Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 401 – 450 z celkového počtu 602 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

amplitúda vlnenia

amplitúda vlnenia — maximálna hodnota, ktorú dosahuje rozruch šíriaci sa vlnením (výchylka pri vlnení vodnej hladiny, akustický tlak pri šírení zvuku, intenzita elektrického poľa elektromagnetickej vlny).

Ampringen, Ján Gašpar

Ampringen, Ján Gašpar, 19. 1. alebo 20. 3. 1619 – 9. 9. 1684 Vroclav — veľmajster rádu nemeckých rytierov, účastník protitureckých bojov. R. 1673 – 79 gubernátor Uhorska (stál na čele gubernia zriadeného po odhalení Vešeléniho sprisahania) so sídlom na Bratislavskom hrade. Počas svojho pôsobenia zriadil v Bratislave i iných mestách mimoriadne súdy, ktoré odsúdili desiatky protestantských kňazov a učiteľov. Od 1679 miestodržiteľ Sliezska.

ampulka

ampulka [lat.] — vnútorný obal z neutrálneho skla na injekčné prípravky objemu 1 až 25 ml. Uzavretý zatavením zabezpečuje sterilitu obsahu. Ampulky zaviedli 1886 francúzsky lekárnik S. Limousin (*1831, †1887) a nemecký patológ Carl Friedländer (*1847, †1887).

ampulka

ampulka [lat.], Splachnum — rod z oddelenia machorasty (Bryophyta), triedy machy (Muscopsida), podtriedy prútnikovité machy (Bryidae). Patrí sem ampulka vajcovitá (Splachnum ovatum), efektný mach s ozdobnou výtrusnicou, a ampulka bankovitá (Splachnum ampullaceum) vyskytujúca sa na výkaloch zvierat, rašeline, hnijúcom dreve alebo na humuse v horách.

ampulovitá senzila

ampulovitá senzilabiol. kutikulárna senzila v hlbokom kanáliku slúžiaca ako chemoreceptor. Vyskytuje sa najmä na tykadlách mravcov.

amputácia

amputácia [gr.], amputatiolek. odstránenie časti alebo celého orgánu tela. Môže nastať spontánne (samovoľne), napr. pri omrzlinách 3. stupňa alebo pri popáleninách 4. stupňa dochádza k úplnému odumretiu koncových častí tváre (nos), rúk alebo nôh (prsty), ktoré potom samovoľne odpadnú. Chirurgická amputácia sa vzťahuje prevažne na odstraňovanie končatín; dôvodmi na amputáciu sú najčastejšie nedokrvenie končatín pri ateroskleróze (→ artérioskleróza) alebo pri diabetickej nohe (→ cukrovka), úrazy a nádory. Robí sa na rôznych úrovniach tak, aby bol kýpeť dobre prekrvený, funkčný a aby sa dala primodelovať vhodná protéza.

Amrávati

Amrávati — mesto v záp. Indii v členskom štáte Maháraštra; 647-tis. obyvateľov (2011). V minulosti preslávené trhmi s bavlnou, dnes rýchlo rastúce priemyselné stredisko s bavlnárskym, papiernickým a farmaceutickým priemyslom. Bavlnárskymi výrobkami zásobuje najväčšie mestá Indie. Centrum vysokého školstva (Amrávatská univerzita, založená 1983).

Amr ibn al-Ás

Amr ibn al-Ás, asi 594 – 664 — arabský vojvodca kalifa Umara ibn al-Chattába. R. 634 – 37 dobyl Palestínu, 639 – 42 celý Egypt (tu sa stal prvým guvernérom) a Kyrenaiku. Podporoval Umajjovcov; najväčší vojvodca raného obdobia islamu.

Amritsar

Amritsar — mesto v severozápadnej Indii v členskom štáte Pandžáb neďaleko hraníc s Pakistanom; 1,133 mil. obyvateľov, aglomerácia 1,183 mil. obyvateľov (2011). Významné priemyselné a obchodné stredisko s textilným (výroba väčšiny vlnenej priadze Indie), strojárskym, elektrotechnickým a potravinárskym priemyslom. Rozvinuté remeslá (tkáčstvo, výroba umeleckých predmetov zo zlata, striebra a slonovej kosti, klenotníctvo). Dopravná križovatka s letiskom. Hlavné kultúrne a náboženské centrum sikhov.

