnych zvierat a i.). Fixácia sa robí mechanickými pomôckami (putá, povrazy, klietka alebo špeciálne zariadenia, napr. kone sa fixujú pomocou tzv. fajky a zubadla, býkom sa umiestňuje do nozdry oceľový krúžok, na ktorý sa zachytí vodiaca tyč, pri ošípaných sa používa tzv. fixačná pumpa) alebo podaním liekov, ktoré navodia útlm, narkózu alebo úplnú prechodnú relaxáciu pohybového aparátu;

5. výtv. rozprašovanie fixatívov na kresbu uhľom, kriedou, mäkkou ceruzkou, rudkou alebo pastelom s cieľom spevniť ju, a tým chrániť pred poškodením rozmazaním či otretím.

flagelantizmus

flagelantizmus [lat.] — forma sexuálnej úchylky; ukájanie pohlavného pudu bičovaním samého seba alebo inej osoby.

flamovanie

flamovanie [lat. > fr.] — technika výzdoby keramického riadu spočívajúca v stekaní ľahko taviteľnej zelenej glazúry nanášanej na biely podklad nádoby. Na Slovensku sa flamovanie používalo koncom 19. a zač. 20. stor. pri dekorovaní modranskej keramiky (mís, dvojačiek a kachlíc) podľa vzorov z rakúskej obce Wagram (dnes mesto Deutsch-Wagram).

flauta

flauta [lat. > tal.] —

1. dychový hudobný nástroj, jeden z najstarších aerofónov s hmatovými otvormi. Flauta pochádza pravdepodobne z Ázie, odkiaľ sa dostala do Európy ako obmena jednoduchej drevenej píšťaly so 6 dierkami; známa bola v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. Najstaršie flauty boli kostené (doložené z archeologických nálezov z obdobia mladšieho paleolitu), lastúrové alebo bambusové, neskôr i keramické, najčastejšie však drevené, od polovice 19. stor. aj kovové, príp. kombinované. Podľa konštrukcie a spôsobu hry sa flauty delia na staršie pozdĺžne (zobcové) a mladšie priečne. Pozdĺžna (zobcová) flauta sa pri hre drží pozdĺžne podobne ako klarinet alebo píšťala. Skladá sa z hlavice (má zobcový tvar s priečnym výrezom), zo stredného dielu (má 8 dierok, ktoré sa prikrývajú prstami obidvoch rúk) a z ozvučnice (korpus lievikovitého tvaru tvoriaci najspodnejšiu časť nástrojovej trubice). Tón vzniká nárazom prúdu vzduchu na hranu výrezu hlavice, čím sa rozkmitá vzduchový stĺpec vnútri nástroja. Pozdĺžne flauty môžu byť aj zdvojené alebo zložené z viacerých (syrinx). Priečna flauta sa pri hre drží priečne na pravú stranu hráča. Dnešná priečna flauta má 16 – 18 klapiek a skladá sa z hlavice, zo stredného dielu a z nôžky (krátky rúrkový doplnok s klapkami pre tóny c1, cis1, dis1). Na hlavicu je pripevnený náustok (z kovu, zo slonoviny alebo z dreva) s elipsovitým otvorom, na ktorého ostrú hranu sa cez úzku štrbinu vháňa vzduchový prúd. Stredný diel z grenadilového dreva (získavané z dreviny rodu dalbergia) alebo z kovu má všetky dierky prikryté klapkami (klapkový mechanizmus modernej priečnej flauty označovanej ako typ Böhm zostrojil okolo 1850 nemecký flautový virtuóz a nástrojár Theobald Böhm, *1794, †1881). Ladenie: C, Des. Rozsah: h (c1) – d4. Väčšie, nižšie ladené sú altová flauta (v G ladení, zostrojená v 19. stor.) a málo používaná basová flauta (s dvojnásobnou dĺžkou zvukovej trubice, znie o oktávu nižšie), najmenší a najvyššie znejúci nástroj z tejto stavebnej skupiny je pikola. Priečne flauty patria do základného obsadenia veľkého symfonického i dychového orchestra, uplatnenie má i v komornej hudbe a v menšej miere aj v džeze; pozdĺžne flauty sa koncertne uplatňujú pri interpretácii staršej hudby a slúžia ako nástroje pri hudobnej výchove detí;

2. v organe spoločný názov otvorených, krytých i polokrytých perných (labiálnych) píšťal tvoriacich skupinu základných a pomocných hlasov (napr. dvojnásobná, jemná, otvorená, priečna, harmonická, švajčiarska, trubicová flauta).

flautistovité

flautistovité [lat. > tal.], Orthonychidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad vrabcotvaré (Passeriformes). Majú 10 – 30 cm dlhé zavalité telo prevažne hnedého, čierneho a bieleho sfarbenia, masívne nohy a prsty, krátke zaoblené krídla a stredne dlhý chvost, hmotnosť 20 – 80 g. Vyskytujú sa v australise a v orientálnych oblastiach. Hniezdia vo vegetácii veľmi nízko nad zemou. Patrí sem deväť rodov s 19 druhmi, napr. svetlohnedý druh flautista štebotavý (Sphenostoma cristatum) s bielymi vonkajšími chvostovými perami a s hrubým čiernym zobákom.