Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 86 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

fabiana

fabiana [lat.], Fabiana — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ľuľkovité. Vždyzelené do 3 m vysoké vzpriamené kry s konárikmi husto pokrytými malými tmavozelenými lístkami a rúrkovitými fialovými kvetmi vyrastajúcimi z pazúch konárikov.

Fabiovci

Fabiovci (Fabius) — jeden z najstarších rímskych patricijských rodov, svoj pôvod odvodzoval od Herkula. Jeho viacerí príslušníci zastávali v Ríme najvyššie úrady (konzul, cenzor, diktátor). Počas vojny s etruským mestom Veii prevzali Fabiovci 479 pred n. l. vedenie vojny a ochranu rímskych hraníc, všetci dospelí muži však zahynuli v bitke pri riečke Cremere (477 pred n. l.), prežil len jeden chlapec, ktorý zabezpečil pokračovanie rodu. Najvýznamnejší členovia rodu:

Quintus Fabius Maximus Rullianus, 4. – 3. stor. pred n. l. — veliteľ v bojoch proti Samnitom a Etruskom, päťnásobný konzul (322, 310, 308, 297, 295 pred n. l.), diktátor (315, 313 pred n. l.) a cenzor (304 pred n. l.);

Quintus Fabius Pictor, 2. polovica 3. stor. pred n. l. — senátor, dejepisec. Autor analistických po grécky písaných dejín Ríma od založenia mesta po 2. púnsku vojnu, v ktorej sa zúčastnil (218 – 201 pred n. l.);

Quintus Fabius Maximus Verrucosus, nazývaný Cunctator (Váhavec), okolo 280 pred n. l. – 203 pred n. l. — vojvodca, senátor, konzul (233, 228, 215, 214, 209 pred n. l.) a vojenský diktátor (221, 217 pred n. l.). Počas 2. púnskej vojny bol po porážke rímskeho vojska v bitke pri Trasimenskom jazere (217 pred n. l.) vyhlásený za diktátora. Všeobecne bola prijatá jeho vojenská taktika spočívajúca v postupnom vyčerpávaní nepriateľa drobnými potýčkami, čím dosiahol oslabenie Hannibalovho vojska. Správnosť taktiky potvrdila bitka pri Cannae (216 pred n. l.) a z jeho pôvodne posmešnej prezývky sa stalo čestné meno;

Quintus Fabius Maximus Allobrogicus, 2. stor. pred n. l. — vojvodca a politik. V roku 121 pred n. l. porazil ako konzul pri ústí rieky Isera keltský kmeň Allobrogov a na pamiatku svojho víťazstva dal v Ríme postaviť víťazný oblúk.

Fabova hoľa

Fabova hoľa — geomorfologický podcelok Veporských vrchov (ich najvyšší vrchol), 1 439 m n. m. Rozprestiera sa medzi Horehronským podolím na severe, Muránskou planinou na východe a juhu a Balockými vrchmi na juhovýchode. Budovaný prevažne granodioritmi a kremennými dioritmi. Vrchovinný až hornatinný reliéf. Nižšia časť leží v mierne chladnej, vyššia v chladnej klimatickej oblasti, priemerná teplota v januári -6 až -7 °C, v júli 14 – 16 °C, priemerný ročný úhrn zrážok 900 – 1 400 mm. V nižších polohách sú kambizeme porastené prevažne bučinami, vo vyšších polohách podzoly so smrekovými monokultúrami, v severnej časti značné odlesnené plochy využívané ako lúky a pasienky.

Fabriano

Fabriano — mesto v strednom Taliansku v kraji Marche juhozápadne od mesta Ancona v Apeninách; 30-tis. obyvateľov (2019). Tradičné stredisko papierenského priemyslu (výroba doložená od 13. stor.), ďalej priemysel elektrotechnický (výroba domácich spotrebičov), potravinársky (mäsový). Železničná križovatka, železničné spojenie s Rímom. Turistické stredisko.

Prvýkrát sa spomína 1065. Centrum známej maliarskej školy, ktorú v 2. polovici 14. stor. založil Allegretto Nuzi (*1315, †1373) a Gentile da Fabriano. Počas 2. svetovej vojny viackrát bombardované.

