Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 190 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar

Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar, 1. 1. 1794 Paludza (dnes zaniknutá obec v okrese Liptovský Mikuláš) – 18. 5. 1874 Liptovský Mikuláš — slovenský vydavateľ, organizátor ľudovýchovy. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku, vyučil sa za knihára a od 1821 pôsobil ako knihár a kníhkupec v Liptovskom Mikuláši. Vydával ľudovýchovné kalendáre (Nový i starý vlastenecký kalendář, 1830 – 53), knihy s národnobuditeľskou tematikou, šlabikáre a knihy pre mládež. Založil prvú verejnú ľudovú knižnicu (Slovenská požičovacia bibliotéka, 1829 – 43) a prvé ochotnícke divadlo (1830), ktorým vytvoril tradíciu slovenského ochotníctva. Medzi prvými zakladal nedeľné školy a spolky miernosti.

Fekete, Ľudovít

Fekete, Ľudovít, 18. 6. 1837 Turda, Rumunsko – 29. 6. 1916 Banská Štiavnica — uhorský lesný odborník, botanik. Od 1859 praktikant Banského a lesného riaditeľstva v Kluži, od 1867 pôsobil na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, kde prednášal lesnícku zoológiu, entomológiu, pôdoznalectvo a ochranu lesov; 1873 profesor. Zaoberal sa hospodárskou úpravou a pestovaním lesa. Autor a spoluautor mnohých knižných a časopiseckých diel z lesníctva, ako aj rozsiahleho dvojzväzkového diela v nemčine a maďarčine o rozšírení lesných drevín v Uhorsku (s T. Blattným, 1913).

Felicia

Felicia [lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Letničky, vždyzelené polokry alebo kry s lúčovitými, zvyčajne modrými kvetmi v úboroch (so žltým alebo žltooranžovým terčom). Patria sem napr. druhy Felicia amelloides s okrúhlymi jasnozelenými listami a veľmi rýchlorastúca vankúšovitá letnička Felicia bergeriana s chlpatými sivozelenými kopijovitými listami.

fenestrácia

fenestrácia [lat.] —

1. chirurgické vytvorenie okienka alebo otvoru s cieľom zabezpečiť prístup do dutiny, resp. umožniť odtok patologických tekutín z dutiny. Fenestrácia sa najčastejšie robí pri exsudatívnom zápale osrdcovníka, pri ktorom hromadiaca sa tekutina stláča srdce. Vytvorením okienka tekutina vyteká do podkožia alebo do hrudnej dutiny, kde sa vstrebáva;

2. druh ušnej operácie pri niektorých poruchách sluchu spočívajúcej vo vytvorení novej sluchovej cesty k labyrintu.

fenetika

fenetika [gr.], fenetická analýza, fenetická klasifikácia — metóda triedenia, klasifikácie recentných alebo fosílnych organizmov na základe ich celkovej podobnosti. Pri hodnotení taxonomických vzťahov využíva všetky dostupné znaky (napr. morfologické, anatomické, chemické mikromolekulárne, makromolekulárne, fyziologické, genetické a ekologické), ktoré hodnotí najmä číselne. Využitím matematických metód, predovšetkým zhlukovej a ordinačnej analýzy, sú z dát generované hypotézy o podobnosti (a následne príbuznosti) študovaných organizmov. Fenetika sa používa najmä na nižších taxonomických úrovniach (variety, poddruhy, druhy, rody), kde je väčšia pravdepodobnosť, že celková podobnosť odráža príbuzenské vzťahy. Grafickým znázornením výsledku fenetickej analýzy je fenogram.

fenikel obyčajný

fenikel obyčajný, Foeniculum vulgare, bazionym Anethum foeniculum — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Dvojročná medonosná bylina vysoká 1,5 – 2 m pochádzajúca z oblastí okolo Stredozemného mora. Má dužinatý koreň, perovito zložené listy so zväčšenými pošvami, žlté drobné kvety v bohatých okolíkoch, plod podlhovastá zelená až hnedastá dvojnažka, ktorá sa ľahko rozpadá.

Jedna z najstarších kultúrnych rastlín; v súčasnosti sa pestuje na celom svete, jej hlavnými producentmi sú India, Čína a Egypt. Semená fenikla obyčajného sa v liečiteľstve používajú na zníženie toxického pôsobenia alkoholu na ľudský organizmus, na zlepšenie trávenia, na zvýšenie tvorby mlieka dojčiacich matiek, pri liečbe plynatosti a koliky, ako aj proti kašľu a zápalom. Silica poddruhu fenikel obyčajný pravý (Foeniculum vulgare subspecies sativum) obsahuje najmä bicyklický ketón fenchón, ktorý dodáva semenám typickú horkastú chuť; tie sa využívajú na ochucovanie mäsa, nápojov, pečiva, cukroviniek, v mletej forme ako súčasť niektorých koreniacich zmesí (napr. karí). Silica poddruhu fenikel obyčajný sladký (Foeniculum vulgare subspecies dulce), ktorý sa pestuje pre zväčšené listové pošvy (zelenina), obsahuje anízaldehyd s typickou sladkastou chuťou.

