Zobrazujem:
Zoraďujem:
Feľcman, Oskar Borisovič, 18. 2. 1921 Odesa – 3. 2. 2013 Moskva — ruský skladateľ.
Študoval na Moskovskom konzervatóriu P. I. Čajkovského. Je autorom operiet, filmovej a scénickej hudby a veľkého množstva piesní, napr. Balada o farbách (Ballada o kraskach), Moje čierne more (Čornoje more mojo), Pokoj tvojmu domu (Mir domu tvojemu) a i.
Feldberg — vrch v Nemecku, najvyšší vrch pohoria Schwarzwald, 1 493 m n. m. Je budovaný rulami. Reliéf nesie stopy pleistocénneho zaľadnenia (viacero karov a jazier ľadovcového pôvodu). Na plochom vrchole je meteorologická stanica. Vrch s priľahlým okolím je chránenou prírodnou oblasťou.
Na juhovýchodne ležiacom vrchole Seebuck (1 450 m n. m.) je bývalá rozhlasová veža, ktorá slúži ako rozhľadňa a od roku 2013 je tam umiestnené Múzeum schwarzwaldskej šunky, tradičnej údeniny regiónu s chráneným zemepisným označením.
felém [gr.], phellema — kompaktné ochranné pletivo rastlín, ktoré vzniká činnosťou delivého pletiva zelenej kôry (felogénu). Felém je tvorený bunkami, ktoré sú predĺžené v smere osi stonky a sú zvyčajne skorkovatené (→ korok); nahrádza pokožku rastlín pri druhotnom hrubnutí. Viac vrstiev felému (na starších drevnatých stonkách) vytvára korok, ktorý je hlavnou súčasťou vodonepriepustnej borky.
Felicia [lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Letničky, vždyzelené polokry alebo kry s lúčovitými, zvyčajne modrými kvetmi v úboroch (so žltým alebo žltooranžovým terčom). Patria sem napr. druhy Felicia amelloides s okrúhlymi jasnozelenými listami a veľmi rýchlorastúca vankúšovitá letnička Felicia bergeriana s chlpatými sivozelenými kopijovitými listami.
Felix, Václav, 29. 3. 1928 Praha – 28. 7. 2008 tamže — český skladateľ, zbormajster, pedagóg a hudobný teoretik.
Študoval skladbu na AMU v Prahe u Václava Dobiáša a hudobnú teóriu postgraduálne u Karla Janečka. V rokoch 1957 – 59 bol šéfredaktorom časopisu Hudební rozhledy, 1959 – 61 tajomníkom Českej únie skladateľov. V roku 1960 bol vymenovaný za špeciálneho asistenta Katedry teórie a dejín hudby Hudobnej fakulty AMU v Prahe, 1979 – 86 bol vedúcim katedry, v 1985 bol vymenovaný za profesora.
V rámci hudobnej poetiky sa usiloval o zrozumiteľnosť, základom jeho hudobnej kompozície je spevná melodika vychádzajúca z tzv. masových žánrov. Zaujímal sa o českú folkovú hudbu. Jeho tvorba reflektuje široké teoretické poznatky.
Je autorom orchestrálnych, koncertantných a komorných diel, skladieb pre klavír a pre sólový nástroj so sprievodom klavíra, napr. Sonata da requiem pre lesný roh (alebo basklarinet) a klavír (1969), Sonata giocosa pre fagot (alebo basklarinet) a klavír (1974), zborových skladieb a cyklov, piesní a piesňových cyklov, hudobno-dramatických diel a i.
Felsőszecse [-šőseče] → Horná Seč
Felsőszeli [-šőseli] → Horné Saliby
Felsőszemeréd [-šőse-] → Horné Semerovce
Felsővámos [-šő- -moš] → Horné Mýto
felzuma [gr.], Phelsuma — rod z triedy plazy (Reptilia), rad šupináče (Squamata), čeľaď gekónovité. Sú to cez deň aktívne gekóny vyskytujúce sa na Madagaskare a jeho priľahlých ostrovoch a na Andamanoch. Jedným z najväčších druhov je felzuma madagaskarská (Phelsuma madagascariensis). Má dĺžku do 25 cm, svetlozelené sfarbenie s množstvom červených škvŕn alebo pásikov na chrbte a červenooranžové konce prstov. Na Slovensku sa chová v teráriách, kde sa aj úspešne rozmnožuje. Mnohé menej známe druhy sú vzhľadom na veľmi narušené životné prostredie a ich izoláciu na malých ostrovoch vážne ohrozenými živočíchmi.
feminínum [lat.] —
1. gramatická kategória ženského rodu, ktorú pomocou koncoviek vyjadrujú mená a čiastočne slovesá;
2. podstatné meno ženského rodu alebo tvar tohto rodu.