Podľa sikhskej legendy miesto, na ktorom neskôr vzniklo mesto, vybral tretí sikhský guru Amar Dás (*1479, †1574). Jeho nasledovník, štvrtý sikhský guru Rám Dás (*1534, †1581), tam po 1574 založil mesto a okolo 1573 – 77 prebudoval pôvodne prírodné jazero na Jazero nektáru nesmrteľnosti (v sanskrite Amrit sarovar, odtiaľ názov Amritsar používaný približne od začiatku 18. stor.). Uprostred jazera bola vybudovaná najposvätnejšia sikhská svätyňa (gurdvára) Šrí Harmandir Sahib, ktorá je zároveň najvýznamnejším pútnickým miestom sikhov (podľa sikhskej viery symbolizuje 68 najvýznamnejších pútnických miest v Indii). V 18. stor. mesto viackrát ohrozené perzskými a afganskými vpádmi, rozkvet začiatkom 19. stor. počas vlády maharadžu Randžíta Singha (1801 –1839), ktorý ho 1802 dobyl, od 1849 pod britskou nadvládou. Začiatkom 20. stor. (1919) britské vojská vyslané potlačiť odpor proti tzv. Rowlattovým zákonom namiereným proti národnooslobodzovaciemu hnutiu v Indii zabili v Amritsare 379 ľudí (→ amritsarská masakra). Po rozdelení Indie (1947) v meste vypukli protimoslimské nepokoje a moslimské obyvateľstvo utieklo do Pakistanu. R. 1982 po vyostrení sporov medzi radikálnymi sikhmi a indickou vládou obsadili ozbrojení sikhskí separatisti komplex chrámu Šrí Harmandir Sahib. R. 1984 uskutočnili indické jednotky proti nim vojenskú operáciu, pri ktorej boli sikhskí separatisti zlikvidovaní; časť chrámového komplexu bola poškodená.

Stavebné pamiatky: chrám Šrí Harmandir Sahib (nazývaný aj Darbar Sahib, aj Zlatý chrám): stavbu prvého, jednoduchého chrámu z tehál začal 1581 piaty sikhský guru Ardžan (*1563, †1606), 1589 bol chrám vysvätený a 1604 v ňom uložil kópiu posvätnej sikhskej knihy Ádi Granth. Následne bol niekoľkokrát zničený a znesvätený (napr. 1757 a 1762 úplne zničený). Súčasná podoba chrámu pochádza z 19. stor., keď ho prestaval maharadža Randžít Singh, ktorý ho dal 1830 pokryť zlatom (odtiaľ názov Zlatý chrám). Vybudovaný je na mramorovej platforme uprostred jazera, má 4 vchody, 2 podlažia, zlatú kupolu a na nárožiach 4 otvorené stĺpové pavilóny (čatrí). Jeho architektúra spája prvky islamskej architektúry Veľkých Mogulov (Mughalov) a hinduistickej tzv. rádžpútskej architektúry. Exteriér aj interiér majú bohatú dekoratívnu výzdobu. Okolo jazera, v ktorom pútnici vykonávajú rituálnu očistu, je vybudovaná pútnická cesta. Súčasťami komplexu sú aj sídlo náboženských vodcov sikhov – palác Akal Takht (založený šiestym sikhským guruom Hargóbindom, *1595, †1644, pri útoku indických vojsk 1984 bol silne poškodený, do súčasnej podoby prestavaný koncom 20. stor.), múzeum dejín sikhov, komunitná kuchyňa (langar) a niekoľko posvätných stromov.

K ďalším pamiatkam v Amritsare patria pevnosť Góbindgarh (18. stor., v 19. stor. prebudovaná Randžítom Singhom), hindustický chrám zasvätený bohyni Durge, nazývaný Durgiana (aj Lakšmí Nárájana, 1. pol. 20. stor., vybudovaný uprostred jazera, architektúra napodobňuje Šrí Harmandir Sahib, kupola a čiastočne aj fasáda sú pozlátené) a i.

amritsarská masakra

amritsarská masakra — incident v Amritsare 13. 4. 1919, pri ktorom britské jednotky pod velením generála Reginalda Dyera (*1864, †1927) začali paľbu na veľké zhromaždenie ľudí, väčšinou sikhov, pričom zabili 379 a zranili 1 200 ľudí. Zhromaždenie sa konalo na protest proti tzv. Rowlattovým zákonom, ktoré dávali vláde mimoriadne právomoci. Amritsarská masakra bola jednou z najzávažnejších udalostí v boji za nezávislosť Indie a tvorila predohru ku Gándhího hnutiu nespolupráce 1920 – 22 (→ satjágraha).

amroks

amroks, angl. American Rock — úžitkové stredne ťažké mäsovo-nosivé plemeno kúr, ktoré sa do Európy dostalo po 2. svet. vojne. Chovajú sa iba pásikavé kury, základná farba operenia je čierna so širšími priečnymi sivo-bielymi pásmi. Hmotnosť kohúta je 3,5 – 4,5 kg, sliepky 3 – 3,5 kg, znáška 200 vajec ročne.

