Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 150 z celkového počtu 602 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Amarillo

Amarillo [emerilou] — mesto v USA na severe štátu Texas, 1 120 m n. m; 199-tis. obyvateľov (2015). Založené 1887. Stredisko ťažby a spracovania ropy, zemného plynu a rúd farebných kovov, strojársky priemysel (lietadlá, zbrojárstvo). Významný železničný a cestný uzol, letisko.

amarnský štýl

amarnský štýl — umelecký štýl v egyptskom výtvarnom umení, ktorý vznikol počas vlády Amenhotepa IV. (Achnatona; → Amenhotep) v Amarne (→ Tell el-Amarna). V umení zaviedol nové reformy zavrhujúce oficiálny kánon a štylizáciu. Portrétne umenie definoval priznaním ľudskej nedokonalosti, postihnutím špecifických individuálnych čŕt vedúcich často až k karikatúre, typická je nadmerná elegancia (hlava kráľovnej Nefertiti z múzea v Berlíne alebo jej nedokončená hlava z múzea v Káhire), ktorá prechádza až k dekadencii (dlhé štíhle krky a nadmerne pretiahnuté lebky). Nový oficiálny kánon zaviedol aj nekonvenčné námety (zobrazovanie kráľovskej rodiny v bežnej životnej činnosti, napr. pri rodinnom stole, s deťmi, pri návšteve v sochárskej dielni ap.). Významné výsledky dosiahlo maliarstvo (maľovaná štuková dlažba vo veľkom paláci objavená 1891 W. M. F. Petriem, maľby v Zelenej izbe odhalené 1924 v Sev. paláci Francisom G. Newtonom, *1878, †1924). Amarnský štýl významne ovplyvnil ďalší vývin egyptského výtvarného umenia, i keď Tutanchamonov návrat do Wasetu (gr. Téby) znamenal návrat k staršej umeleckej tradícii.

Amaru

Amaru, asi 5. stor. — indický básnik, majster jednostrofovej sanskritskej poézie. O jeho živote neexistujú údaje. Autor preslávenej Stovky Amaruových básní (Amarušataka), zbierky izolovaných ľúbostných až erotických veršov, v ktorých sa formou poetickej miniatúry vykresľuje istá ľúbostná situácia alebo nálada. Jeho dielo ovplyvnilo ďalší rozvoj sanskritskej strofickej poézie.

amarylka

amarylka [lat.], Amaryllis — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď amarylkovité. Trvalky v pôde s cibuľami, z ktorých vyrastajú čiarkovité kopijovité listy s veľkými rôznofarebnými kvetmi vo vrcholíkových súkvetiach. Pestuje sa amarylka krásna (Amaryllis belladonna) a viaceré krížence.

amarylkovité

amarylkovité [lat.], Amaryllidaceae — čeľaď jednoklíčnolistových rastlín, rad asparágotvaré. Byliny s podzemnými cibuľami alebo s podzemkami; majú úzke prízemné, väčšinou čiarkovité listy a kvety v strapcovitých súkvetiach, plod tobolka alebo bobuľa. Patria sem rody snežienka (Galanthus), bleduľa (Leucojum), narcis (Narcissus) a šternbergia (Sternbergia).

Amaterasu–ómikami

Amaterasu–ómikami, Veľká bohyňa ožarujúca oblohu — hlavná bohyňa šintoizmu, pramatka japonského cisárskeho rodu, dcéra boha Izanagiho (→ Izanagi a Izanami). Dotklo sa jej vyčíňanie brata Susanoa, preto sa utiahla do jaskyne a svet upadol do tmy a chaosu. Vrátila sa, keď ju vylákali zabávajúci sa bohovia, a tak obnovila vo svete poriadok. Vnuk Ninigi no Mikoto zostúpil na zem s regáliami (zrkadlo, drahokam a meč) a jeho pravnuk Džimmu sa stal prvým japonským cisárom. Centrom kultu Amaterasu–ómikami je svätyňa v Ise.

amaterizmus

amaterizmus [fr.] — 1. záujmová činnosť realizovaná zo záľuby bez špeciálnej prípravy a bez finančného ohodnotenia. Opak: profesionalizmus; 2. hovorovo neodborný, povrchný, neprofesionálny prístup alebo výkon, neodborný, nekvalitný produkt.

