Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 602 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Aluko, Timothy Mofolorunso

Aluko, Timothy Mofolorunso, 14. 6. 1918 Ilesha – 1. 5. 2010 Lagos — nigérijský spisovateľ píšuci po anglicky. Autor románov Jeden muž, jedna žena (One Man, One Wife, 1959), Jeden muž, jedna mačeta (One Man, One Matchet,1964), Príbuzný a predák (Kinsman and Foreman, 1966), Šéf, vážený minister (Chief, the Honourable Minister, 1970) a Jeho veličenstvo (His Worshipful Majesty, 1973). Dej všetkých románov sa odohráva v záp. Nigérii, témou je ideový konflikt v politike a v živote.

alula

alulabiol. blanitý lalôčik na báze spodného kraja krídla mnohých dvojkrídlovcov (Calyptratae). Uvádza sa aj pod názvom kalypter.

alumetovanie

alumetovanie [lat.] — tepelná úprava povrchu železa difúziou hliníka, ktorý pri ohreve oxiduje a vytvorený oxid hlinitý chráni povrch alumetovaného predmetu pred koróziou do teploty 900 °C.

aluminotermia

aluminotermia [lat.+ gr.] — výroba kovov a zliatin redukciou ich oxidov práškovým hliníkom pri vysokých teplotách. Je sprevádzaná uvoľňovaním tepla, ktoré často stačí na roztavenie vyredukovaného kovu. Používa sa na výrobu chrómu a zliatin železa (ferotitán, ferovanád, feroniób).

aluminotermické zváranie

aluminotermické zváranie — spôsob zvárania termitom (zmes práškového hliníka a oxidu železa). V zmesi sa po zapálení horčíkovým pásom vyvinie vysoká teplota (až 3 500 °C), čím dôjde k roztaveniu a k spojeniu kovových častí. Používa sa zvyčajne na zváranie koľajníc.

alumnát

alumnát [lat.] — bohoslovecký seminár nazvaný podľa uznesenia tridentského koncilu (1545 – 63), ktorý biskupom uložil starať sa o výchovu kandidátov na kňazstvo.

alumneum

alumneum [lat.] —

1. výchovný ústav so sociálnym poslaním;

2. ústav priradený spravidla k strednej a vyššej škole, poskytujúci študentom ubytovanie a stravu. Na Slovensku boli známe alumneá pri gymnáziách v Revúcej, Turčianskom sv. Martine a Kláštore pod Znievom, kde chudobní študenti dostávali stravu zadarmo.

Alunāns, Juris

Alunāns, Juris, vlastným menom Gustavs Georgs Frīdrihs Alunāns, 13. 5. 1832 Jaunkalsnava – 18. 4. 1864 Jostene, dnes Sesava — lotyšský básnik, publicista a národný buditeľ. Patril ku generácii mladolotyšov, ktorá sa usilovala o pozdvihnutie národného sebauvedomenia lotyšského národa. Spoluzakladateľ a redaktor mladolotyšského listu Pēterburgas Avīzes (Petrohradské noviny, 1862 – 65). Zostavil a vydal populárno-vedecký zborník Statok, príroda, svet (Sēta, daba, pasaule, 1859 – 60). Navrhol reformu lotyšského písma (zavedenie diakritických znamienok), ktorá však bola prijatá až 1908. V básnickej zbierke Piesne do lotyštiny preložené (Dziesmiņas, latviešu valodai pārtulkotas, 1856), ktorá obsahuje preklady klasickej a dobovej európskej poézie, položil základy novodobej lotyšskej poézie.

alunit

alunit [lat.], K2Al6(SO4)4(OH)12 — minerál, zásaditý síran obsahujúci draslík a hliník. Kryštalizuje v trigonálnej sústave. Vytvára malé klencové kryštály, hojnejšie sú rozličné zrnité, celistvé zemité a iné agregáty. Je bezfarebný, sivobiely, žltkastý a červenkastý. Surovina na výrobu kamenca. Vyskytuje sa najmä v Rumunsku (Sedmohradsko), Ukrajine (Zakarpatská oblasť), USA (Nevada, Utah), na niektorých gréckych ostrovoch, na Slovensku v horninách sopečného pôvodu (ryolity, andezity a i.).

