Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 201 – 250 z celkového počtu 602 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

amerícium

amerícium [lat.], americium, zn. Am — chemický prvok patriaci do skupiny aktinoidov, protónové číslo 95, relatívna atómová hmotnosť 243 (pre najstabilnejší izotop 243Am s dobou polpremeny 7 370 rokov); mäkký striebrolesklý kov s teplotou topenia 1 175 °C, teplotou varu asi 2 900 °C a hustotou 11,9 g/cm3. Na vzduchu sa oxiduje a stráca lesk. Všetky izotopy amerícia sú rádioaktívne (známe sú izotopy 232, 234 a 237 – 247). Nevyskytuje sa v prírode, po prvý raz bol pripravený v USA 1944 ako izotop 241Am z plutónia 239Pu G. T. Seaborgom, Ralphom A. Jamesom (*1920, †1973), Leonom O. Morganom (*1919, †2002) a A. Ghiorsom. 241Am (doba polpremeny 433 rokov) sa pripravuje v kilogramových množstvách z vyhoreného paliva jadrových reaktorov. Je najvýznamnejším izotopom amerícia. Používa sa ako zdroj žiarenia alfa (napr. v ionizačných hlásičoch požiarov). Zliatiny amerícia (vo forme oxidov) s berýliom slúžia ako zdroj neutrónov používaný na naštartovanie jadrovej reakcie v jadrových reaktoroch, na meranie vlhkosti a pri geologických a hydrogeologických výskumoch. Zliatiny so striebrom sú zdrojom žiarenia gama používaným v röntgenovej fluorescenčnej analýze. V zlúčeninách má atóm amerícia oxidačné čísla II až VI, najstálejšie sú zlúčeniny Am(III). Nazvaný podľa svetadiela Amerika.

Americká akadémia filmového umenia a vedy

Americká akadémia filmového umenia a vedy, angl. Academy of Motion Picture Arts and Sciences — nezisková profesijná prestížna organizácia so sídlom v USA. Vznikla 1927 z iniciatívy filmového producenta L. B. Mayera, ktorý s úsilím podporiť rozvoj filmového priemyslu a umenia, zorganizoval zakladajúce stretnutie 36 popredných osobností amerického filmu. Prvým prezidentom akadémie bol D. Fairbanks, členmi o. i. M. Pickfordová, R. Walsh a L. B. Mayer. Neskôr ich počet v rámci jednotlivých filmových profesií vrátane producentov a kritikov vzrástol na vyše 5-tis. Členom (na pozvanie) sa môže stať významná osobnosť svetovej kinematografie so vzťahom k americkému filmu. Akadémia okrem podpory technického rozvoja a dokumentácie historického vývinu americkej kinematografie každoročne od 1927 – 28 udeľuje v jednotlivých kategóriách výročné ceny Academy Award známe pod menom Oscar. Pri nominácii v kategórii cudzojazyčný film s ňou spolupracuje za Slovensko od 1996 Slovenská filmová a televízna akadémia.

Americká akciová burza

Americká akciová burza, anglicky American Stock Exchange, ASE, AMEX — tretia najväčšia americká burza so sídlom v New Yorku. Jej čiatky siahajú až do 18. – 19. stor., keď obchodníci (makléri) obchodovali v kaviarňach či priamo na chodníkoch ulice. R. 1921 nadobudla status inštitúcie a názov New York Curb Exchange (NYCE). Obchodovalo sa na nej aj s akciami firiem s nízkou trhovou kapitalizáciou (small cap companies). Od 1953 názov Americká akciová burza. Ako prvá burza na svete priniesla obchodovanie s uzavretými investičnými fondmi a indexovými fondmi (Exchange Traded Funds, ETF) a prvými depozitnými certifikátmi SPDR (Standard and Poor´s Depositary Receipt) – investovanie do akciového indexu. R. 2008 sa pripojila k burze New York Stock Exchange (→ Newyorská burza) a získala nový názov NYSE AMEX Equities so špecializovaným indexom NYSE Amex Composite Index. Okrem obchodovania s akciami sa špecializuje na obchodovanie s fondmi, ETF a derivátmi.

americká bobtailka

americká bobtailka [boptejlka] — krátkosrsté plemeno mačiek s vejárovitým chvostom.

americká demogeografická škola

americká demogeografická škola — americká demografická a geografická škola, ktorá jednoznačne vyčleňuje program a úlohy geografie obyvateľstva, pričom jej pripisuje centrálne postavenie v rámci celej geografie. Namiesto pôvodného delenia objektu výskumu geografie (na prírodný a kultúrny priestor) sa používa jeho členenie na 3 časti, pričom treťou je práve obyvateľstvo, ktoré sa dostáva na úroveň prírody a kultúry, a geografia obyvateľstva (demogeografia) sa tak stáva rovnocennou s fyzickou a kultúrnou geografiou. Za hlavnú úlohu demogeografie sa považuje štúdium regionálnej diferencovanosti ľudskej zložky na zemskom povrchu. Nové predstavy o predmete demogeografie súvisia s rastom potreby širokej škály analýz obyvateľstva pre národohospodárske potreby, ako i s potrebou riešiť viaceré globálne problémy viažuce sa na obyvateľstvo (explózia počtu obyvateľstva, problém výživy a hladu obyvateľstva sveta, rozsiahle migračné pohyby obyvateľstva ap.). Základné myšlienky americkej demogeografickej školy sformuloval v pol. 20. stor. americký geograf Glenn Thomas Trewartha (*1896, †1984).

americká deskriptívna lingvistika

americká deskriptívna lingvistika, americký štrukturalizmus — jeden zo smerov štrukturalizmu, ktorého vznik podmienila potreba opísať indiánske jazyky. Jej tvorcom bol L. Bloomfield (jeho predchodcom F. Boas), ktorý svoju lingvistickú koncepciu vybudoval na filozofickej báze behaviorizmu a najúplnejšie vyložil v knihe Jazyk (Language, 1933). L. Bloomfield a jeho stúpenci (o. i. Z. S. Harris) opisovali formálne prvky jazykovej štruktúry a nevšímali si významovú stránku. Jazyk definovali ako celkom mechanickú činnosť determinovanú príslušnou situáciou, ako sústavu koordinovaných a diferencovaných signálov. Základným pojmom je distribúcia (proces rečovej komunikácie zredukovali na pojem stimul – reakciu), ktorý preniesli z fonológie aj do morfológie a syntaxe. Cieľom deskriptívnej jazykovedy (lingvistiky) je preskúmať distribúciu jednotlivých príznakov. Hoci sa americká deskriptívna lingvistika ukázala ako jednostranná, prispela k spresneniu a formalizácii jazykovedného opisu. L. Bloomfield neskôr svoju filozofickú pozíciu, najmä pod vplyvom logického pozitivizmu, zmenil.

Jeho nasledovníci sa od 40. rokov 20. storočia rozdelili na mentalistov (Charles Carpenter Fries, *1887, †1967; K. L. Pike, Henry Allan Gleason, *1917, †2007), ktorí čiastočne pracovali aj s kategóriou významu, a na mechanistov (Z. S. Harris, George Leonard Trager, *1906, †1992; Bernard Bloch, *1907, †1965) predstavujúcich školu čistého formalizmu, striktného formálneho opisu jazyka. Vplyv pražského štrukturalizmu sa tu prejavil neskôr prostredníctvom A. Martineta a R. O. Jakobsona, mnohí predstavitelia americkej deskriptívnej lingvistiky (E. Nida, Ch. Hockett, Dwight Bolinger, *1907, †1992, a i.) sa zblížili najmä s kodanským štrukturalizmom (→ kodanská jazyková škola, → glosematika). Americká deskriptívna lingvistika predstavuje vcelku najrigoróznejší štrukturalistický smer, ktorý si zároveň vyslúžil aj najviac kritiky za nedoceňovanie kategórie významu pri výskume jazyka.

Americká doska

Americká doska — jedna zo základných stavebných jednotiek litosféry; veľká litosférická doska, ktorej hranice nie sú totožné s hranicami amerického kontinentu. Na západe je ohraničená hlbokomorskými priekopami (Aleutská, Stredoamerická, Peruánsko-čilská) s mladými vrásovými pohoriami, na východe Stredoatlantickým chrbtom s riftovou zónou.

americká drôtosrstá

americká drôtosrstá — plemeno mačiek so stredne dlhou a husto skučeravenou srsťou. Pochádza z krátkosrstej samičky, ktorá 1966 v New Yorku priviedla na svet mutanta s vlnistým kožuštekom použitého na vývoj plemena.