Amaunet

Amaunet — bohyňa v starovekom Egypte, ženská partnerka boha Amona. Vystupovala ako členka Osmora, skupiny egyptských prabožstiev, ktoré stáli na prapočiatku sveta. Najstaršia zmienka o nej pochádza už z Textov pyramíd. Často stotožňovaná s bohyňami Mut, Eset, Hathor či Neit.

Amayová, Carmen

Amayová [-jo-] (Amaya), Carmen, pseudonym La Capitan, 2. 11. 1918 Barcelona – 19. 11. 1963 Begur — španielska tanečnica a choreografka, preslávila sa interpretáciou tanca flamenco. R. 1929 vystupovala Madride, v Paríži v kabarete Folies Bergère, potom aj v Buenos Aires, Mexiku a New Yorku. R. 1936 – 47 žila v zahraničí. Vystupovala na mnohých popredných svet. scénach, natočila niekoľko filmov. Svoje tanečné umenie predviedla aj v Bielom dome, kam ju pozvali prezidenti USA F. D. Roosevelt (1944) a H. S. Truman (1953).

amazoňan

amazoňan — jednotný názov rodov Amazona, Pionus aTouit z triedy vtáky (Aves), čeľaď papagájovité. Pestrofarebné vtáky žijúce v Južnej a Strednej Amerike. Patria sem napr. druhy amazoňan modrobradý (Amazona festiva) s prevažne zeleným perím okrem úzkeho červeného pásika na čele, amazoňan žltohlavý (Amazona ochrocephala), amazoňan modrozelený (Pionus maximiliani) so zeleným perím a s oranžovým zobákom a najznámejší a najčastejšie chovaný amazoňan modročelý (Amazona aestiva) s modrým čelom a so žltými lícami, temenom hlavy a hrdlom, ktorý sa vyskytuje v Brazílii, Paraguaji a sev. Argentíne. Názov podľa rieky Amazonky.

Amazonas

Amazonas — členský štát v severozápadnej Brazílii v bazéne horného a str. toku Amazonky na hraniciach s Venezuelou, Kolumbiou a Peru; 1 570 746 km2 (najväčší členský štát Brazílie), 3,938 mil. obyvateľov (2015), hlavné mesto Manaus.

Povrch vyplnený Amazonskou nížinou (časté povodne Amazonky a jej prítokov). Do najsevernejšej časti Amazonasu zasahuje juž. výbežkami Guyanská vysočina, do juhovýchodnej časti predhoria Ánd. Vlhké rovníkové podnebie s priemernými mesačnými teplotami 24 – 28 °C a zrážkami 2 000 – 2 500 mm ročne. Prirodzená vegetácia – vlhký rovníkový prales (selvas). Na území Amazonasu typický obraz amazonskej krajiny s pravidelnými a výdatnými zrážkami, hustou sieťou riek bohatých na vodu, pestrosťou rastlinných i živočíšnych druhov s početnými endemitmi. Najväčšie prírodné bohatstvo predstavujú obrovské, druhovo bohaté zásoby dreva (najväčšie na svete). Z málo preskúmaných nerastných zásob sú známe veľké ložiská hnedého uhlia na hornom toku Amazonky. Predpokladajú sa ložiská ropy a zemného plynu.

Amazonas je hospodársky málo rozvinutý. Priemysel drevársky a potravinársky, spracovanie ropy v Manause. V pralese sa získavajú vzácne druhy dreva, prírodný kaučuk, rôzne druhy aromatických olejov. Pestuje sa ryža, kukurica, maniok, fazuľa. Chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Vodná (po Amazonke a jej prítokoch) a letecká doprava. Manaus je veľký riečny i námorný prístav. Juž. časťou štátu Amazonas vedie Transamazonská diaľnica.