alunogén

alunogén [lat. + gr.], Al2(SO4)3 · 17H2O — minerál, hydratovaný síran hlinitý. Kryštalizuje v triklinickej sústave. Vytvára drobné ihličkovité a tabuľkovité kryštáliky. Je sivý alebo žltastý. Vzniká ako produkt sopečných exhalácií pri pôsobení na hlinité kremičitany a i., na Slovensku v súvislosti s mladovulkanickými horninami (nálezisko drahého opálu v Červenici, v Banskej Štiavnici a i.).

Alupka

Alupka — morské kúpele na Ukrajine v Krymskej oblasti pri Čiernom mori 17 km juhozápadne od Jalty, s ktorou je mesto administratívne spojené; 8,5 tis. obyvateľov (2014). Prímorské klimatické kúpele (tuberkulóza pľúc a kostí) na juž. pobreží Krymu s 208 – 246 slnečnými dňami ročne, zo severu chránené Krymskými vrchmi.

Známe od 960; mesto od 1938; do 1954 súčasť RSFSR. Múzeum, pseudogotický palác grófa Voroncova (1828 – 48) s maurským portálom a s rozsiahlym parkom (40 ha). Neďaleko osada Ševčenkovo s viacerými sanatóriami.

Alu-sekvencia

Alu-sekvencia — krátky (približne 300 párov nukleotidov) mnohonásobne sa opakujúci úsek deoxyribonukleovej kyseliny v genóme človeka štiepený reštriktázou Alu I (→ reštrikčné endonukleázy).

Alušta

Alušta, oficiálny prepis Alushta — kúpeľné mesto na Ukrajine v Krymskej republike na juž. pobreží Krymu asi 30 km severovýchodne od Jalty na pobreží Čierneho mora a 50 km juhovýchodne od Simferopoľa; 28-tis. obyvateľov (2014). Priemysel vinársky, mliekarský, drevársky. Prímorské klimatické kúpele (pľúcne, nervové a srdcové choroby). V dôsledku slabšej ochrany pred sev. vetrami má Alušta chladnejšie podnebie ako iné kúpele na Kryme, a to najmä v zime. V okolí pestovanie viniča a ovocných stromov.

aluviálne pôdy

aluviálne pôdy — pôdy tvoriace sa z aluviálnych sedimentov nanesených pri opakovaných záplavách v nivách vodných tokov. V ich genéze sa odráža istá miera hydromorfizmu. Vlastnosti aluviálnych pôd závisia od povahy usadených materiálov a od vplyvu podzemnej vody. Svojím charakterom sú aluviálnym pôdam čiastočne podobné koluviálne pôdy (→ koluvizem), ktoré vznikajú z materiálu usadeného na úpätí svahov. Najbežnejšími typmi aluviálnych pôd sú fluvizeme a čiernice.

alúvium

alúvium [lat.] —

1. geol. zastaraný názov holocénnych sedimentov, ktoré tvoria riečnu nivu a sú v dosahu záplav. V členení štvrtohôr na dilúvium a alúvium (v súčasnosti sa už nepoužíva) znamenalo alúvium obdobie mladších náplavov. V anglickom a ruskom jazyku sa termín alúvium používa všeobecne na označenie všetkých riečnych sedimentov, holocénnych i pleistocénnych;

2. práv. naplavenina alebo nános; spravidla nadobúdané do vlastníctva ipso facto, t. j. prírastkom (akcesiou); v rímskom práve alluvio (→ accessio).

alúzia

alúzia [lat.] — narážka, čiastočné prirovnanie; významové rozšírenie alegórie. Alúzia môže vyplynúť zo spoločenskej situácie (politická alúzia) alebo z histórie a literárnej tradície (alúzia na historické udalosti, literárne námety, postavy ap.). Prostredníctvom alúzie a asociácie sa vytvárali viacvýznamové tematické prirovnania uplatňované v antických i kresťanských námetoch. Alúziami na historické udalosti, napr. na víťazstvá, činy hérosov ap., potvrdzovali panovníci už od helenizmu svoju legitimitu. Uplatnila sa i vo forme kritiky ako narážka na vlastnosti osôb alebo inštitúcií alebo ako forma propagácie.