Amrouche, Jean

Amrouche [-ruš], Jean, 7. 1. 1906 Ighil Ali, Alžírsko – 16. 4. 1962 Paríž — alžírsky básnik a esejista berberského pôvodu píšuci po francúzsky, brat Marie Louise Amroucheovej. Do literatúry vstúpil v 30. rokoch 20. stor. zbierkami básní Popoly (Cendres, 1934) a Tajná hviezda (Étoile secrète, 1937). Na berberské tradície nadviazal v zbierke básní Berberské spevy z Kabýlie (Chants berbères de Kabylie, 1939), v ktorej básnicky spracoval piesne svojej matky. Hľadaním vlastnej identity sa vyznačuje aj jeho esej Večný Yugurtha (L’éternel Y., 1946), jej hrdinom je Berber, moderný Magribčan, ktorý spája v sebe africké dedičstvo, islamskú i záp. kultúru.

Amroucheová, Marie Louise

Amroucheová [-rušo-] (Amrouche), Marie Louise, 4. 3. 1913 Tunis – 2. 4. 1976 Saint-Michel-l’Observatoire, departement Alpes-de-Haute-Provence, Francúzsko — alžírska frankofónna spisovateľka (publikovala aj pod pseudonymom Marguerite Taosová); sestra Jeana Amrouchea. Od 1945 žila v Paríži, pracovala v kabylskom vysielaní francúzskeho rozhlasu. V literárnej tvorbe čerpala z kabylskej ľudovej tradície. Román Čierny hyacint (Jacinthe noire, 1947) má autobiografické prvky.

Amslerov dynamometer

Amslerov dynamometer, torzný dynamometer — zariadenie na meranie mechanického výkonu rotačných strojov pomocou merania točivého momentu a stanovenia otáčok. Točivý moment sa určuje pomocou torznej tyče vloženej medzi hnaciu a hnanú časť zariadenia z natočenia kotúčov odčítaného pomocou stroboskopu. Nazvaný podľa vynálezcu, švajčiarskeho matematika a konštruktéra Alfreda Jakoba Amslera (*asi 1858, †1940).

Amslico

Amslico [-ko], First American Slovak Insurance Company, Prvá americko-slovenská poisťovňa, a. s. — zahraničná životná poisťovňa v SR so sídlom v Bratislave pôsobiaca na Slovensku od 1995. Člen American International Group. Poskytovala základné životné poistenie, ako aj doplnkové, úrazové, cestovné, skupinové a iné poistenie. R. 2002 – 2010 názov Amslico AIG Life poisťovňa, a. s., 2010 – 12 Amslico poisťovňa – Alico, a. s., 2012 – 2015 MetLife Amslico poisťovňa, a. s. R. 2015 spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MetLife Europe Limited so sídlom v Írsku.

Amsterdamská efektová burza

Amsterdamská efektová burza, hol. Amsterdamse Effectenbeurs — jedna z najvýznamnejších svetových búrz založená 1631 v Amsterdame. Ako efektová bola označovaná preto, lebo jej predmetom bol tzv. ideálny tovar, t. j. cenné papiere, na rozdiel od búrz, ktoré vykonávali obchody so skutočným tovarom (napr. plodinové burzy). Jej historická unikátnosť spočívala v tom, že od jej vzniku sa rozširovala pôsobnosť búrz z miestneho pôsobenia na medzinárodné. Burzové obchody začínali mať moderný charakter, najmä umiestňovaním veľkých pôžičiek, štátnych emisií ap. V Amsterdame sa vyvinula tzv. burzová hra, špekulácia, ale aj moderná technika burzových obchodov. Na rozdiel od iných búrz amsterdamská burza fungovala ako voľná inštitúcia, do ktorej vláda nezasahovala. Podľa jej vzoru sa organizovali aj burzy v iných štátoch. Amsterdamská burza mala charakter nadštandardnej vyspelej burzy s cennými papiermi. R. 2000 sa stala súčasťou európskej akciovej burzy Euronext N. V.