Americká ekologická spoločnosť

Americká ekologická spoločnosť, angl. Ecological Society of America, ESA — v súčasnosti najväčšia ekologická vedecká spoločnosť na svete založená 1915. Cieľom spoločnosti je podporovať rozvoj ekológie ako vedy, zvyšovať povedomie verejnosti o jej dôležitosti, zabezpečovať zohľadňovanie jej prístupov pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa životného prostedia ap. Má 5 pobočiek, 32 sekcií a takmer 10-tis. členov, ktorí sa zameriavajú najmä na riešenie environmentálnych problémov zahŕňajúcich biotechnológie, riadenie prírodných zdrojov, ekologickú obnovu, poškodzovanie ozónovej vrstvy a globálnu zmenu klímy, manažment ekosystémov, zánik druhov a stratu biologickej diverzity, zmenu biotopov a ich deštrukciu a udržateľné ekologické systémy. Vydáva vedecké časopisy Ecology, Ecological Monographs, Ecosphere, Frontiers in Ecology and the Environment a Ecological Applications, ako aj spravodajcu spoločnosti (Bulletin).

Americká federácia práce – Kongres priemyselných organizácií

Americká federácia práce – Kongres priemyselných organizácií, angl. American Federation of Labor – Congress of Industrial Organizations, AFL – CIO — odborová ústredňa v USA. Vznikla 1955 z dvoch samostatných odborových organizácií, Americkej organizácie práce (AFL) a Kongresu priemyselných organizácií (ClO). Americká federácia práce bola založená 1881 ako Federácia odborových a robotníckych zväzov Spojených štátov a Kanady (Federation of Organized Trades and Labor Unions of the United States and Canada), od 1886 s názvom AFL. Kongres priemyselných organizácií vznikol 1935 v rámci AFL ako Výbor pre priemyselné organizácie (Committee for Industrial Organizations), od 1938 sa od AFL odštiepil a zmenil názov na Kongres priemyselných organizácií. R. 2017 AFL – CIO združuje 55 národných a medzinárodných odborových zväzov s rôznorodou štruktúrou a charakterom.

Americká fyzikálna spoločnosť

Americká fyzikálna spoločnosť, angl. American Physical Society — stavovská organizácia fyzikov v USA založená 1899 so sídlom v New Yorku. Vydáva viaceré významné časopisy, napr. Physical Review, Physical Review Letters a Review of Modern Physics.

Americká chemická spoločnosť

Americká chemická spoločnosť, angl. American Chemical Society, skr. ACS — nezisková organizácia združujúca chemikov, chemických inžinierov a záujemcov o chemické vedy z USA a z celého sveta. Založená 1876, 1937 uzákonená americkým Kongresom; sídli vo Washingtone. V súčasnosti (2016) má takmer 157-tis. členov a predstavuje najväčšiu vedeckú komunitu na svete. Vydáva 47 chemických časopisov (väčšinu aj v elektronickej podobe; najznámejší Journal of the American Chemical Society), ako aj časopis Chemical Abstracts, ktorý uverejňuje stručné výťahy článkov z väčšiny chemických časopisov vydávaných vo svete; ponúka veľa možností na získanie chemických informácií prostredníctvom internetovej siete. Organizuje odborné podujatia z rôznych oblastí chémie a z výučby chémie, angažuje sa za zlepšenie spoločenského postavenia chémie kampaňou v médiách a šírením chemickej osvety, ako aj v globalizácii chémie.

Americká kolonizačná spoločnosť

Americká kolonizačná spoločnosť, American Colonisation Society — organizácia založená 1817 v USA presbyteriánskym kňazom Robertom Finleym (*1772, †1817) s cieľom vrátiť oslobodených černochov do Afriky. R. 1822 odkúpila územie v záp. Afrike, ktoré sa stalo jadrom nového štátu, Libérie (1847 vyhlásila samostatnosť); medzi 1822 – 60 asi 12-tis. presťahovaných černochov. Činnosť spoločnosti narážala na nedostatok peňazí a silný odpor v USA aj zo strany černochov, ktorí za svoj domov považovali USA. R. 1912 bola zrušená.

americká literatúra

americká literatúra — súhrnný názov textov v anglickom jazyku, ktoré vznikli na území Spojených štátov amerických a trinástich britských kolónií v Severnej Amerike, ktoré 1776 vyhlásili nezávislosť od britskej koruny a stali sa zakladajúcimi štátmi USA. Začiatky americkej literatúry spadajú do 17. stor., keď vých. pobrežie Severnej Ameriky začali osídľovať prisťahovalci z Anglicka. Za najstaršiu pamiatku sa pokladá kniha Pravdivá správa... o Virgínii (A True Relation... of Virginia, 1608) od kapitána Johna Smitha (*1580, †1631), v ktorej vysvetľuje, aké možnosti ponúka život v novovznikajúcich kolóniách. Ranú americkú literatúru predstavujú písomné správy o osídľovaní nových území i o hospodárskom živote v kolóniách, opisy prírody a života Indiánov, historické spisy (William Bradford, *1590, †1637; Edward Johnson, *1598, †1672), denníky (John Winthrop, *1588, †1649) a náboženské diela (Samuel Sewall, *1652, †1730). Prozaické a dramatické žánre sa nepestovali, pretože kolonisti mali proti nim predsudky. Okrem faktografickej literatúry sa začala formovať náboženská poézia (tzv. puritánski básnici A. Bradstreetová; Edward Taylor, *asi 1642, †1729). Všetky diela americkej literatúry 17. stor. sú obsahovo a štylisticky ovplyvnené britskými vzormi.

Začiatkom 18. stor. niektorí autori, napr. C. Mather a Jonathan Edwards (*1703, †1758), obhajovali náboženské predstavy vychádzajúce z tradícií puritanizmu a kalvinizmu, do kolónií však postupne prenikali idey osvietenstva, osobnej a náboženskej slobody, ľudských práv a demokracie, ktoré prispeli k formovaniu americkej identity a podnietili Americkú revolúciu. Rozvíjala sa najmä vecná literatúra (publicistické práce, vedecko-náučné spisy, politické pamflety, prejavy, polemické traktáty). Vedúcou osobnosťou bol kníhtlačiar, publicista, osvietenský mysliteľ a politik B. Franklin, ako pamfletista vynikol T. Paine, ktorého diela Zdravý rozum (Common Sense, 1776) a Vek rozumu (The Age of Reason, 3 časti, 1794 – 1807) predstavujú základ americkej národnej literatúry. Na ich myšlienky a štýl nadviazali počas vojny za nezávislosť a v období formulovania amerických ústavných princípov autori politických textov (T. Jefferson, J. Madison, J. Jay, A. Hamilton). V 2. pol. 18. stor. vznikla prvá básnická skupina hartfordskí vzdelanci (Hartford Wits, aj Connecticut Wits; J. Barlow, J. Trumbull). Revolučné básne s prvkami satiry zakladateľa americkej básnickej tradície P. M. Freneaua slúžili ako účinná propaganda a neskoršie básne predznamenali nástup romantizmu i rozvoj pôvodnej, národnej literatúry.

Na začiatku 19. stor. sa centrom kultúrneho života stal New York, kde pôsobila literárna skupina knickerbockerovská škola (Knickerbocker Wits; W. Irving, J. F. Cooper, W. C. Bryant, H. W. Longfellow, J. R. Lowell a i.). V období od 30. rokov 19. stor. do občianskej vojny v USA (1861 – 65), ktoré literárni vedci nazývajú renesancia, nastal rozkvet americkej literatúry. Výrazom duchovného vyjadrenia mladého národa, ktorý sa oslobodzoval spod vplyvu dogmatickej puritánskej ideológie, bol romantický a idealistický bostonský transcendentalizmus proklamujúci myšlienky kultúrnej samostatnosti, slobody vôle a myslenia (R. W. Emerson, H. D. Thoreau). Najpopulárnejší básnik H. W. Longfellow napísal v romantickom duchu podľa starých indiánskych povestí Pieseň o Hiawathovi (The Song of Hiawatha, 1855), pričom využil metrum fínskej Kalevaly. Za zakladateľov modernej americkej poézie sa pokladajú W. Whitman, E. A. Poe a E. Dickinsonová. O rozvoj americkej prózy sa zaslúžil N. Hawthorne, ktorý v poviedkach a v románoch rozvíjal psychologickú líniu a stvárnil puritánske idey predurčenia, dedičného hriechu a večného zápasu dobra a zla, H. Melville uviedol do americkej literatúry žáner cestopisu, mnohostrannú tvorbu E. A. Poea poznamenali romantický individualizmus a subjektivizmus.