Vo výtvarnom umení napr. zobrazenie Ľudovíta XIV. v podobe antického boha Slnka Apolóna ako alúzia na jeho titul kráľ Slnko (Roi-Soleil). V literatúre nepriamy odkaz na časť textu, prípadne iný text alebo inú realitu; zámerná citácia alebo parafráza textu, prípadne časti textu, o ktorom sa predpokladá, že je všeobecne známy. Napr. názov románu L. Feuchtwangera Nepravý Nero je alúzia na A. Hitlera, záver básne L. Novomeského Múdrosť (... že kráľ je nahý, že nahý je celý) je alúzia na rozprávku H. Ch. Andersena Cisárove nové šaty.

Alva, Luigi

Alva, Luigi, 10. 4. 1927 Lima — peruánsky spevák (tenor). Študoval u Rosy Mercedes Ayarza de Moralesovej (*1881, †1969) v Lime, kde koncertne debutoval 1949 a na opernom javisku 1952 ako Alfred v La Traviate. Potom študoval v Taliansku, kde 1956 dosiahol veľký úspech v La Scale v Miláne. Vzápätí sa stal vyhľadávaným tenoristom na veľkých festivaloch a vo svetových operných domoch. R. 1964 – 76 člen Metropolitnej opery v New Yorku. Vynikal v dielach W. A. Mozarta, G. Rossiniho, G. Verdiho a i. Po 1989 pôsobil pedagogicky.

Alvarado, Pedro de

Alvarado, Pedro de, okolo 1486 Badajoz – 4. 7. 1541 Guadalajara, Mexiko — španielsky conquistador. R. 1511 sa zúčastnil ako kapitán jednej z lodí dobytia Kuby. R. 1518 účastník výpravy J. D. de Grijalvu na Yucatán a 1519 – 21 výpravy H. Cortéza do Mexika. Pre svetlú pleť, plavé vlasy a fúzy ho Indiáni nazývali Tonatiuh (Slnko). Ako kapitán a Cortézov zástupca zavinil za jeho neprítomnosti v Tenochtitlane 1520 krviprelievanie na Chrámovom námestí. R. 1524 dobyl Guatemalu a založil rovnomenné mesto, 1527 bol vymenovaný za jej guvernéra, generálneho kapitána a adelantada. R. 1534 podnikol neúspešnú výpravu do Peru. Zahynul na výprave proti Indiánom v mexickom štáte Jalisco.

Álvarez, Juan

Álvarez [-váres], Juan, 1790 Atoyac, dnes Atoyac de Álvarez – 21. 8. 1867 Acapulco — mexický generál a politik, prezident (október – december 1855). Bojoval za nezávislosť Mexika (1811 – 21), proti vpádu Francúzov (1838) a proti intervencii USA (1847). Od 1849 guvernér štátu Guerrero. Vodca revolúcie za zvrhnutie diktatúry generála A. Lópeza de Santa Anna. Ako prezident zrušil výsadné práva duchovenstva a armády, keďže nemal podporu v radoch konzervatívcov, odstúpil.

Álvarez Armellino, Gregorio Conrado

Álvarez Armellino [-váres -ľi-], Gregorio Conrado, 26. 11. 1925 Lavalleja – 28. 12. 2016 Montevideo — uruguajský generál a politik, prezident (1981 – 85) počas vojenskej diktatúry v Uruguaji (1973 – 85). R. 1962 – 79 veliteľ republikánskej gardy, 1971 – 79 náčelník generálneho štábu, 1973 účastník vojenského prevratu, ktorým bola nastolená vojenská diktatúra, od 1983 predseda Rady národnej bezpečnosti, 1978 – 79 hlavný veliteľ pozemných vojsk, 1981 – 85 prezident. V auguste 2005 vyšetrovaný Komisiou pre zmierenie, ktorá obnovila vyšetrovanie zmiznutia, uväznenia a mučenia tisícov obyvateľov počas vojenskej operácie Kondor (70. a 80. roky 20. stor.). R. 2009 odsúdený za 37 vrážd na 25 rokov väzenia.