Amsterdamská zmluva

Amsterdamská zmluva — dokument schválený na zasadnutí Európskej rady 16. – 18. 6. 1997 a podpísaný ministrami zahraničných vecí členských štátov EÚ 2. 10. 1997 v Amsterdame, v účinnosti od 1. 5. 1999. Pozmenil Zmluvu o Európskej únii (Maastrichtskú zmluvu), zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace právne akty. Revízia uvedených zmlúv sa uskutočnila na základe článku N Maastrichtskej zmluvy. Najvýznamnejšie zmeny: Vnútro a spravodlivosť: Problematika voľného pohybu osôb, imigrácie a azylovej politiky sa stala súčasťou prvého piliera, kde sa rozhoduje na základe väčšinového hlasovania. Jeho zavedenie v daných oblastiach sa predpokladalo po päťročnom prechodnom období. Súčasťou Amsterdamskej zmluvy sa stala Schengenská zmluva o odstránení vnútorných hraníc medzi členskými štátmi EÚ. Špeciálny štatút získali Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko. Umožnil im zachovať hraničnú kontrolu pre osoby z tretích krajín prichádzajúce zo štátov EÚ. V rámci medzivládnej spolupráce sa posilnila kooperácia policajných a súdnych orgánov krajín EÚ. Zmluva oprávnila Europol vyvíjať operatívnu policajnú činnosť. Zamestnanosť a sociálna politika: Nová kapitola o zamestnanosti predpokladá koordináciu politiky zamestnanosti a vytvorenie zodpovedajúcej inštitucionálnej základne. Zmluva stanovuje prijatie opatrení stimulujúcich zamestnanosť v EÚ, ktoré sa budú v Rade prijímať väčšinovým hlasovaním. Do článkov zmluvy boli inkorporované ustanovenia Sociálneho protokolu zaväzujúce členské štáty uplatňovať stanovený štandard v oblasti sociálneho zabezpečenia, pracovných podmienok a práv pracujúcich. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP): Zahraničná politika zostáva naďalej oblasťou medzivládnej spolupráce. Zmluva stanovuje jednomyseľné hlasovanie o strategických úlohách SZBP, predpokladá však väčšinové hlasovanie pri prijímaní spoločných stanovísk a schvaľovaní spoločných akcií. Do kapitoly o SZBP boli zahrnuté Petersberské úlohy (úlohy prijaté Západoeurópskou úniou, ZEÚ, týkajúce sa mierových a humanitárnych operácií a riešenia krízových situácií). ZEÚ ako integrálna časť vývoja únie má poskytovať operačné kapacity a všetky krajiny zúčastňujúce sa na takýchto operáciách majú mať rovnaký prístup do plánovacích a rozhodovacích štruktúr ZEÚ. Súčasťou zmluvy je protokol, podľa ktorého bude rok po vstupe zmluvy do platnosti vypracovaný postup posilňovania spolupráce EÚ a ZEÚ. V záujme zvýšenia efektivity SZBP sa vytvára útvar plánovania a včasného varovania, ktorého úlohou bude informačne a analyticky zabezpečovať vonkajšie aktivity EÚ v politickej a bezpečnostnej oblasti. V oblasti SZBP bude zriadená funkcia vysokého predstaviteľa vykonávaná generálnym tajomníkom Rady EÚ. Inštitúcie: V tejto oblasti nebol dosiahnutý významnejší pokrok. K zmluve však bol pripojený Protokol o inštitúciách s perspektívou rozšírenia EÚ, ktorý stanovuje, že k dátumu prijatia prvých krajín dôjde k zmenám v zložení Európskej komisie (EK). V komisii bude v súvislosti s prvým rozšírením zastúpená každá členská krajina len jedným príslušníkom na rozdiel od terajšieho stavu, keď veľké krajiny majú v EK po dvoch zástupcoch. Uvedená zmena je však viazaná na dosiahnutie dohody o váhe hlasov v Rade buď zmenou počtu hlasov jednotlivých členov, alebo na základe tzv. dvojitej väčšiny požadujúcej väčšinu hlasov kombinovanú s väčšinou obyvateľov. Najneskôr jeden rok predtým, ako počet členov EÚ presiahne 20, sa zíde konferencia predstaviteľov vlád členských krajín s cieľom prehodnotiť ustanovenia zmluvy o zložení a fungovaní inštitúcií, o váhe hlasov v Rade a o rozhodovacom procese. Zmluva rozširuje spolurozhodovacie právomoci Európskeho parlamentu na ďalšie oblasti. Flexibilita: Koncepcia flexibility alebo posilnenej spolupráce je novým prvkom v právnom systéme únie. Jej podstatou je umožniť určitej skupine krajín, ktorá má záujem, posilňovať spoluprácu v rámci EÚ bez toho, aby bola blokovaná alebo limitovaná inými členskými štátmi. Zmluva definuje osem kritérií, na základe ktorých je možné tento princíp uplatňovať: prehlbovanie európskej spolupráce, rešpektovanie princípov zmluvy, využívanie iba v prípade zlyhania pokusov aplikovať normálne postupy, zapojenie väčšiny členských krajín, zachovanie jednotného inštitucionálneho rámca, rešpektovanie súčasného i budúceho acquis communautaire, otvorenosť pre ďalších členov. Do rozhodovacích mechanizmov sú zapojené všetky členské štáty, ale do hlasovania len účastnícke krajiny. Náklady na financovanie posilnenej spolupráce budú hradené z rozpočtu financovaného zo zdrojov zainteresovaných krajín.