Stavebné pamiatky: románsko-gotická radnica (1255), katedrála San Venanzo (pôvodne 13. stor., prestavba 1608) so zachovanými freskovými výjavmi zo života sv. Lorenza (1365). Sídlo katolíckeho biskupstva.

Fabriciova burza

Fabriciova burza, bursa Fabricii — vak na zadnej stene kloaky vtákov a niektorých plazov, primárny lymfoidný orgán umožňujúci dozrievanie B buniek, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe protilátok. Prvýkrát opísaná H. Fabriciom, podľa ktorého je nazvaná.

Fabricius, Hieronymus

Fabricius, Hieronymus, nazývaný ab Aquapendente, taliansky Girolamo Fabrici, 20. 5. 1537 Acquapendente (Aquae-Taurinae), Taliansko – 21. 5. 1619 Padova — taliansky lekár, anatóm a chirurg. Profesor na univerzite v Padove. Známy prácami z porovnávacej anatómie, opísal chlopne žíl v tele človeka, z čoho vychádzal jeho žiak W. Harvey pri opisovaní cirkulácie krvi v tele (objav krvného obehu). Ako prvý opísal Fabriciovu burzu. Autor embryologických, fyziologických a anatomických štúdií s mnohými umeleckými ilustráciami. Hlavné diela: Vznik plodu (De formato foetu, 1600), Trojaká rozprava o anatómii (Tractatus anatomicus triplex, 1614), O rozprávaní (De locutione, 1627), Žilové chlopne (De venarum ostiolis, 1603), O chirurgii (Opera chirurgica, 1617).

Fábry, Ján

Fábry, Ján, 21. 7. 1830 Lučenec – 28. 12. 1907 Rimavská Sobota — slovenský botanik. Pôsobil ako stredoškolský profesor. Spoluzakladateľ Gemerského múzea v Rimavskej Sobote (1892). Autor učebnice botaniky a zoológie pre stredné školy a mnohých článkov o flóre Gemera, Malohontu, Turca a iných lokalít. Jeho herbár, ktorý zhromažďoval 42 rokov, obsahuje okolo 80 zväzkov a je uložený v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, časť v Gemerskom múzeu v Rimavskej Sobote.

facélia vratičolistá

facélia vratičolistá, Phacelia tanacetifolia — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď borákovité; sekundárne ruderálna rastlina. Jednoročná bylina pochádzajúca z Kalifornie. Má striedavé listy, obojpohlavné modrofialové kvety v závinkoch, plod tobolka. V Európe sa od 1891 vysievala ako medonosná rastlina a krmovina.

fac totum

fac totum [fak tó-; lat.] — urob všetko. V antickom chápaní označenie zodpovednej, spoľahlivej osoby, „pravej ruky“, dôverníka (faktótum); ironicky človek „strkajúci nos“ do cudzích záležitostí.

Fačkov

Fačkov — obec v okrese Žilina v Žilinskom kraji na styku Strážovských vrchov a južnej časti Malej Fatry, 534 m n. m.; 644 obyvateľov (2019). Vrchovinný až hornatinný reliéf chotára je prevažne zalesnený. Nad obcou sa vypína vrch Kľak predstavujúci národnú prírodnú rezerváciu zasahujúcu do katastra obce. Fačkov leží na ceste I. triedy spájajúcej Žilinu s Prievidzou cez Fačkovské sedlo.

Prvýkrát spomínaný 1351 ako silwa Luchka, 1773 Facskov, Fačkow, 1786 Facschkow, 1808 Facskó, Fačkow, 1863 Facsko, 1873 Facskó, 1877 – 82 Facsko, 1888 – 1913 Facskó, 1920 Fačkov. Pôvodne zemianska obec. Obyvatelia sa zaoberali najmä chovom dobytka.

Stavebné pamiatky: Kostol sv. Mikuláša (17. stor., baroková prestavba 1788 – 92).

