Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 28 z celkového počtu 28 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar

Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar, 1. 1. 1794 Paludza (dnes zaniknutá obec v okrese Liptovský Mikuláš) – 18. 5. 1874 Liptovský Mikuláš — slovenský vydavateľ, organizátor ľudovýchovy. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku, vyučil sa za knihára a od 1821 pôsobil ako knihár a kníhkupec v Liptovskom Mikuláši. Vydával ľudovýchovné kalendáre (Nový i starý vlastenecký kalendář, 1830 – 53), knihy s národnobuditeľskou tematikou, šlabikáre a knihy pre mládež. Založil prvú verejnú ľudovú knižnicu (Slovenská požičovacia bibliotéka, 1829 – 43) a prvé ochotnícke divadlo (1830), ktorým vytvoril tradíciu slovenského ochotníctva. Medzi prvými zakladal nedeľné školy a spolky miernosti.

Feijoa

Feijoa — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď myrtovité. Vždyzelené kry a stromy, ktoré sa pestujú pre nápadné kvety a jedlé plody. Patrí sem napr. subtropický, do 6 m vysoký druh Feijoa sellowiana (synonymum Acca sellowiana) pochádzajúci z juhovýchodnej časti Južnej Ameriky. Má tmavozelené kožovité, na rube bieloplstnaté listy a tmavočervené jednotlivé alebo v malých zväzočkoch usporiadané kvety s bielym okrajom na korunných lupienkoch, plody 4 – 6 cm dlhé bobule s hrboľatým povrchom chuťou pripomínajúce ananás. Konzumujú sa čerstvé aj s drobnými semenami, pripravujú sa z nich džemy, vína, želé a i.

Feistmantel, Rudolf von

Feistmantel [fajst-], Rudolf von, 22. 7. 1805 Viedeň-Ottakringen – 7. 2. 1871 Viedeň — rakúsko-uhorský lesnícky odborník. Od 1827 lesník, neskôr polesný, 1835 – 47 vedúci Lesníckeho ústavu a profesor lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, od 1847 vedúci lesný hospodár Dvorskej komory mincovníctva a baníctva, po 1848 minister pôdohospodárstva a baníctva, 1853 minister financií vo Viedni. Významne ovplyvnil lesné hospodárstvo v monarchii (pripravil návrh rakúskeho lesného zákona z 1852, ktorý do 1945 platil aj na území Československa), predkladal návrhy na zlepšenie hospodárenia, pričom zdôrazňoval všestranný význam lesa pre spoločnosť, pričinil sa o aplikáciu teoretických poznatkov z prírodných vied v lesníckej praxi. Autor 4-zväzkovej encyklopédie Lesníctvo ako celok (Die Forstwissenschaft nach ihrem ganzen Umfange, 1835 – 37).

Fascicularia

Fascicularia [-ku-; lat.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď broméliovité. Vždyzelené trvalky, napr. druh Fascicularia bicolor s hustou ružicou čiarkovitých zúžených oblúkovito prehnutých listov a so súkvetiami rúrkovitých bledomodrých kvetov so svetločervenými listeňmi.

fatsia japonská

fatsia japonská, Fatsia japonica, Aralia sieboldii — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď aralkovité. Vždyzelená drevina pochádzajúca z Japonska. Okrúhly hustý ker so širokými výhonkami, s veľkými lesklými tmavozelenými listami, so súkvetiami drobných bielych kvetov, s guľatými čiernymi plodmi konzumovateľnými po zavarení.

faverolka

faverolka — stredne ťažké plemeno kúr vyšľachtené vo Francúzsku v obci Faverolle juhozápadne od Paríža (podľa nej nazvané). Pre faverolku sú typické fúzy, brada a päťprsté beháky. Je lososovej alebo bielej farby, hmotnosť kohúta 3,5 – 4 kg, sliepky 2,5 – 3 kg. Chová sa na mäso a vajcia, sliepka znáša 160 žltých alebo hnedých vajec ročne.

fédia africká

fédia africká, Fedia cornucopiae, africká valeriánka — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď valeriánovité. Vzpriamená, do 30 cm vysoká jednoročná bylina pochádzajúca z oblastí okolo Stredozemného mora. Má oválne stopkaté až sediace na okraji plytko zúbkované listy usporiadané v pároch a ružové kvety s piatimi okvetnými lístkami, plod nažka.

