Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 251 – 300 z celkového počtu 602 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

ameša spenta

ameša spenta [stredoperzsky] — v Zaratuštrovom náboženskom systéme (→ zoroastrizmus) šesť nesmrteľných svätých alebo archanjelov stvorených Ahurom Mazdom a predstavujúcich družinu jeho cností: Dobré zmýšľanie, Najlepší poriadok, Žiaduca vrchnosť, Zbožná oddanosť, Plnosť a Nesmrteľnosť.

a metà

a metà [tal.] — na spoločný účet, na polovicu;

ekon. obchod a metàpríležitostné spojenie dvoch osôb alebo firiem (právne aj ekonomicky zostávajú samostatné) pri spoločnej obchodnej transakcii vyznačujúce sa rovnakým podielom na zisku či na strate (najmä pri využití cenových rozdielov pri tovare v exporte, pri arbitráži s cennými papiermi, pri špekulatívnej kúpe na sklad, pri špedícii ap.).

ametystové sklo

ametystové sklo — priehľadné sklo fialového zafarbenia. Známe od 16. stor. v benátskych sklárňach.

AMEX

AMEX, španielsky Agencia Mexicana de Noticias — mexická spravodajská agentúra so sídlom v Ciudad de México založená 1968. Od 2006 pod názvom Agencia de Noticias del Estado Mexicano (Notimex).

amfetamín

amfetamín [gr.], 1-fenylpropán-2-amín — látka s výraznými účinkami na centrálny nervový systém a duševnú činnosť. Má psychostimulačné účinky spojené s obmedzením spánku, znížením únavy, dráždivosťou, vzostupom sebadôvery, znížením chuti do jedla, zosilnením nepriaznivých emócií. Používa sa na liečbu hypersomnie (chorobnej spavosti), narkolepsie, patologickej neschopnosti koncentrácie, pri rezistentnej obezite. Má euforizujúci účinok, čo môže viesť k zneužívaniu, vzniku tolerancie a psychickej závislosti.

amfibiont

amfibiont [gr.] — obojživelný organizmus, ktorý časť svojho života alebo vývinového cyklu prežije vo vode, časť na suchej zemi. Medzi amfibionty patria živočíchy, ktoré prežijú mladosť výlučne vo vode, napr. obojživelníky (Amphibia), vážky (Odonata), podenky (Ephemeroptera), pošvatky (Plecoptera), ale aj krokodíly (rod Crocodylus) a hrochy (rod Hippopotamus), ktoré prostredia striedajú.

amfiblastula

amfiblastula [gr. + gr. > lat.] — biol. larválne štádium hubiek kremeníc z podtriedy Homosclerophoria.

amfibolové azbesty

amfibolové azbesty — skupina azbestov tvorená vláknitými odrodami amfibolov. Sú veľmi krehké, ale vyznačujú sa vysokou odolnosťou proti chemickým činidlám. Pri použití v technickej praxi je ich nevýhodou krehkosť. Patria k nim antofylitový azbest s ohybnými, málo pevnými vláknami, tremolitový, aktinolitový a krokydolitový azbest.

amfiboly

amfiboly [gr.] — horninotvorné minerály zo skupiny zložitých hlinitokremičitanov. Kryštalizujú v rombickej a monoklinickej sústave. Najznámejšími sú amfibol obyčajný a amfibol čadičový. V prírode sa najčastejšie vyskytujú ako súčasť vyvretých hornín, tvoria aj samostatnú horninu amfibolit. Bývajú zelené, žltozelené, hnedozelené, hnedé, červenohnedé až čierne. Tvoria stĺpcovité až ihličkovité kryštály, vláknité odrody vytvárajú skupinu krehkých amfibolových azbestov. Amfiboly uľahčujú tavenie železných rúd ako troskotvorná prísada vo vysokých peciach.

amficelné stavce

amficelné stavcebiol. stavce, ktorých telo je spredu i zozadu lievikovito vyhĺbené, v priestore medzi nimi sú zvyšky chrbtovej struny (chorda dorsalis). Majú ich drsnokožce, ryby, časť obojživelníkov a niektoré plazy.

amfidiploidia

amfidiploidia [gr.] — gen. druh polyploidie, pri ktorej výsledný počet chromozómov organizmu získaného hybridizáciou medzi príbuznými druhmi zodpovedá súčtu chromozómových súborov rodičovských foriem.

amfidisky

amfidisky [gr.] — vrstva špeciálnych ihlíc na povrchu guľovitých útvarov, gemúl, ktoré vznikajú pri nepohlavnom rozmnožovaní (vnútornom pučaní) v kmeni hubky (Porifera).