Fačkovské sedlo

Fačkovské sedlo — horské sedlo medzi Malou Fatrou a Strážovskými vrchmi vo výške 802 m n. m. Vedie ním dôležité cestné spojenie medzi Hornonitrianskou kotlinou a Žilinskou kotlinou. Stredisko turistiky a zimných športov s lyžiarskymi vlekmi na Homôľku. Neďaleko národná prírodná rezervácia Kľak a prameň rieky Nitra. Pamätník SNP (počas SNP padlo v tejto oblasti mnoho rumunských vojakov). Sedlo je pomenované podľa obce Fačkov ležiacej severne od neho.

Fada

Fada — mesto v Čade na náhornej plošine Ennedi v oáze Fada, administratívne stredisko regiónu Ennedi Ouest; 24-tis. obyvateľov (2005). Letisko. Oporný bod arabských nomádov kmeňa Tubu. Mesto je známe bizarnými skalnými útvarmi a jaskynnými maľbami – petroglyfmi nachádzajúcimi sa v okolí.

Faddejevskij

Faddejevskij — polostrov ostrova Koteľnyj ležiaceho v Severnom ľadovom oceáne, najväčšieho ostrova Novosibírskych ostrovov patriacich Rusku (Jakutsko). Rozloha 5 300 km2.

Lemovaný piesčito-ílovitými plytčinami, budovaný metamorfovanými prekambrickými horninami, ako aj paleozoickými a mezozoickými sedimentárnymi horninami (piesky, hliny, prachovce) preniknutými žilami podzemného ľadu. Plochý reliéf, maximálna výška 63 m n. m. Polárna klíma. Viacero termokrasových jazier a kratších riek. Tundrová vegetácia zastúpená prevažne machmi a lišajníkmi. Ťažba pieskov.

Objavený 1805 kupcom Jakobom Sannikovom (*okolo 1780, †po 1812), ktorý sa mylne domnieval, že ide o ostrov. V roku 1811 počas ďalších bádaní na území zistil, že ide o polostrov, však ako ostrov bol Faddejevskij zobrazovaný na kartografických dielach ešte v období okolo 1820, i v súčasnosti ho viaceré zdroje pokladajú za ostrov. Nazvaný podľa poľovníka Faddejeva, ktorý tam postavil prvé zimovisko.

Faddejov záliv

Faddejov záliv, rus. zaliv Faddeja — záliv v juhozápadnej časti Mora Laptevovcov pri severovýchodnom pobreží Tajmýrskeho polostrova (ázijská časť Ruska); dĺžka 37 km, šírka vo vchode okolo 20 km, maximálna hĺbka 23 m. Zväčša nízke brehy. Väčšinu roka pokrytý ľadom. Do zálivu ústi rieka Faddeja.

Faenza

Faenza [-ca] — mesto v severnom Taliansku v kraji Emilia-Romagna severozápadne od mesta Forli; 59-tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky, chemický, nábytkársky, textilný, obuvnícky, keramický; v minulosti významné stredisko výroby keramiky (tradícia od 12. stor., v 15. – 16. stor. výroba svetoznámej jemnej bielo glazovanej keramiky fajansy; termín odvodený od názvu Faenza sa v súvislosti so špecifickou keramikou používa dodnes). Železničný uzol.

V 2. stor. pred n. l. rímske mesto (Faventia) na obchodnej ceste Via Aemilia; pri archeologických vykopávkach boli objavené aj zvyšky staršieho osídlenia. Od 11. stor. mestská komúna. Od 1313 patrila Faenza rodine Manfrediovcov, 1501 obsadená C. Borgiom, od 1509 súčasť Cirkevného štátu. Najväčší rozvoj v 15. a 16. stor., keď ju preslávila výroba fajansy. R. 1797 – 1814 pod vládou Napoleona I. Bonaparta, 1859 začlenená do Sardínskeho a 1861 do Talianskeho kráľovstva.