Alvarezova hypotéza

Alvarezova hypotéza — hypotéza o zrážke Zeme s asteroidom vysvetľujúca vyhynutie asi 60 % živočíšnych druhov pred 65 mil. rokmi. Vznikla ako vysvetlenie nečakaného nálezu (1979), keď sa v blízkosti talianskeho mesta Gubbio vo vrstvách vápenca starého 30 – 185 mil. rokov našla 1 – 2 cm hrubá vrstva obsahujúca 30-krát viac irídia než vrstvy vápenca pod a nad ňou. Vek vrstvy sa odhadoval na 65 mil. rokov. Americký fyzik L. W. Alvarez so spolupracovníkmi vysvetlil prítomnosť vrstvy zrážkou nebeského telesa so Zemou. Irídium je totiž bohato obsiahnuté v niektorých meteoritoch, najmä v uhlíkatých chondritoch. Alvarezov tím predpovedal, že podobná vrstva sa môže nájsť aj na iných miestach na Zemi, čo sa potvrdilo (Dánsko, Nový Zéland a i.). Na základe hrúbky nájdenej irídiovej vrstvy bola odvodená hmotnosť telesa rovnajúca sa 2 · 1015 kg a jeho priemer približne 10 km. Zrážka spôsobila také znečistenie atmosféry, že nastalo prerušenie fotosyntézy a následné vyhynutie živočíšnych druhov. Odporcovia Alvarezovej hypotézy odmietajú zásah nebeských telies do vývoja na Zemi a predpokladajú postupné zmeny vo vývoji živočíšnych druhov.

Álvarez Quintero

Álvarez Quintero [-váres kin-] — španielski dramatici, bratia Serafín (26. 3. 1871 Utrera – 12. 4. 1938 Madrid) a Joaquín (20. 1. 1873 Utrera – 14. 6. 1944 Madrid). Spoločne napísali asi 100 komédií a jednoaktoviek, ktorých námety čerpali najmä z andalúzskeho prostredia a ktoré boli v tom čase pre svoju nenáročnosť a zábavnosť veľmi populárne.

Pre ich divadelné hry je typický optimizmus, juhošpanielsky švih, radosť zo života a dobro víťaziace nad zlom: Pravé očko (El ojito derecho, 1897), Galeoteovci (Los Galeotes, 1900), Kvety (Las flores, 1901), Buďme veselí! (El genio alegre, 1906; slov. 1923; sfilmovaná 1939, réžia Fernando Delgado, a 1957, réžia Gonzalo Delgrás), Milovanie a milkovanie (Amores y amoríos, 1908), Kainove Dcéry (Las de Caín, 1908; sfilmovaná 1959, réžia Antonio Momplet), Dedina žien (Puebla de las mujeres, 1912; sfilmovaná 1953, réžia Antonio del Amo), Malvaloca (1912; viackrát sfilmovaná).

Alvaro, Corrado

Alvaro, Corrado, 15. 4. 1895 San Luca – 11. 6. 1956 Rím — taliansky spisovateľ a novinár. Debutoval básnickou zbierkou Sivozelené básne (Poesie grigioverdi, 1917) inšpirovanou skúsenosťami z 1. svetovej vojny. V jeho prózach Milá v okne (L’amata alla finestra, 1929) a Ľudia v Aspromonte (Gente in Aspromonte, 1930; slov. 1976) sa spája obraz života ľudu v rodnej Kalábrii s archaickým a mýtickým odkazom gréckeho dedičstva v tejto oblasti. V jeho rozprávačskej technike pretrváva dedičstvo talianskeho verizmu. Ďalšie diela: román Silný človek (L’uomo è forte, 1938), poviedky Ľúbostné stretnutia (Incontri d’amore, 1940), románová trilógia Pamäti zmiznutého sveta (Memorie del mondo sommerso) s časťami Krátky vek (L’età breve, 1946), Mastrangelina (1960) a Všetko sa stalo (Tutto è accaduto, 1961); esejistické a publicistické diela: Taliansky itinerár (Itinerario italiano, 1933), Náš čas a nádej (Il nostro tempo e la speranza, 1952).