Femund, Femunden — jazero v severnom Nórsku v blízkosti hranice so Švédskom vo výške 663 m n. m.; dĺžka 60 km, šírka 5 km, plocha 202 km2 (2. najväčšie prirodzené jazero Nórska), maximálna hĺbka 150 m. Lokalita je vyhľadávaná turistami (v lete premáva na jazere výletná loď) a rybármi. Priľahlá močaristá krajina je chránená v národnom parku Femundsmarka.
fenantrén [umelé slovo], C14H10 — aromatický uhľovodík s kondenzovanými benzénovými jadrami, izomérny s antracénom. Biela kryštalická látka nerozpustná vo vode, rozpustná v éteri, benzéne, acetóne a chloroforme; teplota topenia 98 – 100 °C. Roztoky fenantrénu vykazujú modrú fluorescenciu. Fenantrén sa nachádza v čiernouhoľnom dechte, z ktorého sa aj získava. Pripravuje sa reakciou stilbénu alebo vinylnaftalénu s maleínanhydridom. Využíva sa ako medziprodukt v organickej syntéze i ako stabilizátor výbušnín.
fenestrácia [lat.] —
1. chirurgické vytvorenie okienka alebo otvoru s cieľom zabezpečiť prístup do dutiny, resp. umožniť odtok patologických tekutín z dutiny. Fenestrácia sa najčastejšie robí pri exsudatívnom zápale osrdcovníka, pri ktorom hromadiaca sa tekutina stláča srdce. Vytvorením okienka tekutina vyteká do podkožia alebo do hrudnej dutiny, kde sa vstrebáva;
2. druh ušnej operácie pri niektorých poruchách sluchu spočívajúcej vo vytvorení novej sluchovej cesty k labyrintu.
fenetika [gr.], fenetická analýza, fenetická klasifikácia — metóda triedenia, klasifikácie recentných alebo fosílnych organizmov na základe ich celkovej podobnosti. Pri hodnotení taxonomických vzťahov využíva všetky dostupné znaky (napr. morfologické, anatomické, chemické mikromolekulárne, makromolekulárne, fyziologické, genetické a ekologické), ktoré hodnotí najmä číselne. Využitím matematických metód, predovšetkým zhlukovej a ordinačnej analýzy, sú z dát generované hypotézy o podobnosti (a následne príbuznosti) študovaných organizmov. Fenetika sa používa najmä na nižších taxonomických úrovniach (variety, poddruhy, druhy, rody), kde je väčšia pravdepodobnosť, že celková podobnosť odráža príbuzenské vzťahy. Grafickým znázornením výsledku fenetickej analýzy je fenogram.
fenikel obyčajný, Foeniculum vulgare, bazionym Anethum foeniculum — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Dvojročná medonosná bylina vysoká 1,5 – 2 m pochádzajúca z oblastí okolo Stredozemného mora. Má dužinatý koreň, perovito zložené listy so zväčšenými pošvami, žlté drobné kvety v bohatých okolíkoch, plod podlhovastá zelená až hnedastá dvojnažka, ktorá sa ľahko rozpadá.
Jedna z najstarších kultúrnych rastlín; v súčasnosti sa pestuje na celom svete, jej hlavnými producentmi sú India, Čína a Egypt. Semená fenikla obyčajného sa v liečiteľstve používajú na zníženie toxického pôsobenia alkoholu na ľudský organizmus, na zlepšenie trávenia, na zvýšenie tvorby mlieka dojčiacich matiek, pri liečbe plynatosti a koliky, ako aj proti kašľu a zápalom. Silica poddruhu fenikel obyčajný pravý (Foeniculum vulgare subspecies sativum) obsahuje najmä bicyklický ketón fenchón, ktorý dodáva semenám typickú horkastú chuť; tie sa využívajú na ochucovanie mäsa, nápojov, pečiva, cukroviniek, v mletej forme ako súčasť niektorých koreniacich zmesí (napr. karí). Silica poddruhu fenikel obyčajný sladký (Foeniculum vulgare subspecies dulce), ktorý sa pestuje pre zväčšené listové pošvy (zelenina), obsahuje anízaldehyd s typickou sladkastou chuťou.