Stavebné pamiatky: v starom meste zachované stopy pôvodného rímskeho pravouhlého plánu zástavby, mestské opevnenie (15. stor.), renesančná katedrála na Piazza Vittorio Emanuele (1474; Giuliano da Maiano, 1432 – 1490), stredoveké paláce. Významné múzeum dejín keramiky (založené 1908).

faetonovité

faetonovité, Phaethontidae [podľa mytologického Faethona] — čeľaď z triedy vtáky (Aves). Veľké biele morské vtáky s čiernou kresbou na hlave a krídlach. Majú krátke nohy a červený alebo žltý dlhý mierne ohnutý zobák. Výborné letce, neobratne chodia a plávajú. Hniezdia v kolóniách na zemi, na útesoch alebo v dutinách stromov. Sú monomorfné; samec je väčší. Samica znáša len jedno vajce, na ktorom striedavo sedia obidvaja partneri. Patrí sem jediný rod faeton.

Făgăraş

Făgăraş [fegeraš] — mesto v strednom Rumunsku (Sedmohradsko) v județi Brašov na rieke Olt (prítok Dunaja) na úpätí Fagarašských vrchov; 31-tis. obyvateľov (2011). Priemysel chemický (výroba priemyselných hnojív), nábytkársky, potravinársky. Stredisko turistiky. V blízkosti ťažba zemného plynu.

Už od 12. stor. miesto konania trhov, v 14. – 17. stor. súčasť Valašského kniežatstva.

Stavebné pamiatky: hrad s nádvorím a štyrmi oktogonálnymi vežami (postavený 1310 na starších základoch, 1650 renesančne prestavovaný).

fagolyzozóm

fagolyzozóm [gr.] — bunková organela vznikajúca po splynutí (fúzii) fagozómu s lyzozómami; miesto, kde sa vo fagocyte uskutočňuje usmrcovanie a deštrukcia mikroorganizmov alebo iných pohltených buniek.

fagozóm

fagozóm [gr.], fagocytová vakuola — bunková organela (dutina) vznikajúca po obalení častice cytoplazmatickou membránou fagocytu.

Faial

Faial — ostrov vulkanického pôvodu v Atlantickom oceáne v súostroví Azory (Portugalsko); rozloha 173 km2, 15-tis. obyvateľov (2011). Vnútrozemie vypĺňa rozsiahla kaldera s priemerom 2 000 m, hĺbkou 500 m a výškou okrajov do 1 043 m n. m. Postihovaný častými zemetraseniami (posledné veľké 1956 – 58) a podmorským vulkanizmom. Rozvinuté poľnohospodárstvo (pestovanie banánov, citrusov, kukurice a pšenice, chov ošípaných), rybolov (tuniaky). Rozvoj cestovného ruchu.

Fairbanks

Fairbanks [férbenks] — mesto v USA v strednej časti štátu Aljaška na rieke Chena; 32-tis. obyvateľov (2. najväčšie mesto Aljašky, 2018), aglomerácia Fairbanks-North Star 99-tis. obyvateľov (2018). Priemysel petrochemický, drevársky, obchod s kožušinami. Konečný bod diaľnice Alaska Highway vedúcej z Dawson Creek (Kanada) a železničnej trate z prístavu Seward, medzinárodné letisko. Turistické stredisko.

Založené 1902 v období zlatej horúčky a nazvané podľa senátora Ch. W. Fairbanksa. Päť km severozápadne od mesta Fairbanks sa nachádza sídlo University of Alaska (1917).

Faizábád

Faizábád — mesto v severnej Indii v členskom štáte Uttarpradéš na rieke Ghághra (ľavostranný prítok Gangy); 558-tis. obyvateľov (2015). Priemysel potravinársky (cukrovarnícky, olejársky), strojársky, drevársky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka.

Založené 1730, budované ako správne stredisko – sídlo navába, v priebehu 19. stor. zaznamenalo úpadok.

Stavebné pamiatky: zvyšky pevnosti nad riekou (od 1764), v meste mauzóleum tretieho navába a jeho manželky Bahu Begum (okolo 1816) a palácové stavby z konca 18. stor. Múzeum; dve univerzity a viacero vyšších škôl (college).

Súčasťou mesta Faizábád je historické, kedysi samostatné mesto Ajódhjá.

Fajsal II.

Fajsal II., ibn Ghází al-Hášimí, 2. 5. 1935 Bagdad – 14. 7. 1958 tamže — posledný iracký kráľ. Od 1939 ho zastupoval regent princ Abd al-Iláh. Oficiálne nastúpil na trón 1953, zvrhnutý pučom generála Abdalkaríma Kásima v júli 1958 a popravený.