Alvaro Obregón

Álvaro Obregón, Presa Álvaro Obregón, aj Oviáchic, Presa del Oviáchic — priehrada s hydroelektrárňou (inštalovaný výkon 19 MW) v Mexiku v štáte Sonora na rieke Yaqui v údolí Valle del Yaqui 40 km severne od mesta Ciudad Obregón. Vybudovaná 1947 – 52; výška hrádze 244 m, dĺžka koruny hrádze 1 457 m, objem vodnej nádrže 3,226 mil. m3. Významná z hľadiska ochrany pred povodňami, využívaná na zavlažovanie i na zásobovanie severnej časti Mexika elektrickou energiou, vyhľadávaná rybármi a milovníkmi vodných športov. Nazvaná podľa prezidenta Mexika Á. Obregóna.

Alvear, Carlos María de

Alvear, Carlos María de, 25. 10. 1789 Santo Ângel, Brazília – 3. 11. 1852 New York — argentínsky generál, stúpenec J. de San Martína. Bojoval vo vojne za nezávislosť Argentíny od Španielska, bol poverený vybudovaním armády, 1813 predseda Ústavodarného zhromaždenia. R. 1814 dobyl Montevideo, ktoré bolo v rukách Španielov, 1815 stál na čele Spojených provincií La Platy. Počas brazílsko-argentínskej vojny 1825 – 28 porazil 1827 v bitke pri Ituzaingu brazílske vojsko a podpísaným mierom (1828) bol Uruguaj uznaný za samostatný štát. Od 1838 veľvyslanec Argentíny v USA.

Alvear, Marcelo Torcuato de

Alvear, Marcelo Torcuato de, 4. 10. 1868 Buenos Aires – 23. 3. 1942 tamže — argentínsky právnik a politik, prezident 1922 – 28. R. 1891 spoluzakladateľ liberálnodemokratickej strany Radikálny občiansky zväz (UCR), 1911 minister verejných prác, 1912 – 17 poslanec. R. 1922 zvolený za prezidenta. R. 1932 vypovedaný z Argentíny pre podporu boja proti vojenskej diktatúre nastolenej prevratom 1930. R. 1935 sa vrátil do vlasti a 1937 kandidoval v prezidentských voľbách, avšak neúspešne.

alveokokóza

alveokokóza [lat. + gr.] — črevné ochorenie podobné echinokokóze, vyvolané cystami (larválnym štádiom) pásomnice Alveococcus (Echinococcus) multilocularis. Je charakterizované vznikom inoperabilnej (nevhodnej na operáciu) cysty v pečeni. Cysty sa môžu perforovať, následkom čoho sa ich obsah dostáva do brušnej dutiny. Spôsobujú parestéziu na pravej strane hrudníka, dýchacie ťažkosti a zväčšenie pečene. Človek sa nakazí po skonzumovaní vajíčok parazita (hostiteľom je napr. líška, mačka, pes). Vyskytuje sa v alpských krajinách, na Sibíri a Aljaške.

alveola

alveola [lat.] —

1. bot. malá okrúhla priehlbinka alebo otvorená dutinka na orgáne;

2. lek. mechúrik, dutinka; alveolus pulmonalis — pľúcny mechúrik; zakončenie dýchacích ciest v pľúcach, kde prebieha výmena dýchacích plynov. V priemere majú asi 0,5 mm, v pľúcach ich je asi 600 mil., ich steny tvoria u dospelého človeka plochu 60 – 80 m2. Stenu alveoly (alveolokapilárnu membránu) tvorí vrstva elastických vláken, niekedy aj s hladkou svalovinou, ktorá v dutinke vystiela respiračný epitel (tvoria rôzne typy buniek, ktoré sú schopné fagocytovať častice prachu, baktérií ap.); alveolus dentalis — zubné lôžko; jamky v čeľusti a sánke, v ktorých sú uložené korene zubov.

alveolárna pyorea

alveolárna pyorea — hnisotok zo zubného lôžka; príznak niektorých zápalových parodontopatií (bližšie neurčené chorobné zmeny okolo zubov).

alveoláry

alveoláry [lat.] — ďasnové spoluhlásky.