fenokópia

fenokópia [gr. + lat.] — nededičná zmena vo fenotype organizmu vyvolaná stresovými podmienkami prostredia alebo nesprávnou výživou v priebehu vývinu jedinca, imitujúca zmenu fenotypu určenú mutantnou formou príslušného génu. Fenokópie sú podobné mutáciám (dedičným zmenám) v danom znaku, napr. žlté sfarbenie tela drozofíl vzniknuté v dôsledku zmeny teploty počas ontogenézy je podobné tzv. mutácii yellow v géne podieľajúcom sa na determinácii sfarbenia tela drozofily.

fenologická fáza

fenologická fáza, fenofáza —

1. vývinové štádium, ktorým počas svojho života prechádza rastlina;

2. dobre pozorovateľný a periodicky sa opakujúci životný prejav organizmov (rastlín a živočíchov) a spoločenstiev podmienený striedaním ročných období a zmenami počasia (napr. olistenie a kvitnutie rastlín, liahnutie dospelého hmyzu, znáška medu, prílet a odlet sťahovavých vtákov). V tomto širšom význame sa pod fenologickou fázou rozumejú aj termíny poľných a lesných prác (sejba, zber úrody, vysádzanie stromčekov ap.); → fenológia.

fenón

fenón [gr.] — biol. jednotka taxonómie organizmov, ktorá zahŕňa súbor jedincov podobného fenotypu.

feochromocytóm

feochromocytóm [gr.] — zvyčajne nezhubný nádor drene nadobličiek (asi v 10 % mimo drene nadobličky, najčastejšie v močovom mechúri, ojedinele na krku) veľkosti čerešne až jabĺčka, ktorý nepretržitým alebo nárazovým vylučovaním nadmerného množstva katecholamínov do krvného obehu vyvoláva trvalé alebo záchvatovité zvýšenie krvného tlaku. Ďalšími najčastejšími príznakmi sú bolesti hlavy, búšenie srdca a nadmerné potenie. Niekedy príznaky vyvolá tlak na nádor pri vyšetrení alebo pri zmene polohy tela, telesná námaha, vysoká alebo nízka teplota prostredia, rozčúlenie a strach, hladovanie, podanie niektorých liekov, alkoholu, kávy, fajčenie a i. Diagnóza sa stanovuje na základe klinického obrazu a overuje sa dôkazom katecholamínov a ich metabolitov (kyselina vanilylmandľová) v plazme a moči, ako aj utrazvukovým a röntgenologickým vyšetrením. Liečba: chirurgická.

Feráková, Viera

Feráková, Viera, 22. 7. 1938 Hlohovec — slovenská botanička. R. 1961 – 2004 pôsobila na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, od 2005 externe spolupracuje s Centrom biológie rastlín a biodiverzity SAV. Zaoberá sa najmä taxonómiou cievnatých rastlín. Zaslúžila sa osobitne o výskum flóry Bratislavy (najmä Devínskej Kobyly), angažovala sa v príprave vedeckých podkladov pre ochranu prírody. Autorka, spoluautorka alebo vedecká redaktorka mnohých monografií a publikácií, napr. diel Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR, Vyššie rastliny (1999), Červený zoznam papraďorastov a semenných rastlín Slovenska (2001, 2015), Ohrozená flóra Bratislavy (1994), Flóra, geológia a paleontológia Devínskej Kobyly (1997) a viacerých zväzkov Flóry Slovenska, napr. Flóra Slovenska V/4 (2002). Autorka okolo 120 vedeckých a odborných prác a 50 odborných expertíz, mnohých populárno-náučných botanických publikácií, prekladateľka odbornej literatúry. Členka viacerých domácich a zahraničných spoločností, komisií a redakčných rád. Nositeľka viacerých ocenení.

ferokaktus širokotŕňový

ferokaktus širokotŕňový, Ferocatus latispinus — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kaktusovité. Sukulent pochádzajúci z juhu USA a z vápencových oblastí Mexika, kde sa vyskytuje do nadmorskej výšky 3 000 metrov. V mladosti má do 50 cm vysokú guľovitú, neskôr stĺpovitú, pomalyrastúcu stonku s 10 – 25 rebrami s háčikovitými žltými alebo červenými tŕňmi a s veľkými žltými alebo červenými rúrkovitými kvetmi. Známy pod názvom čertov jazyk.