Fekete, Ľudovít

Fekete, Ľudovít, 18. 6. 1837 Turda, Rumunsko – 29. 6. 1916 Banská Štiavnica — uhorský lesný odborník, botanik. Od 1859 praktikant Banského a lesného riaditeľstva v Kluži, od 1867 pôsobil na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, kde prednášal lesnícku zoológiu, entomológiu, pôdoznalectvo a ochranu lesov; 1873 profesor. Zaoberal sa hospodárskou úpravou a pestovaním lesa. Autor a spoluautor mnohých knižných a časopiseckých diel z lesníctva, ako aj rozsiahleho dvojzväzkového diela v nemčine a maďarčine o rozšírení lesných drevín v Uhorsku (s T. Blattným, 1913).

faunistika

faunistika — náuka o faune; odvetvie zoológie zaoberajúce sa určovaním a súpisom všetkých živočíšnych druhov vyskytujúcich sa na určitom území. Základom faunistiky je súpis a zber živočíchov v teréne, súpis ekologických poznámok k ich výskytu, mapovanie výskytu živočíchov v štvorcových sieťach, dlhodobé sledovanie fauny určitého miesta s cieľom monitorovať zmeny ap. Údaje získané pomocou faunistiky sú nevyhnutné pri ochrane živočíchov. Z faunistiky vychádza zoogeografia. Nazvaná podľa rímskej bohyne Fauny.

fauna

fauna [podľa bohyne Fauny] — živočíšstvo; v najširšom význame všetky živočíchy žijúce na Zemi, v užšom význame súbor živočíšnych druhov (taxónov) vyskytujúcich sa na určitom geograficky vyčlenenom území, v určitej oblasti a v určitom čase. Súbor druhov živočíchov dokladovaných skamenelinami sa nazýva fosílna fauna (aj paleofauna). Štúdiom fauny na určitých územiach sa zaoberá faunistika.

favus

favus [lat.] — chronická dermatomykóza postihujúca zväčša vlasatú časť hlavy, menej kožu tela a nechty. Vyvoláva ju vláknitá huba Trichophyton schönleini. Favus sa začína často už v detskom veku a šíri sa v zlých hygienických podmienkach. Charakteristickým prejavom je vznik sírovožltých miskovitých útvarov s veľkosťou 2 – 5 mm (skutúl), ktoré sú pevne prichytené na koži a po ich odstránení zostáva koža ružovočervená, lesklá, čiastočne erodovaná. Splývaním skutúl vzniká neskôr súvislý krustózny povlak, ktorý môže pokryť celú vlasatú časť hlavy. Tvorba chrást a častá baktériová superinfekcia zapríčiňujú nepríjemný zápach (po syre alebo po myšacom moči). Vlasy prechádzajúce stredom skutula strácajú lesk, sú sivasté, lámu sa v rozličnej výške, stenčujú sa a vypadávajú. Liečba: celkove i lokálne podávanie antimykotík; nevyhnutná je dezinfekcia odevu. Favus sa na Slovensku vyskytuje len výnimočne.

Fecenko, Ján

Fecenko, Ján, 6. 2. 1935 Vyšná Jedľová, okres Svidník – 8. 2. 2008 Bratislava — slovenský poľnohospodársky inžinier. R. 1960 – 95 pôsobil na Vysokej škole poľnohospodárskej (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita) v Nitre, spočiatku na Katedre pôdoznalectva, neskôr na Katedre agrochémie a výživy rastlín (1985 – 95 jej vedúci), 1976 – 80 prodekan Agronomickej fakulty; 1980 DrSc., 1982 profesor. Vo vedeckovýskumnej práci sa zaoberal problémami optimalizácie výživy rastlín horčíkom v podmienkach vysokej intenzity NPK hnojenia, komplexnou výživou jarného jačmeňa, zemiakov, kukurice a cukrovej repy, ako aj vývojom, testovaním a zavádzaním nových progresívnych tuhých a kvapalných priemyselných hnojív do poľnohospodárskej praxe. Autor a spoluautor mnohých učebných textov, troch monografií, napr. Optimalizácia výživy rastlín horčíkom (1986, autor), vysokoškolskej učebnice Výživa a hnojenie poľných plodín (2000), 98 pôvodných vedeckých prác publikovaných v domácich i v zahraničných vedeckých časopisoch a zborníkoch, 85 odborných článkov a 15 knižných publikácií. Od 1997 šéfredaktor a predseda redakčnej rady časopisu Agrochémia, ktorý sa zaoberá problematikou racionálneho využívania agrochemikálií v poľnohospodárstve.