Amazonas

Amazonas — štát na juhu Venezuely pri hraniciach s Brazíliou a Kolumbiou; 177 617 km2, 183-tis. obyvateľov (2016); hlavné mesto Puerto Ayacucho. Zaberá juhozápadnú časť Guyanskej vysočiny a sev. výbežok Amazonskej nížiny. Horúce vlhké rovníkové podnebie, priemerná ročná teplota 25 °C, ročný úhrn zrážok až do 5 000 mm. Pramenná oblasť Orinoca má bifurkáciou rieky Casiquiare spojenie s povodím Amazonky. Vegetačnú pokrývku tvorí najmä na Amazonskej nížine tropický dažďový prales s množstvom rastlinných a živočíšnych druhov.

Amazonas je veľmi riedko osídlený (asi 70 % Indiáni) a hospodársky málo rozvinutý. Exploatácia dreva, zber latexu z kaučukovníkov, spracovanie manioku a ryže. Ťažba zlata, diamantov a polodrahokamov.

Amazonky

Amazonky [gr.] — v gréckej mytológii bojovný kmeň žien, ktorý žil na pobreží Čierneho mora (v Malej Ázii alebo na dnešnom Kryme). Grécki historici ich pokladali za historický národ a opísali ich spoločenské zriadenie, v ktorom mali hlavné slovo ženy, zatiaľ čo muži mali podradné postavenie. Amazonky sa často zaplietali do bojov s gréckymi mytologickými hrdinami (→ héros). Herakles podnikol výpravu, aby získal pás kráľovnej Amazoniek Hippolyty (gr. Hippolyté). Théseus, ktorý ho na výprave sprevádzal, si doviedol domov zajatú vodkyňu Antiopu (gr. Antiopé) a oženil sa s ňou. Antiopa sa doňho zamilovala, a keď ju prišli jej družky oslobodiť, bránila s ním Atény a padla v boji. Amazonky sa zúčastnili aj bojov v trójskej vojne (na strane Trójanov), Achilles v boji zabil ich novú kráľovnú Penthesileiu, neubránil sa však dojatiu, keď uzrel jej krásnu tvár.

Grécki umelci, predovšetkým vázoví maliari, často zobrazovali výjavy zo života Amazoniek, ich boj s Grékmi tvoril výzdobu mauzólea v Halikarnase, časté sú aj sochy jednotlivých Amazoniek. Spočiatku zobrazované ako pešiačky vo výzbroji ťažkoodencov s prilbou alebo s frýgickou čiapkou, s lukom a so šípmi alebo s mečom, neskôr ako jazdkyne v prepásanom gréckom chitóne s odhaleným prsníkom, vyzbrojené sekerou a okrúhlym štítom. V stredovekom umení znázorňované len zriedka, znova zobrazované v talianskej renesancii (ako prameň slúžili výjavy z antických sarkofágov). V novoveku sa stali témou diela G. Romana, P. P. Rubensa a J. Jordaensa.

Amazonská nížina

Amazonská nížina — najrozľahlejšia nížina na svete (asi 5 mil. km2) rozkladajúca sa v rovníkovom pásme Južnej Ameriky. Zo severu ju ohraničuje Guyanská vysočina, zo západu chrbty Ánd, z juhu Brazílska vysočina. Rozprestiera sa najmä na území Brazílie, jej záp. časti zasahujú do Kolumbie a Peru. Plochý povrch je rozčlenený desiatkami širokých riečnych dolín. Osou nížiny je rieka Amazonka. Pokrývajú ju ťažko priechodné rovníkové pralesy. Patrí k najmenej preskúmaným oblastiam sveta. Na jej území dodnes žijú primitívne indiánske kmene, ktoré takmer nemajú kontakty so súčasnou civilizáciou. Pralesy Amazonskej nížiny sú dôležitou zásobárňou dreva a celosvetovým významným producentom ozónu. Strediskami sú prístavy na rieke Amazonka (Óbidos, Manaus, Iquitos a i.).

amazonská podoblasť

amazonská podoblasť — podoblasť floristickej oblasti neotropis, jedna z najbohatších podoblastí sveta (asi 40-tis. druhov). Má 200 čeľadí, ale iba jednu endemickú (Dialypetalanthaceae). Zaberá Amazonskú nížinu.