amfifloická sifonostéla

amfifloická sifonostéla, solenostéla — bot. typ stély vyznačujúci sa tým, že stĺpec stržňa je obalený dutým valcom lyka a ten dutým valcom dreva, na ktorý sa z vonkajšej strany pripája opäť dutý valec lyka, napr. pri čeľadi marsileovité (sladičorasty).

amfigastrium

amfigastrium [gr.] — bot. šupinovitý nepravý list (palístok; → fyloid) na brušnej strane folióznych pečeňoviek a ojedinele i niektorých tropických machov, premenený tretí rad fyloidov, menších a tvarovo rozdielnych od ostatných palístkov.

amfigeický organizmus

amfigeický organizmus [gr.] — rastlina alebo živočích vyskytujúce sa tak v Starom, ako aj v Novom svete.

amfigónia

amfigónia [gr.] — biol. dvojpohlavný spôsob rozmnožovania, pri ktorom zárodok nového jedinca vzniká spojením zárodočných buniek rodičov opačného pohlavia, samčeka a samičky.

amfikarpia

amfikarpia [gr.] — bot. rôznoplodosť; rastlina vytvára dva tvarovo rozdielne plody (jedny nad zemou a druhé pod ňou), napr. hrachor siaty (Lathyrus sativus).

amfiktyónia

amfiktyónia [gr.] — náboženský spolok gréckych antických miest, ktoré sa združovali okolo svätyne niektorého z bohov, aby sa starali o jeho chrám, pozemky a chrámové poklady a aby spoločne organizovali hry zasvätené božstvu. Počas hier sa musel dodržiavať všeobecný posvätný mier (gr. ekecheiria). Jednou z najstarších bola delfská amfiktyónia združujúca 12 miest uctievajúcich Apolóna v Delfách. Od 4. stor. pred n. l. prevládal vplyv Macedónie. Významná bola i délska amfiktyónia sústredená okolo Apolónovho chrámu na ostrove Délos. Na jej základe vznikol neskôr Aténsky námorný spolok. Ďalšie amfiktyónie boli v Boiótii, Korinte a Argolide.

amfineury

amfineury [gr.] v starších zoologických systémoch podkmeň z kmeňa mäkkýše (Mollusca), v súčasných zoologických systémoch sú zaradené ako podkmeň mäkkýšovce (Amphineura).

amfinotické rozšírenie

amfinotické rozšíreniebiol. typ rozšírenia taxónu, ktoré je charakterizované tým, že časť areálu je na vých. a časť na záp. pologuli.

amfión

amfión [gr.], obojaký ión, zwitterión — molekula, ktorá v roztoku podlieha vnútornej ionizácii, v dôsledku čoho má súčasne kladný aj záporný náboj. Takúto vlastnosť majú aminokyseliny; napr. glycín \(\require{mhchem}\ce{NH_2CH_2COOH}\) vytvára amfión \(\require{mhchem}\ce{NH_3^+CH_2COO^-}\). Amfióny sa v kyslom prostredí správajú ako zásady a v zásaditom ako kyseliny (→ amfiprotná častica).

\(\require{mhchem}\ce{NH_3^+CH_2COO^- + H^+ \longrightarrow NH_3^+CH_2COOH}\)

\(\require{mhchem}\ce{NH_3^+CH_2COO^- + OH^- \longrightarrow NH_2CH_2COO^- + H_2O}\)

Hodnota pH, pri ktorej je rovnaká koncentrácia kyslej (\(\require{mhchem}\ce{NH_3^+CH_2COOH}\)) aj zásaditej formy (\(\require{mhchem}\ce{NH_2CH_2COO^-}\)), sa nazýva izoelektrický bod. V tomto bode je maximálna koncentrácia obojakého iónu a amfióny sa nepohybujú v elektrickom poli.