V 2. pol. 19. stor. sa prehlbovali hospodárske a politické rozpory medzi priemyselným severom a poľnohospodárskym juhom, postupne sa presadzoval literárny realizmus odrážajúci sociálnu skutočnosť. Pre rozvoj realizmu mala význam regionalistická literatúra, regionalisti zobrazovali lokálny kolorit (Local Color) rôznych regiónov Ameriky. Predchodkyňou regionalistických prozaikov bola H. Stoweová-Beecherová, ktorá napísala najpopulárnejší román 19. stor. Chalúpka strýčka Toma (Uncle Tom's Cabin, 1852) namierený proti otroctvu. K ďalším regionalistickým autorom patrili H. Garland, J. Ch. Harris, G. W. Cable, E. Dahlberg a Sarah Orne Jewettová (Jewett,*1849, †1909); na regionalizmus nadviazal aj Mark Twain. Priekopníkmi amerického realizmu boli majster psychologického románu H. James a W. D. Howells. V období zostrujúcich sa spoločenských protirečení v 90. rokoch 19. stor. niektorí spisovatelia (U. Sinclair, S. Crane, F. Norris, J. London) nadviazali na európsky naturalizmus; kritickorealistické a naturalistické tendencie vyvrcholili v tvorbe T. Dreisera.

Americkú literatúru medzivojnového obdobia charakterizuje štýlová rozmanitosť ako výraz nového umeleckého cítenia a nového videnia prudko sa meniaceho sveta. Na začiatku 20. stor. sa začala renesancia americkej poézie. Nastúpila nová generácia básnikov, ktorá rozvíjala národné básnické tradície (E. A. Robinson, R. L. Frost, C. Sandburg, N. V. Lindsay). Chaotický svet modernej civilizácie zobrazili básnici avantgardnej renesancie, jedným z umeleckých prejavov bol imagizmus (E. Pound, A. Lowellová, H. Doolittlová, W. C. Williams). Formálne experimentovanie využil E. E. Cummings, osobitý štýl vytvoril R. Jeffers. V 20. rokoch 20. stor. sa okolo časopisu The Fugitive (Utečenec, → Fugitives) v Nashville sústredila skupina južanských spisovateľov (J. C. Ransom, A. Tate, R. P. Warren). Spoločenský protest vyplývajúci z rasovej nerovnosti zaznieval v dielach básnikov a prozaikov harlemskej renesancie (J. L. Hughes; R. Wright; Nella Larsenová, Larsen, *1891, †1964; Zora Neale Hurstonová, Hurston, *1891, †1960; Claude McKay, *1889, †1948; J. Toomer). V próze bola v 20. rokoch 20. stor. jedným z prvých literárnych prejavov nespokojnosti s hodnotami americkej spoločnosti (konvencie, konzumný štýl života, duchovná prázdnota) vzbura proti malomestu (H. S. Lewis, S. Anderson, E. L. Masters). Okrem spisovateľov staršej generácie sa začala formovať stratená generácia (lost generation), do ktorej sa zaraďujú autori ako E. Hemingway, F. S. Fitzgerald, J. Dos Passos a W. Faulkner, ktorí v 30. rokoch 20. stor. tematizovali zážitky z 1. svetovej vojny, ako aj pocity dezilúzie, skepsy a nemožnosti nájsť svoje miesto v povojnovej spoločnosti. V literatúre tohto obdobia sa výrazne uplatnila sociálna problematika, ktorá dominovala najmä v dielach J. Steinbecka. Sociálne protirečenia sú tematicky obsiahnuté aj v naturalistických prózach J. T. Farrella, N. Algrena, E. P. Caldwella a i. V období po 1. svetovej vojne sa začala rozvíjať aj dovtedy stagnujúca divadelná tvorba, v ktorej sa uplatnili realistické a naturalistické postupy, ale aj symbolizmus a radikálny expresionizmus. Zakladateľom modernej americkej drámy bol E. O’Neill. Pre súčasnú americkú poéziu sú charakteristické dve základné tendencie, ktoré sa kryštalizovali už v medzivojnovom období, a to tzv. akademickí básnici (academic poets; R. Lowell; R. Wilbur; T. Roethke; Randall Jarrell, *1914, †1965; a i.), ktorí kládli dôraz na intelektuálnosť obsahu a na formálnu precíznosť, a experimentálna poézia, v ktorej prevládalo úsilie o spontánne vyjadrenie autentických citových zážitkov.

V 50. rokoch 20. stor. sa okolo Ch. Olsona sústredila skupina experimentálnych básnikov, tzv. blackmountainská škola (Black Mountain College School; D. Levertová; Robert Duncan, *1919, †1988; Robert Creeley, *1926, †2005). Podľa Olsonovej teórie projektivizmu sa básnická tvorba neriadi zákonmi tradičnej metriky, ale fyziologickými princípmi, t. j. dýchaním, prirodzeným členením slabík a páuz. V 2. pol. 50. rokov 20. stor. sa sformovalo hnutie bítnikov (beat generation; A. Ginsberg, L. Ferlinghetti, G. Snyder, J. Kerouac, W. Burroughs a i.), ktoré nadviazalo na tvorbu H. Millera. Pre bítnikov bol charakteristický nonkonformný bohémsky životný štýl (drogy, sex), odpor proti konzumnej spoločnosti, konvenciám a diskriminácii, hlásali ničím neobmedzenú slobodu jednotlivca. V 60. rokoch 20. stor. na nich nadviazalo hnutie hippies, ktoré sa prejavilo najmä v hudbe. V 70. rokoch 20. stor. bola v opozícii proti tradicionalizmu a akademizmu tvorba skupiny newyorskí básnici (New York Poets; J. Ashbery, F. O’Hara a i.), ktorá sa inšpirovala expresionizmom výtvarných umelcov a poéziou avantgardných európskych básnikov (V. V. Majakovskij, G. Apollinaire, A. Breton); básnici využívali voľný verš a nezvyčajné grafické usporiadanie veršov. Pre americkú povojnovú poéziu je typická štýlová a tematická rôznorodosť. Tzv. spovedná poézia (confessional poetry) rozvíjajúca sa v 50. a 60. rokoch 20. stor. zahŕňala básnikov s rôznym individuálnym štýlom (S. Plathová; A. Sextonová; H. Nemerov; David Shapiro, *1947; a i.). K najvýznamnejším básnikom patril R. Wilbur.

