Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 16 z celkového počtu 16 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Felicia

Felicia [lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Letničky, vždyzelené polokry alebo kry s lúčovitými, zvyčajne modrými kvetmi v úboroch (so žltým alebo žltooranžovým terčom). Patria sem napr. druhy Felicia amelloides s okrúhlymi jasnozelenými listami a veľmi rýchlorastúca vankúšovitá letnička Felicia bergeriana s chlpatými sivozelenými kopijovitými listami.

fenestrácia

fenestrácia [lat.] —

1. chirurgické vytvorenie okienka alebo otvoru s cieľom zabezpečiť prístup do dutiny, resp. umožniť odtok patologických tekutín z dutiny. Fenestrácia sa najčastejšie robí pri exsudatívnom zápale osrdcovníka, pri ktorom hromadiaca sa tekutina stláča srdce. Vytvorením okienka tekutina vyteká do podkožia alebo do hrudnej dutiny, kde sa vstrebáva;

2. druh ušnej operácie pri niektorých poruchách sluchu spočívajúcej vo vytvorení novej sluchovej cesty k labyrintu.

fenetika

fenetika [gr.], fenetická analýza, fenetická klasifikácia — metóda triedenia, klasifikácie recentných alebo fosílnych organizmov na základe ich celkovej podobnosti. Pri hodnotení taxonomických vzťahov využíva všetky dostupné znaky (napr. morfologické, anatomické, chemické mikromolekulárne, makromolekulárne, fyziologické, genetické a ekologické), ktoré hodnotí najmä číselne. Využitím matematických metód, predovšetkým zhlukovej a ordinačnej analýzy, sú z dát generované hypotézy o podobnosti (a následne príbuznosti) študovaných organizmov. Fenetika sa používa najmä na nižších taxonomických úrovniach (variety, poddruhy, druhy, rody), kde je väčšia pravdepodobnosť, že celková podobnosť odráža príbuzenské vzťahy. Grafickým znázornením výsledku fenetickej analýzy je fenogram.

fenikel obyčajný

fenikel obyčajný, Foeniculum vulgare, bazionym Anethum foeniculum — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Dvojročná medonosná bylina vysoká 1,5 – 2 m pochádzajúca z oblastí okolo Stredozemného mora. Má dužinatý koreň, perovito zložené listy so zväčšenými pošvami, žlté drobné kvety v bohatých okolíkoch, plod podlhovastá zelená až hnedastá dvojnažka, ktorá sa ľahko rozpadá.

Jedna z najstarších kultúrnych rastlín; v súčasnosti sa pestuje na celom svete, jej hlavnými producentmi sú India, Čína a Egypt. Semená fenikla obyčajného sa v liečiteľstve používajú na zníženie toxického pôsobenia alkoholu na ľudský organizmus, na zlepšenie trávenia, na zvýšenie tvorby mlieka dojčiacich matiek, pri liečbe plynatosti a koliky, ako aj proti kašľu a zápalom. Silica poddruhu fenikel obyčajný pravý (Foeniculum vulgare subspecies sativum) obsahuje najmä bicyklický ketón fenchón, ktorý dodáva semenám typickú horkastú chuť; tie sa využívajú na ochucovanie mäsa, nápojov, pečiva, cukroviniek, v mletej forme ako súčasť niektorých koreniacich zmesí (napr. karí). Silica poddruhu fenikel obyčajný sladký (Foeniculum vulgare subspecies dulce), ktorý sa pestuje pre zväčšené listové pošvy (zelenina), obsahuje anízaldehyd s typickou sladkastou chuťou.

fenokópia

fenokópia [gr. + lat.] — nededičná zmena vo fenotype organizmu vyvolaná stresovými podmienkami prostredia alebo nesprávnou výživou v priebehu vývinu jedinca, imitujúca zmenu fenotypu určenú mutantnou formou príslušného génu. Fenokópie sú podobné mutáciám (dedičným zmenám) v danom znaku, napr. žlté sfarbenie tela drozofíl vzniknuté v dôsledku zmeny teploty počas ontogenézy je podobné tzv. mutácii yellow v géne podieľajúcom sa na determinácii sfarbenia tela drozofily.

fenologická fáza

fenologická fáza, fenofáza —

1. vývinové štádium, ktorým počas svojho života prechádza rastlina;

2. dobre pozorovateľný a periodicky sa opakujúci životný prejav organizmov (rastlín a živočíchov) a spoločenstiev podmienený striedaním ročných období a zmenami počasia (napr. olistenie a kvitnutie rastlín, liahnutie dospelého hmyzu, znáška medu, prílet a odlet sťahovavých vtákov). V tomto širšom význame sa pod fenologickou fázou rozumejú aj termíny poľných a lesných prác (sejba, zber úrody, vysádzanie stromčekov ap.); → fenológia.

fenón

fenón [gr.] — biol. jednotka taxonómie organizmov, ktorá zahŕňa súbor jedincov podobného fenotypu.

