Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 301 – 350 z celkového počtu 602 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

amidíny

amidíny [gr.] — dusíkaté organické zlúčeniny všeobecného vzorca (R je alkyl alebo aryl) obsahujúce amino- (NH2) aj iminoskupinu (NH). Pomerne silné organické zásady. Sú málo stále, vo vodnom roztoku sa rýchlo hydrolyzujú na amidy. Pripravujú sa z iminoéterov R–C(=NH)OR’ alebo iminochloridov R–C(=NH)Cl pôsobením amoniaku alebo amínov. Sú významnými medziproduktmi organických syntéz. Acetamidín (R = CH3) je surovinou pri výrobe vitamínu B1. Aromatické amidíny majú akaricídne účinky.

amidizmus

amidizmus [čín. > jap. + gr. > lat.] — smer v čínskom a japonskom buddhizme zameraný na uctievanie buddhu Amitábhu (čín. E-mi-tchuo-fo, Emituofo; v japonskom buddhizme buddha Amida, jap. Amida-bucu). Východiskom učenia je sanskritský spis Dielo o raji (Sukhávatí-vjúhah), ktorý opisuje Amitábhov život a jeho 48 sľubov, že uspokojí všetky možné potreby ľudstva. Pôvodné názory mahájánového buddhizmu (→ mahájána) sa okolo 130 n. l. misijnou cestou dostali do Číny, kde sa rýchlo udomácnili. Svojou metafyzikou i filozofickými a etickými názormi v mnohom konvenovali čínskemu taoizmu, preto sa jeho vyznávači v Číne čoskoro pokúšali o ich syntézu. Mahájánový buddhizmus tu pod vplyvom špecifických čínskych svetonázorových predstáv prekonal zásadné nábožensko-filozofické premeny a vo 4. stor. sa vďaka učeniu mnícha Chuej-jüana (Huiyuan, *334, †416) pretransformoval v Číne na amidizmus (kult buddhu Amitábhu). R. 402 vznikla prvá špecifická čínska odnož buddhizmu, sekta Čistej krajiny (Ťing-tchu). V čínskych duchovných podmienkach dostal Amitábha zároveň aj ženskú podobu – bol stotožňovaný s bohyňou milosrdenstva Kuan-jin. Napokon v 7. stor. došlo v Číne k definitívnemu prerodu indického mahájánového buddhizmu na novú, špecifickú čínsku podobu – čchan-buddhizmus, ktorý sa tam spolu s amidizmom udržal aj po prenasledovaní buddhizmu (845).

Do Japonska preniklo uctievanie Amitábhu (Amidu) v 10. stor. V 12. stor. uviedol mních Hónen sektu Čistej krajiny (džódo-šú), pre ktorú má veľký význam učenie o pekle a raji. Svojim prívržencom sľubuje spásu prostredníctvom tzv. nenbucu, t. j. opakovania vety Namu Amida-bucu (Sláva Amidovi-buddhovi, zo sanskritského Namó Amitábha-buddhája). Hónenovo učenie rozvinul jeho žiak Šinran o myšlienku úplnej odovzdanosti sa do Amidovej spásnej moci, ktorá pojme dobrých i hriešnych. Z tejto vetvy vznikla samostatná pravá sekta Čistej krajiny (džódo-šinšú) populárna najmä medzi roľníkmi, neskôr nazývaná sekta Jediného smerovania (ikkó-šú). V priebehu ďalšieho vývoja vznikla v 13. stor. sekta Nepretržitosti (dži-šú), ktorú založil mních Ippen; mala vplyv najmä na chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Amidizmus vo veľkej miere ovplyvnil japonské výtvarné umenie i architektúru. Predstava Západného raja inšpirovala v Japonsku vznik niekoľkých parkových šľachtických sídel, predovšetkým fudžiwarovského letného paláca Bjódóin v Udži, (neskorší Kláštor rovnosti,11. stor.) s dodnes zachovanou Amidovou svätyňou (Pavilón Fénixov s 3 m vysokou Amidovou sochou na lotosovom tróne od majstra Džóčóa) a paláca šóguna Ašikagu Jošimicua v Sev. vrchoch pri Kjóte (14. stor.) so slávnym Zlatým pavilónom.

amidokomplexy

amidokomplexy [gr. + lat.] — komplexy, v ktorých sa na centrálny atóm koordinačnou väzbou viaže amidový ión \(\require{mhchem}\ce{NH_2^-}\) ako ligand. Vznikajú napr. protolytickou reakciou amminkomplexov s hydroxidovými iónmi. Amidokomplexy sa nedajú pripraviť substitučnou reakciou vo vodnom prostredí, pretože amidový ión je vo vode veľmi silnou zásadou, ktorá reaguje s vodou za vzniku amoniaku NH3.

amidopyrín

amidopyrín [gr.] — organická zlúčenina s analgeticko-antipyretickým účinkom používaná v lekárstve.

