Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 351 – 400 z celkového počtu 602 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

amok

amok [malajsky] — lek. psychóza prejavujúca sa krátkotrvajúcim nečakaným extrémnym motorickým nepokojom s intenzívnou neusmernenou agresivitou. Jej výskyt sa viaže na juhovýchodnú Áziu alebo na malajských migrantov. Povaha choroby nie je celkom objasnená, predpokladá sa účasť epileptických mechanizmov, ako aj kultúrna podmienenosť.

amóm kapulágový

amóm kapulágový, siamský kardamóm, Amomum kapulaga — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď ďumbierovité, vyskytujúci sa v tropickej Ázii a v sev. Austrálii. Jeho aromatické semená sa používajú ako korenie pri výrobe likérov a údenárskych výrobkov.

Amon

Amon — meno boha v starovekom Egypte. Najstaršie písomné doklady o ňom pochádzajú zo Starej ríše, jeho význam postupne vzrastal a počas Novej ríše sa stal štátnym božstvom. Bol zobrazovaný v antropomorfnej podobe, na hlave mal korunu, ktorú tvorili dve vysoké perá. Jeho posvätnými zvieratami boli baran a hus. Centrum jeho kultu sa nachádzalo v Hornom Egypte, predovšetkým vo Wasete (gr. Téby), kde mal postavené chrámy v Karnaku a Luxore, no od začiatku Novej ríše sa stavali aj na ďalších miestach, a to i mimo hraníc Egypta. Amonovo kňazstvo požívalo veľké výsady egyptských kráľov, čím postupne získalo značný ekonomický i politický vplyv. Pokúsil sa ho zlomiť Amenhotep IV. (→ Amenhotep) v rámci svojich rozsiahlych reforiem vrátane náboženskej. Po jeho smrti Amonovo kňazstvo opäť získalo predošlé postavenie a v priebehu 1. tisícročia pred n. l. ovládalo Horný Egypt, postupne však jeho význam začal upadať. Gréci stotožňovali Amona s bohom Diom (Zeus).

amoniak

amoniak [gr. > lat.], čpavok, NH3 — bezfarebný jedovatý plyn štipľavého zápachu, teplota varu −33,4 °C. Molekula amoniaku má tvar trojbokej pyramídy. Kvapalný amoniak je rozpúšťadlo podobné vode. Ľahko sa rozpúšťa vo vode a správa sa ako slabá zásada, preto sa v minulosti vodný roztok amoniaku nesprávne nazýval hydroxid amónny. So silnými kyselinami reaguje za vzniku amónnych solí, reakciou s kovmi vznikajú amidy (→ amidy kovov). Zapálený v zmesi s kyslíkom zhorí. Amoniak je častým ligandom v koordinačných zlúčeninách a vytvára amminkomplexy. Vzniká pri rozklade väčšiny organických látok obsahujúcich dusík. Priemyselne sa vyrába syntézou z prvkov Haberovou-Boschovou metódou, v minulosti sa získaval aj z čpavkových vôd, ktoré sú vedľajším produktom pri výrobe koksu a svietiplynu. Amoniak spolu s kyselinou sírovou a hydroxidom vápenatým tvorí trojicu zlúčenín, ktorých sa vo svete vyrába najväčšie množstvo. Je dôležitý medziprodukt pri výrobe kyseliny dusičnej a dusíkatých a viaczložkových hnojív. Samotný je výborným, najlacnejším a najkoncentrovanejším dusíkatým hnojivom, obsahuje 82,2 % dusíka. Aplikuje sa v kvapalnej forme. Amoniak sa používa v chladiarenskom priemysle a na výrobu výbušnín (nitrocelulóza), syntetických vláken, farbív a plastov. Zriedený vodný roztok amoniaku slúži v domácnostiach ako čistiaci prostriedok.