Alverová, Betti

Alverová (Alver), Betti, vlastným menom Elisabet Lepiková, 23. 11. 1906 Jõgeva – 19. 6. 1989 Tartu — estónska poetka a prozaička. Debutovala novelou Úbohý malý (Vaene väike, 1927). Ako poetka sa s ďalšími básnikmi predstavila v zborníku Mágovia (Arbujad, 1938), ktorý vyzdvihoval umenie ako protiváhu rozpadajúcich sa hodnôt v spoločnosti. Jej básnickú tvorbu charakterizuje vzbura proti konvenciám, jej lyrická hrdinka je stelesnením rozpoltenosti, rozdvojenosti duše (napr. vo veršovanom románe Príbeh o bielej vrane, Lugu valgest varesest, 1931). Básnické zbierky: Prach a oheň (Tolm ja tuli, 1936), Spomienky (Mälestused, 1960), Hviezdna hodina (Tähetund, 1966), Vločky života (Eluhelbed, 1971), Nálada (Tuju, 1976), Letiace mesto (Lendav linn, 1979).

Alves Castro

Alves Castro [-veš kaštru], vlastným menom Antônio Federico de Castro Alves, 14. 3. 1847 Muritiba, pri meste Castro Alves, štát Bahia – 6. 7. 1871 Salvador — brazílsky romantický básnik a dramatik. Považovaný za najväčšieho brazílskeho básnika, bojovník za práva černochov, jeden zo stúpencov abolicionizmu, zakladateľ kondorskej školy (condoreirismo) vyzdvihujúcej odvahu, veľkosť ducha a mužnosť dávajúcu sa do služieb spoločnosti. Jeho básne oplývajú veľkou imagináciou, rétorickou údernosťou a štylistickou stručnosťou. Úspech dosiahol abolicionistickou básňou Loď s černochmi (O Navio Negreiro, 1868) a básnickou zbierkou Vznášajúca sa pena (Espumas flutuantes, 1870). Autor divadelnej hry Gonzaga alebo revolúcia v Minas (Gonzaga ou a Revolução de Minas, 1867), posmrtne vyšli básnické zbierky Vodopád Paula Afonsa (A Cachoeira de Paulo Afonso, 1876), Africké hlasy (Vozes d’África, 1880) a Otroci (Os Escravos, 1883). Zomrel na tuberkulózu.

Alves Redol, António

Alves Redol [-veš], António, 29. 12. 1911 Vila Franca de Xira – 29. 11. 1969 Lisabon — portugalský spisovateľ a novinár. Jeden zo zakladateľov portugalského neorealizmu presadzujúceho predovšetkým dokumentárnu a sociálno-politickú funkciu literatúry. Jeho tvorba je silno ovplyvnená brazílskym sociálnym románom (J. Amado). V románoch Nádenníci (Gaibéus, 1939) a Prístav Manso (Porto Manso, 1945) zachytil problémy portugalských vidieckych robotníkov a rybárov. V trilógii Portské víno (Port Wine; Uzavretý obzor, Horizonte Cerrado, 1949; Ľudia a tiene, Os homens e as sombras, 1951; Krvavé vinobranie, Vindima de sangue, 1954) opísal osudy vinárov z oblasti Douro. V neskoršej tvorbe sa zameral aj na psychologické a etické konflikty (Loď so siedmimi kormidlami, A barca dos sete lemes, 1958; Splašený kôň, O cavalo espantado, 1960). K najvýznamnejším románom patrí Jama slepých (O barranco de cegos, 1962).