Ferraria

Ferraria [lat.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď kosatcovité. Hľuznaté rastliny s kvetmi so šiestimi okvetnými lístkami so zvlneným okrajom, pre ktoré sa pestujú; ich zápach vábi muchy, ktoré ich opeľujú. Patrí sem napr. druh Ferraria crispa (synonymum Ferraria undulata) s 20 – 40 cm vysokou husto olistenou stonkou a s hnedými alebo žltastohnedými, dohora otočenými kvetmi s nápadnými čiarami a škvrnami.

ferro ignique

ferro ignique [-ró -níkve; lat.] — ohňom a mečom (doslovne železom a ohňom). Výraz používaný od obdobia antiky historikmi na opísanie vojnovej pohromy. V lekárskom zmysle má pozitívny význam Hippokratova zásada ferro ignique sanare – liečiť.

feruľa čertova

feruľa čertova, Ferula assa-foetida — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Viacročná mohutná do 3 m vysoká bylina pochádzajúca z Iránu. Má hrubú stonku, prízemnú ružicu veľkých perovito zložených listov, drobné biele alebo žltkasté kvety a repovitý dužinatý koreň obsahujúci mliečnatú gumoživicu s výrazným cesnakovým zápachom a štipľavou chuťou, ktorá na vzduchu tuhne na lepkavú hnedú hmotu nazývanú čertovo lajno alebo asant. Gumoživica sa používa pri nadmernej plynatosti, poruchách trávenia, liečbe koliky, nervovej podráždenosti, v potravinárstve pri výrobe údenín a do koreniacich zmesí (napr. do worcesterskej omáčky).

festina lente

festina lente [lat.] — ponáhľaj sa pomaly (v zmysle: konaj s rozvahou). Myšlienka zaznamenaná v gréckej verzii (speude bradeós) Euripidom (Feničanky, 599. verš) a obľúbená rímskym cisárom Augustom (Suetonius: Životopis božského Augusta). Obdoba slovenského: Pomaly ďalej zájdeš alebo Dvakrát meraj, raz strihaj.

fetovanie

fetovanie [lat.] — hovorový výraz označujúci inhalovanie prchavých látok (toluén, trichlóretylén, acetón) pre ich euforický a tlmivý účinok. Dôsledkom fetovania je stav opojenia charakteristický poruchami vedomia s občasnými poruchami vnímania (ilúzie, pseudohalucinácie). Na Slovensku sa fetovanie rozšírilo v 70. rokoch 20. stor. najmä medzi mládežou so základným alebo nižším vzdelaním. K inhalovaniu dochádza často v skupinách (zvlášť na veľkých sídliskách).

fiala

fiala [lat. > nem.], Matthiola — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Jednoročné až trváce mohutné byliny alebo vždyzelené, od rozkonárených chlpov sivoplstnaté polokry pochádzajúce z oblastí okolo Stredozemného mora. Majú jednoduché alebo delené byľové listy, fialové, purpurové, biele, žlté alebo žltohnedé štvorlupienkové ozdobné voňavé kvety, plod úzkovalcovitá šešuľa s dvoma rožkami na vrchole. Patrí sem asi 60 druhov, napr. na Slovensku najznámejšia fiala sivá (Matthiola incana, levkoja) s bielymi až purpurovými kvetmi, ktorá sa pestuje ako okrasná letnička.

fialkovec

fialkovec [lat. > nem.], Iochroma — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ľuľkovité. Vždyzelené kry s ohybnými konármi s kopijovitými tmavozelenými listami a fialovými rúrkovitými kvetmi vysoké do 3 m. Patrí sem napr. druh fialkovec tmavobelasý (Iochroma cyaneum) s hustými súkvetiami tmavopurpurových kvetov so zvončekovito rozšíreným ústím.

fialkový kameň

fialkový kameň — červené slizovité povlaky alebo vankúšiky na kameňoch horských bystrín, ktoré vytvára riasa druhu Trentepohlia iolithus; po dotyku sú intenzívne oranžové a voňajú po fialkách.

fibrinogenopénia

fibrinogenopénia [lat.] — nedostatok fibrinogénu v krvi (→ fibrinogén).

fibrinolýza

fibrinolýza [lat. + gr.] — proces, ktorým sa rozpúšťa (hydrolyzuje) fibrínový polymér, a tým i krvná zrazenina. Hlavným fibrinolytickým enzýmom je plazmín, ktorý štiepi molekulu fibrínu asi na 50 miestach.

fibróm

fibróm [lat.] — nezhubný nádor vznikajúci z väzivového tkaniva (napr. v koži). Podľa vzhľadu sa rozlišujú mäkké a tvrdé fibrómy. Mäkký fibróm kože je väčšinou guľovitý útvar presne ohraničeného tvaru, veľkosti hrachu. Môže sa vyskytovať kdekoľvek, jednotlivo alebo ako viacpočetné uzlíčky na krku (veľmi častý je u starších žien). Tvrdý fibróm kože sa vyskytuje zriedkavo. Osobitnými formami fibrómov sú fibrómy vyskytujúce sa v kostiach: fibrózny kortikálny defekt vyskytujúci sa u detí a neosifikujúci fibróm prejavujúci sa bolesťami z únavy a patologickými zlomeninami.

fibromatóza

fibromatóza [lat. + gr.] —

1. difúzne alebo ložiskové rozmnoženie nezhubného spojivového tkaniva v kostrovom svalstve neznámeho pôvodu. Liečba: najčastejšie chirurgická (odstránenie postihnutej časti svalu), pri difúznej forme tlmenie bolestivých príznakov;

2. výskyt mnohopočetných fibrómov.