V súčasnej americkej próze sa odrazil zložitý spoločenský vývoj po 2. svetovej vojne, regionálne zvláštnosti a účasť národnostných menšín na rozvoji americkej kultúry. Autori sa sústreďovali na filozofické, etické a psychologické otázky vzťahu jednotlivca k svetu a k spoločnosti; v tematickej štruktúre sú zvýraznené problémy sebapoznania a identity človeka. Do popredia sa dostal vojnový román (N. Mailer, J. Hersey, I. Shaw, J. H. Burns, J. Heller, J. Jones). Významné postavenie mala próza amerického juhu, ktorej autori W. Faulkner, E. P. Caldwell, T. Capote, W. Styron, E. Weltyová, C. McCullersová, F. O’Connorová, H. Leeová a i. stvárňovali sociálne a psychologické dôsledky porážky juhu v občianskej vojne, komplex tzv. južanskej viny, rasové konflikty a rozpor tradičných hodnôt s novou spoločenskou realitou. Na antitradicionalizmus a nedôveru k zrelativizovaným hodnotám spoločnosti nadviazali J. D. Salinger, J. Updike a J. Cheever. Problémy mladých ľudí (dospievanie, hľadanie samého seba a svojho miesta v živote) stvárnili W. Saroyan a J. D. Salinger, židovskú problematiku I. B. Singer. V 60. rokov 20. stor. prenikli do prózy prvky postmoderny. Myslenie o literatúre a kultúre v postmodernom období výrazne ovplyvnila literárna kritička, filozofka a spisovateľka S. Sontagová. Postmodernisti (J. Barth, T. Pynchon, D. DeLillo, D. Barthelme, R. Brautigan, J. Heller, K. Vonnegut, K. Kesey, E. L. Doctorow a i.) rozvíjajú myšlienky absurdnosti ľudskej existencie, relatívnosti hodnôt a poznania; prózy obsahujú apokalyptické vízie, grotesknú komiku, paródiu, iróniu a čierny humor. Napriek individuálnym rozdielom má tvorba týchto spisovateľov niektoré spoločné vlastnosti (rôzne spôsoby narušenia tradičného rozprávania, kompozičný chaos, štylistická a jazyková hybridizácia); charakteristické sú témy hľadania autentickej reality (T. Pynchon), odosobnenia života v technokratickej spoločnosti (K. Vonnegut, D. Barthelme) a nesúhlasu s komercionalizáciou (R. Brautigan). V 70. rokoch 20. stor. sa autori zameriavali na témy rozpadu modernej americkej rodiny (J. Updike), narušených vzťahov a komunikácie medzi ľuďmi (J. Heller, J. C. Oatesová), osamelosti človeka (S. Bellow, P. Roth) a straty identity (K. Vonnegut). Tzv. nový žurnalizmus (New Journalism; T. Capote, román Chladnokrvne, In Cold Blood, 1966; N. Mailer, román Katova pieseň, The Executioner’s Song, 1979; G. Vidal, T. Wolfe) spojil literárne a novinárske postupy; kombináciu rozprávačských a kompozičných postupov beletrie a literatúry faktu využil E. L. Doctorow. V 80. rokoch 20. stor. vyšiel antiutopický román K. Vonneguta Galapágy (Galápagos, 1985), v ktorom tlmočil myšlienku zodpovednosti za ľudský život. O partnerských vzťahoch, sexualite a emancipácii žien vypovedajú diela J. Irvinga, odcudzenie človeka v modernej dobe a hľadanie zmyslu života stvárnili J. Updike, S. Bellow a W. Percy, sociálnu nerovnosť E. L. Doctorow, banálnu každodennosť ľudí, ktorí musia bojovať s nepriazňou osudu R. Carver, skazenosť a mravný úpadok doby J. K. Toole. Pre americkú literatúru od 90. rokov 20. stor. po súčasnosť je charakteristická štýlová a tematická rôznorodosť; autori prostredníctvom prvkov postmoderny (D. DeLillo, G. Saunders), tzv. južanskej gotiky (C. McCarthy), tzv. hysterického realizmu (D. F. Wallace; Jonathan Franzen, *1959) a metamoderny (D. F. Wallace; J. Franzen; Dave Eggers, *1970) zachytávajú súčasný svet totálneho odcudzenia, individualizmu a rozpadu rodiny, existenciálnu úzkosť a samotu. Jedným z najvýznamnejších spisovateľov je D. DeLillo, ktorý reflektuje kontrastný pohľad na život v modernej dobe (masová kultúra, masmédiá, konzumizmus, rozpad a znovuzjednotenie rodiny, znovuzrodenie prostredníctvom násilia). D. F. Wallace sa zameriaval na zachytenie každodennej dezilúzie a vnútornej samoty, J. Franzen v románe Rozhrešenie (The Correction, 2001) podal veľkolepý obraz globalizovanej spoločnosti i zložitých medziľudských vzťahov v modernej dobe (rozpadávajúca sa spoločnosť bez hodnôt, konflikt generácií, problematické vzťahy v americkej rodine, hľadanie identity). Podobnými témami (vplyv popkultúry na myslenie súčasných ľudí, reflexia mediálneho sveta) sa zaoberá aj D. Eggers.

V dramatickom umení sa uplatnili tradičné i moderné kompozičné princípy a rôzne experimentálne tendencie. V hrách A. Millera, T. Williamsa, E. Albeeho, Arthura Kopita (*1937) a i. sa odzrkadlil proces hľadania adekvátnych výrazových prostriedkov a dramatických foriem na vyjadrenie zložitých spoločenských vzťahov. Radikálne a inovatívne hry vznikli aj mimo Broadwaya (David Rabe, *1940; D. Mamet; L. Jones/Amiri Baraka), kontroverzným témam sa venuje T. Kushner; v 90. rokoch 20. stor. sa objavilo aj niekoľko nadaných autoriek (Paula Vogelová, Vogel, *1951; Suzan-Lori Parksová, Parks, *1963).

Populárna literatúra (dobrodružná literatúra, detektívka, science-fiction, fantasy, horor) bola zo začiatku na okraji záujmu, neskôr sa stala súčasťou beletrie. Je charakteristická masovosťou a stereotypnosťou v námetoch (boj dobra a zla) a v zobrazení postáv. Prostredie západu uviedol do americkej dobrodružnej literatúry v 2. pol. 19. stor. J. F. Cooper. V pentalógii Príbehy Koženej pančuchy (Leatherstocking Tales, 1823 – 41) vytvoril zidealizovaný a romantický obraz vzťahu medzi pôvodnými, indiánskymi obyvateľmi a belochmi, ktorý sa stal základom národného mýtu (priateľstvo medzi Indiánmi a belochmi, čestný a statočný zálesák ako národný hrdina). B. Harte v poviedkach z prostredia kalifornských zlatokopov spojil sentimentalitu a realizmus, Mark Twain vniesol do americkej dobrodružnej literatúry nové impulzy (paródia na zálesácke a indiánske romány). Dobrodružný charakter majú westerny O. Wistera, ktorý knihou Virgínčan (The Virginian, 1902) vytvoril modelový (romantický) western. Brutálny opis západu a beštiálne vraždenie v 2. pol. 19. stor. podal C. McCarthy vo filozofickom westerne Krvavý poludník (Blood Meridian, 1985).

Zakladateľom americkej detektívky bol E. A. Poe. V 30. rokoch 20. stor. predstavitelia tzv. drsnej školy (D. Hammet, R. Chandler) predstavili v detektívnych príbehoch moderné mesto zločinu, korupciu v politike, súdnictve a polícii. K ďalšej generácii autorov detektívok patria napr. E. McBain, M. Spillane, Paul Auster (*1947) a i. Príbehy science-fiction najskôr vychádzali v lacných časopisoch určených pre mládež, neskôr knižne v miliónových nákladoch. Autori sci-fi sa vo svojich dielach zaoberali otázkami zničenia Zeme a prežitia ľudstva (E. R. Burroughs; Frank Patrick Herbert, *1920, †1986; Ursula K. Le Guinová, Le Guin, *1929, †2018; Harry Harrison, *1925, †2012; Michael Crichton,*1942, †2008), novými vedeckými technológiami (I. Asimov; Philip K. Dick, *1928, †1982; William Gibson, *1948), kolonizáciou vesmíru (R. Bradbury, R. A. Heinlein), imaginárnymi svetmi (U. K. Le Guinová), mimozemskými formami života (Theodore Sturgeon, *1918, †1985), osudom ľudskej spoločnosti v budúcnosti (K. Vonnegut; P. K. Dick; U. K. Le Guinová; David Brin, *1950; Samuel R. Delany, *1942), kozmickou civilizáciou (Bruce Sterling, *1954), alternatívnou minulosťou (Kevin Wayne Jeter, *1950; Tim Powers, *1952) a ohrozením ľudstva mimozemskými civilizáciami (D. Brin).

Pre americké fantasy ságy je typický boj dobra s temnými silami (démoni, vlkolaci, upíri, mágovia), ktoré chcú získať nadvládu nad svetom a zničiť civilizáciu. K najvýznamnejším autorom patria George R. R. Martin (*1948; Pieseň ľadu a ohňa, A Song of Ice and Fire, 5 zv., 2000 – 2011), U. K. Le Guinová (Zememorie, Earthsea, 6 zv., 1968 – 2001), Roger Zelazny (*1937, †1995; Kroniky Amberu, The Chronicles of Amber, 10 zv., 1970 – 91), Robert Jordan (*1948, †2007; Koleso času, The Wheel of Time, 15 zv., 1990 – 2013), Terry Goodkind (*1948; Meč pravdy, The Sword of Truth, 19 zv., 1994 – 2018), Richelle Meadová (Mead, *1976; Upíria akadémia, The Vampire Academy, 6 zv., 2007 – 10), Rick Riordan (*1964; Bohovia Olympu, The Heroes of Olympus, 5 zv., 2010 – 14) a Cassandra Clareová (Clare, *1973; Nástroje smrti, The Mortal Instruments, 6 zv., 2007 – 14). Za predchodcu hororu sa v americkej literatúre pokladá E. A. Poe, k najvýznamnejším autorom patria H. P. Lovecraft, A. Bierce, P. Bowles, S. King, J. Hawkes, Shirley Jacksonová (Jackson, *1916, †1965), I. Levin, Robert Bloch (*1917, †1994) a P. Straub.