Amstetten

Amstetten [-šte-] — mesto v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko na rieke Ybbse; 24-tis. obyvateľov (2016). Papiernický priemysel, železničné opravovne. Dopravná križovatka.

Amud

Amud — jaskynné nálezisko neandertálskeho človeka pri Tiberiadskom jazere v Izraeli. R. 1961 nájdené kostry štyroch jedincov, medzi nimi aj zvyšky dospelého muža vyššej postavy (173 – 179 cm). Veľká lebka (1 740 cm3) s pomerne malými zubami a naznačeným bradovým výbežkom. Datovanie: 50- až 80-tis. rokov.

Amudarja

Amudarja, gr. Oxos, lat. Oxus — rieka v Strednej Ázii v Uzbekistane a Turkménsku, v dĺžke 300 km hraničná rieka s Afganistanom; vzniká sútokom ľadovcových riek Pjandž (Pamír) a Vachš (Alajský chrbát); dĺžka 1 415 km, rozloha povodia 309-tis. km2, priemerný ročný prietok 2 500 m3/s (najvodnatejšia rieka Strednej Ázie). Preteká púšťovou oblasťou Turanskej nížiny, kde oddeľuje púšte Karakum a Kyzylkum. Tu stráca tretinu vody vyparovaním a vsakovaním. Vyznačuje sa veľkým množstvom splavenín, s tým súvisiacimi zmenami v sieti ramien a veľkou kalnosťou, až 3,3 kg kalu na m3 vody (dvakrát viac ako Níl). Využíva sa na zavlažovanie (Karakumský prieplav a Amu-Bucharský prieplav) v oblasti s pestovaním bavlníka. Ústi do Aralského jazera rozsiahlou, asi 380 km dlhou dvojstupňovou deltou, ktorej mnohé ramená zanikajú v suchých oblastiach a odvádzajú vodu len pri maximálnych vodnostiach. Jarné povodne sú spôsobené topením snehu (apríl – máj), letné topením ľadovcov (jún – júl). Na dolnom toku každoročne zamŕza na 3 – 4 mesiace.

amulet

amulet [lat.] — predmet nosený spravidla na krku alebo zašitý v odeve. Pripisujú sa mu ochranné a iné blahodarné účinky, má chrániť pred zlými démonmi, upírmi, urieknutím, chorobami, zranením, nešťastím ap.

Nosenie amuletov je známe od praveku a bolo rozšírené vo všetkých kultúrach a stupňoch vývinu. Ich pôvod je spojený s ranými formami náboženstva, viera v amulety súvisí s mágiou a fetišizmom. Prvotné amulety boli prírodné predmetmi (kamienky, zvieracie zuby, mušle, kostičky ap.). Neskôr nadobudli esteticko-dekoratívnu funkciu, napr. v podobe šperku (gemy, kamey). Funkciu amuletu plnilo aj maľovanie tela a tetovanie. Na Slovensku sa ako amulety používali nielen medailóny s obrazom kresťanského svätca (→ agnusky, → škapuliar, → ruženec), predmety v tvare ochranných symbolov (srdce, kríž, znaky zvieratníka), ale aj texty zariekaní, hromový kameň a tzv. merindička, uzlík s rozličnými predmetmi, medzi ktorými boli posvätené bylinky, zrnká obilia, soľ, uhlík, minca ap. Amulety nosili prevažne ženy, a to buď stále, alebo pri významných príležitostiach. Viera v účinnosť amuletov pretrvala ojedinele až do súčasnosti. Podobnú funkciu plní aj talizman.

Amundsen, Roald

Amundsen, Roald, 16. 7. 1872 Borge – od 19. 6. 1928 nezvestný — nórsky polárny bádateľ. Od 1898 účastník výskumných polárnych ciest. R. 1903 – 06 ako prvý preplával severozápadnou námornou cestou z Grónska pozdĺž pobrežia Severnej Ameriky na Aljašku a určil polohu sev. geomagnetického pólu. V súboji s R. F. Scottom 15. 12. 1911 dosiahol južný pól v Antarktíde, kde objavil aj neznáme pohorie, ktoré nazval Maud. R. 1918 – 20 sa na škuneri Maud plavil z Nórska pozdĺž sev. pobrežia Európy a Ázie k Beringovmu prielivu. R. 1926 spolu s U. Nobilem preletel na vzducholodi Norge severný pól (krátko po R. E. Byrdovi, ktorý letel lietadlom). Zahynul pri leteckom pátraní po vzducholodi Italia (s kapitánom U. Nobilem a s posádkou). Svoje výskumné cesty opísal v početných knihách. V Arktíde i Antarktíde sú podľa neho nazvané záliv, prieliv, vrch, more a ľadovec.