Ami du peuple

Ami du peuple, L’ — názov viacerých francúzskych periodík. Najznámejšie sú: radikálno-revolučné periodikum, vydávané J. P. Maratom (1789 – 93), republikánske, vydávané 1848 Françoisom-Vincentom Raspailom (*1794, †1878) , a denník, vydávaný F. Cotym 1928 – 37.

amidy kovov

amidy kovov — zlúčeniny kovov, ktoré obsahujú anión \(\require{mhchem}\ce{NH_2^-}\), napr. amid sodný NaNH2 a amid nikelnatý Ni(NH2)2. Amidy kovov sú tuhé kryštalické látky, ktoré sa väčšinou pripravujú reakciou kovu s amoniakom pri zvýšenej teplote alebo v prítomnosti katalyzátora, ako aj reakciou solí kovov s amidom alkalického kovu v kvapalnom amoniaku:

AgNO3 + KNH2 → AgNH2 + KNO3 .

Amid sodný je významným činidlom v organickej syntéze a používa sa aj na výrobu kyanidu sodného NaCN.

amidy kyselín

amidy kyselín — deriváty karboxylových kyselín, v ktorých je hydroxylová skupina OH nahradená skupinou NH2 (R1CONH2) alebo NHR´ (R1CONHR´), alebo NRR´ (R1CONRR´); R a R´ je alkyl, resp. aryl. Primárne amidy sú okrem formamidu (amidu kyseliny mravčej) kryštalické látky rozpustné vo vode, pričom rozpustnosť vo vode klesá s rastúcim počtom atómov uhlíka (prevláda lipofilný charakter uhlíkového reťazca). Vodíky amidoskupiny CONH2 sú dosť kyslé, čo sa využíva pri alkylácii a pri Hofmannovom odbúraní amidov. Zahrievaním s koncentrovanými kyselinami alebo zásadami dochádza k hydrolýze amidov na kyseliny, dehydratáciou amidov kyselín vznikajú nitrily a redukciou s LiAlH4 príslušné amíny. Amidy kyselín sa pripravujú reakciou karboxylových kyselín alebo ich funkčných derivátov (esterov a halogenidov kyselín) s amoniakom NH3, resp. s amínmi. Priemyselne sa vyrábajú aj suchou destiláciou amóniových solí kyselín. Používajú sa v organickej syntéze. K amidom kyselín patria aj deriváty anorganických kyselín, v ktorých skupina NH2 nahradila skupinu OH v anorganickej kyseline, napr. kyselina amidosírová NH2HSO3 a diamid kyseliny sírovej (NH2)2SO2. Vnútromolekulové amidy sa nazývajú laktámy.

Amiens

Amiens [amjen] — mesto v sev. Francúzsku v metropolitnom regióne Hauts-de-France na rieke Somme, administratívne stredisko departementu Somme; 133-tis. obyvateľov (2013). Priemysel textilný, odevný, strojársky, potravinársky, kožiarsky, chemický (výroba pracích prostriedkov), nábytkársky. Dopravná križovatka, cestné a železničné spojenie s Parížom a Lyonom.

Pôvodne keltské mesto Samarobriva, v rímskom období nazývané Ambianum. Od 9. stor. stredisko grófstva Amiens pripojeného 1190 ku kráľovskej doméne. Biskupstvo doložené 511, jeho presné hranice stanovené 1308. R. 1117 dostalo Amiens mestské práva, od 13. stor. jedno z najväčších francúzskych miest (okolo 20 tisíc obyvateľov) s významnou textilnou výrobou (od 11. stor.) a jedno z najbohatších miest v záp. Európe. V 13. – 15. stor. tam sídlili významné iluminátorské dielne, v 16. a najmä 17. stor. významné centrum produkcie gobelínov. R. 1435 – 63 a 1468 – 77 ovládané burgundskými vojvodami, 1597 okupované Španielmi. R. 1802 tam bol uzavretý Amienský mier. Počas 1. svet. vojny bolo mesto ohrozené nemeckou ofenzívou (1918), ktorá sa usilovala oddeliť francúzske a britské vojská na Somme.

