Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 12 z celkového počtu 12 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

fiala

fiala [lat. > nem.], Matthiola — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Jednoročné až trváce mohutné byliny alebo vždyzelené, od rozkonárených chlpov sivoplstnaté polokry pochádzajúce z oblastí okolo Stredozemného mora. Majú jednoduché alebo delené byľové listy, fialové, purpurové, biele, žlté alebo žltohnedé štvorlupienkové ozdobné voňavé kvety, plod úzkovalcovitá šešuľa s dvoma rožkami na vrchole. Patrí sem asi 60 druhov, napr. na Slovensku najznámejšia fiala sivá (Matthiola incana, levkoja) s bielymi až purpurovými kvetmi, ktorá sa pestuje ako okrasná letnička.

fialkovec

fialkovec [lat. > nem.], Iochroma — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ľuľkovité. Vždyzelené kry s ohybnými konármi s kopijovitými tmavozelenými listami a fialovými rúrkovitými kvetmi vysoké do 3 m. Patrí sem napr. druh fialkovec tmavobelasý (Iochroma cyaneum) s hustými súkvetiami tmavopurpurových kvetov so zvončekovito rozšíreným ústím.

fialkový kameň

fialkový kameň — červené slizovité povlaky alebo vankúšiky na kameňoch horských bystrín, ktoré vytvára riasa druhu Trentepohlia iolithus; po dotyku sú intenzívne oranžové a voňajú po fialkách.

fibrinogenopénia

fibrinogenopénia [lat.] — nedostatok fibrinogénu v krvi (→ fibrinogén).

fibrinolýza

fibrinolýza [lat. + gr.] — proces, ktorým sa rozpúšťa (hydrolyzuje) fibrínový polymér, a tým i krvná zrazenina. Hlavným fibrinolytickým enzýmom je plazmín, ktorý štiepi molekulu fibrínu asi na 50 miestach.

fibróm

fibróm [lat.] — nezhubný nádor vznikajúci z väzivového tkaniva (napr. v koži). Podľa vzhľadu sa rozlišujú mäkké a tvrdé fibrómy. Mäkký fibróm kože je väčšinou guľovitý útvar presne ohraničeného tvaru, veľkosti hrachu. Môže sa vyskytovať kdekoľvek, jednotlivo alebo ako viacpočetné uzlíčky na krku (veľmi častý je u starších žien). Tvrdý fibróm kože sa vyskytuje zriedkavo. Osobitnými formami fibrómov sú fibrómy vyskytujúce sa v kostiach: fibrózny kortikálny defekt vyskytujúci sa u detí a neosifikujúci fibróm prejavujúci sa bolesťami z únavy a patologickými zlomeninami.

fibromatóza

fibromatóza [lat. + gr.] —

1. difúzne alebo ložiskové rozmnoženie nezhubného spojivového tkaniva v kostrovom svalstve neznámeho pôvodu. Liečba: najčastejšie chirurgická (odstránenie postihnutej časti svalu), pri difúznej forme tlmenie bolestivých príznakov;

2. výskyt mnohopočetných fibrómov.

fibronektín

fibronektín [lat.] — dimérny glykoproteín, jedna zo základných makromolekúl medzibunkovej hmoty, v ktorej uľahčuje bunkovú adhéziu s fibrínom, ako aj adhezívne interakcie medzi prítomnými proteoglykánmi. Skladá sa z vyše 2 tisíc aminokyselinových jednotiek, pričom v reťazci glykoproteínu sú veľmi časté zoskupenia arginín – glycín – kyselina asparágová. Niektoré úseky reťazca fibronektínu sú uložené vedľa seba do štruktúry skladaného listu. Fibronektín je súčasťou bunkových membrán a nachádza sa aj v krvnom sére, kde má opsonínový účinok (→ opsoníny). Glykoproteín obsahuje rozdielne typy domén, ktoré sú schopné viazať heparín, fibrín, kolagén a bunkové receptory. Prispieva k vytvoreniu krvnej zrazeniny a zúčastňuje sa na morfogenéze a hojení rán po poškodení tkaniva.

fibrosarkóm

fibrosarkóm [lat. + gr.] — zhubný nádor vznikajúci z väzivového tkaniva. Klinicky sa prejavuje ako veľký, zvyčajne nebolestivý útvar v mäkkých tkanivách. Fibrosarkóm kostí je zhubný nádor rastúci vnútri kosti (endostový fibrosarkóm), len zriedkavo vychádza z povrchu kosti (periostový fibrosarkóm). Najčastejšie sa vyskytuje v primárnej forme – postihuje zdravú kosť, sekundárna forma sa vyskytuje pri niektorých kostných léziách. Postihuje ľudí v 2. – 4. decéniu. Najčastejšie sa vyskytuje na dolnej časti stehnovej kosti. Klinicky sa prejavuje opuchom a bolestivosťou, v konečnom štádiu patologickou zlomeninou. Liečba: chirurgická, pri metastázach aj cytostatická polychemoterapia.

fibróza

fibróza [lat.] — rozmnoženie kolagénového väziva v tkanive najčastejšie pri chronickom zápale, po dlhodobom dráždení a pri hojení rán; nahradenie pôvodného tkaniva väzivom (jazva, zjazvenie tkaniva). Môže postihovať rôzne orgány. Napr. pri fibróze srdca vznikajú väzivové jazvy v srdcovom svale. Hepatolienálna fibróza (fibróza pečene a sleziny) sa prejavuje prestúpením pečene a sleziny väzivovými pruhmi, ktoré rozdeľujú parenchým týchto orgánov na rôzne veľké oblasti. Pľúca po nevyhojenom zápale vmedzereného tkaniva postihuje difúzna fibróza pľúc, po zápale pľúcnych mechúrikov idiopatická fibrotizujúca alveolitída (závažné ochorenie neznámeho pôvodu charakteristické námahovou dýchavicou, dráždivým kašľom, cyanózou pri námahe, neskôr aj v pokoji; priebeh ochorenia je chronický, smrť nastáva v dôsledku kardiorespiračného zlyhania). Dýchací systém postihuje aj tuberkulózna fibróza pľúc. Retrolentálna fibróza je očné ochorenie s tvorbou väzivového tkaniva za šošovkou. Vyskytuje sa najmä u nedonosených detí, ktoré boli v inkubátore; takmer pravidelne postihuje obidve oči a končí sa úplnou slepotou.