Amundsenova panva

Amundsenova panva — čiastková hlbokomorská panva Eurázijskej panvy v Arktíde medzi Gakkeľovým chrbtom a Lomonosovovým chrbtom. Dno vypĺňajú morské hlbinné sedimenty – organické ílovité bahná. Prechádza cez ňu severný pól. Maximálna hĺbka 4 485 m. Nazvaná podľa R. Amundsena.

Amundsenovo more

Amundsenovo more — okrajové more v juž. časti Tichého oceána pri brehoch záp. Antarktídy medzi Bellingshausenovým morom a Rossovým morom. Plocha 98-tis. km2, maximálna hĺbka 585 m. Teplota vody na hladine 0,2 – 1,7 °C, priemerná slanosť 32,4 – 34 ‰. Celý rok zamrznuté. Dno pokryté suchozemskými ľadovcovými sedimentmi. Až tretinu pobrežia lemujú ľadovcové bariéry. Žijú tu tulene, tučniaky a veľryby. Do Amundsenovho mora ako prvý doplával J. Cook na prelome 1773 – 74. Nazvané podľa R. Amundsena.

Amundsenov záliv

Amundsenov záliv, angl. Amundsen Gulf, fr. Golfe Amundsen — záliv v Severnom ľadovom oceáne pri brehoch Kanady. Maximálna dĺžka 445 km, šírka 213 km, hĺbka 285 m. Väčšinu roka zamrznutý. Nazvaný podľa R. Amundsena.

Amundsen-Scott

Amundsen-Scott [skot] — americká polárna výskumná stanica v Antarktíde 100 m od južného pólu, v prevádzke od 1957. Nazvaná podľa R. Amundsena a R. F. Scotta.

Amur

Amur, čín. Chej-lung-ťiang, Heilongjiang, oficiálny prepis Heilong Jiang — veľtok vo vých. Ázii, hraničná rieka medzi Ruskom a Čínou; dĺžka 2 864 km (4 416 km so zdrojnicami Šilka a Onon), rozloha povodia 1,843 mil. km2, priemerný ročný prietok v ústí 10 800 m3/s. Vzniká sútokom riek Šilka a Arguň. Jeho povodie zasahuje okrem Ruska a Číny aj do Mongolska. Hydrografická sieť zaberá viac ako 10-tis. riek a 61-tis. jazier. Horný tok má charakter horskej rieky, stredný tok je pokojnejší s výnimkou 150 km dlhého prielomu cez Malý Chingan (Truba). Dolný tok pretína v širokej doline Dolnoamurskú nížinu, rozvetvuje sa na viac ramien a ústi cez Amurský liman do Sachalinského zálivu Ochotského mora. Prítoky: Zeja, Bureja, Amguň (ľavostranné), Sungari, Ussuri (pravostranné).

Amur je typická monzúnová rieka s povodňami počas letných a jesenných monzúnových dažďov. Rozsiahle oblasti trvalo zamrznutej pôdy a bohaté letné monzúnové zrážky spôsobujú vysoký povrchový odtok (400 – 600 l/s/km2) a vysoké kulminačné prietoky (maximálny 32,4 tis. m3/s). Dolný tok zamŕza na štyri mesiace. Jarné ľadochody spôsobujú bariéry so vzdutím hladiny až o 15 m. Významná rieka z hľadiska rybolovu (99 druhov rýb). Splavná po celom toku, dôležitá dopravná tepna Ďalekého východu (prístavy Chabarovsk, Blagoveščensk, Komsomoľsk na Amure).

amur

amur, Ctenopharyngodon — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad kaprotvaré (Cypriniformes), čeľaď kaprovité. Ryby žijúce v povodí rieky Amur (podľa nej nazvané) a v Číne (amur biely, Ctenopharyngodon idella). Majú do 1 m dlhé telo, hmotnosť 30 kg. Živia sa vodnými rastlinami. V 2. pol. 20 stor. bol amur prenesený do mnohých európskych krajín s cieľom spásať vodnú vegetáciu; v Dunaji hrozí možnosť jeho úplnej aklimatizácie.