Výrazný podiel na rozvoji americkej kultúry má tvorba afroamerických spisovateľov (P. L. Dunbar; J. L. Hughes; R. Wright; R. W. Ellison; J. Baldwin; I. Reed; L. Jones; T. Morrisonová; A. Walkerová; Malcolm X; Gwendolyn Brooksová, Brooks, *1917, †2000; Maya Angelouová, Angelou, *1928, †2014; Terry McMillanová, McMillan, *1951; Percival Everett, *1956; Charles R. Johnson, *1948), ktorá sa tematicky sústreďuje na dva závažné problémy v živote černochov – sebauvedomovanie vo vzťahu k historickej skúsenosti černochov a hľadanie identity v modernej spoločnosti. Ústrednou témou próz spisovateľov indiánskeho pôvodu L. Erdrichovej, Jamaka Highwatera (*1931, †2001), Shermana Alexieho (*1966), N. S. Momadaya, Leslie Marmon Silkovej (Silko, *1948) a i. je sebauvedomovanie Indiánov a ich asimilácia v americkej spoločnosti. Produktívnu skupinu tvoria spisovatelia židovského pôvodu (S. Bellow; P. Roth; B. Malamud; I. B. Singer; J. D. Salinger; E. L. Doctorow; J. Heller; A. Ginsberg; P. Auster; H. Nemerov; C. Ozicková; Ch. Potok; Nathan Englander, *1970 a i.); v ich tvorbe dominujú otázky identity a sebahľadania, v ktorých sa odráža vzájomné pôsobenie rozdielnych kultúr, hodnôt a tradícií. Od 70. rokov 20. stor. prekvitajú ázijská americká literatúra (Maxine Hong Kingstonová, Kingston, *1940; Jhumpa Lahiriová, Lahiri, *1967; Amy Tanová, Tan, *1952; Bharati Mukherjeeová, Mukherjee, *1940, †2017; Ha Jin, *1956 a i.) a hispánska americká literatúra (S. Cisnerosová; Rudolfo Anaya, *1937; Rolando Hijonosa, *1929; Denise Chávezová, Chávez, *1948; Gloria E. Anzaldúaová, Anzaldúa, *1942, †2004; Tomás Rivera, *1935, †1984; Oscar Hijuelos, *1951, †2013; Junot Díaz, *1968; Luis Valdez, *1940 a i.).

americká noc

americká noc — filmový trik používaný na nakrúcanie nočných exteriérových záberov cez deň, aby sa vytvorili lepšie svetelné podmienky. Jeho základom je využívanie filtrov, ktoré svojou farbou tónovanou domodra vytvárajú pred objektívom filmovej kamery ilúziu nočného prostredia. Názov americká noc využil francúzsky režisér F. Truffaut ako názov hraného filmu o filme (1973).

americká predajná cena

americká predajná cena — systém na výpočet amerických dovozných ciel. Používa ho americké colníctvo na stanovenie cla vyberaného pri dovoze výrobkov do USA. V tomto prípade sa colný poplatok (→ ad valorem) neurčuje z ceny výrobku, ktorá je uvedená vo faktúre, ale pri dovezenom množstve výrobkov sa použije predajná cena výrobku v USA.

Americká revolúcia

Americká revolúcia — vojna za nezávislosť USA proti britskej nadvláde 1775 – 83, ktorá viedla k zrodu nového štátu. Napätie medzi 13 americkými kolóniami a Veľkou Britániou vzrastalo od porážky Francúzska v sedemročnej vojne, keď Veľká Británia získala väčšinu francúzskeho územia v Severnej Amerike. Kolónie si vytvorili vlastnú legislatívu, mohli prijímať zákony a vyberať dane, ale guvernér vymenovaný britským kráľom mohol prijaté zákony vetovať. Veľká Británia regulovala obchod s kolóniami, sledujúc vlastné obchodné záujmy. Po vojne s Francúzskom rozmiestnila v Severnej Amerike vojenské jednotky na obranu záp. hranice, pričom kolónie mali finančne prispieť na ich vydržiavanie. Vzťahy sa zhoršovali od 1763 do 1775, keď britský parlament prijal niekoľko zákonov zameraných na zvýšenie príjmov z kolónií. Aby sa predišlo vojne s Indiánmi, proklamáciou kráľa Juraja III. z 1763 bola zakázaná expanzia amerických kolónií na západ od Apalačských vrchov. Zákon o cukre 1764 zdaňoval melasu, ktorá sa nedovážala z britského impéria. Na základe zákona o ubytovaní vojska z 1765 mali kolónie hradiť časť nákladov na vydržiavanie britských jednotiek. Zákon o kolkovnom z 1765, priamo zdaňujúci kolky na rôzne dokumenty, vyvolal veľké protesty, takže parlament ho 1766 zrušil. Townshendove zákony z 1767 nepriamo zdaňovali tovar dovážaný do kolónií. Američania na protest prestali kupovať britský tovar a britskí obchodníci prinútili parlament, aby 1770 zákon zrušil okrem zákona o čaji. Obzvlášť prudké protesty boli v Bostone. R. 1772 tu politickí vodcovia založili Korešpondenčný výbor, ktorý ostatné kolónie informoval o tom, ako ich britské zákony poškodzujú. Americkí obchodníci pašovali čaj z Nizozemska, aby sa vyhli plateniu daní, čo poškodzovalo Východoindickú spoločnosť, hlavného dodávateľa čaju do kolónií. R. 1773 britský parlament prijal zákon o čaji, ktorý jej ho umožňoval predávať za nižšiu cenu, ako bola cena pašovaného čaju. Odpor proti tomuto zákonu, ktorý viedol v Bostone S. Adams, vyvrcholil 16. 12. 1773 bostonským čajovým večierkom. Veľká Británia odpovedala prijatím Netolerančných zákonov (1774), na základe ktorých bol zatvorený prístav a boli posilnené právomoci guvernéra v Bostone. Korešpondenčné výbory žiadali zvolanie zhromaždenia, ktoré by organizovalo odpor proti týmto zákonom.

Prvý kontinentálny kongres vo Philadelphii (5. 9. 1774 – 26. 10. 1774) pod vedením S. Adamsa, J. Adamsa, G. Washingtona a P. Henryho odhlasoval zrušenie obchodu s Veľkou Britániou a odsúhlasil rezolúciu o tajnom vojenskom výcviku občanov kolónií. Kongres, ktorý sa považuje za prvú neoficiálnu americkú vládu, sa dohodol na zvolaní Druhého kontinentálneho kongresu v máji 1775, ak dovtedy Veľká Británia nezmení svoju politiku voči kolóniám. V apríli 1775 britský generál T. Gage dostal tajné rozkazy, aby vojensky zakročil proti buričom v Massachusetts a zatkol ich vodcov. Keďže sa o tom dozvedeli a ušli, rozhodol sa zničiť sklad zbraní a pušného prachu v Concorde. Boje, ktoré sa 19. 4. 1775 rozpútali pri Concorde a Lexingtone, sa rýchlo rozšírili. V máji prišli ďalšie britské jednotky pod vedením generálov J. Burgoyna, H. Clintona a W. Howa. Vo Philadelphii sa zišiel Druhý kontinentálny kongres, 14. 6. 1775 vytvoril Kontinentálnu armádu a jej veliteľom sa stal G. Washington, ktorý ihneď začal s reorganizáciou a vyzbrojovaním armády. Invázia do Kanady, ktorej cieľom bolo zabrániť preniknutiu britských jednotiek k New Yorku, sa skončila neúspechom. Niektorí plantážnici z juhu sa obávali, že revolúcia v mene slobody proti Veľkej Británii môže medzi otrokmi vyvolať nepokoje, a preto ju spočiatku váhali podporiť.

Dňa 23. 8. 1775 Juraj III. vyhlásil, že americké kolónie povstali proti britskej korune. O niekoľko mesiacov neskôr britský parlament zatvoril americké prístavy. Tieto akcie presvedčili delegátov Kongresu, že pokojné vyriešenie sporu je nemožné. Preto 4. 7. 1776 Kongres prijal Deklaráciu nezávislosti USA, najradikálnejší dokument tých čias, v ktorom bol po prvýkrát zakotvený princíp úplnej rovnosti ľudí. Jej autorom bol T. Jefferson. Každá americká kolónia sa začala nazývať štátom a Kongres prijal Články konfederácie, ktoré mali zjednotiť jednotlivé štáty pod centrálnou vládou s tým, že im boli ponechané značné právomoci. Trinásť amerických štátov ich schválilo do marca 1781. Každý z nich si vytvoril vlastnú vládu a väčšina prijala novú ústavu, posledný bol Massachusetts 1780.