fenofáza [gr.] → fenologická fáza
fenokópia [gr. + lat.] — nededičná zmena vo fenotype organizmu vyvolaná stresovými podmienkami prostredia alebo nesprávnou výživou v priebehu vývinu jedinca, imitujúca zmenu fenotypu určenú mutantnou formou príslušného génu. Fenokópie sú podobné mutáciám (dedičným zmenám) v danom znaku, napr. žlté sfarbenie tela drozofíl vzniknuté v dôsledku zmeny teploty počas ontogenézy je podobné tzv. mutácii yellow v géne podieľajúcom sa na determinácii sfarbenia tela drozofily.
fenológia [gr.] — veda skúmajúca životné prejavy organizmov v závislosti od poveternostných podmienok a ročných období (→ fenologická fáza), ako aj dlhodobé zmeny životných prejavov organizmov a trendy ich vývoja v súvislosti so zmenou klímy (→ klimatická zmena). Podľa objektu pozorovania sa delí na fytofenológiu skúmajúcu časový priebeh fenologických fáz rastlín a zoofenológiu skúmajúcu časový priebeh fenologických fáz živočíchov.
Fenologické pozorovania sa na Slovensku vykonávajú v sieti fenologických staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu, kde sa v jednotlivých rokoch sledujú termíny nástupu, trvania a ukončenia jednotlivých fenologických fáz (napr. vzchádzanie, kvitnutie a olistenie rastlín, zrelosť plodov, žltnutie a opadávanie listov; prílet a odlet sťahovavých vtákov, prvý výskyt škodcov, hromadný výskyt škodcov), ako aj termíny poľných prác (sejba, žatva).
Výsledky fenologických pozorovaní sa zakresľujú do fenologických máp, na ktorých je zobrazené plošné rozloženie termínov nástupu jednotlivých fenologických fáz. Fenologické poznatky však možno využiť aj spätne pri charakteristike klimatických pomerov danej lokality, a preto je medzi fenológiou a klimatológiou úzky vzťah. Fenológia sa prakticky využíva najmä v poľnohospodárstve (napr. na stanovenie najvhodnejších oblastí pestovania určitých druhov plodín, optimálneho dátumu aplikácie postrekov na ochranu proti škodcom ap.).
fenologická fáza, fenofáza —
1. vývinové štádium, ktorým počas svojho života prechádza rastlina;
2. dobre pozorovateľný a periodicky sa opakujúci životný prejav organizmov (rastlín a živočíchov) a spoločenstiev podmienený striedaním ročných období a zmenami počasia (napr. olistenie a kvitnutie rastlín, liahnutie dospelého hmyzu, znáška medu, prílet a odlet sťahovavých vtákov). V tomto širšom význame sa pod fenologickou fázou rozumejú aj termíny poľných a lesných prác (sejba, zber úrody, vysádzanie stromčekov ap.); → fenológia.
fenologická predpoveď — jedna z agrometeorologických dlhodobých predpovedí zostavovaná na základe výsledkov fenologických pozorovaní a biologických poznatkov o jednotlivých druhoch organizmov. Najčastejšie ide o predpoveď nástupu, trvania a ukončenia jednotlivých fenologických fáz rastlín alebo živočíchov, výskytu chorôb, škodcov ap. Slúži na upresnenie agrotechnických termínov a na plánovanie a riadenie prác v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.
fenón [gr.] — biol. jednotka taxonómie organizmov, ktorá zahŕňa súbor jedincov podobného fenotypu.
Fens — krajina v Spojenom kráľovstve vo východnej časti Anglicka južne až juhozápadne od zálivu Wash (Severné more). Nízko položená oblasť marší, moorov a kriedových vyvýšenín, ktorá sa v dôsledku zmeny výšky morskej hladiny v priebehu storočí menila z pevniny na morský záliv a naopak.