Fajtov

Fajtov — miestna časť obce Čierny Balog.

fajus

fajus [gr.], Phaius — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď vstavačovité. Mohutné terestrické poloopadavé byliny so širokooválnymi listami dlhými do 60 cm a s nápadnými ružovými červenoškvrnitými kvetmi s dlhým pyskom. Medzi najznámejšie druhy patria fajus žltý (Phaius flavus) a fajus veľkolistý (Phaius tancarvillae).

Fajzábad

Fajzábad, Faizábád, Feyzábád, Fayzábád, Faydábád — mesto v severovýchodnom Afganistane na rieke Kokča na severných svahoch Hindukúša, 1 200 m n. m., administratívne stredisko provincie (vilájetu) Badachšán; 38-tis. obyvateľov (2019). Potravinársky a textilný priemysel; remeslá. Obchodné stredisko banskej (ťažba rúd železa, zlata, rubínov, smaragdov, ametystov, už pred 13. stor. ťažba lazuritu) a poľnohospodárskej oblasti (tradičné pestovanie maku, chov dobytka); v horských oblastiach lov horských oviec argali a horských kôz. V blízkosti vodná elektráreň.

Cestné spojenie s Kunduzom na západe a Vachánskym koridorom s územím Číny na východe; západne od mesta je letisko.

V roku 1955 zničené zemetrasením. V roku 1980 obsadené sovietskymi okupačnými vojskami, 1996 – 2001 sídlo medzinárodne uznanej afganskej vlády.

fakľa

fakľa [lat.], Eremurus — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď asfodelovité. Trvalky s mohutnou byľou vysoké až 1,5 m. Majú mäsitý prstovitý podzemok, rúrkovité biele, žlté, oranžové alebo červené miskovité kvety kvitnúce v hustých strapcoch a mečovité listy v prízemnej ružici, napr. druh fakľa stepná (Eremurus robustus).

fakľovček

fakľovček [lat.], Chamaecereus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kaktusovité. Trsovitý sukulent s rebrovitými, v mladosti so vzpriamenými, neskôr s poliehavými stonkami a veľkými červenými rúrkovitými kvetmi. Známy je len jeden druh fakľovček Silvestrov (Chamaecereus silverstrii).

fakľovec

fakľovec [lat.], Cereus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kaktusovité. Stĺpovité kerovité alebo stromovité sukulenty pochádzajúce z Južnej a zo Strednej Ameriky. Majú rôzny vzhľad, väčšinou dlhorúrkovité málo šupinaté nápadné kvety, plod červená, prevažne jedlá bobuľa. Patria sem napr. druhy fakľovec peruviánsky (Cereus peruvianus) s bielymi kvetmi a krátkymi červenohnedými tŕňmi v hustých zväzočkoch známy už od 18. stor., Cereus alacriportanus so žltoružovými kvetmi, stromovitý Cereus jamacaru s bielymi kvetmi pochádzajúci z Brazílie, Cereus huntingtonianus s veľkými bielymi lievikovitými zvonka šupinatými kvetmi, ktoré začínajú kvitnúť až v pomerne vysokom veku, otvárajú sa v noci a odkvitajú už nasledujúci deň.

fakľovka

fakľovka [lat.], Kniphofia — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď asfodelovité. Trvalky, niektoré vždyzelené byliny s úzkymi listami a terminálnym klasom alebo so strapcom kvetov. Patrí sem okolo 70 druhov vyskytujúcich sa najmä v trópoch východnej Afriky, v subtrópoch južnej Afriky a na Madagaskare. Na Slovensku sa pestuje napr. fakľovka aloovitá (Kniphofia uvaria), menej často Kniphofia praecox.

fakultatívny

fakultatívny [lat.] — možný, nepovinný, výberový; dočasný, príležitostný; opak: obligatórny.