fibronektín

fibronektín [lat.] — dimérny glykoproteín, jedna zo základných makromolekúl medzibunkovej hmoty, v ktorej uľahčuje bunkovú adhéziu s fibrínom, ako aj adhezívne interakcie medzi prítomnými proteoglykánmi. Skladá sa z vyše 2 tisíc aminokyselinových jednotiek, pričom v reťazci glykoproteínu sú veľmi časté zoskupenia arginín – glycín – kyselina asparágová. Niektoré úseky reťazca fibronektínu sú uložené vedľa seba do štruktúry skladaného listu. Fibronektín je súčasťou bunkových membrán a nachádza sa aj v krvnom sére, kde má opsonínový účinok (→ opsoníny). Glykoproteín obsahuje rozdielne typy domén, ktoré sú schopné viazať heparín, fibrín, kolagén a bunkové receptory. Prispieva k vytvoreniu krvnej zrazeniny a zúčastňuje sa na morfogenéze a hojení rán po poškodení tkaniva.

fibrosarkóm

fibrosarkóm [lat. + gr.] — zhubný nádor vznikajúci z väzivového tkaniva. Klinicky sa prejavuje ako veľký, zvyčajne nebolestivý útvar v mäkkých tkanivách. Fibrosarkóm kostí je zhubný nádor rastúci vnútri kosti (endostový fibrosarkóm), len zriedkavo vychádza z povrchu kosti (periostový fibrosarkóm). Najčastejšie sa vyskytuje v primárnej forme – postihuje zdravú kosť, sekundárna forma sa vyskytuje pri niektorých kostných léziách. Postihuje ľudí v 2. – 4. decéniu. Najčastejšie sa vyskytuje na dolnej časti stehnovej kosti. Klinicky sa prejavuje opuchom a bolestivosťou, v konečnom štádiu patologickou zlomeninou. Liečba: chirurgická, pri metastázach aj cytostatická polychemoterapia.

fibróza

fibróza [lat.] — rozmnoženie kolagénového väziva v tkanive najčastejšie pri chronickom zápale, po dlhodobom dráždení a pri hojení rán; nahradenie pôvodného tkaniva väzivom (jazva, zjazvenie tkaniva). Môže postihovať rôzne orgány. Napr. pri fibróze srdca vznikajú väzivové jazvy v srdcovom svale. Hepatolienálna fibróza (fibróza pečene a sleziny) sa prejavuje prestúpením pečene a sleziny väzivovými pruhmi, ktoré rozdeľujú parenchým týchto orgánov na rôzne veľké oblasti. Pľúca po nevyhojenom zápale vmedzereného tkaniva postihuje difúzna fibróza pľúc, po zápale pľúcnych mechúrikov idiopatická fibrotizujúca alveolitída (závažné ochorenie neznámeho pôvodu charakteristické námahovou dýchavicou, dráždivým kašľom, cyanózou pri námahe, neskôr aj v pokoji; priebeh ochorenia je chronický, smrť nastáva v dôsledku kardiorespiračného zlyhania). Dýchací systém postihuje aj tuberkulózna fibróza pľúc. Retrolentálna fibróza je očné ochorenie s tvorbou väzivového tkaniva za šošovkou. Vyskytuje sa najmä u nedonosených detí, ktoré boli v inkubátore; takmer pravidelne postihuje obidve oči a končí sa úplnou slepotou.

fimbrie

fimbrie [lat.] — početné krátke vláknité proteínové výrastky na povrchu bakteriálnej bunky. Štruktúrou sa podobajú bičíkom, neuplatňujú sa však pri pohybe bunky, ale zabezpečujú priľnavosť baktérií na pevné povrchy (adherenciu) a sú príčinou agregácie buniek na tekutých povrchoch pri tvorbe peny alebo blany. Vyskytujú sa pri gramnegatívnych baktériách.

fimóza

fimóza [gr.] — zúženina predkožkového vaku, ktorá sťažuje alebo znemožňuje hladké pretiahnutie predkožky cez žaluď pohlavného údu a späť. Fimóza môže byť vrodená alebo získaná v dôsledku chronických zápalov predkožky. Následkom fimózy môže byť chronická retencia moču s následným poškodením obličiek, resp. karcinóm pohlavného údu. Liečba: najčastejšie chirurgická; → obriezka.

finančná gramotnosť

finančná gramotnosť — schopnosť (kompetencia) jedinca využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie, vedieť zvládať rôzne životné situácie aj z finančného hľadiska a aktívne vystupovať na trhu finančných produktov a služieb. Je súčasťou ekonomickej gramotnosti, ktorá formuje znalosti, obratnosť a hodnotové postoje jedinca, aby sa dokázal uplatniť v súčasnej spoločnosti.