Krajina bola osídlená už v bronzovej dobe, neskôr bola kultivovaná Rimanmi, jej súčasný stav je výsledkom rozsiahlych odvodňovacích prác (stavby hrádzí, vysúšanie a kultivácia pôdy), ktoré začal v 17. stor. holandský inžinier Cornelius Vermuyden (1595 – 1683). Rašelinové a naplaveninové pôdy sú intenzívne poľnohospodársky využívané na pestovanie špeciálnych kultúr, významné je aj pestovanie ovocia a kvetín.
feochromocytóm [gr.] — zvyčajne nezhubný nádor drene nadobličiek (asi v 10 % mimo drene nadobličky, najčastejšie v močovom mechúri, ojedinele na krku) veľkosti čerešne až jabĺčka, ktorý nepretržitým alebo nárazovým vylučovaním nadmerného množstva katecholamínov do krvného obehu vyvoláva trvalé alebo záchvatovité zvýšenie krvného tlaku. Ďalšími najčastejšími príznakmi sú bolesti hlavy, búšenie srdca a nadmerné potenie. Niekedy príznaky vyvolá tlak na nádor pri vyšetrení alebo pri zmene polohy tela, telesná námaha, vysoká alebo nízka teplota prostredia, rozčúlenie a strach, hladovanie, podanie niektorých liekov, alkoholu, kávy, fajčenie a i. Diagnóza sa stanovuje na základe klinického obrazu a overuje sa dôkazom katecholamínov a ich metabolitov (kyselina vanilylmandľová) v plazme a moči, ako aj utrazvukovým a röntgenologickým vyšetrením. Liečba: chirurgická.
Feráková, Viera, 22. 7. 1938 Hlohovec — slovenská botanička. R. 1961 – 2004 pôsobila na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, od 2005 externe spolupracuje s Centrom biológie rastlín a biodiverzity SAV. Zaoberá sa najmä taxonómiou cievnatých rastlín. Zaslúžila sa osobitne o výskum flóry Bratislavy (najmä Devínskej Kobyly), angažovala sa v príprave vedeckých podkladov pre ochranu prírody. Autorka, spoluautorka alebo vedecká redaktorka mnohých monografií a publikácií, napr. diel Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR, Vyššie rastliny (1999), Červený zoznam papraďorastov a semenných rastlín Slovenska (2001, 2015), Ohrozená flóra Bratislavy (1994), Flóra, geológia a paleontológia Devínskej Kobyly (1997) a viacerých zväzkov Flóry Slovenska, napr. Flóra Slovenska V/4 (2002). Autorka okolo 120 vedeckých a odborných prác a 50 odborných expertíz, mnohých populárno-náučných botanických publikácií, prekladateľka odbornej literatúry. Členka viacerých domácich a zahraničných spoločností, komisií a redakčných rád. Nositeľka viacerých ocenení.
Ferdinandy, Alina, 11. 8. 1926 Košice – 17. 9. 1974 Bratislava — slovenská sochárka, šperkárka a kritička výtvarného umenia. Vyrastala v Košiciach a v Bardejove, v prostredí s dôrazom na pozdvihnutie kultúry a slovenského národného povedomia. Po presťahovaní sa do Bratislavy študovala zároveň na Prírodovedeckej a Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes UK, absolvovala 1949) a na oddelení kreslenia a maľovania SVŠT (dnes STU, absolvovala 1949) u J. Mudrocha a J. Kostku. Následne študovala monumentálne sochárstvo na VŠVU (1949 – 53) u F. Štefunka, pričom patrila k prvým absolventom vôbec (v tom období navyše bolo priekopnícke, že išlo o ženu). Zároveň navštevovala prednášky a semináre z dejín umenia na Filozofickej fakulte UK. Pôsobila v Československom rozhlase, na Povereníctve kultúry, prednášala na Strednej škole umeleckého priemyslu (dnes Škola umeleckého priemyslu Jozefa Vydru) a Fakulte architektúry SVŠT. Pracovala vo vydavateľstve Tvar a od roku 1959 pôsobila ako samostatná výtvarníčka v Bratislave. V 2. polovici 40. a v 50. rokoch 20. stor. uverejňovala v dennej tlači i odborných periodikách glosy a recenzie o súdobom výtvarnom umení a umelcoch (sporadicky aj preklady), monograficky spracovala tvorbu G. Angyala (Tvar, 1950).