Falaris

Falaris, klasický genitív Falarida, 6. stor. pred n. l. — tyran (samovládca) v juhosicílskom meste Akragas (dnes Agrigento) okolo 570 – 554 pred n. l. Bol poverený výstavbou chrámu Dia Olympského, peniaze však použil na vyzbrojenie družiny remeselníkov, ktorí mali pracovať na jeho stavbe, uskutočnil politický prevrat a zmocnil sa vlády. Úspešne bojoval proti Kartágu a jeho kolóniám na Sicílii, voči nepriateľom sa správal veľmi kruto (napr. vkladal ich do tela bronzového býka, pod ktorým dal zapáliť oheň). Zbierka listov zachovaných pod jeho menom je falzifikát pochádzajúci asi z 2. stor. pred n. l., čo 1697 dokázal anglický filológ R. Bentley.

falc

falc, nem. Pfalz —

1. v stredoveku (v predrománskom a románskom období; 9. – 12. stor.) prechodné správne a hospodárske sídlo franských a rímskonemeckých panovníkov, z architektonického hľadiska predchodca neskoršieho hradu (z latinského palatinum – palác). Falc tvoril opevnený (pôvodne len drevenou hradbou) komplex budov ležiacich na panovníkových pozemkoch: palác s veľkou prijímacou sálou a kaplnkou a hospodárske budovy s priľahlými pozemkami. Za správu bol zodpovedný falcgróf. Keďže panovník nemal ešte v tom období stále sídlo, cestoval so svojím dvorom po jednotlivých falciach, čím nielen vykonával priamu vládu, ale predovšetkým živil svoj dvor. Falce sa nachádzali v rôznych častiach Franskej ríše. K najznámejším patrila falc v Aachene (okolo 800), o niektorých sa zachovali iba písomné zmienky alebo fragmenty stavieb, napr. v Ingelheime (asi 708 – 808), Paderborne (793), Frankfurte nad Mohanom a Goslare (1050 – 13. stor.); jedna falc bola i na území Čiech v Chebe (asi 1179 – 83);

2. hlavný obytný priestor v ranogotických hradoch.

Falcká vrchovina

Falcká vrchovina, nem. Pfälzer Bergland, Nordpfälzer Bergland — vrchovina v juhozápadnom Nemecku západne od údolia Rýnu. Budovaná pieskovcami, na ktorých vznikli zarovnané povrchy, nad ktorými vyčnievajú kopce budované vulkanickými horninami (porfýry, melafýry), najvyšší Donnersberg, 686 m n. m. Od Hornorýnskej nížiny ohraničená príkrym zlomovým svahom.

Pestovanie obilnín; chov ošípaných a hovädzieho dobytka. Viacero turistických trás. Vidiecky charakter osídlenia.

Falcký les

Falcký les, nemecky Pfälzer Wald, Pfälzerwald — pohorie v juhozápadnom Nemecku medzi Falckou vrchovinou a Vogézami tiahnuce sa západnou stranou Hornorýnskej nížiny. Budované triasovými pieskovcami, maximálna výška 673 m n. m. V nižších polohách pestovanie viniča. Pre jedinečnosť prírodných a kultúrnych lokalít je Falcký les vyhľadávanou turistickou oblasťou, rozvoj cestovného ruchu nastal v polovici 20. stor. Súčasť prírodného parku (vyhlásený 1958, rozloha 1 799 km2). Pohorie je biosférickou rezerváciou UNESCO (vyhlásená 1992, rozloha 1 770 km2) a s pohorím Vogézy na území Francúzska tvorí cezhraničnú biosférickú rezerváciu UNESCO Pfälzerwald-Vosges du Nord (vyhlásená 1998, rozloha 3 020 km2).