Amfión a Zéthos

Amfión a Zéthos — v gréckej mytológii dvojčatá, synovia najvyššieho boha Dia (Zeus) a tébskej princeznej Antiopy (Antiopé). Po narodení ich matka odložila, našiel a vychovával ich pastier. Medzitým ich matku prenasledovala Dirka (Dirké), manželka tébskeho kráľa Lyka (Lykos). Antiopa sa uchýlila do hôr, kde žili jej synovia. Dirka ju objavila a prikázala im, aby ju priviazali na rohy divého býka. Keď im pastier prezradil, že Antiopa je ich matka, priviazali na rohy býka Dirku a ten ju roztrhal. Potom sa stali kráľmi v Tébach a vybudovali mohutné hradby okolo mesta. Zéthos bol veľký silák, poľovník, Amfión vynikajúci hudobník, pri jeho hre na lýre, ktorú mu daroval Hermés, sa kamene samy ukladali na svoje miesto. Amfiónovou manželkou bola Nioba.

amfipneustický

amfipneustický [gr.] — hmyz, ktorý má zavreté zadohrudné spirákulá (stigmy) a prvých 5 – 7 párov bruškových zariadení spirákul otvárajúcich vzdušnicu na povrchu článku tela, napr. parazitické larvy dvojkrídlovcov žijúce vo vode.

Amfipolis

Amfipolis — antické mesto založené 437 pred n. l. Aténčanmi na rieke Strymón (dnes Struma) na severnom pobreží Egejského mora na východ od polostrova Chalkidiké (dnes Chalkidiki). Dôležitý obchodný prístav, odkiaľ sa vyvážalo predovšetkým drevo z Trácie. V období peloponézskej vojny 424 pred n. l. dobyl mesto napriek húževnatej obrane pod velením aténskeho politika a historika Thukydida spartský kráľ Brasidas (*?, †422 pred n. l.). Keď sa Aténčania 422 pred n. l. pod Kleónovým velením pokúsili mesto znovu dobyť, boli porazení. R. 358 pred n. l. Amfipolis obsadil macedónsky kráľ Filip II.

amfiprostylos

amfiprostylos [gr.] — typ pozdĺžneho pôdorysu gréckeho antického chrámu s dvoma predstavanými stĺporadiami (predsieňami) spredu i zozadu.

amfiprotná častica

amfiprotná častica, amfolyt — častica, ktorá sa môže správať vzhľadom na druhý reaktant ako Brønstedova kyselina alebo zásada, teda je schopná odštepovať alebo viazať protón. Amfiprotnými časticami sú napr. voda, niektoré anióny viacsýtnych kyselín (\(\require{mhchem}\ce{HSO_4^-}\), \(\require{mhchem}\ce{H_2PO_4^-}\)) a i. Špeciálnym prípadom sú aminokyseliny, ktoré v protických rozpúšťadlách súčasne viažu i odštepujú protón, a tvoria tak amfióny. Napr. glycín vytvára ión \(\require{mhchem}\ce{NH_3^+CH_2COO^-}\).

amfitécium

amfitécium [gr.] — bot. vyvýšený val na obvode plodničiek lichenizovaných húb utvorený okolitou stielkou.

amfitokia

amfitokia [gr.] — spôsob rozmnožovania, forma partenogenézy, pri ktorej sa v potomstve nachádzajú obidve pohlavia, samčeky aj samičky. Vyskytuje sa napr. pri voškách (Aphidoidea).

Amfitrita

Amfitrita, grécky Amfitrité — v gréckej mytológii dcéra morského boha Nérea a jeho manželky Dóridy (Dóris). Bola jednou z najkrajších bohýň vôbec, preto sa do nej zamiloval boh mora Poseidón. Amfitrita sa ho však bála a ušla pred ním. Poseidón ju objavil a vzal si ju za manželku, takže sa stala vládkyňou morí. Zobrazovaná po boku Poseidóna na vozíku v tvare mušle ťahanom delfínom.

Amfitryón

Amfitryón, lat. Amphitryon, v archaickej latinčine Amphitruo — grécky mytologický hrdina, syn kráľa Alkaia (Alkaios) vládnuceho v meste Tiryns. Pokým bol na vojenskej výprave, najvyšší grécky boh Zeus si vzal jeho podobu a splodil s Amfitryónovou ženou Alkménou najväčšieho gréckeho mytologického hrdinu Herakla. Amfitryón sa čoskoro vrátil a splodil so svojou ženou Ifikla (Ifiklés), ktorý sa narodil súčasne s Heraklom. Postava Amfitryóna ako manžela, ktorý nosí parohy, sa vyskytuje v komédiách od obdobia antiky až po novovek: (Plautus: Amphitruo, Molière: Amphitryon, H. von Kleist: Amphitryon: Ein Lustspiel nach Molière, J. Giraudoux: Amphitryon 38, O. Fischer: Jupiter).