Stavebné pamiatky: gotická katedrála Notre-Dame (Katedrálna bazilika Panny Márie z Amiens, francúzsky Basilique Cathédrale Notre-Dame d'Amiens), najväčšia katedrála vrcholnej gotiky a zároveň jeden z najväčších kostolov vo Francúzsku, 1981 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Vybudovaná po požiari 1218 v dvoch hlavných stavebných kampaniach medzi 1220 – okolo 1270 (alebo 1269) na mieste staršieho biskupského sídla, katedrály (okolo 850) a neďaleko sa nachádzajúceho Kostola sv. Firmina (okolo 850; sv. Firmin, †okolo 303, ranokresťanský mučeník a legendárny prvý biskup Amiensu). Od konca 13. stor. a v 14. stor. boli vybudované viaceré bočné kaplnky, od 1336 veže záp. fasády (ukončené 1403), koncom 15. – zač. 16. stor. doplnený oporný systém chóru, 1528 (alebo 1529 – 1533) nová vežička (sanktusník) nad krížením, počas francúzskej revolúcie i v oboch svetových vojnách bola katedrála len málo poškodená, reštaurovaná od 1820, 1849 – 74 E. E. Violletom-le-Ducom, západná fasáda reštaurovaná v 90. rokoch 20. stor, kedy bola objavená aj jej pôvodná farebná výzdoba. Známe sú mená jej architektov, ktoré boli zapísané do labyrintu osadeného 1288 do dlážky katedrály (labyrint bol zničený v 18. stor. a rekonštruovaný 1894 – 97). Boli to Robert de Luzarches (*okolo 1160, †1228), Thomas de Cormont (pôsobil okolo 1235 – 50, katedrálnu hutu viedol od okolo 1235) a jeho syn Regnault de Cormont (pôsobil okolo 1241 – 88). Katedrála pozostáva z trojlodia na záp. fasáde s dvojicou veží, trojloďového transeptu a z chóru s ochodzou a vencom 7 polygonálnych radiálne usporiadaných kaplniek, pričom stredná kaplnka je predĺžená. Stena hlavnej lode je trojdielna (vysoká arkáda, presvetlené trifórium a bazilikálne okná). Výnimočne sa zachovala aj pôvodná bohatá sochárska výzdoba vysokej umeleckej úrovne, ktorá sa sústreďuje na trojici portálov záp. fasády (stredný portál s Posledným súdom) a na portále na juž. fasáde transeptu (socha Panny Márie s dieťaťom známa ako Vierge Dorée z okolo 1260). Sochárska výzdoba, v ktorej sa prejavilo viacero súdobých štýlových prúdov, vznikla z väčšej časti v 1. pol. 13. stor. Čiastočne sa zachovala aj pôvodná polychrómia sôch, pôvodné vitráže z 13. stor. a bohatá výzdoba interiéru (drevené rezbársky bohato zdobené stallá z 1508 – 19, viaceré náhrobky z 13. stor., na chórových prepážkach sochárske cykly zobrazujúce výjavy zo života sv. Jána Krstiteľa a sv. Firmina z 15. – 16. stor., organ z 1549 a barokový mobiliár zo 17. – 18. stor.). Ďalšie pamiatky: biskupský palác (17. stor.), kostoly Saint-Germain-l’Écossais a Saint-Leu (15. stor.), zvonica (beffroi, 15. – 18. stor.), niekoľko stredovekých meštianskych domov, viackrát prestavaná radnica zo 17. stor., divadlo s fasádou v slohu Ľudovíta XVI., regionálne múzeum Musée de Picardie (1855 – 67), cirkus J. Verna (1889), významná pamiatka modernej architektúry obytný dom Tour Perret (A. Perret, 1949 – 52), múzeum J. Verna, ktorý žil v Amiense a i. Mesto bolo počas 1. a 2. svet. vojny značne poškodené, jeho historické jadro je zväčša rekonštrukciou z obdobia po 1945. Univerzita (založená 1965). Stredisko turistiky.

Amienský mier

Amienský mier — mierová zmluva medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom uzatvorená 27. 3. 1802 v meste Amiens. Počas napoleonských vojen zabezpečila mier v Európe na 14 mesiacov, ukončila druhú koaličnú vojnu proti Francúzsku. Spojené kráľovstvo stratilo takmer všetky predchádzajúce zisky v Karibskom mori, Stredomorí a juž. Afrike, ponechalo si len Trinidad a Cejlón. Súčasne muselo uznať francúzsky vplyv v sev. Taliansku, Nizozemsku a Španielsku. Francúzsko sa vzdalo nárokov na Egypt a Portugalsko, stiahlo vojská z juž. Talianska a Cirkevného štátu. Mier trval len do 18. 5. 1803, keď Spojené kráľovstvo znovu vypovedalo Francúzsku vojnu.

Amiet, Cuno

Amiet, Cuno, 28. 3. 1868 Solothurn – 6. 7. 1961 Oschwand — švajčiarsky maliar a grafik spätý s pontavenskou školou a so skupinou Die Brücke. Maľoval portréty, krajiny, nástenné maľby. V neskoršej tvorbe bol ovplyvnený F. Hodlerom a francúzskym maliarstvom.

Amín, Ahmad

Amín, Ahmad, 1. 10. 1886 Káhira – 30. 5. 1954 tamže — egyptský kritik, prozaik, publicista, filozof. Absolvoval štúdium na islamskej univerzite al-Azhar v Káhire, neskôr právo. Humanisticky orientovaný mysliteľ, autor historických prác Úsvit islamu (Fadžr al-islám, 1929), Ráno islamu (Duhá al-islám, 1933 – 36), Poludnie islamu (Zuhr al-islám, 1945 – 55) a Deň islamu (Jaum al-islám, 1952), filozofických prác Kniha o etike (Kitáb al-achlák, 1920) a Záplava myšlienok (Fajd al-chátir, 1938 – 47) a teoretických prác Literárna kritika (an-Nakd al-adabí, 1952), Slovník egyptských zvykov, tradícií a riekaniek (Kámús al-ádát vat-takálíd vat-ta’ábír al-misrijja, 1953). Autobiografia Môj život (Hajátí, 1950) je pohľadom na intelektuálne a kultúrne prostredie Egypta na prelome 19. a 20. stor. (preložená aj do španielčiny: Mi vida, 1993).