Od 50. rokov 20. stor. sa orientovala na realistickú sochársku tvorbu. Vytvorila viaceré portréty osobností národnej minulosti i najnovšej histórie Slovenska (I. Ruttkay, 1952 – 56; R. Jašík, 1960; O. Borodáčová, 1962; V. Clemetis, 1965 a i.), figurálne kompozície (Spievanky, 1957) a zväčša nízke reliéfy (Zlievači, 1955). Vzhľadom na zdravotné problémy, ktoré sa u nej prejavovali od konca 40. rokov 20 stor., bola jej sochárska tvorba limitovaná. Od 60. rokov 20. stor. sa preto sústredila na komorné sochárstvo v kove, na tvorbu autorských šperkov, medailí a plakiet. Vo svojich najlepších dielach prehlbovala nefiguratívny prejav založený na miniatúrnom expresívnom štruktúrovaní povrchov. Používala tradičné zlatnícke techniky, napr. ryla formy zo sépiovej kosti a odlievala z nich do cínu (sépiová forma Zrodenie šperku, 60. roky 20. stor.). Reliéfne kompozície väčšieho formátu vytvárala spájaním viacerých častí do väčších celkov. Týmto spôsobom výnimočne vytvárala aj rozmernejšie diela v exteriéroch i interiéroch verejných stavieb, napr. Náhrobok I. Krasku v Lukovištiach (1965 – 66), Vstupná brána kaštieľa v Bratislave – Rusovciach (1967 – 68) či Reliéfna stena pre Výskumný ústav bioniky v Bratislave na Kramároch (1970 – 71). Jej najhodnotnejšie komorné diela sa vyznačujú monumentálnym pôsobením (vnútornou monumentalitou).
Spolu s A. Cepkom a E. Masarovičovou patrí k zakladateľom modernej šperkovej tvorby v slovenskom umení. Jedinečné sú jej šperky z cínu, zo striebra a z polodrahokamov, v ktorých od abstraktného a symbolického vyjadrenia dospela až k expresívnemu výrazu (Náhrdelník pre dievča roka, 1967; Prsteň, 1965).
Vynikla aj v medailérskej tvorbe. Štylizovala a abstrahovala konkrétne motívy na minimum (Božská komédia III., 1965; II. festival slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch, 1971), pričom dospela k podobným abstraktným štruktúram ako vo voľnej tvorbe.
Fernándezovo zlomové pásmo [-nandeso-] — podmorské zlomové pásmo, sústava zlomových línií porušujúcich oceánsky Východný tichomorský chrbát. Má charakter priečnej poruchy v smere východ – západ. Morfologicky sa prejavuje v podobe vodorovných posunov časti chrbta, ktorého riftová dolina je vyvinutá len miestami. Na zlomové pásmo sa viažu podmorské bazaltové vrchy, menšie chrbty, doliny a stupne.
ferokaktus širokotŕňový, Ferocatus latispinus — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kaktusovité. Sukulent pochádzajúci z juhu USA a z vápencových oblastí Mexika, kde sa vyskytuje do nadmorskej výšky 3 000 metrov. V mladosti má do 50 cm vysokú guľovitú, neskôr stĺpovitú, pomalyrastúcu stonku s 10 – 25 rebrami s háčikovitými žltými alebo červenými tŕňmi a s veľkými žltými alebo červenými rúrkovitými kvetmi. Známy pod názvom čertov jazyk.
Ferraria [lat.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď kosatcovité. Hľuznaté rastliny s kvetmi so šiestimi okvetnými lístkami so zvlneným okrajom, pre ktoré sa pestujú; ich zápach vábi muchy, ktoré ich opeľujú. Patrí sem napr. druh Ferraria crispa (synonymum Ferraria undulata) s 20 – 40 cm vysokou husto olistenou stonkou a s hnedými alebo žltastohnedými, dohora otočenými kvetmi s nápadnými čiarami a škvrnami.
Ferras [-ra], Christian, 17. 6. 1933 Le Touquet-Paris-Plage – 14. 9. 1982 Paríž — francúzsky violončelista.
Študoval o. i. u Georga Enesca. V roku 1948 vyhral súťaž Scheveningen International Music Competition a 1949 Concours international Marguerite Long-Jacques Thibaud. Vďaka pozoruhodnej interpretácii diel Ludwiga van Beethovena, Felixa Mendelssohna-Bartholdyho a Piotra Iľjiča Čajkovského získal medzinárodné uznanie. V 50. a 60. rokoch 20. stor. absolvoval početné turné po Európe a USA, neskôr koncertoval aj v Afrike, Číne a Japonsku.
