Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 154 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

fabiana

fabiana [lat.], Fabiana — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ľuľkovité. Vždyzelené do 3 m vysoké vzpriamené kry s konárikmi husto pokrytými malými tmavozelenými lístkami a rúrkovitými fialovými kvetmi vyrastajúcimi z pazúch konárikov.

Fabriciova burza

Fabriciova burza, bursa Fabricii — vak na zadnej stene kloaky vtákov a niektorých plazov, primárny lymfoidný orgán umožňujúci dozrievanie B buniek, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe protilátok. Prvýkrát opísaná H. Fabriciom, podľa ktorého je nazvaná.

Fabricius, Hieronymus

Fabricius, Hieronymus, nazývaný ab Aquapendente, taliansky Girolamo Fabrici, 20. 5. 1537 Acquapendente (Aquae-Taurinae), Taliansko – 21. 5. 1619 Padova — taliansky lekár, anatóm a chirurg. Profesor na univerzite v Padove. Známy prácami z porovnávacej anatómie, opísal chlopne žíl v tele človeka, z čoho vychádzal jeho žiak W. Harvey pri opisovaní cirkulácie krvi v tele (objav krvného obehu). Ako prvý opísal Fabriciovu burzu. Autor embryologických, fyziologických a anatomických štúdií s mnohými umeleckými ilustráciami. Hlavné diela: Vznik plodu (De formato foetu, 1600), Trojaká rozprava o anatómii (Tractatus anatomicus triplex, 1614), O rozprávaní (De locutione, 1627), Žilové chlopne (De venarum ostiolis, 1603), O chirurgii (Opera chirurgica, 1617).

Fábry, Ján

Fábry, Ján, 21. 7. 1830 Lučenec – 28. 12. 1907 Rimavská Sobota — slovenský botanik. Pôsobil ako stredoškolský profesor. Spoluzakladateľ Gemerského múzea v Rimavskej Sobote (1892). Autor učebnice botaniky a zoológie pre stredné školy a mnohých článkov o flóre Gemera, Malohontu, Turca a iných lokalít. Jeho herbár, ktorý zhromažďoval 42 rokov, obsahuje okolo 80 zväzkov a je uložený v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, časť v Gemerskom múzeu v Rimavskej Sobote.

facélia vratičolistá

facélia vratičolistá, Phacelia tanacetifolia — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď borákovité; sekundárne ruderálna rastlina. Jednoročná bylina pochádzajúca z Kalifornie. Má striedavé listy, obojpohlavné modrofialové kvety v závinkoch, plod tobolka. V Európe sa od 1891 vysievala ako medonosná rastlina a krmovina.

fac totum

fac totum [fak tó-; lat.] — urob všetko. V antickom chápaní označenie zodpovednej, spoľahlivej osoby, „pravej ruky“, dôverníka (faktótum); ironicky človek „strkajúci nos“ do cudzích záležitostí.

faetonovité

faetonovité, Phaethontidae [podľa mytologického Faethona] — čeľaď z triedy vtáky (Aves). Veľké biele morské vtáky s čiernou kresbou na hlave a krídlach. Majú krátke nohy a červený alebo žltý dlhý mierne ohnutý zobák. Výborné letce, neobratne chodia a plávajú. Hniezdia v kolóniách na zemi, na útesoch alebo v dutinách stromov. Sú monomorfné; samec je väčší. Samica znáša len jedno vajce, na ktorom striedavo sedia obidvaja partneri. Patrí sem jediný rod faeton.

fagolyzozóm

fagolyzozóm [gr.] — bunková organela vznikajúca po splynutí (fúzii) fagozómu s lyzozómami; miesto, kde sa vo fagocyte uskutočňuje usmrcovanie a deštrukcia mikroorganizmov alebo iných pohltených buniek.

fagozóm

fagozóm [gr.], fagocytová vakuola — bunková organela (dutina) vznikajúca po obalení častice cytoplazmatickou membránou fagocytu.

Fajsal II.

Fajsal II., ibn Ghází al-Hášimí, 2. 5. 1935 Bagdad – 14. 7. 1958 tamže — posledný iracký kráľ. Od 1939 ho zastupoval regent princ Abd al-Iláh. Oficiálne nastúpil na trón 1953, zvrhnutý pučom generála Abdalkaríma Kásima v júli 1958 a popravený.

fajus

fajus [gr.], Phaius — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď vstavačovité. Mohutné terestrické poloopadavé byliny so širokooválnymi listami dlhými do 60 cm a s nápadnými ružovými červenoškvrnitými kvetmi s dlhým pyskom. Medzi najznámejšie druhy patria fajus žltý (Phaius flavus) a fajus veľkolistý (Phaius tancarvillae).