Amín, Kásim

Amín, Kásim, 1863 alebo 1865 asi Alexandria – 22. 4. 1908 Káhira — egyptský, moderne orientovaný publicista známy neúnavným bojom za zrovnoprávnenie arabských žien. R. 1900 vyvolal veľké pobúrenie v egyptských konzervatívnych kruhoch knihou Oslobodenie ženy (Tahrír al-mar’a, 1899), na útoky konzervatívcov o rok neskôr odpovedal knihou Nová žena (al-Mar’a al-džadída, 1900).

aminoacyladenylát

aminoacyladenylát [gr.], aa~AMP — prechodný produkt aktivácie aminokyseliny vznikajúci reakciou karboxylovej skupiny aminokyseliny a adenozíntrifosfátu (ATP) za účasti enzýmu aminoacyl~tRNA-syntetázy. Výsledkom reakcie je adenozínmonofosfát (AMP) viažuci sa makroergickou väzbou na aminokyselinu.

aminoacyl~tRNA

aminoacyl~tRNA [gr.], aa~tRNA — transferová ribonukleová kyselina (tRNA), na ktorej 3’-konci je cez kyslík viazaná aminokyselina.

aminoacyl~tRNA-syntetázy

aminoacyl~tRNA-syntetázy — enzýmy katalyzujúce esterifikáciu aminokyselín príslušnými molekulami transferovej ribonukleovej kyseliny (tRNA).

aminoalkoholy

aminoalkoholy [gr. + arab.] — organické zlúčeniny obsahujúce amino- (alkylamino- alebo dialkylamino-) a hydroxylovú skupinu. Väčšinou sú to viskózne kvapaliny rozpustné vo vode a v mnohých organických rozpúšťadlách; silné zásady. V prírode sa vyskytujú najmä ako zložky fosfolipidov. Technicky významné sú najmä etanolamíny a 1-amino-2-propanol. Vyrábajú sa reakciou epoxidov (→ oxirány) s amoniakom. Z etylénoxidu tak postupne vzniká etanolamín H2NCH2CH2OH, dietanolamín HN(CH2CH2OH)2 a trietanolamín N(CH2CH2OH)3. Aminoalkoholy sa používajú ako emulgačné činidlá v textilnom a kožiarskom priemysle, na výrobu kozmetiky, liečiv a farbív, ako absorpčné činidlá pri vypieraní oxidu uhličitého a sírovodíka z technických plynov i ako suroviny v organických syntézach (morfolín, etylénimín, etyléndiamín a i.).

aminocukry

aminocukry [gr. + nem.] — monosacharidy, v ktorých molekule je hydroxylová skupina OH (s výnimkou poloacetálovej) nahradená aminoskupinou NH2. Aminoskupina býva často acetylovaná. Aminocukry tvoria súčasť polysacharidov (chitín), glykoproteínov, niektorých antibiotík (streptomycín) atď. Najznámejší je ᴅ-glukózamín, ktorý vzniká hydrolýzou chitínu. -galaktózamín je zložkou heteropolysacharidov nachádzajúcich sa v tkanivách a chrupkách cicavcov.

aminoglykozidové antibiotiká

aminoglykozidové antibiotiká — vysokoúčinné antibiotiká, ktoré majú baktericídny účinok predovšetkým na viaceré gramnegatívne mikróby. Podávajú sa pri liečbe tuberkulózy (streptomycín), pri ťažkých infekciách obličiek, zápaloch pľúc a mozgových blán, najmä pri ohrození života pacienta (gentamicín, tobramycín, netilmycín, amikacín). Niektoré veľmi toxické aminoglykozidové antibiotiká (neomycín) sa používajú len lokálne. Môžu vyvolať poškodenie obličiek a sluchu.

aminoplasty

aminoplasty [gr.] — skupina teplom vytvrdzovateľných živíc vyrábaných polykondenzáciou viacfunkčných aminozlúčenín s formaldehydom. Významné sú najmä produkty na báze močoviny (→ močovinoformaldehydové živice) a melamínu (→ melaminoformaldehydové živice). Vytvrdené živice sú pevné, ale krehké. Používajú sa na výrobu lakov, lepidiel (studené gleje) a (s výstužným textilom alebo s papierom) na výlisky dekoračných a ochranných dosiek nábytku, stien ap. Veľmi tenké nánosy na vlnených a bavlnených vláknach zmenšujú zrážavosť a krčivosť textilu.

aminotransferázy

aminotransferázy [gr.] — enzýmy katalyzujúce prenos aminoskupiny z α-aminokyselín na α-ketokyseliny. Z aminokyseliny vzniká oxokyselina a naopak. Skupinou, ktorá sprostredkúva prenos (→ prostetická skupina) všetkých aminotransferáz, je pyridoxalfosfát odvodený od pyridoxínu (vitamín B6). Aminotransferázy predstavujú jedny z kľúčových enzýmov katalyzujúcich metabolizmus aminokyselín a dusíka v bunke. Niekedy sa nesprávne nazývajú transaminázy.

amíny

amíny [gr.] — organické zlúčeniny formálne odvodené od amoniaku NH3 nahradením jedného až troch atómov vodíka alkylovými alebo arylovými skupinami. Podľa počtu nahradených vodíkov sa hovorí o primárnych (R–NH2, napr. metylamín CH3NH2), sekundárnych (R1–NH–R2, napr. dietylamín (C2H5)2NH) alebo terciárnych (R3N, napr. trietylamín (C2H5)3N) amínoch. V alifatických amínoch sa na dusík viažu len alkyly, v aromatických amínoch aspoň jeden aryl.