Ferrini, Contardo, 4. 4. 1859 Miláno – 17. 10. 1902 Verbania-Suna — taliansky právnik. Žiak T. Mommsena, vynikajúci znalec rímskeho, byzantského a stredovekého práva. Prednášal na univerzite v Messine, Modene a Pavii. V 80. rokoch 19. stor. vstúpil do tretieho rádu (→ terciári) v rámci rehole františkánov.
Autor diel Rímske právo (Diritto romano, 1898), Príručka Pandektov (Manuale di Pandette, 1953, 4. vydanie), Dejiny prameňov rímskeho práva a rímskej právnej vedy (Storia delle fonti e del diritto romano e della giurisprudenza romana, 1885), Historický a doktrinálny výklad rímskeho trestného práva (Esposizione storica e dottrinale del diritto penale romano, 1902, dotlač 1976) a Rímske trestné právo (Diritto penale romano, 1899), spoluautor edície Pramene predjustiniánskeho rímskeho práva (Fontes Iuris Romani anteiustiniani, 1940, 2. vydanie). Vydal Theofilovu grécku parafrázu justiniánskych Inštitúcií. R. 1947 blahorečený.
ferro ignique [-ró -níkve; lat.] — ohňom a mečom (doslovne železom a ohňom). Výraz používaný od obdobia antiky historikmi na opísanie vojnovej pohromy. V lekárskom zmysle má pozitívny význam Hippokratova zásada ferro ignique sanare – liečiť.
feruľa čertova, Ferula assa-foetida — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Viacročná mohutná do 3 m vysoká bylina pochádzajúca z Iránu. Má hrubú stonku, prízemnú ružicu veľkých perovito zložených listov, drobné biele alebo žltkasté kvety a repovitý dužinatý koreň obsahujúci mliečnatú gumoživicu s výrazným cesnakovým zápachom a štipľavou chuťou, ktorá na vzduchu tuhne na lepkavú hnedú hmotu nazývanú čertovo lajno alebo asant. Gumoživica sa používa pri nadmernej plynatosti, poruchách trávenia, liečbe koliky, nervovej podráždenosti, v potravinárstve pri výrobe údenín a do koreniacich zmesí (napr. do worcesterskej omáčky).
festina lente [lat.] — ponáhľaj sa pomaly (v zmysle: konaj s rozvahou). Myšlienka zaznamenaná v gréckej verzii (speude bradeós) Euripidom (Feničanky, 599. verš) a obľúbená rímskym cisárom Augustom (Suetonius: Životopis božského Augusta). Obdoba slovenského: Pomaly ďalej zájdeš alebo Dvakrát meraj, raz strihaj.
fetišizmus [port. > fr. + gr. > lat.] —
1. viera v nadprirodzené vlastnosti predmetov, modlárstvo, slepé uctievanie niečoho; → fetiš;
2. lek. sexuálna porucha, pri ktorej sú sexuálnym objektom namiesto živej osoby časti jej tela (ruky, nohy; okrem genitálnej oblasti), predmety (napr. časti odevu) alebo materiály (koža, guma), ktoré súvisia s objektom lásky alebo ho nahrádzajú.
3. ekon. stav spoločensko-ekonomických vzťahov, ktoré sú deformované orientáciou iba na vybraný aspekt, prvok, sektor. Napríklad fetišizmus vo výrobe znamená, že výroba je hlavná ekonomická činnosť a všetko ostatné je jej podriadené, fetišizmus hospodárskeho rastu znamená orientáciu na ekonomický rast bez ohľadu na to, aké negatíva daný rast prinesie (napr. životnému prostrediu alebo jednotlivcovi).
fetovanie [lat.] — hovorový výraz označujúci inhalovanie prchavých látok (toluén, trichlóretylén, acetón) pre ich euforický a tlmivý účinok. Dôsledkom fetovania je stav opojenia charakteristický poruchami vedomia s občasnými poruchami vnímania (ilúzie, pseudohalucinácie). Na Slovensku sa fetovanie rozšírilo v 70. rokoch 20. stor. najmä medzi mládežou so základným alebo nižším vzdelaním. K inhalovaniu dochádza často v skupinách (zvlášť na veľkých sídliskách).