Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 12 z celkového počtu 12 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Fascicularia

Fascicularia [-ku-; lat.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď broméliovité. Vždyzelené trvalky, napr. druh Fascicularia bicolor s hustou ružicou čiarkovitých zúžených oblúkovito prehnutých listov a so súkvetiami rúrkovitých bledomodrých kvetov so svetločervenými listeňmi.

fatsia japonská

fatsia japonská, Fatsia japonica, Aralia sieboldii — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď aralkovité. Vždyzelená drevina pochádzajúca z Japonska. Okrúhly hustý ker so širokými výhonkami, s veľkými lesklými tmavozelenými listami, so súkvetiami drobných bielych kvetov, s guľatými čiernymi plodmi konzumovateľnými po zavarení.

fauna

fauna [podľa bohyne Fauny] — živočíšstvo; v najširšom význame všetky živočíchy žijúce na Zemi, v užšom význame súbor živočíšnych druhov (taxónov) vyskytujúcich sa na určitom geograficky vyčlenenom území, v určitej oblasti a v určitom čase. Súbor druhov živočíchov dokladovaných skamenelinami sa nazýva fosílna fauna (aj paleofauna). Štúdiom fauny na určitých územiach sa zaoberá faunistika.

faunistika

faunistika — náuka o faune; odvetvie zoológie zaoberajúce sa určovaním a súpisom všetkých živočíšnych druhov vyskytujúcich sa na určitom území. Základom faunistiky je súpis a zber živočíchov v teréne, súpis ekologických poznámok k ich výskytu, mapovanie výskytu živočíchov v štvorcových sieťach, dlhodobé sledovanie fauny určitého miesta s cieľom monitorovať zmeny ap. Údaje získané pomocou faunistiky sú nevyhnutné pri ochrane živočíchov. Z faunistiky vychádza zoogeografia. Nazvaná podľa rímskej bohyne Fauny.

faverolka

faverolka — stredne ťažké plemeno kúr vyšľachtené vo Francúzsku v obci Faverolle juhozápadne od Paríža (podľa nej nazvané). Pre faverolku sú typické fúzy, brada a päťprsté beháky. Je lososovej alebo bielej farby, hmotnosť kohúta 3,5 – 4 kg, sliepky 2,5 – 3 kg. Chová sa na mäso a vajcia, sliepka znáša 160 žltých alebo hnedých vajec ročne.

febrilný

febrilný [lat.] — horúčkovitý; febrilné kŕče — záchvaty kŕčov objavujúce sa u malých detí (do päť rokov) pri vysokej horúčke.

fédia africká

fédia africká, Fedia cornucopiae, africká valeriánka — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď valeriánovité. Vzpriamená, do 30 cm vysoká jednoročná bylina pochádzajúca z oblastí okolo Stredozemného mora. Má oválne stopkaté až sediace na okraji plytko zúbkované listy usporiadané v pároch a ružové kvety s piatimi okvetnými lístkami, plod nažka.

Feijoa

Feijoa — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď myrtovité. Vždyzelené kry a stromy, ktoré sa pestujú pre nápadné kvety a jedlé plody. Patrí sem napr. subtropický, do 6 m vysoký druh Feijoa sellowiana (synonymum Acca sellowiana) pochádzajúci z juhovýchodnej časti Južnej Ameriky. Má tmavozelené kožovité, na rube bieloplstnaté listy a tmavočervené jednotlivé alebo v malých zväzočkoch usporiadané kvety s bielym okrajom na korunných lupienkoch, plody 4 – 6 cm dlhé bobule s hrboľatým povrchom chuťou pripomínajúce ananás. Konzumujú sa čerstvé aj s drobnými semenami, pripravujú sa z nich džemy, vína, želé a i.

Feistmantel, Rudolf von

Feistmantel [fajst-], Rudolf von, 22. 7. 1805 Viedeň-Ottakringen – 7. 2. 1871 Viedeň — rakúsko-uhorský lesnícky odborník. Od 1827 lesník, neskôr polesný, 1835 – 47 vedúci Lesníckeho ústavu a profesor lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, od 1847 vedúci lesný hospodár Dvorskej komory mincovníctva a baníctva, po 1848 minister pôdohospodárstva a baníctva, 1853 minister financií vo Viedni. Významne ovplyvnil lesné hospodárstvo v monarchii (pripravil návrh rakúskeho lesného zákona z 1852, ktorý do 1945 platil aj na území Československa), predkladal návrhy na zlepšenie hospodárenia, pričom zdôrazňoval všestranný význam lesa pre spoločnosť, pričinil sa o aplikáciu teoretických poznatkov z prírodných vied v lesníckej praxi. Autor 4-zväzkovej encyklopédie Lesníctvo ako celok (Die Forstwissenschaft nach ihrem ganzen Umfange, 1835 – 37).

Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar

Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar, 1. 1. 1794 Paludza (dnes zaniknutá obec v okrese Liptovský Mikuláš) – 18. 5. 1874 Liptovský Mikuláš — slovenský vydavateľ, organizátor ľudovýchovy. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku, vyučil sa za knihára a od 1821 pôsobil ako knihár a kníhkupec v Liptovskom Mikuláši. Vydával ľudovýchovné kalendáre (Nový i starý vlastenecký kalendář, 1830 – 53), knihy s národnobuditeľskou tematikou, šlabikáre a knihy pre mládež. Založil prvú verejnú ľudovú knižnicu (Slovenská požičovacia bibliotéka, 1829 – 43) a prvé ochotnícke divadlo (1830), ktorým vytvoril tradíciu slovenského ochotníctva. Medzi prvými zakladal nedeľné školy a spolky miernosti.

Fekete, Ľudovít

Fekete, Ľudovít, 18. 6. 1837 Turda, Rumunsko – 29. 6. 1916 Banská Štiavnica — uhorský lesný odborník, botanik. Od 1859 praktikant Banského a lesného riaditeľstva v Kluži, od 1867 pôsobil na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, kde prednášal lesnícku zoológiu, entomológiu, pôdoznalectvo a ochranu lesov; 1873 profesor. Zaoberal sa hospodárskou úpravou a pestovaním lesa. Autor a spoluautor mnohých knižných a časopiseckých diel z lesníctva, ako aj rozsiahleho dvojzväzkového diela v nemčine a maďarčine o rozšírení lesných drevín v Uhorsku (s T. Blattným, 1913).