Alwa

Alwa, Alodia — staroveké mesto a štát na území dnešného Sudánu. Predtým súčasť ríše Meroé, názov doložený na stéle meroejského vládcu z 431 pred n. l. Mesto Alwa existovalo od 9. – 8. stor. pred n. l. Zachovali sa ruiny palácov, chrámov, obydlí. Názov štátu Alwa sa objavuje v 6. stor. v egyptských prameňoch z byzantského obdobia a v spisoch ranokresťanských autorov. Alwa bola najbohatšia a najväčšia ranostredoveká ríša v údolí Nílu na juh od Egypta, ktorá rozvíjala autochtónne africké tradície. Udržiavala styky s Aksumom, Nobatiou, Egyptom. Nepriateľstvo s ríšou Mukurra (→ Dongola). R. 580 prijala kresťanstvo monofyzitského typu. Začiatkom 9. stor. kráľ Johan zjednotil Alwu a Núbiu. Koncom 15. stor. Alwu dobyli Arabi, islamizácia štátu a zánik kresťanstva.

alyl

alyl [lat.] — jednoväzbová skupina CH2=CH–CH2– formálne odvodená od propénu odtrhnutím vodíka zo skupiny CH3.

alylalkohol

alylalkohol [lat. + arab.], prop-2-én-1-ol, CH2=CHCH2OH — nenasýtený jednosýtny alkohol. Bezfarebná kvapalina ostrého zápachu, miešateľná s vodou, teplota varu 97,1 °C, hustota 0,854 g/cm3. Pary alylalkoholu sú jedovaté so slzotvorným účinkom. Je veľmi reaktívny, ľahko polymerizuje. Vyrába sa hydrolýzou alylchloridu, izomerizáciou 1,2-epoxypropánu, selektívnou hydrogenáciou akrylaldehydu alebo hydrolýzou alylacetátu. Dôležitá východisková látka na výrobu syntetického glycerolu a esterov dvojsýtnych kyselín, z ktorých sa vyrábajú polymérne alylové živice používané pri výrobe náterových látok. Biologická účinnosť alylalkoholu sa využíva na sterilizáciu pôdy v skleníkoch, lesných škôlkach ap.

alylchlorid

alylchlorid [lat. + gr.], 3-chlórprop-1-én, CH2=CHCH2Cl — jedovatá bezfarebná kvapalina štipľavého zápachu, teplota varu 45 °C, hustota 0,94 g/cm3. Vyrába sa chloráciou propénu pri vysokej teplote (minimálne 500 °C). Používa sa ako alylačné činidlo v organických syntézach, pri výrobe alylesterov a je medziproduktom pri výrobe alylalkoholu, epichlórhydrínu a glycerolu.

Alyssoides

Alyssoides [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité, zastúpený jedným druhom A. utriculata. Poloker s lesklými tmavozelenými listami, pestuje sa pre jasnožlté kvety vyrastajúce na jar na konci mladých konárikov, meniace sa po opelení na balónovito nafúknuté plody. Rozmnožuje sa na jeseň semenami. Vhodný do skalky alebo na slnečné svahy.

alzata

alzata — majolikový, porcelánový alebo sklený podnos na nohe na zákusky alebo na ovocie.

Alzette

Alzette [-zet] — rieka v Luxembursku, ľavostranný prítok rieky Saure; dĺžka 69 km. Pramení na francúzsko-luxemburských hraniciach a preteká hlavným mestom Luxemburg.

Alzheimer, Alois

Alzheimer [alc haj-], Alois, 14. 6. 1864 Marktbreit, Bavorsko – 19. 12. 1915 Vroclav — nemecký patologický anatóm, neurológ a psychiater. Študoval na univerzitách v Tübingene, Berlíne a Würzburgu, kde 1887 ukončil štúdium medicíny. Potom pôsobil v Nemocnici pre duševne chorých a epileptikov vo Frankfurte nad Mohanom, 1902 dostal pozvanie pracovať na univerzite v Heidelbergu u profesora E. Kraepelina, 1902 spolu s ním odišiel do klinického a výskumného strediska v Mníchove, od 1912 profesor psychiatrie vo Vroclave. Zaoberal sa najmä neurohistológiou, študoval patológiu nervového systému, alkoholické delírium, schizofréniu, epilepsiu a syfilitické encefalitídy. R. 1907 publikoval prácu O zvláštnej chorobe mozgovej kôry (Über eine eigenartige Erkrankung der Hirnrinde), v ktorej na základe svojich klinických a neuropatologických pozorovaní opísal u 51-ročnej ženy ochorenie, ktoré 1910 E. Kraepelin nazval Alzheimerova choroba.