V prvých rokoch vojny Washingtonova armáda utrpela niekoľko porážok, bola nedostatočne vyzbrojená a vycvičená, chýbali jej disciplína, zbrane, loďstvo, šatstvo a finančné prostriedky. Bola to však armáda, ktorá bojovala za slobodu svojej krajiny a na svojom území, a britská armáda, hoci dobre vycvičená a vyzbrojená, musela svojich vojakov a zásoby prepravovať 3 000 míľ cez oceán. R. 1777 Američania dosiahli prvé veľké víťazstvo pri Saratoge, čo znamenalo obrat vo vojne. Jeho dôsledkom bola i podpora Francúzska, ktoré spočiatku pomáhalo Američanom tajne. Na základe spojeneckej zmluvy z 1778 poskytlo vojenské jednotky a lode. Hlavnú zásluhu na získaní francúzskej podpory mal americký diplomat B. Franklin. Španielsko vstúpilo do vojny na strane Američanov 1779 a Nizozemsko 1780. Vojna pokračovala na juhu. Tu americká armáda utrpela mnoho porážok, ale 1781 vyhrala poslednú a rozhodujúcu bitku pri Yorktowne. Hoci sa vojna skončila, kráľ Juraj III. odmietal uznať porážku až do 1783. Mierové rokovania sa začali už v apríli 1782, britskú stranu zastupoval Richard Oswald (*1705, †1784) a USA B. Franklin, J. Adams a J. Jay. Predbežná zmluva bola podpísaná 30. 11. 1782, definitívne potvrdená 3. 9. 1783 Parížskym mierom. Veľká Británia ňou uznávala nezávislosť USA, boli stanovené hranice nového štátu, ktorého územie siahalo na západe k rieke Mississippi, na severe ku Kanade, na východe k Atlantickému oceánu a na juhu k Floride. Poslední britskí vojaci odišli z New Yorku v novembri 1783. R. 1789 bola prijatá Ústava USA. Vo vojne zahynulo 25 700 amerických a asi 10-tis. britských vojakov. Americké kolónie sa vojnou značne zadĺžili, ale dlh sa splatil už začiatkom 19. stor., obnovil sa aj obchod medzi USA a Veľkou Britániou.

Americká Samoa

Americká Samoa, Teritórium Americkej Samoy, angl. American Samoa, Territory of American Samoa — zámorské autonómne územie USA v juhozáp. časti Tichého oceána pri záp. okraji Polynézie. Patria k nemu sopečné ostrovy Tutuila (135 km2), Aunu’u, súostrovie Manu’a, atoly Rose a Swains. Hornaté ostrovy sopečného pôvodu s koralovými útesmi. Tropické podnebie s priemernými teplotami 25 – 27 °C, ročný úhrn zrážok 80 – 450 mm. Tropické rastlinstvo a živočíšstvo, polovica ostrovov pokrytá lesmi. Pestovanie kokosovníka, cukrovej trstiny, banánovníka; rybolov. Základom ekonomiky je potravinársky priemysel (konzervovanie rýb, kreviet, sušenie kopry). Turistický ruch. Obyvateľstvo: Polynézania, zväčša Samojčania; náboženstvo: protestanti, katolíci, metodisti, mormóni; úradné jazyky: samojčina, angličtina. Na ostrove Tutuila americká námorná základňa.

Samosprávne zámorské územie USA zriadené 1899 na základe zmluvy medzi Spojeným kráľovstvom, Nemeckom a USA. Od 1951 čiastočná vnútorná samospráva, 1960 vytvorený zákonodarný zbor (Fono), výkonnú moc má guvernér od 1977 volený priamo obyvateľmi.

Americká Samoa
Rozloha: 194,8 km2
Počet obyvateľov: 57 000 (2015)
Hlavné mesto: Pago Pago

americká sociológia práva

americká sociológia práva — jedna zo špeciálnych sociologických teórií nadväzujúca aj na európsku teóriu a sociológiu práva (E. Ehrlich) a vychádzajúca z uprednostňovania skúmania tzv. práva v činnosti (law in action), rozdielneho od súboru právnych noriem pokladaných za všeobecne platné – tzv. práva v knihách (law in books).

Teoretickým základom americkej sociológie práva je pragmatizmus (najmä Ch. S. Peirce, W. James, J. Dewey), podľa ktorého sa za pravdivú považuje len teória, ktorá sa osvedčuje v praxi, a teda je užitočná. Pragmatizmus v právnej teórii znamená otvorenosť pre právnu prax, t. j. predovšetkým pre činnosť súdov, administratívnych a iných štátnych orgánov aplikujúcich právo. V USA od 20. rokov 20. stor. sa začali presadzovať právne smery (hnutia, školy) ovplyvnené prudkým rozvojom americkej empirickej sociológie, ktorá plne využívala špecifické metódy a techniky sociologického výskumu. Medzi najvýznamnejšie sociologickoprávne smery patria právny realizmus a sociologická jurisprudencia.

Americká spoločnosť strojných inžinierov

Americká spoločnosť strojných inžinierov, angl. American Society of Mechanical Engineers, ASME — odborná spoločnosť pracujúca na komerčnej báze, založená 1880 so sídlom v New Yorku. Združuje vyše 130-tis. členov z USA a z vyše 150 krajín sveta, má úrady aj v iných štátoch (Belgicko, Čína, India). Podporuje rozvoj vedy v odbore strojárstvo, organizuje ďalšie vzdelávanie odborníkov prostredníctvom kurzov, prednášok, konferencií a sympózií. Z poverenia vlády USA vydáva technické normy pre priemysel a výrobu v odbore strojárstvo; normy a smernice ASME sa používajú vo viac než 100 krajinách sveta. Na základe smerníc vykonáva auditovanie a certifikáciu strojárskych podnikov a prevádzok. Pre USA nostrifikuje diplomy absolventov vysokých škôl. ASME vydáva vyše 40 odborných časopisov a periodík. Od 1920 sa delí na divízie a inštitúty, v súčasnosti má 37 odborných divízií, najznámejšie sú stavba lietadiel, energetika, tlakové nádoby a potrubia, hydro- a aeromechanika, tepelná technika.

americké jazyky

americké jazyky — niekoľko tis. jazykov pôvodného obyvateľstva Ameriky (→ severoamerické indiánske jazyky, → mezoamerické indiánske jazyky, → juhoamerické indiánske jazyky, → eskimácko-aleutské jazyky, → kreolské jazyky).

Americké knihovnícke združenie

Americké knihovnícke združenie, angl. American Library Association, ALA — najstaršie a najväčšie národné knižničné združenie na svete so sídlom v Chicagu založené 1876. Rozvíja, podporuje a propaguje knižnično-informačné služby a knihovnícku profesiu. Na základe typov knižnice alebo jej funkcie sa rozdeľuje na 11 divízií. Každá divízia vydáva periodiká, monografie a i. informačné materiály, sprostredkúva celoživotné vzdelávanie knihovníkov, udeľuje ocenenia a štipendiá a poskytuje podporu knižniciam a knihovníckym konferenciám.

Americké Panenské ostrovy

Americké Panenské ostrovy, angl. Virgin Islands of the United States — zámorské autonómne územie USA v záp. časti Panenských ostrovov v Malých Antilách v Karibskom mori; hlavné ostrovy: Saint Thomas (tam hlavné mesto Charlotte Amalie), Saint Croix, Saint John. Tropické oceánske podnebie; pestovanie kokosovníka, cukrovej trstiny, tropického ovocia, zeleniny; rybolov. Spracúvanie dovážaného bauxitu a ropy, výroba rumu. Turistický ruch; americká vojenská základňa. Obyvatelia: prevažne černosi a mulati; náboženstvo: protestantské, anglikánske, katolícke; úradný jazyk: angličtina.

Objavené 1493 K. Kolumbom, neskôr sa časť ostrovov stala dánskou a časť britskou kolóniou. R. 1917 bola dánska časť predaná USA. Výkonnú moc má guvernér volený priamo obyvateľmi.

Americké Panenské ostrovy
Rozloha: 347,1 km2
Počet obyvateľov: 103 000 (2016)
Hlavné mesto: Charlotte Amalie

Americké zásady pre zahraničný obchod

Americké zásady pre zahraničný obchod, angl. American Foreign Trade Definitions, AFTD — súbor pravidiel na výklad dodacích doložiek vydaných 1919 hospodárskymi organizáciami v USA pre potreby zahraničného obchodu. Od 1941 platí upravené znenie týchto pravidiel vývozu a dovozu – RAFTD 1941 (Revised American Foreign Trade Definitions, Revidované americké zásady pre zahraničný obchod). Doložky majú obdobnú funkciu ako dodacie podmienky INCOTERMS. Niektoré z doložiek AFTD sa s nimi zhodujú, majú však odlišný obsah.