Amoniak má kľúčové miesto v dusíkovom metabolizme živočíchov. V organizme vzniká rozkladom bielkovín, vylučuje sa obličkami. V prírode je konečným produktom rozkladu živočíšnych a rastlinných bielkovín. Prítomnosť amoniaku v podzemnej vode signalizuje jej znečistenie výkalmi a nedostatočnú samočistiacu schopnosť pôdy. Amoniak pôsobí veľmi dráždivo na sliznice dýchacích ciest, očné spojovky, rohovky a nervový systém, pri vysokých koncentráciách leptá dýchacie cesty a pľúca.

amoniakáty

amoniakáty [gr. > lat.] — kvapalné dusíkaté hnojivá, obsahujú 38,5 – 40,6 % dusíka. Koncentrované dusíkaté hnojivo s obsahom dusíka v čpavkovej i liadkovej forme. Aplikácia hnojiva je vysoko mechanizovaná. Amoniakáty sú aj výbornou dusíkatou zložkou pri výrobe viaczložkových hnojív NPK.

amonifikácia

amonifikácia [gr. > lat.] — biol., ekol. proces mineralizácie (rozkladu) organických látok obsahujúcich dusík (napr. proteíny, nukleové kyseliny, kyselina močová, močovina, chitín ap.), výsledkom ktorých je produkcia amoniaku. Amonifikáciu uskutočňujú baktérie, aktinomycéty a huby v aeróbnych i anaeróbnych podmienkach. Dôležitý je pomer uhlíka a dusíka v rozkladanom substráte. Ak je tento pomer menší než 25 (C : N \(<\) 25), dochádza k uvoľňovaniu amoniaku do prostredia (sprístupnenie, mobilizácia dusíka); ak je pomer vyšší než 25 (C : N \(>\) 25), minerálny dusík sa akumuluje do tiel mikroorganizmov (ochudobnenie prostredia o dusík, imobilizácia dusíka).

amóniové soli

amóniové soli — organické zlúčeniny vznikajúce reakciou amínov s kyselinami alebo terciárnych amínov s halogénalkánmi, všeobecný vzorec R4N+X, kde R je alkyl, aryl alebo vodík a X halogenid alebo anión inej minerálnej kyseliny. Zvyčajne sú to biele kryštalické látky dobre rozpustné vo vode a slabo rozpustné v organických rozpúšťadlách. Amóniové soli sú častými vedľajšími produktmi v chemickom priemysle. Tetraalkylamóniové soli (napr. benzyl(trietyl)amónium-chlorid) sa používajú v organickej syntéze i ako katalyzátory fázového prenosu, t. j. zabezpečujú prenos činidla medzi fázami, napr. prenos anorganických iónov z vodného prostredia do organického rozpúšťadla.

Amonn, Alfred

Amonn, Alfred, 1. 6. 1883 Bruneck, dnes Brunico, Taliansko – 2. 11. 1962 Bern — rakúsky ekonóm, najznámejší predstaviteľ sociálnoprávnej školy politickej ekonómie. Žil vo Švajčiarsku. Odmietal psychologické názory starej rakúskej školy hraničnej užitočnosti, sám však skúmal vzťahy ľudí idealisticky, považoval ich iba za právne formy bez reálneho obsahu; svoje názory najúplnejšie vyložil v zborníku Plná zamestnanosť, inflácia a plánovité hospodárstvo (Vollbeschäftigung, Inflation und Planwirtschaft, 1951).

amónne soli

amónne soli — zlúčeniny obsahujúce amónny katión (amónium, \(\require{mhchem}\ce{NH_4^+ }\)), napr. dusičnan amónny NH4NO3 a chlorid amónny NH4Cl. Pripravujú sa reakciou amoniaku s príslušnou kyselinou; štruktúrou a rozpustnosťou sa podobajú soliam alkalických kovov, najmä draselným. Viaceré sa používajú ako hnojivá.

Amontons, Guillaume

Amontons [-ton], Guillaume, 31. 8. 1663 Paríž – 11. 10. 1705 tamže — francúzsky prírodovedec, zememerač, staviteľ a fyzik, člen Francúzskej akadémie. Zaoberal sa dynamikou plynov, ako prvý rozvíjal predstavu o tepelnom pohybe látky. Vynašiel teplomer vzduchu, zaoberal sa zlepšovaním čerpadiel, tlakomerov, teplomerov. R. 1695 postavil v Paríži optický telegraf, 1699 navrhol parnú turbínu.

Amor

Amor, lat. aj Cupido, slov. Kupido, gr. Erós — rímsky boh lásky totožný s gréckym Erótom. Podľa gréckej mytológie syn boha vojny Area (Arés) a bohyne lásky a krásy Afrodity. Bol vyzbrojený lukom a šípmi, ktorými zasahoval bohov i ľudí do srdca a spôsoboval im problémy. Najčastejšie ho zobrazovali ako mladého okrídleného muža, neskôr ako okrídlené dieťa. Zamiloval sa do smrteľníčky Psychy (→ Amor a Psycha).