Amazonský pakt

Amazonský pakt, špan. Pacto Amazónico — zmluva o spolupráci podpísaná v júli 1978 v meste Brazília štátmi ležiacimi v povodí Amazonky (Bolívia, Brazília, Ekvádor, Guyana, Kolumbia, Peru, Surinam a Venezuela). Pôvodný program predpokladal širokú hospodársku integráciu s cieľom vytvoriť zónu voľného obchodu, neskôr zmenený na spoločné využívanie surovinových zdrojov a zameraný na udržateľný hospodársky rozvoj so zachovaním životného prostredia v povodí Amazonky, na vytvorenie komunikačného a dopravného systému, na spoluprácu v oblasti vedy a na sociálnu inklúziu. R. 1995 v Lime bola ministrami zahraničných vecí zakladateľských krajín podpísaná druhá dohoda, na základe ktorej bola vytvorená Amazonská organizácia pre spoluprácu (Organização do Tratado de Cooperação Amazônica, OTCA), ktorá inštitucionálne posilnila Amazonský pakt a poskytla mu medzinárodnú právnu subjektivitu. Dodatok zmluvy schválený 1998 v Caracase umožnil založiť stály sekretariát OTCA v Brazílii 2002.

Ambagan

Ambagan, aj Ambakjen, Apoki, ? – 926 — kitanský vodca, zakladateľ ranofeudálnej Kitanskej ríše (Liao). Pochádzal z aristokratického rodu Jie-lü. Po trojročnom období vo volenej funkcii spoločného vodcu 8 kitanských ajmakov dal ostatných 7 zabiť a zrušil ďalšie voľby. R. 916 sa vyhlásil za cisára. Uskutočnil administratívnu reformu podľa čínskeho vzoru, prispel k rozvoju obchodu a ťažbe nerastov. R. 920 dal vytvoriť kitanské písmo na základe čínskeho písma.

Ambála

Ambála, angl. Umbala — mesto v severozápadnej Indii v členskom štáte Harijána; 195-tis. obyvateľov (2011). Dobrá dopravná poloha a spojenie s Dillí, Amritsarom a inými indickými mestami. Na úrodnej aluviálnej nížine pestovanie obilnín, cukrovej trstiny, bavlny. Tradičný sklársky priemysel, ďalej strojársky (výroba mechanických zariadení), optický, potravinársky, chemický, celulózový a spotrebný priemysel. V blízkosti letisko a vojenské kasárne.

Ambarcumjan, Viktor Amazaspovič

Ambarcumjan, Viktor Amazaspovič, 18. 9. 1908 Tbilisi – 12. 8. 1996 Jerevan — arménsky astrofyzik. Profesor Leningradskej štátnej univerzity (1934 – 46; dnes Petrohradská štátna univerzita) a Jerevanskej štátnej univerzity (1947 – 96), prezident Akadémie vied Arménskej Sovietskej socialistickej republiky, resp. Arménskej akadémie vied (1947 – 93). Zakladateľ (1946) a dlhoročný (1946 – 92) riaditeľ Biurakanského astrofyzikálneho observatória v Arménsku. Významné práce z oblasti fyziky planetárnych hmlovín, aktivity jadier galaxií, vzniku a vývoja hviezd a galaxií; objaviteľ hviezdnych asociácií (1947). Bol presvedčeným zástancom teórie, že hviezdne asociácie, ako aj celé galaxie vznikajú zo superhustej primordiálnej (pôvodnej) hmoty.