Amursaná

Amursaná, aj Amarsaná, 1722 – 1757 — ojratské (západomongolské) knieža. Spočiatku oddane slúžil mandžuským chánom, neskôr vlastenec a bojovník proti mandžusko-čínskej nadvláde v Chalche. R. 1755 na čele protimandžuského povstania (1755 – 56), utrpel porážku. R. 1757 ušiel do Ruska, kde zomrel na kiahne.

amúzia

amúzia [gr.] — psychopatologická porucha prejavujúca sa ako komplex príznakov svedčiacich o nedostatočnej alebo nulovej schopnosti vnímať hudbu. Motorická amúzia je neschopnosť vnímať hudobné celky, nerozvinutosť hudobnej pamäti. Senzorická amúzia je spôsobená poruchami pri zmyslovom vnímaní, pri ktorom možno síce vnímať ojedinelé tóny a šumy, nemožno ich však správne reprodukovať (tým menej väčšie celky). Amúzia sa vyskytuje zriedkavo; to, čo sa bežne označuje ako nedostatok hudobného sluchu, nie je amúzia, ale stav, ktorý býva spravidla spôsobený nedostatočne rozvinutými sluchovými a pamäťovými návykmi, resp. nedostatočnou hudobnou výchovou.

amyl

amyl [gr.] — jednoväzbová skupina CH3(CH2)3CH2– formálne odvodená od pentánu odtrhnutím jedného atómu vodíka.

amylázy

amylázy [gr.] — široká skupina enzýmov patriacich do skupiny hydroláz. Štiepia oligosacharidy a polysacharidy (škrob, glykogén, dextríny) tým, že hydrolyzujú ich α-(1→4)-glykozidové väzby. Vzniká glukóza, maltóza a dextríny podľa toho, aký druh amylázy sa na reakcii zúčastňuje. Tri skupiny amyláz (α, β, γ) sa odlišujú v štruktúre, mechanizme účinku a vo výskyte: α-amyláza je prítomná v slinných žľazách, v pankrease živočíchov a v klíčiacom obilí, β-amyláza v rastlinách a γ-amyláza v pečeni živočíchov. Z biotechnologického hľadiska sa α-amylázy delia na enzýmy bakteriálneho a fungálneho pôvodu. Hlavným producentom bakteriálnych α-amyláz je rod Bacillus (Bacillus subtilis, Bacillus amyloliquefaciens, Bacillus stearotheromophylus, Bacillus licheniformis a i.). Producentmi α-amyláz fungálneho typu sú najmä kmene z rodov Aspergillus (Aspergillus oryzae, Aspergillus niger, Aspergillus awamori) a Mucor. β-amyláza je enzým produkovaný zástupcami rodov Bacillus (Bacillus polymyxa, Bacillus cereus, Bacillus megatherium), Streptomyces a Aspergillus. Preparáty s β-amylázovou aktivitou možno použiť na výrobu maltózových sirupov, ktoré majú nízku viskozitu, nekryštalizujú, sú bezfarebné, málo sladké a termostabilné. Využívajú sa v cukrárskom a pekárskom priemysle. Glukoamyláza je γ-amyláza produkovaná zástupcami rodov Aspergillus (Aspergillus awamori, Aspergillus niger, Aspergillus oryzae), Rhizopus, kvasinkami Saccharomyces cerevisiae varieta diastaticus, Schwaniomyces occidentalis, Endomycopsis (Endomycopsis bispora, Endomycopsis fibuligera) a i. Glukoamylázové preparáty sa využívajú pri výrobe sirupov s vysokým obsahom glukózy pre liehovarníctvo, pri výrobe kryštalickej ᴅ-glukózy alebo fruktózových sirupov. V pivovarníctve slúžia na výrobu piva pre diabetikov.

amylofilná rastlina

amylofilná rastlina — rastlina tvoriaca v listoch pri asimilácii asimilačný škrob, ktorý môže vo forme cukrov prejsť do koreňov, hľúz a semien ako zásobný škrob.

amyloidóza

amyloidóza [gr.], amyloidosis — choroba, pri ktorej sa do orgánov (srdce, obličky, slezina, črevo atď.) ukladá amyloid (bielkovina, ktorá vzniká v tele pri rôznych zdĺhavých chorobách – zápaloch, nádorových ochoreniach ap.). Orgány a tkanivá sa po infiltrácii amyloidom stávajú tuhšími a strácajú funkčné schopnosti. Klinický obraz je podmienený poruchami postihnutých orgánov. Diagnostikuje sa histologicky.

amylopektín

amylopektín [gr.] — rozvetvený polysacharid s molekulovou hmotnosťou 0,5 – 20 MDa nachádzajúci sa v škrobe (tvorí obvykle 70 – 90 % jeho obsahu). Makromolekuly amylopektínu tvoria ᴅ-glukózové stavebné jednotky navzájom pospájané α-(1→4)-glykozidovou väzbou. Bočné reťazce sú napojené v polohe 1→6 na každom 20. – 25. glukózovom mére. Približne na 300 glukózových mérov pripadá jedna fosfátová skupina naviazaná v polohe 6. Amylopektín sa vo vode nerozpúšťa, iba silno napučiava, vytvárajúc pastovitú až gélovú konzistenciu. S jódom tvorí červenofialový komplex.