Finančná gramotnosť v oblasti spravovania osobných (rodinných) financií pozostáva z peňažnej gramotnosti (spravovanie hotovostných i bezhotovostných peňazí a peňažných transakcií a príslušných nástrojov, napr. bežný účet, platové nástroje), cenovej gramotnosti (pochopenie cenových mechanizmov a inflácie, ako aj znalosti z oblasti inflácie a cenových mechanizmov vplývajúcich na celkovú ekonomiku krajiny, rast HDP, dôchodky a daňový systém s priamym vplyvom na príjem spotrebiteľa) a rozpočtovej gramotnosti (spravovanie osobného, resp. rodinného rozpočtu, napr. schopnosť určiť rozpočet, stanoviť finančné ciele a rozhodovať o alokácii finančných zdrojov), ktorá obsahuje správu finančných aktív (vkladov, investícií a poistenia) a finančných záväzkov (úverov alebo lízingu). S finančnou gramotnosťou sa spájajú numerická gramotnosť (využitie matematického aparátu na riešenie numerických úloh so vzťahom k financiám), informačná gramotnosť (schopnosť vyhľadať, používať a vyhodnotiť relevantné informácie v kontexte) a právna gramotnosť (orientácia v právnom systéme, prehľade o právach a povinnostiach a o možnostiach inštitucionálnej a i. pomoci).

Finančná gramotnosť je podmienená vekom, rodinou, zamestnaním, kultúrou či miestom bydliska jedinca, k princípom jej fungovania patria aj schopnosti rozumieť hodnote peňazí, zarobiť, šetriť a investovať peniaze a budovať a ochraňovať majetok. Výchova občanov k finančnej gramotnosti je aj predmetom vzdelávania na slovenských školách. Od 2009 je súčasťou učebných osnov základných a stredných škôl vzdelávací program Národný štandard finančnej gramotnosti, ktorý kladie dôraz na praktické využitie poznatkov a prepojenie s reálnym životom. Okrem finančných tém sa zaoberá aj výchovou spotrebiteľov, protikorupčnou výchovou, výchovou proti podvodom pri využívaní verejných zdrojov a výchovou k podnikaniu.

finitný

finitný [lat.] —

1. ukončujúci, záverečný;

2. jaz. určitý; napr. finitné (určité) slovesné tvary.

Firmus

Firmus, genitív Firma, 3. stor. — vodca protirímskeho povstania. Pochádzal z bohatej egyptskej obchodníckej rodiny. Počas vlády cisára Aureliana (270 – 275) zorganizoval v Egypte rozsiahle povstanie, ktorého cieľom bolo zabezpečiť krajine nezávislosť a ktoré bolo prejavom všeobecnej krízy v Rímskej ríši a separatistických snáh v jej jednotlivých častiach (vyhlásenie Galského cisárstva, povstanie v Palmýre pod vedením Zénobie). Povstalci boli 274 porazení a Firmus bol zabitý.

Fischer z Erlachu, Johann Bernhard

Fischer z Erlachu [-šer], Johann Bernhard, 20. 7. 1656 Graz – 5. 4. 1723 Viedeň — rakúsky barokový architekt, otec J. E. Fischera z Erlachu, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov barokovej architektúry v strednej Európe.

R. 1670/71 – 84 študoval sochárstvo a architektúru v Ríme. Prostredníctvom tirolského umelca Philippa Schora (*1646) sa oboznámil s kresbami G. L. Berniniho. V Ríme prostredníctvom Francúzskej akadémie spoznal aj súdobú francúzsku architektúru a pohyboval sa v okruhu znalcov a zberateľov umenia švédskej kráľovnej Kristíny. V Taliansku sa venoval predovšetkým dekoratívnej a efemérnej architektúre. R. 1684 spolu s P. Schorom odišiel do Neapola. R. 1687 sa vrátil do Viedne, kde získal prvé objednávky od cisára Leopolda I. (od svojho návratu z Ríma bol úzko spätý s cisárskou rodinou). Od 1689 vyučoval následníka trónu, neskoršieho cisára Jozefa I. Od 1693 dvorný architekt salzburského arcibiskupa, od 1695 Eugena Savojského. R. 1696 povýšený do šľachtického stavu. Po nástupe Jozefa I. na trón (1705) bol poverený dozorom nad všetkými cisárskymi stavbami a jeho eklektický štýl bol prijatý ako oficiálny architektonický štýl habsburského dvora. Navrhoval profánne (mestské paláce, zámky, letohrádky, efemérnu architektúru) i sakrálne stavby, zaoberal sa aj navrhovaním interiérov a nábytku. V stredoeurópskej barokovej architektúre originálnym spôsobom vytvoril syntézu architektúry vrcholného a neskorého rímskeho baroka (G. L. Bernini, F. Borromini, P. da Cortona, C. Fontana) a raného francúzskeho klasicizmu (J. B. Mathey). V sakrálnej i profánnej architektúre uplatnil viacero inovatívnych dispozičných riešení a schém, ktoré inšpirovali architektov do konca 18. stor. Jeho tvorbu zásadným spôsobom ovplyvnilo sochárske školenie a pobyt v Ríme. V exteriéroch a interiéroch stavieb používal masívne architektonické články.