Ambarčik

Ambarčik — osada na severovýchode ázijskej časti Ruska v Jakutsku na brehu Kolymského zálivu Východosibírskeho mora v blízkosti ústia rieky Kolyma; bez trvalého osídlenia. Meteorologická stanica s niekoľkými výskumníkmi (od 1935). V blízkosti sa nachádza pristávacia dráha pre vrtuľníky a dopravné lietadlá.

V 30. rokoch 20. stor. po objavení zlata v povodí horného toku Kolymy vznikol v Ambarčiku prístav, ktorý vybudovali väzni z tamojšieho pracovného tábora (gulagu; od 1932; väzni boli z tábora posielaní do iných táborov vo vnútrozemí). Po preložení prístavu v 50. rokoch 20. stor. na bezpečnejšie miesto a zrušení tábora (1954) sa osada vyľudnila.

ambasis

ambasis, Ambassis — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), čeľaď Ambassiidae. Ryba pochádzajúca zo sladkých vôd Novej Guiney, napr. ambasis sieťovaný (Ambassis reticulatus).

Ambato

Ambato, San Juan de Ambato — mesto v str. časti Ekvádoru na náhornej plošine pri rieke Ambato na trase Panamskej diaľnice, 2 500 m n. m., administratívne stredisko provincie Tungurahua; 350-tis. obyvateľov (2014). Stredisko spracovania ovocia, zeleniny, cukrovej trstiny, menšie textilné a kožiarske podniky. Dôležité trhové centrum, známe najmä každoročne usporadúvaným veľtrhom kvetov. Turistické centrum (východisko na Chimborazo).

amberboa mošusová

amberboa mošusová, nevädza mošusová, Amberboa moschata — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Jednoročná rastlina, ktorá sa pestuje pre veľké biele, žlté, ružové alebo purpurové voňavé úbory.

Amberg

Amberg — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko; 42-tis. obyvateľov (2015). Priemyselné a obchodné centrum; výroba komponentov do interiérov automobilov, jemná mechanika.

Amberg sa spomína už 1034. Mincovňa (1274 až koniec 18. stor.), ťažba rúd (od 1326). V minulosti jedna z najsilnejších pevností v stredovekom Nemecku (kamenné hradby so štyrmi mestskými bránami sú jednou z dominánt mesta i dnes). Historicky cenné štátne a mestské archívy.

ambícia

ambícia [lat. > fr.] — úsilie vyniknúť, uplatniť sa; snaživosť, podnikavosť. Ctižiadosť, horlivá snaha o niečo, čo podľa predpokladu jednotlivca zvyšuje jeho dôležitosť, neskromná túžba po sláve, obľube. Používa sa často v pejoratívnom význame, hovorí sa však aj o zdravej, chvályhodnej ambícii.

ambidentné anióny

ambidentné anióny — anióny, v ktorých sa na dvoch rôznych atómoch nachádza voľný elektrónový pár. Takéto atómy môžu byť spojené buď priamo (), alebo vodivo cez násobnú väzbu (). Najjednoduchšie ambidentné anióny sú kyanidový CN, tiokyanatanový SCN, dusitanový NO2, nitrometánový CH2–NO2 a i. V závislosti od činidla a podmienok môžu ambidentné anióny vstupovať do reakcie jedným alebo druhým atómom (ambidentné nukleofily). Pri reakciách so zlúčeninami prechodných kovov majú dva rozdielne donorové atómy použiteľné na koordináciu s centrálnym atómom (ambidentátne ligandy), napr. Cu–SCN, Cu–NCS. Ambidentátnymi ligandmi môžu byť aj organické zlúčeniny, resp. ich anióny, v ktorých sú dva rôzne atómy nesúce voľný elektrónový pár oddelené jednou alebo viacerými skupinami CH2, napr. CH3–S–CH2–CH2–NH2.

ambidextria

ambidextria [lat.] — lek. schopnosť rovnocenne používať obidve ruky; dôležitá pri výkone niektorých povolaní (napr. chirurg, hráč na hudobnom nástroji ap.).