amfora

amfora [gr.] —

1. grécka hlinená nádoba v tvare džbána s úzkym hrdlom a dvoma zvislými uchami (→ panaténajská amfora, → grécke vázy) slúžiaca na uchovávanie tekutín a sypkých látok, často zdobená. Slúžila aj ako hrobový prídavok, resp. ako náhrobok. Rozšírená i v rímskej kultúre. V archeológii v súčasnosti označenie každej nádoby takéhoto tvaru;

2. grécka a rímska dutá miera, asi 2,3 l.

amfotericín

amfotericín [gr.] — makrolidové antibiotikum produkované baktériami Streptomyces nodosus pôsobiace proti hubám. Amfotericín A sa v terapii nepoužíva. Amfotericín B pôsobí na huby poškodzovaním ich bunkovej membrány. Je účinný proti organizmom vyvolávajúcim systémové mykózy. Po jeho vnútrožilovom podaní sa často vyskytujú nežiaduce účinky – poškodenie obličiek, neurologické príznaky.

amfotérna látka

amfotérna látka — látka, pri ktorej sa v reakcii s kyselinami prejavia jej zásadité vlastnosti a v reakcii so silnými hydroxidmi jej kyslé vlastnosti. Amfotérne látky sú hydroxidy niektorých kovov, napr. hydroxid berylnatý Be(OH)2, hlinitý Al(OH)3, olovnatý Pb(OH)2, alebo oxidy kovov, napr. oxid berylnatý BeO, hlinitý Al2O3, galitý Ga2O3, ciničitý SnO2, vanadičitý VO2. Napr. hydroxid zinočnatý Zn(OH)2 reaguje s kyselinami za tvorby príslušných solí, v roztokoch hydroxidov sa rozpúšťa za vzniku hydroxidokomplexov:

\(\require{mhchem}\ce{Zn(OH)_2 + 2\ H^+ \rightleftharpoons Zn^2+ + 2\ H_2O}\)

\(\require{mhchem}\ce{Zn(OH)_2 + 2\ OH^- \rightleftharpoons [Zn(OH)_4]^2-}\)

Amga

Amga — rieka v Rusku, najväčší prítok rieky Aldan; dĺžka 1 462 km, rozloha povodia 69,3 tis. km2, priemerný ročný prietok 178 m3/s. Pramení v Aldanskej plošine, kde preteká úzkou dolinou so skalnatým dnom. Charakteristické sú jarné povodne (hladina stúpne o 7 m) a nízky zimný vodný stav. Zamrznutá od polovice októbra do konca mája (ľadochod spojený s ľadovými bariérami). Na dolnom toku splavná.

Amguň

Amguň — rieka v Rusku, ľavostranný prítok Amuru; dĺžka 723 km, rozloha povodia 55 500 km2, priemerný ročný prietok 500 m3/s. Vzniká sútokom riek Ajakit a Suluk v oblasti Burejského chrbta. Má zväčša charakter rovinatej rieky s rozvetvenými ramenami a ostrovmi. Zamrznutá 5 – 6 mesiacov. Na str. a dolnom toku splavná.

Amharovia

Amharovia — hamitská národnosť v Etiópii, tvorí asi 32,5 % všetkých obyvateľov štátu (29 mil., 2007). Amharovia žijú predovšetkým v centrálnej a sev. časti, najmä v okolí jazera Tana, v regióne Amhara, rozptýlene aj v ďalších regiónoch. Vznikli zmiešaním autochtónnych kušitských kmeňov s kmeňmi prichádzajúcimi v období pred n. l. z juhu Arabského polostrova. Postupne sa stali štátotvorným obyvateľstvom oblasti, počnúc Aksumskou ríšou (→ Aksum) v 3. – 4. stor. (štátnym náboženstvom sa stalo kresťanstvo monofyzitistického smeru), 1270 uchvátili moc a začali vytvárať feudálny štát (šalamúnska dynastia). Kultúrne a spoločensky sa rozdelili na vrstvu vysokých štátnych a cirkevných hodnostárov (klérus, mnísi) a vrstvu roľníkov. Spoločenské rozdiely pretrvali až do pádu cisárstva (1974 – 75). Naďalej sa zachovalo ich dominantné postavenie v etiópskej štátnej správe, vojenstve a cirkvi, amharský jazyk je štátnym jazykom Etiópie. Medzi roľníkmi prevláda pestovanie jačmeňa, prosa, šošovice (oddávna používanie pluhu so železnou radlicou), chov dobytka, koní, oviec a kôz. V mestách prekvitá remeselnícka výroba. Amharovia sú príslušníkmi etiópskej cirkvi.