Amor

Amorasteroid číslo 1 221 objavený 1932 Eugènom Josephom Delportom (*1882, †1955) v observatóriu v Uccle (dnes v aglomerácii Bruselu) v Belgicku. Ako predstaviteľ asteroidov tesne sa približujúcich k dráhe Zeme zvonka patrí do skupiny NEA. Veľká polos jeho dráhy je 1,92 AU, sklon dráhy k rovine ekliptiky 11,9°, vzdialenosť perihélia 1,08 AU, vzdialenosť afélia 2,76 AU.

amoralizmus

amoralizmus [gr. + lat.] — koncepcia (resp. osobnostný, súkromný postoj) spočívajúca v odmietnutí (z filozofických, náboženských, sociálnych či psychologických príčin) potreby uznávať a uplatňovať akýkoľvek systém morálky. S amoralizmom sa možnostretnúť napr. u niektorých sofistov v antike, vo viacerých kacírskych hnutiach stredoveku, u N. Machiavelliho, v opise prirodzeného stavu človeka T. Hobbesa, u F. Nietzscheho alebo aj u anarchistov ap. V niektorých z uvedených prípadov nejde o dôsledný amoralizmus, ale iba o neuznanie dobových mravných sústav bez schopnosti navrhnúť iné.

Praktickou formou amoralizmu je stanovisko jednotlivca či spoločnosti, ktorí síce teoreticky uznávajú určitú sústavu morálnych zásad, ale vo svojej činnosti ju bezohľadne porušujú.

amorálnosť

amorálnosť [gr. + lat.] — nedostatok mravného vedomia a konania u človeka.

Amor a Psycha

Amor a Psycha, gr. Erós a Psýché — príbeh lásky boha Amora k smrteľníčke Psyche, ktorá krásou zatienila aj bohyňu Afroditu. Tá ju za trest chcela zabiť, jej syn Amor (Erós) sa však do Psychy zamiloval a žil s ňou. Afrodita sa s tým nemohla zmieriť a chcela Psychu zničiť. Uložila jej preto nesplniteľné úlohy, nakoniec mala priniesť z podsvetia od bohyne Persefony škatuľku, v ktorej bol uložený spánok smrti. Keď zvedavá Psycha škatuľku otvorila, spánok smrti ju ovanul. Amor ju však zachránil, Zeus ju na jeho žiadosť urobil nesmrteľnou a dal mu ju za manželku. Jeden z najobľúbenejších mytologických príbehov, umelci ho často stvárňovali v najrôznejších podobách (sochárske diela od A. Canovu a A. Rodina, Raffaelove fresky, Apuleiov príbeh o láske Amora a Psychy v románe Premeny čiže Zlatý somár).

amor Dei intellectualis

amor Dei intellectualis [-lek-; lat.] — rozumová láska k Bohu; v Spinozovej etike najvyššia blaženosť, ktorú možno dosiahnuť prekonaním afektov a vášní. Samo poznanie sa stáva vášňou. Rozumová láska k Bohu je časťou lásky, ktorou Boh miluje sám seba.

Amorejci

Amorejci, Amoriti, akkadsky Amurrum — súhrnný názov viacerých západosemitských kmeňov, ktoré sa delili na dve hlavné skupiny: severnú (Sim’aliti, synovia ľavice) a južnú (Jaminiti, synovia pravice). Spočiatku prevažne kočovné kmene, ktoré približne v pol. 3. tisícročia začali prenikať k strednému toku Eufratu, do sýrsko-palestínskej kultúrnej oblasti a do Mezopotámie; doložené sú v 2. pol. 3. tisícročia na klinopisných tabuľkách nájdených v mezopotámskych archívoch, ale aj v archíve v sýrskej Eble (→ Tell Mardich). Severná skupina sa usádzala najmä v oblasti Mari, na strednom toku Eufratu a v severných regiónoch Sýrie, južná predovšetkým v južnej Mezopotámii, najmä v okolí mesta Sippar v severnej Babylonii. Koncom 3. a začiatkom 2. tisícročia pred n. l. ovládli Amorejci drobné mestské štáty v severnej a strednej časti Mezopotámie (napr. Mari, → Jamchad), ich dominanciu v južnej Mezopotámii (Babylonii) uľahčil pád III. dynastie z Uru (krátko po 2000 pred n. l.). Zmocnili sa vlády v jednotlivých mestských štátoch (→ Sumer) a do veľkej miery sa prispôsobili tamojšej vyspelej civilizácii. Ich náčelník Sumu-abum založil v Babylone dynastiu (I. dynastia z Babylonu; → Babylonia), ktorej šiesty kráľ Chammurapi sa stal najmocnejším panovníkom Starobabylonskej ríše; od Amorejcov odvodzovalo svoj pôvod viacero vtedajších vládnucich rodov v Mezopotámii. Epocha Amorejcov v dejinách Mezopotámie sa skončila pádom Starobabylonskej ríše (1595 pred n. l. ju vyvrátili Chetiti).