Nižšie alifatické amíny sú plyny alebo kvapaliny nepríjemného zápachu s nízkou teplotou varu, aromatické amíny sú kvapaliny s vysokou teplotu varu alebo tuhé látky. Amíny majú bázické vlastnosti, ľahko reagujú s kyselinami za tvorby amóniových solí R–N+H3X. Aromatické amíny sú podstatne menej bázické ako alifatické. Alkylujú sa halogénalkánmi (vznikajú kvartérne amóniové soli R4N+X) a reagujú s derivátmi karboxylových kyselín za vzniku amidov kyselín. Primárne amíny reakciou s kyselinou dusitou HNO2, ktorá vzniká z dusitanu sodného NaNO2 v prostredí HCl, poskytujú diazóniové soli (→ diazotácia), ktoré sú užitočným medziproduktom v organickej syntéze. Mnohé amíny sú jedovaté (anilín), niektoré karcinogénne (benzidín), iné sú liečivá (prokaín). Alifatické amíny sa priemyselne vyrábajú z príslušných alkoholov a amoniaku na tóriových katalyzátoroch, reakciou z halogénalkánov a draselnej soli ftalimidu (Gabrielova syntéza) alebo hydrogenáciou nitrilov (vyššie amíny, hexametyléndiamín). Aromatické amíny sa vyrábajú redukciou príslušných aromatických nitrozlúčenín. Amíny sa často vyskytujú ako prírodné látky, zohrávajú dôležité úlohy v biochemických procesoch. Sú dôležitými medziproduktmi pri výrobe liečiv, farbív, plastov, pesticídov, tenzidov ap.

amiodarón

amiodarón — liek používaný v kardiológii na liečbu porúch srdcového rytmu, najmä na tlmenie komorových a supraventrikulárnych porúch tvorby vzruchu. Má aj antiischemické a vazodilatačné účinky. Nežiaduce účinky: na pľúca, pečeň, oči (rohovky), kožu (namodravé sfarbenie, dermatitídy), spôsobuje zmeny funkcie štítnej žľazy (molekula amiodarónu obsahuje jód), poruchy srdcového rytmu.

amír al-mu’minín

amír al-mu’minín [arab.], knieža veriacich — titul kalifa ako hlavy všetkých moslimov, ktorý zaviedol druhý kalif Umar ibn al-Chattáb ako ideologický epiteton symbolizujúci kalifovu moc, neskôr formálny titul používaný všetkými, ktorí sa považovali za jeho nástupcov (v Turecku do 1924). V čase rozpadu kalifátu ho používali aj miestni vládcovia.

Amirani

Amirani — hrdina gruzínskeho národného eposu, syn lovca Sulkamacha a bohyne lesnej zveri, ktorý sa vzoprel proti bohu (chránil ľudí pred záhubou, naučil ich používať oheň, spracúvať kovy) a bol za trest prikovaný v jaskyni v horách Kaukazu. Na rozdiel od gréckeho Prométhea bol Amirani človek obdarený fyzickou silou. Jeho oslobodenie je podmienené morálnym vývojom ľudí, preto je odsúdený na večné muky. Epos vznikol asi v 5. stor. pred n. l., po prijatí kresťanstva priberal kresťanské motívy, známy je v množstve variantov a literárnych spracovaní (najstaršie z 12. stor.). Postava Amiraniho je známa aj v osetskom a abcházskom folklóre (Abrskil).

Amirantská priekopa

Amirantská priekopa, Admiralitná priekopa — oceánska priekopa v Indickom oceáne južne od Amirant. Po jej objavení sa predpokladalo, že je najhlbšou priekopou v Indickom oceáne (9 874 m). Podľa posledných meraní je hĺbka priekopy 5 166 m, dĺžka 680 km a priemerná šírka 30 km. Podľa iných prameňov hĺbka 5 477 m, dĺžka 630 km a priemerná šírka 119 km. Rozloha 21 km2, objem 95 km3.

Amiranty

Amiranty, angl. Amirante Islands — skupina koralových ostrovov v Indickom oceáne juhovýchodne od Madagaskaru; 83 km2, 300 obyvateľov (2014). Pestovanie kokosovníka. Rybolov. Objavené 1502 Vascom da Gama; 1814 – 1976 patrili Spojenému kráľovstvu, od 1976 súčasť štátu Seychely.