amharský jazyk

amharský jazyk, amharčina — jazyk patriaci do centrálnej podskupiny semitských jazykov Etiópie a Eritrey. Materinský jazyk asi 32,5 % obyvateľov Etiópie – Amharov (29 mil., 2007), ale ovláda ho ďalších asi 15 mil. Neamharov. Úradný jazyk v Etiópii. Zapisuje sa etiópskym slabičným písmom. Vznikol zo sabejských nárečí v juž. časti náhornej plošiny a bol ovplyvnený miestnymi kušitskými jazykmi. Značne sa vzdialil od semitského typu, od ktorého sa líši foneticky (takmer celkom stratil laryngály), lexikálne (má veľa kompozít) aj gramaticky (prevládol v ňom kušitský slovosled a veľa slovesných tvarov sa tvorí analyticky).

Amiata

Amiata [-ja-], Monte Amiata — vyhasnutá sopka v Taliansku v juž. Toskánsku, 1 734 m n. m. Vo výške 700 m n. m. hojné sírové pramene (voda dopravovaná vodovodmi do mesta Siena). V dolnej časti olivové háje a vinice, vyššie gaštanové a bukové lesy. Na úpätí bohaté ložiská rumelky (využívané od začiatku n. l.).

Amici, Giovanni Battista

Amici [-či], Giovanni Battista, 25. 3. 1786 Modena – 10. 4. 1863 Florencia — taliansky astronóm, optik a botanik, priekopník štúdia embryológie rastlín a ich opeľovania. R. 1815 – 25 profesor matematiky na univerzite v Modene, od 1831 riaditeľ hvezdárne vo Florencii. Zaoberal sa vývojom optických prístrojov (mikroskopov, ďalekohľadov a i.), pozoroval dvojhviezdy a meral vzdialenosť hviezd. R. 1840 prvýkrát použil pri pozorovaní mikroskopom tzv. vodnú imerziu, vďaka čomu sa mu podarilo urobiť niekoľko dôležitých objavov v embryológii rastlín. R. 1842 objavil bunku, ktorú považoval za začiatok zárodku, 1846 pozoroval v zárodkovom vaku zmenu vaječnej bunky na zárodok. Ako jeden z prvých opísal aj pohyb protoplazmy. Sú podľa neho nazvané asteroid č. 3 809 (Amici) a kráter na Mesiaci (Amici).

amici, diem perdidi

amici, diem perdidi [-mící -dí; lat.] — priatelia, stratil som deň. Podľa svedectva rímskeho historika Suetonia výrok cisára Tita, keď za celý deň neurobil žiaden dobrý skutok (Suetonius: Životopisy rímskych cisárov, Titus). Dnes o neužitočne strávenom čase.

amicitia nisi inter bonos esse non potest

amicitia nisi inter bonos esse non potest [amícicija -zi -nós nón; lat.] — priateľstvo môže byť iba medzi dobrými ľuďmi (Cicero: Laelius o priateľstve a iné, 65).

amicus certus in re incerta cernitur

amicus certus in re incerta cernitur [amíkus ré -tá; lat.] — verný priateľ sa poznáva v nebezpečenstve. Myšlienku (pôvodne v starogréčtine) uviedol ako prvý Euripidés v tragédii Hekaba (Hekabé), od Euripida ju prevzal a v latinskom znení uviedol Ennius (Hecuba), od Ennia ju prevzal Cicero (Laelius o priateľstve). Prenesene: v núdzi poznáš priateľa.

Amida

Amida [jap.] — v Japonsku jeden z buddhov v mahájánovom buddhizme (→ mahájána), jeho meno je odvodené cez čínštinu (E-mi-tchuo-fo) zo sanskritských pojmov Amitábha (Nekonečný jas) a Amitájuh (Nekonečný život). Kult Amidu je založený na ústrednej myšlienke mahájánového buddhizmu, že spása je možná cez milosrdenstvo a vieru. Buddha Amida, pán Západného raja, víta zomierajúcich v Čistej krajine, ktorú vytvoril pre tých, ktorí sa vlastnými silami nedokážu dostať do raja. Táto tradícia zdôrazňuje nenbucu (t. j. recitovanie spásnej vety Namu Amida Bucu). Čistá krajina je prístupná aj pre pijanov, vrahov, prostitútky a zlodejov a reprezentuje večného buddhu, ktorý sa snaží zachrániť všetky bytosti zo zajatia nevedomosti a zaslepenosti. Buddha Amida nepozná hnev, vyžaruje z neho univerzálna láska. Veľa Amidových sôch vzniklo počas obdobia Nara (710 – 794).