Jazyk Amorejcov, amorejský jazyk, nie je presne známy, pretože v písomnom styku používali akkadčinu (→ akkadský jazyk), prípadne iné jazyky. Rekonštruuje sa prevažne z vlastných mien zapísaných v sumerských a akkadských textoch. Významný je napr. rozsiahly archív s tisíckami listov a s ďalšími písomnosťami objavený v Mari, obsahujúci množstvo faktov o tomto amorejskom mestskom štáte za vlády kráľa Zimri-Lima.

amorfná látka

amorfná látka — látka, ktorá na rozdiel od kryštalickej látky nemá pravidelnú priestorovú štruktúru. Jej prechod z tuhého skupenstva do kvapalného je postupný, bez charakteristickej teploty topenia. Účinkom dlhodobého mechanického napätia má často vlastnosti pomalého toku (creep), preto sa niekedy považuje za podchladenú kvapalinu s veľmi vysokou viskozitou. V prírode sa vyskytujú amorfné látky oveľa zriedkavejšie ako kryštalické látky. Obyčajne sú to látky tvorené makromolekulami (asfalt, živice, polyméry) alebo látky, ktoré vznikli rýchlym ochladením taveniny (sklá, kovové sklá).

amorfný

amorfný [gr.] — nemajúci tvar, beztvarý.

amorfný typ jazyka

amorfný typ jazyka — typ jazyka bez gramatických morfém, kde hrá dôležitú úlohu pevný slovosled. V slovenčine ako amorfné možno označiť nesklonné adjektíva (fajn, extra) a substantíva (kupé, safari).

amorfofalus

amorfofalus [gr.], Amorphophallus — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď áronovité. Pôvodne z tropickej Ázie, známych 200 druhov. Trvalky, v pôde s hľuzami a s výrazným súkvetím – šúľkom, obaleným zväčšeným listeňom – tulcom. V skleníkoch sa pestuje amorfofalus Rivierov (Amorphophallus rivieri, Amorphophallus konjac) s plochými červenohnedými tulcami na dlhej stonke. Po odkvitnutí vyrastie jeden veľký laločnatý list.

Amorim, Enrique

Amorim, Enrique, 25. 7. 1900 Salto – 28. 7. 1960 tamže — uruguajský spisovateľ. Autor viacerých vidieckych románov, z ktorých vyniká Vidiečan Aguilar (El paisano Aguilar, 1934) s mnohými regionalistickými prvkami (opisy prírody, analfabetizmus, dialekt) o neistom znovuhľadaní stratených koreňov. Prostý námet je rozvrhnutý do viacerých voľne pospájaných epizód, ktorých najcennejšou zložkou sú bystré postrehy hlavného hrdinu. V románe Kára (La carreta, 1932) fabuluje zvyk miestnych žien obchádzať na káre vidiek a praktizovať prostitúciu.

Ďalšie diela: romány Nerovný vek (La edad despareja, 1938), Kôň a jeho tieň (El caballo y su sombra, 1941), Mesiac vyrástol z vody (La luna se hizo con agua, 1944), Veľtrh podvodníkov (Feria de farsantes, 1952), Divosi (Los montaraces, 1957) Ústie (La desembocadura, 1958), politické romány Deväť mesiacov nad Nequénom (Nueve lunas sobre Neuquén, 1946), Víťazstvo neprichádza samo (La victoria no viene sola, 1952), básnické zbierky Dvadsať rokov (Veinte años, 1920), Návštevy v nebi (Visitas al cielo, 1929), Päť uruguajských básní (Cinco poemas uruguayos, 1935), Sonety lásky v októbri (Sonetos de amor en octubre, 1954), zbierky poviedok Amorim (1923), Námestie kár (La plaza de las carretas, 1937), esej Quiroga, ako som ho poznal (El Quiroga que yo conocí, 1983).

amoroso

amoroso [-rózo; tal.] — hud. ľúbostne.