Amis, Kingsley

Amis [ejmis], Kingsley, pseudonym Robert Markham, 16. 4. 1922 Londýn – 22. 10. 1995 tamže — anglický spisovateľ, otec Martina Amisa; príslušník skupiny rozhnevaných mladých mužov. Debutoval básnickou zbierkou Jasný november (Bright November, 1947), úspech dosiahol už prvým románom Šťastný Jim (Lucky Jim, 1954; slov. 1970; sfilmovaný 1957, réžia John Boulting), známe sú aj romány Ten neistý pocit (That Uncertain Feeling, 1955; sfilmovaný 1962, réžia Sidney Gilliat), Tu sa mi páči (I Like It Here, 1958), Vziať si dievča ako ty (Take a Girl Like You, 1960; sfilmovaný 1969, réžia Jonathan Miller), Tlstý Angličan (One Fat Englishman, 1963), Chcem to hneď (I Want It Now, 1968), U zeleného muža (The Green Man, 1969), Konečná (Ending Up, 1974; sfilmovaný 1989, réžia Peter Sasdy), Premena (The Alteration, 1976), Jakov problém (Jake’s Thing, 1978), Starí parťáci (The Old Devils, 1986), Ruské dievča (The Russian Girl, 1992), Oboje robiť nemôžeš (You Can’t Do Both, 1994), Životopiscove fúzy (The Biographer’s Moustache, 1995) a kritická analýza Spis Jamesa Bonda (The James Bond Dossier, 1965). Román Plukovník Sun: dobrodružstvo Jamesa Bonda (Colonel Sun: a James Bond Adventure, 1968) vydal pod pseudonymom.

Amis, Martin

Amis [ejmis], Martin (Louis), 25. 8. 1949 Swansea, Wales — britský spisovateľ a kritik, syn Kingsleyho Amisa. Debutoval románom Venované Ráchel (The Rachel Papers, 1973; sfilmovaný 1989, réžia Damian Harris). Vo svojich románoch sa zaoberá svetom intelektuálov, bohémov, ľudí na okraji spoločnosti: Mŕtve deti (Dead Babies, 1975; sfilmovaný 2000, réžia William Marsh), Úspech (Success, 1978), Iní ľudia (Other People, 1981), Peniaze (Money, 1984), Londýnske polia (London Fields, 1989; sfilmovaný 2017, réžia Mathew Cullen), Šíp času (Time’s Arrow, 1991), Informácia (The Information, 1995), Nočný vlak (Night Train, 1997; slov. 1998), Žltý pes (Yellow Dog, 2003), Dom návštev (House of Meetings, 2006; slov. 2009), Tehotná vdova (The Pregnant Widow, 2010), Lionel Asbo: dnešné Anglicko (Lionel Asbo: State of England, 2012), Zóna záujmu (The Zone of Interest, 2014). Autor zbierok poviedok Einsteinove príšery (Einstein’s Monsters, 1987) a Božie kocky (God’s Dice, 1995), zbierok esejí Na návšteve u pani Nabokovovej a iné stretnutia (Visiting Mrs Nabokov: And Other Excursions, 1993), Druhé lietadlo (The Second Plane, 2008).

Amitábha

Amitábha — jeden z obľúbených buddhov mahájány, skratka sanskritského názvu Amitábha-buddhah (buddha Nekonečného jasu). Podľa mahájánových predstáv o vesmíre sídli v jeho záp. časti nazývanej Záp. raj Čistá krajina (Sukhávatí) spolu s dvoma bódhisattvami, Mahásthámapráptom po pravici a Avalókitéšvarom po ľavici. Je symbolom múdrosti a milosrdenstva. Jeho symbolom je biely lotosový kvet. Kult Amitábhu je rozšírený najmä v Číne (čín. E-mi-tchuo-fo, Emituofo) a Japonsku (jap. Amida-bucu; → Amida; → amidizmus).

amiton

amiton [gr.] — jedna z najtoxickejších organických zlučenín fosforu odvodená od trietylesteru kyseliny fosforečnej nahradením jednej etoxyskupiny (CH3CH2O-) skupinou (CH3CH2)2NCH2CH2-S-; kódové označenie VG. Patrí do skupiny nervovoparalytických látok, je porovnateľne toxická ako sarín. Amiton bol pôvodne vyvinutý ako insekticíd, jeho soľ s kyselinou šťaveľovou sa používa ako pesticíd. Výskum jeho jedovatosti podnietil vznik mimoriadne nebezpečných otravných látok typu V.

amitóza

amitóza [gr.], amitosisbiol. priame delenie jadra bunky; menej častý spôsob delenia, pri ktorom deliace sa jadro obklopuje jadrová blana a nedochádza k zjavnej kondenzácii hmoty chromozómov. Jadro sa môže deliť troma spôsobmi: 1. pretiahnutím a zaškrtením na dve rovnaké časti; 2. z jadra sa odštiepi menšia časť, ktorá v novej bunke dorastie; 3. jadro, ako aj základná cytoplazma sa rozpadne na viac častí, takže súčasne vzniká viac buniek (→ schizogónia). Vyskytuje sa prevažne pri degenerujúcich alebo inak abnormálnych bunkách, ako aj pri baktériách a siniciach.

Amma Aččygyja

Amma Aččygyja, vl. m. Nikolaj Mordinov, 6. 1. 1906 Nižnyj Amginsk – 14. 11. 1994 — jakutský básnik, prozaik a dramatik. Román Jarný čas (Saasky kem, 1944) bol známy i v zahraničí. Úspech mala aj zbierka poviedok a básní V ústrety Slnku (Künü körsö, 1947).