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba [alc haj-] — degeneratívne ochorenie mozgu vedúce k trvalému poškodeniu funkcií mozgovej kôry. Príčina choroby nie je známa, jej morfologickým podkladom je atrofia mozgu. Úbytok nervových buniek postihuje predovšetkým mozgovú kôru, v ktorej sa zároveň hromadia vlákna nerozpustnej bielkoviny β-amyloidu zhlukujúce sa do tzv. senilných plakov (v staršom veku sa tvoria v malom množstve aj u zdravých ľudí), ktorých počet je pri Alzheimerovej chorobe väčší a obsahujú aj časti poškodených výbežkov nervových buniek – neuritov. V niektorých nervových bunkách sa nachádzajú klbká zo špirál patologickej bielkoviny – neurofibrilárne klbká. Úbytok sivej hmoty mozgu sa zisťuje vyšetrením magnetickou rezonanciou. Ochorenie sa začína okolo 60. roku života, pri niektorých formách podstatne skôr (pred 50. rokom). Klinicky sa prejavuje poruchou celkovej aktivity, ubúdaním intelektuálnych schopností a celkovou degradáciou osobnosti. Spočiatku sa prejavuje poruchami reči alebo pamäti, ktoré si chorý najskôr uvedomuje, neskôr však už nie. Pre pokročilejšie štádium Alzheimerovej choroby je charakteristická demencia. Pri ťažších formách sa zisťuje porucha čítania a písania. Porucha pamäti sa prehlbuje až do totálnej amnézie. Chorý napokon upadá do apatie a umiera na pridružené ochorenie o 4 – 12 (výnimočne až 20) rokov od začiatku ochorenia.

alzonka

alzonka, Alzoniella — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Littorinimorpha, čeľaď hydrobiovité. Malé mäkkýše s viečkom. Majú štíhle valcovité do 2,5 mm dlhé ulity. Na Slovensku sa vyskytuje napr. alzonka slovenská (Alzoniella slovenica), v starších zoologických systémoch belgrandiela slovenská (Belgrandiella slovenica), ktorá je slovenským reliktom, žije v prameňoch.

Alžbeta

Alžbeta (Piastovská), okolo 1305 – 29. 12. 1380 Starý Budín (dnes časť Budapešti) — uhorská kráľovná z dynasie Piastovcov, dcéra poľského kráľa Vladislava I. Lokietka a kališskej vojvodkyne Hedvigy, štvrtá manželka uhorského kráľa Karola I. Róberta (od 6. 7. 1320). Veľký vplyv na vládu získala po nástupe syna Ľudovíta I. Veľkého na uhorský trón (1342). Keď sa Ľudovít 1370 po smrti Kazimíra III. Veľkého stal aj poľským kráľom, vymenoval matku za regentku Poľska. R. 1375 sa na krátky čas stala aj regentkou Dalmácie.

Alžbeta I. Petrovna

Alžbeta I. Petrovna, 29. 12. 1709 Moskva – 5. 1. 1762 Petrohrad — ruská cárovná (od 1741) z rodu Romanovovcov, dcéra Petra I. Veľkého a Kataríny I. Na trón nastúpila po palácovom prevrate, ktorým bola odstránená Anna Leopoldovna (*1718, †1746), regentka neplnoletého Ivana VI. Antonoviča. Rozhodujúce mocenské pozície v období jej vlády mali Michail Illarionovič Voroncov (*1714, †1767), A. P. Bestužev-Riumin a bratia P. I. a A. I. Šuvalovovci. V zahraničnej politike sa orientovala na spojenectvo s Rakúskom, v sedemročnej vojne (1756 – 63) stála na strane Francúzska a Rakúska. R. 1754 zrušila všetky vnútorné clá, čo vytvorilo predpoklady na vznik jednotného hospodárskeho územia. Založila univerzitu v Moskve (1755) a akadémiu umení v Petrohrade (1757).