Najvýznamnejšie profánne stavby: návrh na lovecký zámok v Schönbrunne (od 1688 ideálny projekt, ktorý mal byť rivalom Versailles, práce od 1696, výrazne prestavaný v 18. stor.), Sála predkov (Ahnensaal) v zámku vo Vranove nad Dyjí (1688 – 93); vo Viedni mestské paláce: Stadtpalais pre princa Eugena Savojského (okolo 1695 – 1700), palác Schönborn (1699 – 1706), palác Českej dvorskej kancelárie (1708 – 14) a palác Trautson (okolo 1710 – 16), budova Dvorskej knižnice (Hofbibliothek, od 1716, realizovaná 1723 – 26 s menšími obmenami jeho synom Josephom Emanuelom), Clam–Gallasov palác v Prahe (1714 – 19) a i. Navrhoval aj vily a záhradné letohrádky, ktoré sa vyznačujú virtuózne komponovanými architektonickými hmotami (letohrádok v parku v Klesheime, 1694).

Najvýznamnejšie sakrálne stavby: Kostol Najsvätejšej Trojice (Dreifaltigkeitskirche; 1694 – 98) a univerzitný kostol (Kollegienkirche; 1696 – 1707) v Salzburgu (oba mali značný vplyv na sakrálnu architektúru v južnom Nemecku). Kostol sv. Karola Boromejského vo Viedni (Karlskirche, od 1715, jeho majstrovské dielo, votívny kostol cisára Karola VI.,1737 dokončený synom Josephom Emmanuelom) a i.

Autor teoretického diela Úvod k historickej architektúre (Entwurff einer historischen Architektur, rukopis 1712, prvé vydanie 1721), významné teoretické dielo o architektúre, zobrazuje historické stavby rôznych, o. i. i mimoeurópskych kultúr.

Fischer z Erlachu, Joseph Emmanuel

Fischer z Erlachu [-šer], Joseph Emmanuel, 13. 9. 1693 Viedeň – 29. 6. 1742 tamže — rakúsky architekt, polytechnik a radca dvorskej komory vo Viedni, syn J. B. Fischera z Erlachu. Po štúdiách u svojho otca vo Viedni podnikol študijnú cestu do Talianska, Nemecka, Francúzska, Anglicka a Nizozemska. Od 1722 dvorný architekt a od 1725 vedúci architekt cisárskeho dvora vo Viedni. Dokončil viaceré stavby svojho otca. Vo Viedni dostaval Dvorskú knižnicu (Hofbibliothek, Hofburg, 1723 – 26) a Kostol sv. Karola Boromejského (Karlskirche; 1715 – 37). V Hofburgu navrhol ríšsku kanceláriu (Reichskanzlei, 1726 – 30) a cisársku jazdiareň (Winterreitschule, 1729 – 35), ako aj viaceré šľachtické paláce, v Prahe epitaf sv. Jana Nepomuckého (1733 – 36) v Chráme sv. Víta.

Na Slovensku založil spoločnosť zameranú na stavbu parných čerpacích banských strojov, s ktorými sa oboznámil v Anglicku. Pod jeho vedením postavili v Novej Bani (1722) prvý ohňový stroj na európskom kontinente (atmosférický parný stroj na čerpanie banských vôd). V Banskej Štiavnici skonštruoval kónický bubon na navíjanie ťažného lana, ktorý je súčasťou konského gepľa.

fisúra

fisúra [lat.] — trhlina, zárez, ryha, rázštep, vrodená vývinová chyba, ktorá vzniká neuzavretím zárodkových štrbín.

Análna fisúra (fissura ani) je povrchová trhlina v sliznici konečníka dlhá niekoľko milimetrov až 1,5 – 2 cm a široká 1 – 1,5 cm. Najčastejšou príčinou jej vzniku je tvrdá stolica pri zápche, zriedkavejšie poranenie análneho kanála napr. teplomerom, násadcom pri podávaní klystíru ap. Akútna forma vzniká náhle, napr. pri tvrdej stolici (prejavuje sa bolesťami s drobným krvácaním pri stolici a pocitom svrbenia). Chronická forma je následkom nevyliečenej a chronicky infikovanej akútnej análnej fisúry. Liečba: pri akútnej forme obstrek fisúry mezokaínom a 70 % alkoholom, pri chronickej forme chirurgická. Časté sú recidívy, najmä ak sa neodstráni príčina (zápcha, infekcia hemoroidov).

Kostné fisúry sú neúplné zlomeniny (jemné trhliny) bez akéhokoľvek posunutia, ktoré sa na röntgenologickom obraze prejavia ako úzky prúžok presvetlenia v kosti.

fitónia

fitónia, Fittonia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď akantovité. Vždyzelené vzpriamené alebo plazivé trvalky pochádzajúce zo severozápadnej a západnej časti Južnej Ameriky (najmä z Peru). Pre dekoratívne listy sa zvyčajne pestujú ako izbové rastliny, napr. druh fitónia Verschaffeltova (Fittonia verschaffeltii) s tmavozelenými oválnymi listami s výraznou červenou žilnatinou, ktoré vytvárajú husté trsy, alebo Fittonia verschaffeltii varieta argyroneura (synonymum Fittonia argyroneura) s listami s bielou žilnatinou.