amyloplast

amyloplast [gr.] — špeciálny typ bezfarebného plastidu (leukoplastu) v bunkách zelených rastlín, kde celý objem plastidu vypĺňa škrob; vyskytuje sa najmä v koreňoch, v podzemkoch, v panašovaných častiach listu, v zásobných pletivách.

amylóza

amylóza [gr.] — polysacharid s molekulovou hmotnosťou 10 – 500 kDa nachádzajúci sa v škrobe (tvorí zvyčajne 10 – 30 % jeho obsahu). Vytvára lineárny reťazec zvinutý do tvaru závitnice, v ktorom sú ᴅ-glukózové stavebné jednotky navzájom pospájané α-(1→ 4)-glykozidovou väzbou. Amylóza je rozpustná vo vode, vytvára veľmi viskózne roztoky, z ktorých možno pripraviť tenké ochranné jedlé filmy na niektorých potravinách. S jódom tvorí modrofialový komplex.

Amyntas

Amyntas, genitív Amynta — meno kráľov v starovekej Macedónii z dynastie Argeovcov:

Amyntas I., vládol 540 – 498 pred n. l. Uznal nadvládu perzského kráľa Dareia I. Veľkého, začal však nadväzovať styky aj s Grékmi, najmä s aténskymi Peisistratovcami;

Amyntas III., vládol 392 – 384 a 382 – 370 pred n. l., otec Perdikka III. (Perdikkas) a Filipa II. Macedónskeho. Trónu sa zmocnil po krvavých bojoch, ktoré pokračovali aj za jeho vlády, čo priviedlo Macedóniu takmer do záhuby. Stratil hlavné mesto Pellu, bojoval s Ilýrmi i vlastnými macedónskymi obyvateľmi hôr. Pri moci sa udržal len za podpory významných rodín zo susednej Tesálie. Za jeho vlády sa do krajiny šírili grécke vplyvy;

Amyntas IV., na trón nastúpil 359 pred n. l. po svojom otcovi Perdikkovi III. ako neplnoletý. V bojoch o trón mu prišiel na pomoc strýko Filip, ktorý získal na svoju stranu vojsko, porazil Amyntových súperov, ale zároveň sa dal zvoliť za macedónskeho kráľa (Filip II. Macedónsky).

amzónia

amzónia, Amsonia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zimozeleňovité. Trsovité trvalky s kopijovitými, vajcovitými al. elipsovitými listami a strapcovitými súkvetiami malých modrých lievikovitých kvetov, úplne mrazuvzdorné. Pestuje sa amzónia Tabernaemontanova (Amsonia tabernaemontana).

An

An — sumerský boh nebies totožný s babylonským a asýrskym bohom Anu.

an-

an- [gr.] — predpona s významom ne-, bez-.

ANA

ANA, nem. Amtliche Nachrichtenstelle — rakúska tlačová agentúra založená 1922 ako nástupkyňa rakúsko-uhorskej K. K. Telegraphen-Korrespondenz-Bureau (Korrbüro). Pôsobila do 1938, obnovená 1945, 1946 z nej vznikla APA.

Anabar

Anabar — rieka na severovýchode ázijskej časti Ruska v Jakutsku; dĺžka 939 km, rozloha povodia 100-tis. km2, priemerný ročný prietok 498 m3/s. Pramení v Anabarskom masíve ako Veľká Kuonamka. Tečie v doline so strmými svahmi, po prechode na Severosibírsku nížinu sa dolina rozširuje. Hlavné prítoky: Malá Kuonamka a Udža (pravostranné), Suolema (ľavostranný). Ústi do Anabarského zálivu Mora Laptevovcov. V povodí Anabaru mnoho jazier. Zamŕza na 8 mesiacov. V ústí rybolov, v povodí náleziská diamantov.

anabáza

anabáza, gr. anabasis — pôvodne názov Xenofóntovho diela, v ktorom opisuje pochod 10-tis. gréckych žoldnierov vracajúcich sa z bojov o trón v Perzskej ríši. Po porážke Kýra Mladšieho 401 pred n. l. ich Xenofón doviedol cez vnútrozemie Malej Ázie až k Čiernemu moru. Arrianos tak nazval aj výpravu Alexandra III. Veľkého do Perzie. Prenesene: ťažký a dlhý návrat.