Ammán

Ammán, arab. ’Ammán, hebr. Rabbah alebo Rabbat Bene Ammon, medzinárodný prepis Amman — hlavné mesto Jordánska v severozápadnej časti krajiny na vých. okraji vrchov Džabal Ajlún, administratívne stredisko guvernorátu Ammán; 1,349 mil. obyvateľov (2013). Hlavné obchodné a finančné centrum. Priemysel textilný, odevný, potravinársky, tabakový, stavebných materiálov, chemický (výroba plastov), obuvnícky. Významná dopravná križovatka diaľnic smerujúcich do Jeruzalema, na sever a juh Jordánska, Hidžáska železnica, medzinárodné letisko.

Osídlenie už v staroveku, v 11. stor. pred n. l. hlavné mesto kráľovstva Amónčanov, dobyté Izraelitmi (súčasť Judsko-izraelského kráľovstva). V 3. stor. pred n. l. dobyté egyptským kráľom Ptolemaiom II. Filadelfom a nazvané Filadelfia. Patrilo do zväzku 10 slobodných miest (Dekapolis), od 1. stor. n. l. súčasť rímskej provincie Arábia. V 7. stor. dobyté Arabmi a nazvané Ammán. V stredoveku malá osada, 1878 osídlená čerkeskými utečencami z Ruska. V období 1921 – 46 hlavné mesto britského mandátneho územia Transjordánsko, od 1946 hlavné mesto Jordánskeho kráľovstva. R. 1948 – 49 a 1967 mesto zaznamenalo prílev palestínskych utečencov. Jordánska univerzita (založená 1962), viacero múzeí, kráľovský palác, rímsky amfiteáter.

Ammár, Abdarrahmán

Ammár, Abdarrahmán, 1936 – 2000 — tuniský literát. Básnické prvotiny publikoval pod pseudonymom Ibn al-Váha (Syn oázy). Autor románu Láska a revolúcia (Hubb va savra, 1969) a zbierky poviedok Ruže a strely (Varda va rasását, 1970).

Ammasalik

Ammasalik, predtým Angmagssalik — ostrov pri juhovýchodnom pobreží Grónska; 772 km2, 2-tis. obyvateľov (2013). Rybolov. Meteorologická stanica. Strediskom ostrova je sídlo Tasiilaq.

Ammersee

Ammersee [-zé] — alpské ľadovcové jazero v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko, preteká ním rieka Ammer, 531 m n. m. Plocha 47 600 km2, hĺbka až 82,5 m. Lodná doprava, rekreačná oblasť.

Ammianus Marcellinus

Ammianus Marcellinus, genitív Ammiana Marcellina, okolo 330 Antiochia (dnes Antakya, Turecko) – okolo 400 Rím — rímsky historik; pôvodom Grék, posledný veľký historik rímskej antiky. Autor rozsiahlych Rímskych dejín (Rerum gestarum libri), z ktorých sa zachovali iba knihy 14 – 31 o období 354 – 378, dôležitý prameň o dejinách územia Slovenska. Používal bohatý až patetický metaforický štýl, rytmické členenie súvetí, v pozadí cítiť grécke jazykové myslenie. Učenosť demonštrujú rozsiahle historické, topografické, etnografické i prírodovedné odbočky. Ako vyšší dôstojník mal o udalostiach spoľahlivé informácie, použil i archívne dokumenty, k prameňom pristupoval kriticky. Podľa Tacita mal zámer byť objektívny, prejavoval sympatie voči cisárovi Juliánovi (Apostatovi).

amminkomplexy

amminkomplexy [gr. + lat.] — chem. komplexy, v ktorých sa na centrálny atóm koordinačnou väzbou viaže molekula amoniaku NH3 ako ligand. Prvý amminkomplex, [Co(NH3)6]Cl3, pripravil 1798 francúzsky chemik B. M. Tassaert, jeho zloženie však vyjadril vzorcom CoCl3 · 6NH3. R. 1893 A. Werner objasnil štruktúru a spôsob väzby v komplexoch Pt (IV) s rôznym pomerom ammin- a chloridoligandov. Niektoré amminkomplexy sú také stabilné, že sa z nich pôsobením hydroxidov neuvoľňuje amoniak. Menej stále amminkomplexy môžu podliehať substitučným reakciám (výmena ligandu). V amminligande môže prebiehať aj substitúcia vodíka za halogény a vznikajú halogénamminkomplexy. Reakcie tvorby amminkomplexov majú praktický význam najmä v analytickej chémii, ale aj v niektorých výrobných procesoch. Amminkomplexy platiny a kobaltu sa používajú v medicíne a ako modelové systémy v biologických štúdiách (prenášače kyslíka).

Ammon, Otto

Ammon, Otto, 7. 12. 1842 Karlsruhe – 14. 1. 1916 tamže — nemecký sociológ a antropológ; pôvodne inžinier a novinár. Jeden zo zakladateľov sociálneho darvinizmu, v ktorom bola evolučná teória zneužívaná na rasistické účely. Uskutočnil rozsiahly výskum brancov z Bádenska a iných nemeckých oblastí. Svoje názory publikoval najmä v spisoch Prirodzený výber u človeka (Die natürliche Auslese beim Menschen, 1893) a Spoločenské zriadenie a jeho prirodzené základy (Die Gesellschaftsordnung und ihre natürlichen Grundlagen, 1895).