Amoros y Ondeano, Francisco

Amoros y Ondeano, Francisco, markíz, 1770 – 8. 8. 1848 — španielsky dôstojník, bonapartista, veliteľ vojenského telovýchovného ústavu v Madride. Po porážke Napoleona I. Bonaparta emigroval do Paríža, kde 1820 založil vojenský telovýchovný ústav, do jeho zrušenia 1837 jeho riaditeľ, neskôr majiteľ súkromného ústavu, v ktorom zaviedol lekársku kontrolu cvičencov a telesnú výchovu budoval na vedeckom základe. Autor Príručky telesnej, gymnastickej a morálnej výchovy (Manuel d’éducation physique, gymnastique et morale, 1830).

amortizácia

amortizácia [lat. > fr.] — umorovanie, umorenie;

1. ekon. označenie používané vo viacerých významoch: amortizácia cenných papierov — vyhlásenie cenných papierov za neplatné v dôsledku ich straty, krádeže ap.; amortizácia kapitálu — postupné umorenie (znižovanie hodnoty) základného kapitálu (strojov, budov) uskutočňované v peňažnej forme periodickým odpisovaním sumy zodpovedajúcej hodnote opotrebovania základného kapitálu. Nevyhnutnosť postupného znižovania hodnoty základných prostriedkov v dôsledku ich opotrebenia vyplýva zo špecifík používania týchto prostriedkov vo výrobnom procese. Fungujú počas mnohých výrobných cyklov a postupným opotrebúvaním strácajú hodnotu, ktorá sa prenáša do hodnoty výrobkov. Opotrebenie základných prostriedkov je dvojaké: fyzické a morálne. Fyzické opotrebenie nastáva používaním výrobného zariadenia vo výrobnom procese, prípadne aj jeho nečinnosťou (pôsobenie vlhkosti, prachu ap.). Morálne opotrebenie vedie k znehodnocovaniu výrobného zariadenia nezávisle od obdobia a intenzity jeho používania v dôsledku rastu spoločenskej produktivity práce (rovnaké alebo analogické stroje a zariadenia možno kúpiť za nižšiu cenu) alebo rozvoja vedy a techniky (existencia výkonnejších strojov a zariadení). Amortizácia sa prenáša do hodnoty výrobkov (cien). Vystupuje ako nákladová položka, ktorá sa pri výpočte výkonnosti ekonomiky nezahŕňa do čistého domáceho produktu (ČDP); amortizácia obligácie — postupné umorenie dlhu periodickými splátkami alebo výkupom dlhu; daňová amortizácia — presun dane zmenšením ceny nejakého majetku o sumu kapitalizovanej dane; urýchlená amortizácia, angl. accelerated depreciation — finančná politika umožňujúca rýchlejšie odpisovanie základných fondov, dlhodobých a krátkodobých prostriedkov. Má veľa zástancov, pretože chráni podniky pred morálnym opotrebením základných fondov, vytvára podmienky na urýchlené zavádzanie novej technológie a novej techniky vôbec;

2. práv. procesnoprávny inštitút, ktorého účelom je umorenie listín. Význam amortizácie spočíva v tom, že poskytuje právnu ochranu každému, kto by mohol byť poškodený stratou alebo zničením listiny, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva a ktorú nemožno nahradiť (cenné papiere). Ak sú splnené zákonné podmienky, príslušný orgán, spravidla súd, v konaní o umorenie listiny (v amortizačnom konaní) vyhlási stratenú alebo zničenú listinu za umorenú (amortizovanú), čím je listina zbavená právnej záväznosti. Rozhodnutie o umorení nahrádza listinu dovtedy, kým osoba, ktorú listina zaväzuje, nevydá za ňu oprávnenej osobe náhradnú listinu.

amortizačný fond

amortizačný fond — fond na obnovu kapitálu vytváraný postupným periodickým odpisovaním a nahrádzaním hodnoty fyzicky a morálne opotrebovaného fixného kapitálu peňažnými kvótami zodpovedajúcimi rozsahu opotrebovania.