Fitzroya cupressoidea

Fitzroya cupressoidea [fidzroja ku-] — druh nahosemenných rastlín, čeľaď cyprusovité. Vždyzelený dvojdomý strom pochádzajúci z južného Čile a z Argentíny. Má krátke hrubé podlhovasté tmavozelené listy s bielymi pásikmi na obidvoch stranách, ktoré previsnuto vyrastajú vo zväzkoch po troch, žlté samčie a žltozelené samičie kvety, plod zaoblená hnedá šiška. Červenohnedá borka sa odlupuje v dlhých pásoch. Nazvaná podľa R. Fitzroya.

fixácia

fixácia [lat.] — upevnenie niečoho (napr. nákladu v dopravnom prostriedku s cieľom zamedziť jeho posunutie vplyvom zotrvačných síl); ustálenie; znehybnenie; zachytenie niečoho v nejakej podobe;

1. biol. a) fixácia dusíka (→ dusíkový cyklus); b) v mikroskopickej technike prvý krok pri príprave biologických preparátov na analýzu vnútornej štruktúry. Cieľom fixácie je rýchle a šetrné usmrtenie živých buniek, aby sa minimalizovalo ich poškodenie. Fixácia sa uskutočňuje teplom (plameňom) alebo fixačnými roztokmi anorganických (soli ťažkých kovov – osmia, ortuti, chrómu) alebo organických zlúčenín (kyseliny, alkoholy, aldehydy, ketóny), zabezpečuje priľnutie preparátu na podložné sklo a uľahčuje prienik farbiaceho roztoku dovnútra buniek;

2. kož. zošľachťovací proces, pri ktorom sa fixačnými prostriedkami stabilizujú alebo zlepšujú vlastnosti textilných a kožušinových výrobkov (ustálenie tvaru, rozmeru a vzhľadu; pri kožušinách slúži i na imitáciu drahších kožušín). Vykonáva sa pôsobením tepla, tlaku, vlhka, mokrej alebo suchej pary, podlepovaním fixačnou vložkou, nástrekom fixačnej hmoty, napustením, naškrobením ap., a to po naťahovaní, zjemňovaní, zhusťovaní, zbrusovaní, farbení alebo pred spracovaním hotových výrobkov, počas neho alebo po ňom;

3. lek. upevnenie, pripevnenie časti alebo celého orgánu na miesto pôvodnej anatomickej lokalizácie (najčastejšie pri dislokáciách častí kostrovo-svalového aparátu). V ortopedicko-traumatologickej praxi spôsob imobilizácie (znehybnenia) poškodeného orgánu; liečebný postup, keď po úspešnej repozícii (napr. úlomkov zlomenín) nasleduje fixácia na určité časové obdobie, ktorá zabezpečí dokonalú retenciu (udržanie v správnej alebo vo vyhovujúcej polohe) postihnutej časti končatiny. Fixácia sa robí pomocou rozličných typov obväzov, fixačných aparátov alebo operačne pomocou skrutiek, drôtov, vnútrodreňových klincov ap.;

4. veter. imobilizácia (znehybnenie) zvieraťa s cieľom vykonať potrebné úkony v pokoji a odborne tak, aby zviera netrpelo a aby sa predišlo jeho poraneniam, ako aj poraneniam a úrazom ľudí, ktorí poskytujú zvieraťu ošetrovateľskú alebo veterinárnu starostlivosť. Spôsob fixácie závisí od vykonávaného úkonu a druhu zvieraťa (napr. vyšetrenie cez konečník, odber telových tekutín, podávanie liekov, chirurgické a ortopedické zákroky – dekornuácia, kastrácia, ošetrenie paznechtov a kopýt, transport divých alebo agresívnych zvierat a i.). Fixácia sa robí mechanickými pomôckami (putá, povrazy, klietka alebo špeciálne zariadenia, napr. kone sa fixujú pomocou tzv. fajky a zubadla, býkom sa umiestňuje do nozdry oceľový krúžok, na ktorý sa zachytí vodiaca tyč, pri ošípaných sa používa tzv. fixačná pumpa) alebo podaním liekov, ktoré navodia útlm, narkózu alebo úplnú prechodnú relaxáciu pohybového aparátu;

5. výtv. rozprašovanie fixatívov na kresbu uhľom, kriedou, mäkkou ceruzkou, rudkou alebo pastelom s cieľom spevniť ju, a tým chrániť pred poškodením rozmazaním či otretím.

flagelantizmus

flagelantizmus [lat.] — forma sexuálnej úchylky; ukájanie pohlavného pudu bičovaním samého seba alebo inej osoby.

flamovanie

flamovanie [lat. > fr.] — technika výzdoby keramického riadu spočívajúca v stekaní ľahko taviteľnej zelenej glazúry nanášanej na biely podklad nádoby. Na Slovensku sa flamovanie používalo koncom 19. a zač. 20. stor. pri dekorovaní modranskej keramiky (mís, dvojačiek a kachlíc) podľa vzorov z rakúskej obce Wagram (dnes mesto Deutsch-Wagram).