Americké združenie reklamných agentúr

Americké združenie reklamných agentúr, American Association of Advertising Agencies, AAAA, aj 4 A’s — národné združenie pre reklamný obchod v USA kontrolujúce princípy etického správania svojich klientov. Založené 1917.

Americko-ázijská panva

Americko-ázijská panva — oceánska panva (Americká panva, osobitne Eurázijská panva) v oblasti severného pólu severne od Špicbergov v Arktíde. Členená na niekoľko čiastkových panví (Kanadská panva, Makarovova panva, Amundsenova panva, Nansenova panva) oddelených podmorskými chrbtami. Medzi nimi a okolitou pevninou sú okrajové šelfy zaliate plytkým morom. Priemerná hĺbka jednotlivých panví je okolo 4 000 m. Reliéf dna tvorí plochá abysálna rovina vytvorená akumuláciou sedimentov značnej hrúbky (do 2 km).

americko-mexická vojna

americko-mexická vojna — vojna medzi USA a Mexikom 1846 – 48. Vznikla zo snahy USA rozšíriť svoje územie k Tichému oceánu anektovaním Texasu 1845 a zo sporu o jeho záp. hranicu (Texas sa odtrhol od Mexika ešte 1836, ale Mexiko jeho vyhlásenie samostatnosti neuznalo). Vojnu vyprovokovali USA, prvé ozbrojené konflikty medzi americkými a mexickými vojakmi vypukli 25. 4. 1846. Po víťazstve USA bola 2. 2. 1848 podpísaná zmluva v Guadalupe Hidalgu, ktorou sa Mexiko vzdalo nárokov na Texas na sever od rieky Rio Grande a postúpilo USA Nové Mexiko a Kaliforniu. USA sa zaviazali zaplatiť Mexiku 15 mil. dolárov a prevzali pohľadávky amerických občanov voči Mexiku vo výške 3,25 mil. dolárov. Americký senát zmluvu ratifikoval 10. 3. 1848. Anexia dotvorila (okrem malých území získaných 1853) základný územný rozsah USA.

americkoslovenská tlač

americkoslovenská tlač — slovenské noviny, časopisy a kalendáre vydávané v USA. R. 1885 začali prví priekopníci slovenského novinárstva v USA Janko Slovenský (*1856, †1900) a Ján Július Wolf (1859, †1930) vydávať litografovaný časopis Bulletin (20 čísel), 1886 Amerikánsko-slovenské noviny a 1893 vydal P. V. Rovnianek Národný kalendár. K najstarším nezávislým časopisom patrí Slovák v Amerike, ktorý začal vydávať 1889 A. Š. Ambrose v Plymouthe.

Významnú úlohu v národnokultúrnom živote zohrávali tlačové orgány spolkov a spolkové kalendáre: týždenník Jednota, tlačový orgán Prvej katolíckej slovenskej jednoty (od 1891 v Clevelande), Bratstvo Pensylvánskej slovenskej jednoty (od 1899 vo Wilkes Barre), Slovenský hlásnik Slovenskej evanjelickej jednoty (od 1900 v Pittsburghu), Rovnosť ľudu, tlačový orgán americkoslovenských socialistov (od 1906 v Chicagu, jeho pokračovateľmi boli Ľudový denník a Ľudové noviny).

Od zač. 20. stor. začali vychádzať i prvé denníky, napr. Slovenský denník v Pittsburghu (1901 – 15), New-Yorský denník (1914 – 75). Z nezávislých časopisov vychádzal v Clevelande a potom v Scrantone časopis Obrana (Slovenská obrana), v Chicagu 1928 – 63 Osadné hlasy a i. Dlhšiu periodicitu si zachovali aj ženské časopisy, tlačové orgány spolkov: Živena (od 1908 v Pittsburghu), Ženská jednota (od 1913 v Clevelande), Dennica (1924 – 62 v Pittsburghu). Z mládežníckych časopisov: Priateľ dietok (od 1911 v Passaicu, New Jersey), Hlas mládeže (1939 – 68), Kruh mládeže (1915 – 34). Z náboženských časopisov vychádzal Ave Mária (1917 – 94), Listy svätého Františka (od 1924), Dobrý pastier (od 1919). Prvým časopisom pre literatúru, vedu a kultúru bol štvrťročník Most (od 1954 v Clevelande). V súčasnosti sa z najstarších časopisov vydáva Slovák v Amerike, Jednota a Národné noviny (National News, vychádzajú v angličtine).

americkoslovenské spolky

americkoslovenské spolky — spolky, organizácie a inštitúcie zakladané slovenskými vysťahovalcami v USA od 80. rokov 19. stor. v strediskách s ich väčšou koncentráciou. Spočiatku vznikali na podpornej báze (Perši uhorsko-slovenský v nemoci podporujúci spolok založený 1883 v New Yorku, Prvý bednársky výpomocný spolok založený 1888 v Bayonne, New Jersey). Menšie spolky sa spájali do väčších na konfesionálnom základe (Prvá katolícka slovenská jednota založená 1890 v Clevelande Š. Furdekom, Prvá katolícka slovenská ženská jednota založená 1892, Slovenská evanjelická jednota založená 1893 vo Freelande, Pensylvánia). Z iniciatívy P. V. Rovnianka bol v Pittsburghu 1890 založený Národný slovenský spolok ako prvá nadkonfesionálna organizácia. R. 1907 bola v Clevelande z iniciatívy Š. Furdeka, P. V. Rovnianka, A. K. Bieleka, A. Š. Ambroseho, I. Gessaya, G. Maršalla-Petrovského založená Slovenská liga v Amerike ako strešná organizácia amerických Slovákov. Významnú úlohu v národnom kultúrnom živote malo založenie Združenia slovenských novinárov v Amerike 1907, Združenia slovenských katolíkov v Amerike 1911 J. Murgašom. Po 1945 sa politické organizácie podporujúce zachovanie ČSR (Slovenské národné združenie založené 1938) stali členmi zreorganizovanej Československej národnej rady. Národne orientovaná časť slovenskej emigrácie bola organizovaná v pobočke Slovenskej národnej rady v zahraničí (založená 1948 v Ríme), Slovenskom oslobodzovacom výbore (založený 1946 v Ríme ako Slovenský akčný výbor). Emigrácia z členov Demokratickej strany na Slovensku založila Radu slobodného Československa. S cieľom zjednotenia exilu bol 1970 v New Yorku založený pod vedením Š. B. Romana a J. Kirschbauma Svetový kongres Slovákov. V súčasnosti pôsobí v USA 6 silných fraternalistických organizácií, ktoré sú aj poisťovacími spoločnosťami.

Americký inštitút architektov

Americký inštitút architektov, American Institute of Architects, AIA — spoločnosť amerických architektov, ktorú 1857 založili viacerí americkí architekti, okrem iných R. Upjohn a R. M. Hunt. Najväčšia organizácia architektov USA, ktorá má viac ako 90-tis. členov (2017). Vydávala viacero časopisov (od 1913 Journal of the American Institute of Architects, 1957 premenovaný na AIA Journal, 1961 – 2006 ako Architecture: The AIA Journal). Významným svetovým architektom každoročne udeľuje zlatú medailu AIA. R. 1985 sa čestným členom AIA stal V. Karfík.

americký jazdecký kôň

americký jazdecký kôň, sadler horse — plemeno koňa vyšľachtené v 19. storočí v prevažne juž. štátoch USA. Má ušľachtilú klinovitú hlavu s dlhším štíhlejším vysoko nasadeným krkom, dlhší trup, výrazné kĺby, malé kopytá a rovný zadok s vysoko nasadeným chvostom; postoj je vpredu zvyčajne predkročený a vzadu s otvorenými pätovými kĺbmi. Výška v kohútiku 152 – 162 cm. Pomerne vytrvalý učenlivý kôň živého temperamentu, ktorý sa v minulosti využíval najmä ako jazdecko-kočiarový kôň s charakteristickou (menej pravidelnou) mechanikou pohybu, v súčasnosti sa považuje za výstavného koňa alebo sa používa na rekreačné a terénne jazdenie.

americký klusák

americký klusák, standardbred — plemeno jazdeckého koňa s krížovou oblasťou chrbta položenou vyššie ako kohútik (zadné nohy sú dlhšie ako predné); výška v kohútiku 150 – 165 cm, hmotnosť do 500 kg. Vyšľachtený v USA koncom 18. stor. z dvoch plemenníkov zo základne šľachtenia anglických plnokrvníkov (Messenger a Shark) a z prevažne norfolkských kobýl, ďalšie línie z potomstva plemenníkov Hambletonian a Elektioneer. Najrýchlejší a najrozšírenejší klusák (v USA, Kanade, Austrálii, Európe a na Novom Zélande).