Falcón

Falcón [-kon] — štát Venezuely v severozápadnej časti krajiny na pobreží Karibského mora; rozloha 24 800 km2, 1,077 mil. obyvateľov (2019), administratívne stredisko Coro. Nížinatý povrch; na severe polostrov Paraguaná. Ťažba ropy, v menšom množstve hnedého uhlia, grafitu, fosfátov, vápencov a štrku. Priemysel petrochemický (významné strediská spracovania ropy a ropné prístavy: Amuay, Punta Cordón), rybný (rybárske prístavy Las Piedras, Zazárida a i.), cementársky, chemický (výroba priemyselných hnojív).Pestovanie rajčiakov, cukrovej trstiny, strukovín, kukurice, kokosovníka; chov oviec; rybolov.

faléza

faléza [germánske jazyky > fr.] — skalnatý zráz na pobreží mora alebo jazera s až niekoľko desiatok metrov vysokou takmer zvislou stenou s výstupmi podložia. Faléza sa spravidla utvára na dvíhajúcom sa pobreží pôsobením morskej (jazernej) abrázie. Niekedy sa na takýchto pobrežiach za falézy pokladajú iba staršie abrázne zruby (napr. na francúzskom pobreží Lamanšského prielivu, na ostrove Rujana v Nemecku).

Faliskovia

Faliskovia, lat. Falisci — v staroveku italický kmeň (→ Italikovia) obývajúci územie západne od Tiberu v južnej Etrúrii s hlavným mestom Falerii Veteres (dnes Civita Castellana). Od 8. stor. pred n. l. boli Faliskovia pod kultúrnym vplyvom Etruskov, zachovali si však etnickú a jazykovú svojráznosť. Od 293 pred n. l. boli pod nadvládou Rimanov.

Falkensee

Falkensee [-zé] — mesto vo východnej časti Nemecka v spolkovej krajine Brandenbursko západne od Berlína; 44-tis. obyvateľov (2019). Plní predovšetkým obytnú funkciu, priemysel strojársky, elektrotechnický, chemický, výroba bižutérie. Množstvo parkov. Železničná stanica na trati Berlín – Hamburg.

Vzniklo v 2. polovici. 19. stor., od 1961 štatút mesta.

Falkirk

Falkirk [fólkerk] — mesto v Spojenom kráľovstve v Škótsku v dištrikte Falkirk pri prieplave Forth-Clyde; 36-tis. obyvateľov (2015). Bývalé priemyselné stredisko so železiarňami a hlinikárňami prechádzajúce postupnou transformáciou na stredisko obchodu a služieb; priemysel hutnícky (farebná i čierna metalurgia, od 80. rokov 20. stor. v útlme), strojársky (výroba autobusov), petrochemický (výroba motorových olejov), stavebných materiálov, odevný, potravinársky, polygrafický. Ťažba čierneho uhlia a žiaruvzdorných ílov. Cestné a železničné spojenie s Edinburghom.

Vzniklo na strategicky významnom mieste v blízkosti Antoninovho valu (142 – 143 n. l.; zvyšky dodnes zachované), od 1646 kráľovské mesto, privilégiá stratilo počas povstania 1715. V 19. stor. významné obchodné centrum.

Stavebné pamiatky: Callendar House (pôvodný hrad z 1200, neskôr viackrát prestavaný; dnes múzeum), kostol Old Parish Church (1450 – 1892), rotačné lodné zdvíhadlo Falkirk Wheel (2002). Galéria súčasného umenia.

Falklandský prúd

Falklandský prúd — studený morský prúd v južnej časti Atlantického oceána medzi východným pobrežím Južnej Ameriky a Falklandmi. Je severnou vetvou Západného príhonu vstupujúceho do Atlantického oceána južne od Hornského mysu. Má severný smer. Na styku s teplejším Brazílskym prúdom vznikajú časté hmly. Rýchlosť Falklandského prúdu je 1 – 2 km/h, teplota vody 12 – 16 °C.

Falkušovce

Falkušovce — obec v okrese Michalovce v Košickom kraji v strede Východoslovenskej nížiny na agradačnom vale Ondavy, 103 m n. m.; 658 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1290 – 1300 ako Folkus, 1384 Falkus, 1773 Falkus, Falkasowcze, 1786 Falkusch, Falkussowce, 1808 Falkus, Falkussowce, 1863 – 1913 Falkus, 1920 Falkušovce. Do 19. stor. zemianska obec.

Archeologické nálezy z paleolitu, neolitu a zo staršej bronzovej doby.

Stavebné pamiatky: gréckokatolícky barokovo-klasicistický Kostol nanebovstúpenia Pána (1779, rekonštruovaný 1927), synagóga (začiatok 20. stor.).