feochromocytóm

feochromocytóm [gr.] — zvyčajne nezhubný nádor drene nadobličiek (asi v 10 % mimo drene nadobličky, najčastejšie v močovom mechúri, ojedinele na krku) veľkosti čerešne až jabĺčka, ktorý nepretržitým alebo nárazovým vylučovaním nadmerného množstva katecholamínov do krvného obehu vyvoláva trvalé alebo záchvatovité zvýšenie krvného tlaku. Ďalšími najčastejšími príznakmi sú bolesti hlavy, búšenie srdca a nadmerné potenie. Niekedy príznaky vyvolá tlak na nádor pri vyšetrení alebo pri zmene polohy tela, telesná námaha, vysoká alebo nízka teplota prostredia, rozčúlenie a strach, hladovanie, podanie niektorých liekov, alkoholu, kávy, fajčenie a i. Diagnóza sa stanovuje na základe klinického obrazu a overuje sa dôkazom katecholamínov a ich metabolitov (kyselina vanilylmandľová) v plazme a moči, ako aj utrazvukovým a röntgenologickým vyšetrením. Liečba: chirurgická.

Feráková, Viera

Feráková, Viera, 22. 7. 1938 Hlohovec — slovenská botanička. R. 1961 – 2004 pôsobila na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, od 2005 externe spolupracuje s Centrom biológie rastlín a biodiverzity SAV. Zaoberá sa najmä taxonómiou cievnatých rastlín. Zaslúžila sa osobitne o výskum flóry Bratislavy (najmä Devínskej Kobyly), angažovala sa v príprave vedeckých podkladov pre ochranu prírody. Autorka, spoluautorka alebo vedecká redaktorka mnohých monografií a publikácií, napr. diel Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR, Vyššie rastliny (1999), Červený zoznam papraďorastov a semenných rastlín Slovenska (2001, 2015), Ohrozená flóra Bratislavy (1994), Flóra, geológia a paleontológia Devínskej Kobyly (1997) a viacerých zväzkov Flóry Slovenska, napr. Flóra Slovenska V/4 (2002). Autorka okolo 120 vedeckých a odborných prác a 50 odborných expertíz, mnohých populárno-náučných botanických publikácií, prekladateľka odbornej literatúry. Členka viacerých domácich a zahraničných spoločností, komisií a redakčných rád. Nositeľka viacerých ocenení.

ferokaktus širokotŕňový

ferokaktus širokotŕňový, Ferocatus latispinus — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kaktusovité. Sukulent pochádzajúci z juhu USA a z vápencových oblastí Mexika, kde sa vyskytuje do nadmorskej výšky 3 000 metrov. V mladosti má do 50 cm vysokú guľovitú, neskôr stĺpovitú, pomalyrastúcu stonku s 10 – 25 rebrami s háčikovitými žltými alebo červenými tŕňmi a s veľkými žltými alebo červenými rúrkovitými kvetmi. Známy pod názvom čertov jazyk.

Ferraria

Ferraria [lat.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď kosatcovité. Hľuznaté rastliny s kvetmi so šiestimi okvetnými lístkami so zvlneným okrajom, pre ktoré sa pestujú; ich zápach vábi muchy, ktoré ich opeľujú. Patrí sem napr. druh Ferraria crispa (synonymum Ferraria undulata) s 20 – 40 cm vysokou husto olistenou stonkou a s hnedými alebo žltastohnedými, dohora otočenými kvetmi s nápadnými čiarami a škvrnami.

ferro ignique

ferro ignique [-ró -níkve; lat.] — ohňom a mečom (doslovne železom a ohňom). Výraz používaný od obdobia antiky historikmi na opísanie vojnovej pohromy. V lekárskom zmysle má pozitívny význam Hippokratova zásada ferro ignique sanare – liečiť.

feruľa čertova

feruľa čertova, Ferula assa-foetida — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Viacročná mohutná do 3 m vysoká bylina pochádzajúca z Iránu. Má hrubú stonku, prízemnú ružicu veľkých perovito zložených listov, drobné biele alebo žltkasté kvety a repovitý dužinatý koreň obsahujúci mliečnatú gumoživicu s výrazným cesnakovým zápachom a štipľavou chuťou, ktorá na vzduchu tuhne na lepkavú hnedú hmotu nazývanú čertovo lajno alebo asant. Gumoživica sa používa pri nadmernej plynatosti, poruchách trávenia, liečbe koliky, nervovej podráždenosti, v potravinárstve pri výrobe údenín a do koreniacich zmesí (napr. do worcesterskej omáčky).

festina lente

festina lente [lat.] — ponáhľaj sa pomaly (v zmysle: konaj s rozvahou). Myšlienka zaznamenaná v gréckej verzii (speude bradeós) Euripidom (Feničanky, 599. verš) a obľúbená rímskym cisárom Augustom (Suetonius: Životopis božského Augusta). Obdoba slovenského: Pomaly ďalej zájdeš alebo Dvakrát meraj, raz strihaj.

fetovanie

fetovanie [lat.] — hovorový výraz označujúci inhalovanie prchavých látok (toluén, trichlóretylén, acetón) pre ich euforický a tlmivý účinok. Dôsledkom fetovania je stav opojenia charakteristický poruchami vedomia s občasnými poruchami vnímania (ilúzie, pseudohalucinácie). Na Slovensku sa fetovanie rozšírilo v 70. rokoch 20. stor. najmä medzi mládežou so základným alebo nižším vzdelaním. K inhalovaniu dochádza často v skupinách (zvlášť na veľkých sídliskách).