fakľa

fakľa [lat.], Eremurus — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď asfodelovité. Trvalky s mohutnou byľou vysoké až 1,5 m. Majú mäsitý prstovitý podzemok, rúrkovité biele, žlté, oranžové alebo červené miskovité kvety kvitnúce v hustých strapcoch a mečovité listy v prízemnej ružici, napr. druh fakľa stepná (Eremurus robustus).

fakľovček

fakľovček [lat.], Chamaecereus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kaktusovité. Trsovitý sukulent s rebrovitými, v mladosti so vzpriamenými, neskôr s poliehavými stonkami a veľkými červenými rúrkovitými kvetmi. Známy je len jeden druh fakľovček Silvestrov (Chamaecereus silverstrii).

fakľovec

fakľovec [lat.], Cereus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kaktusovité. Stĺpovité kerovité alebo stromovité sukulenty pochádzajúce z Južnej a zo Strednej Ameriky. Majú rôzny vzhľad, väčšinou dlhorúrkovité málo šupinaté nápadné kvety, plod červená, prevažne jedlá bobuľa. Patria sem napr. druhy fakľovec peruviánsky (Cereus peruvianus) s bielymi kvetmi a krátkymi červenohnedými tŕňmi v hustých zväzočkoch známy už od 18. stor., Cereus alacriportanus so žltoružovými kvetmi, stromovitý Cereus jamacaru s bielymi kvetmi pochádzajúci z Brazílie, Cereus huntingtonianus s veľkými bielymi lievikovitými zvonka šupinatými kvetmi, ktoré začínajú kvitnúť až v pomerne vysokom veku, otvárajú sa v noci a odkvitajú už nasledujúci deň.

fakľovka

fakľovka [lat.], Kniphofia — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď asfodelovité. Trvalky, niektoré vždyzelené byliny s úzkymi listami a terminálnym klasom alebo so strapcom kvetov. Patrí sem okolo 70 druhov vyskytujúcich sa najmä v trópoch východnej Afriky, v subtrópoch južnej Afriky a na Madagaskare. Na Slovensku sa pestuje napr. fakľovka aloovitá (Kniphofia uvaria), menej často Kniphofia praecox.

fakultatívny

fakultatívny [lat.] — možný, nepovinný, výberový; dočasný, príležitostný; opak: obligatórny.

falc

falc, nem. Pfalz —

1. v stredoveku (v predrománskom a románskom období; 9. – 12. stor.) prechodné správne a hospodárske sídlo franských a rímskonemeckých panovníkov, z architektonického hľadiska predchodca neskoršieho hradu (z latinského palatinum – palác). Falc tvoril opevnený (pôvodne len drevenou hradbou) komplex budov ležiacich na panovníkových pozemkoch: palác s veľkou prijímacou sálou a kaplnkou a hospodárske budovy s priľahlými pozemkami. Za správu bol zodpovedný falcgróf. Keďže panovník nemal ešte v tom období stále sídlo, cestoval so svojím dvorom po jednotlivých falciach, čím nielen vykonával priamu vládu, ale predovšetkým živil svoj dvor. Falce sa nachádzali v rôznych častiach Franskej ríše. K najznámejším patrila falc v Aachene (okolo 800), o niektorých sa zachovali iba písomné zmienky alebo fragmenty stavieb, napr. v Ingelheime (asi 708 – 808), Paderborne (793), Frankfurte nad Mohanom a Goslare (1050 – 13. stor.); jedna falc bola i na území Čiech v Chebe (asi 1179 – 83);

2. hlavný obytný priestor v ranogotických hradoch.

falugia

falugia, Fallugia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ružovité. Opadavý ker so strihanými tmavozelenými listami a veľkými päťpočetnými kvetmi, ktoré sa menia na červené alebo ružové súplodia. Patrí sem jediný druh falugia podivná (Fallugia paradoxa), ktorá rastie na slnečných stanovištiach v teplejších oblastiach.

familia

familia [lat.] — rodina;

1. biol. → čeľaď;