Amos

Amos — jeden z malých starozákonných prorokov, pastier. Pochádzal z mesta Tekóa južne od Betlehema, ako prorok pôsobil za kráľa Járobeáma II. (787 – 747 pred n. l.) najmä v Bételi. Vystupoval proti sociálnej nespravodlivosti, tyranii, hýrivému životu, uctievaniu boha Baala a iných bohov, začo predpovedal strašný trest. Bol prvým píšucim prorokom (Kniha proroka Amosa; skratka Am; → Biblia).

Amosov, Ivan Afanasievič

Amosov, Ivan Afanasievič, 12. 11. 1800 Archangeľsk – 1. 6. 1878 — ruský lodný inžinier, 1872 generál. Postavil (1846 – 48) v Rusku prvú námornú loď s parným strojom a lodnou skrutkou, ako aj veľa vojenských plavidiel.

amoxidácia

amoxidácia [gr.] — spôsob výroby nitrilov reakciou uhľovodíkov s amoniakom a kyslíkom. Amoxidáciou metánu pri vysokých teplotách (1 000 – 1 300 °C) katalyzovanou kovmi (platina, ródium) sa vyrába kyanovodík HCN. Amoxidáciou propénu sa vyrába akrylonitril, vedľajšími produktmi sú kyanovodík a acetonitril CH3C≡N. Z metylaromátov pri 400 °C a v prítomnosti katalyzátora oxidu vanadičného V2O5 vznikajú aromatické nitrily, napr. ftalodinitril, ktorý je surovinou na výrobu ftalokyanínov.

ampelografia

ampelografia [gr.] — náuka, ktorá sa zaoberá štúdiom a opisom morfologických a biologických charakteristík druhov a kultivarov viniča hroznorodého (Vitis vinifera). Existujú rôzne systémy klasifikácie: podľa príslušnosti ku geograficko-ekologickej skupine, podľa fenologickej a pestovateľskej charakteristiky, z hľadiska úrody a kvality, pôvodu a areálu rozšírenia, taxonomických znakov. Ampelografia uvádza škodlivé činitele, najmä odolnosť proti chorobám a škodcom, ako aj využiteľnosť druhov a kultivarov z hospodárskeho hľadiska. Rozlišuje sa všeobecná a špeciálna ampelografia.

ampér

ampér, zn. A — jednotka elektrického prúdu, jedna zo siedmich základných jednotiek sústavy SI. Predstavuje prúd, pri ktorom prierezom vodiča za sekundu pretečie elektrický náboj veľkosti 1 coulomb, čo je náboj približne 6,24 · 1018 elektrónov. V súčasnosti sa pri ampéri používa definícia z roku 1948: ampér je taká veľkosť konštantného elektrického prúdu, ktorý pri pretekaní dvoma priamymi rovnobežnými nekonečne dlhými vodičmi so zanedbateľným kruhovým prierezom, vzdialenými 1 meter od seba vo vákuu vytvára medzi nimi silu 2 · 10-7 newtona na meter ich dĺžky. Elektrický prúd veľkosti približne 1 A preteká 200 W žiarovkou napájanou zo siete 220 V. Nazvaná podľa A.-M. Ampèra.

ampérhodina

ampérhodina [vl. m. + slov.], zn. A · h — jednotka elektrického náboja, ktorou sa vyjadruje kapacita akumulátora, t. j. schopnosť istý čas dodávať elektrický prúd: 1 A · h = 3 600 C. Napr. údaj 36 A · h na akumulátore znamená, že nabitý akumulátor môže dodávať prúd veľkosti 1 A počas 36 hodín, 2 A počas 18 hodín ap.