ambiofónia

ambiofónia [lat. + gr.] — spôsob viackanálového elektroakustického ozvučenia miestností a priestorov na dosiahnutie dobrej zrozumiteľnosti hovoreného slova a dobrého vnemu počúvanej hudby v celom priestore. Pri tomto spôsobe sa používajú oneskorovače, ktoré zabezpečujú vhodné časové oneskorenia signálu z mikrofónu vedeného v jednotlivých kanáloch cez oneskorovač a výkonový zosilňovač k príslušným reproduktorom na stenách a strope týchto priestorov. Pozornosť sa však musí venovať voľbe oneskorenia signálov v jednotlivých kanáloch, aby nevznikli nežiaduce javy (smer vnemu zdroja zvuku z iného miesta, nežiaduce zafarbenie vnímaného signálu).

ambit

ambit [lat.], ambulatórium —

1. krížová chodba v kláštoroch alebo pri katedrále (sídle kapituly), najčastejšie zaklenutá chodba obklopujúca rajský dvor (kvadratúra), do ktorého sa zvyčajne otvára arkádami; v období baroka sa stavali ambity aj pri významných pútnických kostoloch, mohli napr. obklopovať loretu;

2. chórová ochodza (ambulatórium) v kostole; chodba obkolesujúca hlavný oltár v chóre (chodba medzi hlavným oltárom a chórovými kaplnkami). Najčastejšie sa nachádza vo veľkých pútnickych stredovekých kostoloch a je vybudovaná tak, aby pútnici mohli voľne cirkulovať okolo oltára (v gotických katedrálach môže byť dvojitá).

ambitus

ambitus [tal.] — hud. rozsah, objem (tónový, hlasový ap.).

ambivalencia

ambivalencia [lat.] — 1. psychol. podvojnosť citových vzťahov. Pociťovanie protichodných citov k tomu istému objektu alebo na ten istý podnet (láska a nenávisť, radosť a utrpenie), aj chorobná nerozhodnosť, dlhé rozhodovanie, nepredvídateľnosť emočných reakcií. Je súčasťou normálneho prežívania najmä v období psychického dozrievania a vývoja osobnosti. Nadmerná ambivalencia sa vyskytuje pri niektorých psychických poruchách (napr. schizofrénii); 2. dvojznačnosť.

amblygonit

amblygonit [gr.], (Li,Na)Al(PO4)(F,OH) — vzácny minerál, zásaditý fosforečnan lítia a hliníka s fluórom. Kryštalizuje v triklinickej sústave. Vyskytuje sa kusový alebo zrnitý, kryštály sú vzácne. Je sivobiely, modrastý, zelenastý a žltastý. Nachádza sa v pegmatitových a pneumatolytických žilách. Používa sa na výrobu lítiových zlúčenín. Významné náleziská sú v Nemecku (Sasko), Francúzsku, Švédsku (až 1 m dlhé kryštály), Kazachstane a USA.

amboceptor

amboceptor [lat.] — špecifická protilátka proti červeným krvinkám, ktorá v prítomnosti komplementu vyvoláva ich rozpad.

Ambon

Ambon, indonézsky Pulau Ambon — ostrov v Bandskom mori patriaci Indonézii v súostroví Moluky 11 km od ostrova Seram; 761 km2, 441-tis. obyvateľov (2010), administratívne stredisko Ambon. Pahorkatý až hornatý povrch (najvyšší vrch Salhatu, 1 038 m n. m.), na pobreží úrodné nížiny. Zemetrasenia, horúce pramene, bahenné sopky a iné sopečné javy. Rovníkové podnebie s hojnými zrážkami umožňuje pestovanie korenín, cukrovej trstiny, ryže. Obyvateľstvo melanézskeho pôvodu (tmavšie sfarbenie pokožky), na severe moslimovia, na juhu kresťania. Rozvoj cestovného ruchu.