Favonius

Favonius [-vónijus; lat.], genitív Favonia — v rímskej mytológii boh západného (priaznivého) vetra, totožný s gréckym Zefyrom.

fázové slovesá

fázové slovesá — typ pomocných slovies zvýrazňujúcich spolu s pripojeným slovesom v neurčitku určitú fázu deja, ktorá môže byť začiatočná (inchoatívna; vyjadruje sa napr. slovesami začať/začínať), neohraničená (kontinuatívna alebo stredná; zostať/zostávať) alebo koncová (terminatívna; prestať/prestávať), pričom sa uplatňuje slovesný vid.

Fauna

Fauna — v rímskej mytológii bohyňa plodnosti, ochrankyňa zvierat, manželka boha Fauna, s ktorým ochraňovala lesy, polia, rastlinstvo a dobytok; uctievaná aj ako Bona Dea (dobrá bohyňa). Faunovi porodila mnoho synov stelesňujúcich lesné božstvá.

Fatransko-tatranská oblasť

Fatransko-tatranská oblasť — geomorfologická oblasť tiahnuca sa v tvare dvoch oblúkových pohorí s medzihorskými kotlinami od Dunaja po Slovenské rudohorie. Budovaná kryštalickými druhohornými, v kotlinách aj paleogénnymi a neogénnymi horninami a štvrtohornými usadeninami. Vonkajší oblúk tvoria pohoria Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Malá Fatra, Chočské vrchy, Tatry a Branisko, vnútorný oblúk Tribeč, Žiar, Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Nízke Tatry a Kozie chrbty. Pohoria oddeľujú kotliny (Hornonitrianska, Turčianska, Podtatranská, Hornádska) prevažne tektonického pôvodu pospájané riečnymi dolinami.

Fatransko-tatranská oblasť dosahuje najväčšiu výšku v Tatrách (Gerlachovský štít, 2 655 m n. m.). Vyznačuje sa veľkými výškovými rozdielmi, pestrou geologickou stavbou, a teda aj reliéfom, rozdielmi v klíme i v pôdnej pokrývke a bohatosťou rastlinných a živočíšnych spoločenstiev.

febrilný

febrilný [lat.] — horúčkovitý; febrilné kŕče — záchvaty kŕčov objavujúce sa u malých detí (do päť rokov) pri vysokej horúčke.

Fejséš

Fejséš — miestna časť Kráľovského Chlmca.

Fášer

Fášer, arabsky al-Fášir, medzinárodný prepis Al Fáshir — mesto v západnej časti Sudánu, hlavné mesto federálneho štátu Severný Dárfúr (Šamál Dárfúr); 263-tis. obyvateľov (2012). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti a oblasti zberu arabskej gumy. Leží na automobilovej ceste Chartúm – N’Djamena, letisko.

Faxaflói

Faxaflói — záliv Atlantického oceána pri juhozápadnom pobreží Islandu medzi polostrovmi Reykjanes na juhu a Snæfellsnes na severe. Mestá na brehoch zálivu: Reykjavík, Kópavogur, Keflavík, Akranes, Borgarnes,

Faya-Largeau

Faya-Largeau [feja -go] — oázové mesto v Čade v južnej časti Sahary, administratívne stredisko regiónu Borkou; 14-tis. obyvateľov (2009). Obchodné stredisko na križovatke púšťových ciest. Pod mestom a v jeho okolí sú zásoby podzemných vôd, v dôsledku čoho je hlavnou ekonomickou aktivitou poľnohospodárstvo (najmä pestovanie datľovníka); elektráreň. Spojenie s okolím umožňuje letisko so spevnenou pristávacou dráhou. Severne od mesta sú tri menšie jazerá.

Počas občianskej vojny v 1980 oporný bod protivládnych síl podporovaných Líbyou.

Fedčenko, Alexej Pavlovič

Fedčenko, Alexej Pavlovič, 19. 2. 1844 Irkutsk – 15. 9. 1873 Mont Blanc — ruský prírodný bádateľ, cestovateľ po Strednej Ázii. S manželkou, botaničkou Oľgou Alexandrovnou Fedčenkovou (1845 – 1921), uskutočnil v rokoch 1868 – 71 dve cesty do Strednej Ázie do oblasti rieky Syrdarja, ako prvý ruský cestovateľ navštívil Alajskú kotlinu, objavil Zaalajský chrbát. Zbieral materiály týkajúce sa flóry a fauny (zostavil rozsiahle zoologické kolekcie a herbáre), orografie, hydrografie a etnografie skúmaných regiónov, zaoberal sa aj antropológiou. Jeho poznatky prispeli k skúmaniu Pamíra zo severnej strany.

Základné poznatky jeho výskumov boli spracované a publikované až po jeho smrti. Je po ňom nazvaný Fedčenkov ľadovec v Pamíre.