ampérometrická titrácia

ampérometrická titrácia — elektrochemická analytická metóda, pri ktorej sa bod ekvivalencie titrácie určuje z charakteristického bodu titračnej krivky (závislosť meraného prúdu od objemu pridaného titrantu). Tvar titračnej krivky závisí od toho, ktorá zložka titračnej reakcie (titrovaná látka, odmerný roztok alebo produkt reakcie) je elektrochemicky aktívna (zúčastňuje sa elektrochemickej reakcie). Hodnota meraného prúdu je daná koncentráciou tej látky, ktorá elektrochemicky reaguje na indikačnej elektróde. Ampérometrická titrácia sa obyčajne uskutočňuje v usporiadaní s jednou indikačnou a jednou referenčnou elektródou, medzi ktorými je vnútené konštantné napätie. Ako indikačná elektróda, na ktorej sa elektrochemicky aktívne látky oxidujú alebo redukujú, sa používajú rotačné alebo vibračné elektródy (napr. rotačná disková elektróda), elektróda ľubovoľného tvaru v miešanom titrovanom roztoku alebo ortuťová elektróda (polarografická alebo polarometrická titrácia). Niekedy sa na sledovanie titrácie používajú dve rovnaké indikačné elektródy (najčastejšie platinové) polarizované konštantným rozdielom potenciálov (biampérometrická titrácia). Pre ampérometrickú titráciu s dvoma polarizovanými elektródami, keď v bode ekvivalencie prestane systémom pretekať prúd, sa používal v súčasnosti neodporúčaný názov titrácia dead stop (titrácia do mŕtveho bodu). Ampérometrickú indikáciu možno použiť na sledovanie titrácií, pri ktorých je elektroaktívnou látkou titrand, titrant alebo produkt titračnej reakcie. Ampérometrická titrácia je veľmi citlivá metóda; dajú sa ňou stanoviť roztoky s koncentráciou 10−4 – 10−6 M.

ampérostat

ampérostat [vl. m. + gr.], galvanostat — napätím riadený zdroj prúdu, ktorý udržuje v elektrickom obvode konštantný prúd bez ohľadu na prípadné zmeny odporu v obvode. Používa sa ako zdroj konštantného prúdu v elektrochemických meraniach (chronopotenciometria, coulometrická titrácia). Jednoduchý ampérostat je nastaviteľný vysokoohmový rezistor zapojený v sérii so zdrojom jednosmerného napätia. V súčasnosti sa galvanostat konštruuje pomocou operačného zosilňovača v neinvertujúcom zapojení.

Ampèrova sila

Ampèrova sila — sila \(F\), ktorou pôsobí magnetické pole na vodič, ktorým tečie elektrický prúd. Závisí od veľkosti prúdu \(I\) a magnetickej indukcie \(B\) podľa vzťahu \(F = IBL \sin \alpha\), kde \(L\) je dĺžka vodiča a \(\alpha\) je uhol, ktorý zviera smer prúdu s magnetickými indukčnými čiarami. Smer, v ktorom Ampèrova sila pôsobí, možno určiť Flemingovým pravidlom. Nazvaná podľa A.-M. Ampèra.

Ampèrovo pravidlo

Ampèrovo pravidlo, pravidlo pravej ruky — pravidlo udávajúce smer magnetických indukčných čiar v okolí vodiča: Ak priložíme palec pravej ruky k vodiču v smere prúdu, zahnuté prsty ukazujú smer magnetických indukčných čiar. Nazvané podľa A.-M. Ampèra.

Ampèrov silový zákon

Ampèrov silový zákon

1. fyzikálny zákon vyjadrujúci silu, ktorou na seba pôsobia dva vodiče, ak nimi preteká elektrický prúd. V špeciálnom prípade dvoch rovnobežných vodičov, ktorými pretekajú rovnako orientované prúdy \(I_1\) a \(I_2\), z Ampérovho silového zákona vyplýva, že vodiče sa priťahujú silou \(F = \frac{\mu_0}{4\pi}\frac{I_1I_2}{r}L\), kde \(r\) je vzájomná vzdialenosť vodičov a \(L\) ich dĺžka. Ampèrov silový zákon umožňuje definovať základnú jednotku elektrického prúdu 1 ampér (A). Nazvaný podľa A.-M. Ampèra.

2. fyzikálny zákon vyjadrujúci silu pôsobiacu na vodič, ktorým prechádza elektrický prúd \(I\) a ktorý je umiestnený v magnetickom poli s indukciou \(\vec{B}\). Celková sila \(\vec{F} = I \int_L {\textrm d}\vec{l}\times\vec{B}\) (integračná dráha \(L\) smeruje pozdĺž vodiča) má pôvod v Lorentzovej sile, ktorou magnetické pole pôsobí na nosiče elektrického prúdu vo vodiči.