Ammónios Sakkas

Ammónios Sakkas, okolo 175 – 242 — grécky filozof, iniciátor novoplatonizmu. Pracoval v Alexandrii ako prístavný robotník (odtiaľ meno, sakkas – nosič vriec). Pramene sa rozchádzajú v názore, či sa odvrátil od kresťanstva alebo ostal kresťanom. Po dlhých rokoch štúdia a rozjímania si otvoril v Alexandrii školu filozofie. Spájal Platónovu filozofiu s niektorými prvkami aristotelizmu a orientálneho myslenia. Svoje učenie pravdepodobne šíril iba ústne, diela v písomnej podobe sa nezachovali. Jeho najvýznamnejšími žiakmi boli Plótinos a Origenes.

amnestia

amnestia [gr.] — oprávnenie prislúchajúce obyčajne hlave štátu udeliť hromadnú milosť obvineným, obžalovaným i odsúdeným páchateľom trestnej činnosti. V individuálnom prípade má právo udeliť individuálnu milosť. Amnestia aj individuálna milosť sa realizujú formou a účinkami abolície alebo agraciácie alebo rehabilitácie na základe žiadosti, podnetu alebo aj iniciatívy hlavy štátu. Amnestia môže kumulovať účinky abolície, agraciácie a rehabilitácie, kým individuálna milosť sa realizuje iba prostredníctvom niektorej z nich.

Amnesty International

Amnesty International [em-, -nešnl], AI — medzinárodná mimovládna organizácia so sídlom v Londýne založená 1961; poradný orgán OSN. Jej cieľom je sledovanie a ochrana občianskych práv na celom svete i poskytovanie pomoci osobám väzneným z politických a náboženských príčin; hlása slobodu slova a vyznania zaručenú Všeobecnou deklaráciou ľudských práv. V každoročne publikovanej správe hodnotí vzťahy vlád k masmédiám, počty politických procesov a väzňov i ústavné a praktické garancie občianskych práv. Vo viac ako 150 krajinách a oblastiach sveta má sedem miliónov aktívnych členov, prispievateľov a podporovateľov v dobrovoľníckych skupinách a národných sekciách. Jedným z jej zakladateľov bol britský právnik Peter Benenson (*1921, †2005) obhajujúci politických väzňov v Maďarsku, Južnej Afrike a Španielsku, ktorý sa stal aj jej prvým predsedom (1961 – 66). R. 1977 získala Amnesty International Nobelovu cenu mieru.

Na Slovensku po vzniku iniciatívnej skupiny Amnesty International v Bratislave (1991) bolo 1994 oficiálne zaregistrované Združenie Amnesty International na Slovensku koordinujúce prácu jeho skupín i desiatok individuálnych členov.

amnézia

amnézia [gr.], amnesialek. vymiznutie spomienok na ohraničený čas. Vzniká najčastejšie pri úrazoch hlavy. Pri retrográdnej amnézii vymiznú spomienky na udalosti pred úrazom, pri anterográdnej amnézii na spomienky po úraze. Pri poruchách vedomia sa obmedzuje na čas poruchy, pri trvalých poruchách kognitívnych funkcií pretrváva dlhé obdobia. Zriedkavo je podmienená psychickým mechanizmom – mimovedomou potrebou zabudnúť na určitú udalosť (amnézia konkrétneho obsahu alebo sledu udalostí – systemizovaná amnézia).

amniocentéza

amniocentéza [gr. + lat.] — genet. jedna z metód prenatálnej diagnostiky, pri ktorej sa odoberá vzorka plodovej vody z amniovej dutiny punkciou (nabodnutím) cez brušnú stenu matky. Umožňuje zistenie niektorých ochorení, chromozómových aberácií, metabolických porúch ešte pred narodením dieťaťa.

Amo, Anton Wilhelm

Amo, Anton Wilhelm, 1703 neďaleko Aximu, Ghana – asi 1753 Fort San Sebastian, Shama, Ghana — africký filozof. Pochádzal z územia dnešnej Ghany, ako štvorročný sa dostal do Amsterdamu a odtiaľ do Nemecka, kde jeho výchovu a vzdelanie zabezpečila rodina vojvodov Braunschweigovcov-Wolfenbüttelovcov. Vyštudoval právo na univerzite v Halle, 1734 získal doktorát z filozofie vo Wittenbergu a vrátil sa do Halle, kde prednášal filozofiu (od 1736 profesor), od 1740 profesor filozofie na univerzite v Jene. Okolo 1747 sa pod tlakom nepriaznivých okolností vrátil do Ghany. Dielo: Traktát o umení triezveho a presného filozofovania (Tractatus de arte sobrie et accurate philosophandi, 1738).

amofos

amofos — koncentrované viaczložkové hnojivo. Vyrába sa neutralizáciou kyseliny fosforečnej amoniakom a je zmesou mono- a diamóniumfosfátu, obsahuje 11 – 12 % dusíka a 48 – 52 % oxidu fosforečného, spolu 59 – 64 % čistých živín dusíka a fosforu. Granulovaný amofos má výborné agrochemické vlastnosti, používa sa ako koncentrované dvojzložkové hnojivo bohaté na fosforečnú zložku, ako aj pri výrobe trojzložkových hnojív NPK (miešaním s draselnými soľami) ako dodávateľ fosforečnej zložky vo vodorozpustnej forme.