americký kokeršpaniel

americký kokeršpaniel — plemeno psa zo skupiny sliediče. Názov koker (cocker) je skratka anglického slova woodcocker, ich pôvod sa odvodzuje od najstarších loveckých psov Európy – od keltských duričov. Anglické kokeršpaniele sa 1879 dostali do USA, kde z nich vyšľachtili nové plemeno, po 2. svetovej vojne sa americký kokeršpaniel udomácnil aj v Európe. Výstavný pes, odvážny, pracovitý, môže sa uplatniť aj pri poľovačkách. Výška psa v kohútiku 36 – 39 cm, suky 34 – 36 cm, má krátke, zavalité telo, guľatú hlavu so širokým ňucháčom a s dlhými osrstenými visiacimi ušami. Srsť má hustú, huňatú, hodvábnu, hnedej, červenej, smotanovej alebo čiernohnedočervenej farby, býva i strakatý alebo trojfarebný (grošovaný).

americký poník

americký poník — plemeno koní vyšľachtené 1954. Je výsledkom kríženia shetlandského žrebca a kobyly plemena appaloosa. Výška v kohútiku 112 – 132 cm.

americký quarter horse

americký quarter horse [kuóter hós] — prvé skutočne americké plemeno robustných koní. Vyšľachtené na začiatku 17. stor. vo Virgínii a v prímorských kolóniách. Používané na farmách, na pasenie dobytka ap., pre svoju rýchlosť a pohyblivosť výborný kovbojský kôň. Anglickí osadníci na ňom pretekali v rovinových dostihoch na štvrť míle (quarter – 400 m), odtiaľ aj názov plemena. Výška v kohútiku 143 – 160 cm.

Americký ropný inštitút

Americký ropný inštitút, angl. American Petroleum Institute, API — výskumné stredisko ropného priemyslu v USA založené 1919 so sídlom v New Yorku, od 1969 vo Washingtone. Zaoberá sa otázkami ťažby, spracovania a využitia ropy, tvorí normy, štandardy a ďalšie technicko-ekonomické charakteristiky pre oblasť petrochemického a ropného priemyslu. Vytvoril index API určujúci kvalitu ropy a jej derivátov.

americký shetlandský poník

americký shetlandský poník [še-] — plemeno koní získané krížením shetlandského poníka a poníka hackney doplneným arabským koňom a malým plnokrvníkom. Má jemnú stavbu tela a dlhšie zadné nohy. Predvádza sa v triede záprahových poníkov. Priemerná výška v kohútiku 103 cm.

Americký úrad pre normalizáciu

Americký úrad pre normalizáciu, anglicky American National Standards Institute, ANSI — úrad v USA zodpovedný za schvaľovanie a vydávanie noriem a štandardov v rôznych oblastiach vrátane informačnej techniky. Je členom Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO).

Američania

Američania

1. súhrnné označenie všetkých obyvateľov amerického svetadiela;

2. označenie obyvateľov USA (308 mil.; 2010). Pôvodnými obyvateľmi boli Indiáni, Inuiti (→ Eskimáci) a Aleuti tvoriaci dnes iba nevýznamnú skupinu (0,7 %). Jadro amerického národa vytvorili britskí prisťahovalci zo 17. – 18. stor., ktorí sa usádzali na vých. pobreží a postupne kolonizovali vnútrozemie. Na juhovýchode to boli Francúzi, na juhu a juhozápade Španieli, ktorých v 19. stor. asimilovali po anglicky hovoriaci prisťahovalci, ale zanechali po sebe stopy v podobe kultúrnej odlišnosti juhu a severu USA. Od 2. pol. 19. stor. sa na formovaní amerického národa čoraz výraznejšie zúčastňovali černosi dovlečení v 17. – 19. stor. ako otroci, dnes tvoria asi 12 % obyvateľstva. V 19. stor. sa začal prílev prisťahovalcov z iných častí Európy, najprv zo západnej a severnej (Nemci, Švédi, Nóri), neskôr aj zo strednej a východnej, a najmä z Talianska, odkiaľ dnes pochádza väčšina prisťahovalcov európskeho pôvodu. V 20. stor. tvorili dosť veľké percento prisťahovalcov Japonci, Číňania a Filipínci. Od konca 2. svet. vojny rástol počet prisťahovalcov z Mexika a karibskej oblasti, ktorí dnes tvoria asi 10 % obyvateľstva. Formovanie amerického národa nie je dodnes ukončené. Spôsobuje to predovšetkým neprestajný prílev prisťahovalcov z rozličných častí sveta, ich pestré rasové a etnické zloženie, rozličný sociálny pôvod a postavenie, ako aj odlišný spôsob života v USA a v krajine pôvodu. Väčšina prisťahovalcov sa plne amerikanizuje až v druhej alebo tretej generácii.

Amerikánsko-slovenské noviny

Amerikánsko-slovenské noviny — najstaršie slovenské noviny v USA. Vychádzali 1886 – 1922 v Pittsburghu najprv v šarišskom nárečí, potom v spisovnej slovenčine. Založili ich Janko Slovenský (*1856, †1900) a Ján Július Wolf (1859, †1930), neskôr bol ich spolumajiteľom a redaktorom P. V. Rovnianek, v redakcii o i. pracovali J. A. Ferienčík, A. Š. Ambrose, I. Gessay. Boli najrozšírenejšími slovenskými novinami nielen v USA, ale vôbec na celom svete, dosahovali náklad až 30-tis. výtlačkov. Venovali sa problémom krajanského hnutia v USA, v národnopolitických a kultúrnych otázkach mali v podstate zhodnú líniu s líniou Slovenskej národnej strany v Martine. Prispievali do nich predstavitelia verejného a kultúrneho života zo Slovenska (P. Blaho, F. V. Sasinek, F. R. Osvald a i.).

amerikoidi

amerikoidi — Indiáni, americká vetva veľkej mongoloidnej rasy (→ mongoloidi), pôvodné americké obyvateľstvo.

Amerling, Friedrich von

Amerling, Friedrich von, 14. 4. 1803 Viedeň – 14. 1. 1887 tamže — rakúsky maliar. R. 1816 – 24 študoval na viedenskej akadémii, predstaviteľ viedenského biedermeiera. Portrétny maliar viedenského cisárskeho dvora (Cisár František I. v korunovačnom rúchu, 1832).

Amerling, Karel Slavoj

Amerling, Karel Slavoj, 18. 9. 1807 Klatovy – 2. 11. 1884 Praha — český lekár, prírodovedec, filozof a pedagóg. R. 1839 založil v Prahe všeobecnovzdelávací ústav Budeč na vzdelávanie učiteľov, umelcov, remeselníkov a matiek. Pokračoval v tradícii romanticky chápanej vzdelanosti a názorov J. A. Komenského. Riaditeľ ústavu pre vývinovo oneskorené deti a autor návrhu na reformu školstva z 1848.

amer picon

amer picon [-mér -kon; fr.] — francúzsky horký aperitív charakteristickej chuti s obsahom alkoholu 30 objemových %. Vyrába sa z kôry chinínovníka a koreňov horca macerovaných v alkohole a z destilovaného extraktu sladkých pomarančových kôr. Podáva sa chladený čistý alebo doplnený vodou.

amersfoort

amersfoort [-fórt; hol.] — interštadiál posledného pleistocénneho glaciálu, vislanu, v severoeurópskom zaľadnení asi pred 60- až 70-tis. rokmi. Prevládalo vlhké podnebie, boli rozšírené lesy a parkovité formácie. Priemerné teploty najteplejšieho mesiaca boli asi o 3 °C nižšie ako dnes.

Ameryho pobrežný ľad

Ameryho pobrežný ľad — jeden z pobrežných ľadovcov s ľadovcovými bariérami a ľadovcovými splazmi v šelfovej oblasti Východnej Antarktídy. Rozloha 12 700 km2. Steká z výšky 2 000 m n. m. V okrajových častiach kolónie tučniakov.

Amesov test

Amesov test — test využívajúci citlivosť mikroorganizmov na detekciu chemických mutagénov a potenciálnych karcinogénov. Ako testovací organizmus sa používajú kmene baktérií Salmonella typhimurium, ktoré sú v dôsledku bodovej mutácie auxotrofné na niektoré aminokyseliny (napr. histidín; → auxotrof). Vznik prototrofných kolónií po zmiešaní testovacieho mikroorganizmu s potenciálnym mutagénom alebo karcinogénom sa považuje za indikáciu mutagenity použitej zlúčeniny. Nazvaný podľa amerického biochemika Brucea Nathana Amesa (*1928).