Amphipithecus mogaungensis

Amphipithecus mogaungensis [-fipitekus -zis], amfipitek — fosílny primát z čeľade parapitekovité (Parapithecidae), jeden z najstarších (40 – 44 mil. rokov) úzkonosovcov (→ Catarrhini) Starého sveta. Dva zlomky sánky so zubami nájdené v Mjanmarsku (bývalá Barma) 1923 a 1985.

Amphitrite

Amphitrite [emfitrajt] — asteroid číslo 29 objavený 1854 nemeckým astronómom Albertom Marthom (*1828, †1897) v súkromnom observatóriu South Villa Observatory v Londýne. Patrí medzi 10 najjasnejších asteroidov. Je z hlavného pásu; veľká polos dráhy Amphitritu je 2,55 AU, sklon dráhy k rovine ekliptiky 6,1°.

ampicilín

ampicilínantibiotikum so širokým spektrom účinku zo skupiny polosyntetických penicilínov účinné predovšetkým na grampozitívne koky (najmä streptokoky) a paličky a na mnohé gramnegatívne paličky. Vedľajšie účinky: nevoľnosť, vracanie, hnačka, niekedy aj alergické reakcie. Používa sa najmä na liečbu infekcií žlčových ciest, močového mechúra a zápalov vnútrosrdia.

amplidyn

amplidyn [lat. + gr.] — elektrický dvojstupňový rotačný zosilňovač; v podstate jednosmerný stroj s dvoma súpravami kief na komutátore kotvy. Pracuje s priečnym magnetickým poľom, čo znamená, že pomerne slabým budením hlavných pólov statora sa vzbudí prúd v skratovanej kotve, ktorej pole budí v pôvodnej osi kotvy napätie využívané v regulačných obvodoch strojov. Výstupný prúd môže dosiahnuť až desaťtisícnásobok pôvodného budiaceho prúdu. Vzhľadom na technický pokrok v elektronike sa v súčasnosti používa zriedkavo.

amplifikácia

amplifikácia [lat.] — zmnoženie počtu kópií chromozómových nukleotidových sekvencií alebo extrachromozómovej molekuly DNA (→ deoxyribonukleotidová kyselina).

amplitúda

amplitúda [lat.] — maximálna hodnota periodicky sa meniacej veličiny počas jednej periódy (doby kmitu, → doba), napr. amplitúda výchylky kmitavého pohybu, jeho rýchlosti alebo zrýchlenia, tlaku, teploty, napätia, prúdu.

amplitúda meteorologického prvku

amplitúda meteorologického prvku — rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou, ktorú dosiahne meteorologický prvok za určitý časový interval: za deň, za mesiac alebo za rok (denná, mesačná, príp. ročná amplitúda meteorologického prvku). Rozdiel medzi absolútnym maximom a minimom, ktoré dosiahol meteorologický prvok za celé obdobie merania alebo za určitý počet rokov, je absolútna amplitúda meteorologického prvku.

amplitúda reliéfu

amplitúda reliéfu, energia reliéfu, vertikálna členitosť reliéfu — morfometrický parameter vyjadrujúci rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom reliéfu malého územia. Najčastejšie sa určuje pre pravidelné plochy (štvorce, kruhy) ako rozdiel maximálnej a minimálnej nadmorskej výšky v nich. Vyjadruje rozčlenenie reliéfu vo vertikálnom smere (preto sa používa aj termín vertikálna členitosť) a s jej rastom stúpa gravitačná energia využiteľná pri geomorfologických procesoch (preto sa používa i termín energia reliéfu).

amplitúda rozptylu

amplitúda rozptylu — komplexná matematická funkcia charakterizujúca proces vzájomnej interakcie zrážajúcich sa atómových jadier alebo subjadrových častíc. Druhá mocnina absolútnej hodnoty amplitúdy rozptylu je priamo úmerná pravdepodobnosti rozptylu častíc pod daným uhlom vyjadrenej diferenciálnym účinným prierezom alebo celkovej pravdepodobnosti rozptylu pri určitej energii vyjadrenej celkovým účinným prierezom. V kvantovej mechanike je amplitúda rozptylu určená vlnovou funkciou rozptýlených častíc (→ rozptyl častíc, → účinný prierez).