V minulosti mali o územie záujem holandská Východoindická spoločnosť a Anglicko (1623 poprava 10 Angličanov, 10 Japoncov a 1 Portugalčana holandskými úradmi). Významná námorná základňa Japonska v 2. svet. vojne. R. 1950 sa Ambon nepripojil k nezávislej Indonézii a spolu s ďalšími juhomoluckými ostrovmi vytvorili Juhomoluckú republiku, ktorá bola ústrednou indonézskou vládou vojensky potlačená.

Ambon

Ambon — prístavné mesto v Indonézii na ostrove Ambon v súostroví Moluky; administratívne stredisko ostrova a provincie Moluky; 310-tis. obyvateľov (2012). Časté zemetrasenia. Lodiarsky priemysel; rybolov. Obchodný a rybársky prístav v hlbokej zátoke Bandského mora. Letisko. Univerzita (založená 1963).

ambra

ambra [arab. > lat.] — sivá až čierna voskovitá látka živočíšneho pôvodu vznikajúca v čreve vorvaňa (Physeter). Spočiatku zapácha, časom získava príjemnú sladkastú vôňu, čo je spôsobené autooxidáciou ambreínu, triterpénového alkoholu, ktorý ambra obsahuje. Vo voňavkárstve sa používa jej alkoholový roztok. Používali ju už španielski Mauri, v stredoveku sa používala aj ako afrodiziakum a dezinfekčný prostriedok.

Ambro, Ján

Ambro, Ján, 27. 3. 1827 Beckov, okres Nové Mesto nad Váhom – 15. 5. 1890 Bratislava — slovenský lekár, gynekológ. Študoval v Budapešti a vo Viedni, žiak I. F. Semmelweisa, propagátor jeho názorov a metód. Od 1873 primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia krajinskej nemocnice a riaditeľ prvej školy pre pôrodné asistentky v Bratislave. Autor prvej slovenskej učebnice Kniha o pôrodníctve pre baby (1873), ktorá bola pokladaná za najlepšiu učebnicu pôrodníctva v Uhorsku. Priekopník modernej medicíny a verejného zdravotníctva s dôrazom na sociálne podmienky (opustené matky a deti) – Pamätný spis v záujme opustených detí a úbohých matiek (Denkschrift im Interesse der verlassenen Kindern und hilflosen Mütter, 1881).

Ambros, August Wilhelm

Ambros, August Wilhelm, 17. 11. 1816 Mýto, okres Rokycany, ČR – 28. 6. 1876 Viedeň — rakúsky muzikológ a hudobný kritik. Študoval právo, maliarstvo a hudbu, profesor hudby v Prahe a vo Viedni. Progresívny komentátor hudobného diania, jeden z najvýznamnejších hudobných historikov svojej doby. Autor diela Dejiny hudby (Geschichte der Musik, 3 zv., 1862 – 68) zahŕňajúceho hudbu od staroveku po 15. stor., ktoré sa stalo základom modernej hudobnej historiografie (ďalšie 2 zv. a registre boli po jeho smrti spracované na základe ním zhromaždeného materiálu, vydané 1878, 1882). Ďalšie diela: Hranice hudby a poézie (Die Grenzen der Musik und Poesie, 1856), Kultúrnohistorické obrazy z hudobného života súčasnosti (Kulturhistorische Bilder aus dem Musikleben der Gegenwart, 1860) a i.

Ambrose, Anton Štefan

Ambrose, Anton Štefan, vlastným menom Ambrosi, 16. 10. 1867 Kobyly, okres Bardejov – 10. 9. 1941 štát Kalifornia, USA — slovenský novinár, spolkový kultúrny pracovník Slovákov v USA, kam sa vysťahoval 1882. Založil tam najstarší slovenský časopis Slovák v Amerike (1889, Plymouth), spoluzakladateľ Národného slovenského spolku (1890), 1901 – 12 jeho predseda. R. 1904 vydal Memorandum o postavení Slovákov v Uhorsku a predložil ho kongresu Medziparlamentnej únie v Saint Louis. Počas 1. svetovej vojny aktivizoval prostredníctvom Slovenskej ligy v Amerike česko-slovenský zahraničný odboj a získaval dobrovoľníkov z radov amerických Slovákov do česko-slovenskej armády vo Francúzsku. R. 1921 – 38 tlačový tajomník československej vlády v Prahe zodpovedný za informácie pre krajanskú tlač. R. 1938 sa vrátil do USA.