flauta

flauta [lat. > tal.] —

1. dychový hudobný nástroj, jeden z najstarších aerofónov s hmatovými otvormi. Flauta pochádza pravdepodobne z Ázie, odkiaľ sa dostala do Európy ako obmena jednoduchej drevenej píšťaly so 6 dierkami; známa bola v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. Najstaršie flauty boli kostené (doložené z archeologických nálezov z obdobia mladšieho paleolitu), lastúrové alebo bambusové, neskôr i keramické, najčastejšie však drevené, od polovice 19. stor. aj kovové, príp. kombinované. Podľa konštrukcie a spôsobu hry sa flauty delia na staršie pozdĺžne (zobcové) a mladšie priečne. Pozdĺžna (zobcová) flauta sa pri hre drží pozdĺžne podobne ako klarinet alebo píšťala. Skladá sa z hlavice (má zobcový tvar s priečnym výrezom), zo stredného dielu (má 8 dierok, ktoré sa prikrývajú prstami obidvoch rúk) a z ozvučnice (korpus lievikovitého tvaru tvoriaci najspodnejšiu časť nástrojovej trubice). Tón vzniká nárazom prúdu vzduchu na hranu výrezu hlavice, čím sa rozkmitá vzduchový stĺpec vnútri nástroja. Pozdĺžne flauty môžu byť aj zdvojené alebo zložené z viacerých (syrinx). Priečna flauta sa pri hre drží priečne na pravú stranu hráča. Dnešná priečna flauta má 16 – 18 klapiek a skladá sa z hlavice, zo stredného dielu a z nôžky (krátky rúrkový doplnok s klapkami pre tóny c1, cis1, dis1). Na hlavicu je pripevnený náustok (z kovu, zo slonoviny alebo z dreva) s elipsovitým otvorom, na ktorého ostrú hranu sa cez úzku štrbinu vháňa vzduchový prúd. Stredný diel z grenadilového dreva (získavané z dreviny rodu dalbergia) alebo z kovu má všetky dierky prikryté klapkami (klapkový mechanizmus modernej priečnej flauty označovanej ako typ Böhm zostrojil okolo 1850 nemecký flautový virtuóz a nástrojár Theobald Böhm, *1794, †1881). Ladenie: C, Des. Rozsah: h (c1) – d4. Väčšie, nižšie ladené sú altová flauta (v G ladení, zostrojená v 19. stor.) a málo používaná basová flauta (s dvojnásobnou dĺžkou zvukovej trubice, znie o oktávu nižšie), najmenší a najvyššie znejúci nástroj z tejto stavebnej skupiny je pikola. Priečne flauty patria do základného obsadenia veľkého symfonického i dychového orchestra, uplatnenie má i v komornej hudbe a v menšej miere aj v džeze; pozdĺžne flauty sa koncertne uplatňujú pri interpretácii staršej hudby a slúžia ako nástroje pri hudobnej výchove detí;

2. v organe spoločný názov otvorených, krytých i polokrytých perných (labiálnych) píšťal tvoriacich skupinu základných a pomocných hlasov (napr. dvojnásobná, jemná, otvorená, priečna, harmonická, švajčiarska, trubicová flauta).

flautistovité

flautistovité [lat. > tal.], Orthonychidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad vrabcotvaré (Passeriformes). Majú 10 – 30 cm dlhé zavalité telo prevažne hnedého, čierneho a bieleho sfarbenia, masívne nohy a prsty, krátke zaoblené krídla a stredne dlhý chvost, hmotnosť 20 – 80 g. Vyskytujú sa v australise a v orientálnych oblastiach. Hniezdia vo vegetácii veľmi nízko nad zemou. Patrí sem deväť rodov s 19 druhmi, napr. svetlohnedý druh flautista štebotavý (Sphenostoma cristatum) s bielymi vonkajšími chvostovými perami a s hrubým čiernym zobákom.

flegmatik

flegmatik [gr.] — človek, ktorý v záťažových životných situáciách nepodlieha silnejším citovým výkyvom a s danými situáciami sa vyrovnáva pokojným a vyváženým spôsobom (→ temperament).

flektívny typ jazyka

flektívny typ jazyka — typ jazyka, ktorého podstatné mená sa skloňujú podľa gramatických kategórií rodu, čísla a pádu a slovesá sa časujú podľa osoby, čísla, rodu, spôsobu a času. Tieto kategórie nie sú ako v aglutinujúcich jazykoch vyjadrené monofunkčným a nemenným afixom, ale komplexnou modifikáciou slova (hláskové alternácie kmeňa vrátane reduplikácie, fúzia afixov s kmeňom a navzájom), kumuláciou gramatických kategórií (napr. pádu a čísla) v jednej morféme i rozdielnou flexiou deklinačných a konjugačných tried; → ohýbanie slov. Flektívnymi typmi jazyka sú predovšetkým indoeurópske, afroázijské (najmä semitské a kušitské) a niektoré indiánske jazyky.