Ambrosiana

Ambrosiana [-zi-] — knižnica a obrazáreň v Miláne. Knižnicu (Biblioteca Ambrosiana) založil 1607 kardinál Federico Borromeo (*1564, †1631), verejnosti bola sprístupnená 1609 ako centrum štúdia a kultúry silno prepojené s katolicizmom. Vďaka bohatým mecenášom patrí k najvýznamnejším knižniciam na svete. Sídli v pôvodných priestoroch zreštaurovaných 1991 – 97. Vlastní vyše 850-tis. kníh, 2-tis. inkunábul a 35-tis. zväzkov rukopisov, uschováva o. i. Codex Atlanticus s rukopismi a kresbami L. da Vinci. V rámci nej vznikli ďalšie inštitúcie ako Doktorské kolégium (Collegio dei Dottori, 1607), obrazáreň (Pinacoteca Ambrosiana, 1618) a Akadémia krásnych umení (Accademia del Disegno, 1620). Nazvaná podľa sv. Ambróza, patróna mesta Miláno.

Ambroš, Pavol

Ambroš, Pavol, 4. 8. 1935 Polichno, okr. Lučenec – 18. 7. 1990 Bratislava — slovenský ekonóm. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na VŠE (dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave. Zaoberal sa štúdiom a aplikáciou produkčných funkcií a kalkuláciami nákladov ako rozhodujúcimi prostriedkami racionálneho hospodárenia poľnohospodárskych podnikov. Hlavné diela: Produkčné funkcie v ekonomike poľnohospodárskych podnikov (1971), Vlastné náklady a ekonomické kalkulácie v poľnohospodárstve (1980), Ekonomika poľnohospodárstva (spoluautor, 1981, 1989), Hospodárske politika v agrokomplexe (spoluautor, 1984).

ambrotypia

ambrotypia [gr.], aj amfitypia alebo melainotypia — kolódiový negatívny obrázok na sklenom negatíve podložený čiernym pozadím s efektom pozitívu; jedna z modifikácií mokrého kolódiového procesu, pri ktorom bola možnosť zhotovenia priamych fotogafických pozitívov. Mali podobný vzhľad i adjustáž ako pri dagerotypii. Efekt pozitívneho obrazu vznikol slabým exponovaním a vyvolaním negatívu i jeho podložením čiernym pozadím (papierom, plátnom, plechom). Ambrotypia sa uplatňovala najmä 1852 – 62, v niektorých oblastiach však pretrvala až do začiatku 20. stor. ako púťová atrakcia.

ambrovník

ambrovník [arab. > lat.], Liquidambar — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď altingiovité. Opadavé stromy s krížmo protistojnými celistvými alebo dlaňovitými laločnato delenými listami s dlhými stopkami, ktoré sa v jeseni výrazne sfarbujú do oranžova a purpurova a nenápadnými žltozelenými kvetmi, plod tobolka. Má veľmi dekoratívne korkové lišty na starších konárikoch. Z ambrovníka styraxového (Liquidambar styraciflua) pochádzajúceho z Mexika a atlantickej Severnej Ameriky sa získava balzam, ktorý sa v minulosti používal na dochucovanie žuvačiek (americký styrax), z ambrovníka čínskeho (Liquidambar formosana) pochádzajúceho z Číny a Taiwanu balzam, ktorý sa nazýva čínsky styrax, z druhu ambrovník východný (Liquidambar orientalis) pochádzajúceho z juhozápádu Malej Ázie, z Cypru a zo sev. Sýrie balzam, ktorý sa nazýva maloázijský styrax, a z Liquidambar edentata pochádzajúceho z vých. Číny sa ťaží kvalitné drevo.