2. práv. v rímskom súkromnom práve základný pojem práva osôb alebo rodinného práva; prísne stmelená hospodárska a právna jednotka pozostávajúca z hlavy rodiny (pater familias) a zo slobodných osôb (personae alieni iuris) podrobených jeho moci (patria potestas, manus). Spočiatku bola familia založená na agnátskom type rodiny, t. j. na mocenskom princípe, neskôr sa presadila kognátska, čiže pokrvná rodina. Zložkami moci hlavy rodiny boli patria potestas – doživotná a absolútna otcovská (nie rodičovská) moc nad svojimi deťmi bez ohľadu na ich vek a na to, či ich splodil alebo nesplodil (nad pokrvnými i osvojenými), a manus (doslovne ruka) – v neskoršom období moc manžela (pater familias) nad manželkou, ak s ním uzavrela manželstvo cum manu, v dôsledku čoho zaujala pozíciu dcéry (loco filiae) v jeho agnátskej rodine. Z druhej strany termín familia označoval majetok (patrimonium), ktorý sa zásadne nachádzal v rukách hlavy rodiny. Z toho vyplýva, že v rámci familie jedine hlava rodiny (pater familias) bola svojprávna (sui iuris), ostatní jej boli podrobení (alieni iuris) a v majetkovej oblasti nadobúdali práva a povinnosti nie pre seba, ale pre familiu. Vzťah rodičov a detí sa nemohol plne vytvoriť, pretože autoritatívna a bezmála neohraničená moc hlavy rodiny bola jediným regulátorom vzťahov v rodine. Len postupne sa rozvíjali formy osobnej a majetkovej nezávislosti podrobených osôb (emancipatio, peculium) a súbežne s tým aj ohraničenie osobnej a majetkovej moci hlavy rodiny; v súčasnom práve rodina.

fanerogam

fanerogam [gr.] — vyššia kvitnúca rastlina, ktorej rozmnožovacie pohlavné orgány sú umiestnené v kvetoch; semenná rastlina.

fanerogamológia

fanerogamológia [gr.] — vedný odbor botaniky, ktorý sa zaoberá štúdiom krytosemenných rastlín.

fanerológia

fanerológia [gr.] — vedný odbor botaniky, ktorý sa zaoberá štúdiom fanerofytov.

faraónsky chrt

faraónsky chrt — plemeno psa zo skupiny špicov a primitívnych typov. Vyhranené plemeno izolovaných oblastí (Malta, Baleáry). Má krátku lesklú červenohnedú srsť, ktorá môže byť na labách, špičke chvosta i na tzv. hviezde na hrudi biela, silné svalnaté zadné nohy, dlhú štíhlu tvár, vzpriamené uši a jantárové oči. Výška v kohútiku 53 – 64 cm. Veľmi inteligentný a oddaný pes, ktorý má pri nedostatku pohybu nábeh na obezitu. Názov je len symbolický, faraónsky chrt nie je priamym pokračovateľom psov faraónov starovekého Egypta.

farbiare

farbiare [nem.] — plemená historicky najstaršej skupiny psov v minulosti vyšľachtené z duričov. Patria do šiestej skupiny podľa nomenklatúry Medzinárodnej kynologickej federácie. Majú krátku srsť, dlhé visiace uši a atletické telo. Poľovné psy využívané na vyhľadávanie postrelenej jelenej alebo diviačej zveri; pri práci na pofarbenej (krvavej) stope sa riadia hlavne výborným čuchom. Nie vždy sa dokážu prispôsobiť mestskému životu; vyžadujú veľa priestoru na výbeh. Ich lovecké inštinkty sú veľmi silné, môžu spôsobiť problémy pri výcviku na iné účely. Patria sem napr. anglický farbiar, hannoverský farbiar a na Slovensku najčastejšie chovaný bavorský farbiar.

farbovník obyčajný

farbovník obyčajný, Isatis tinctoria — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Dvojročná trváca bylina pochádzajúca zo Strednej Ázie a z južnej Európy. Má sivasté podlhovasté striedavé listy, žlté štvorlupienkové kvety v strapcoch, plod previsnutá krídlatá šešuľka. Vo všetkých rastlinných orgánoch obsahuje glykozid izatan štiepiaci sa enzýmom izatázou na glukózu a indoxyl oxidujúci sa na vzduchu na prírodné modré farbivo indigo, pre ktoré sa v minulosti využíval ako farbiarska rastlina. Semená obsahujú olej podobný ľanovému oleju.

farebný filter

farebný filterfotogr. rovnomerná vrstva sfarbenej látky, ktorá úplne alebo čiastočne prepúšťa svetlo v požadovanej oblasti vlnových dĺžok a zároveň zoslabuje alebo pohlcuje nežiaduce svetlo. Rozoznávajú sa kvapalinové, želatínové, sklené a i. farebné filtre. Pri fotochemických procesoch sa používa aj ochranný farebný filter, ktorý pri práci v tmavej komore zoslabuje fotochemicky účinné žiarenie, a tepelný filter, ktorý zoslabuje nežiaduce tepelné žiarenie vyžarované napr. zo svetelných zdrojov. K farebným filtrom býva priraďovaný aj ultrafialový filter, hoci ultrafialové žiarenie nie je viditeľné a filter pohlcujúci ultrafialové žiarenie je bezfarebný (ultrafialový filter neprepúšťa, ale pohlcuje ultrafialové žiarenie); → farba.

farma

farma [angl.] — poľnohospodárska usadlosť, ktorej činnosť je zameraná na pestovanie rastlín a chov zvierat, pričom jednotlivé činnosti sa vykonávajú spolu alebo oddelene. Farmy sú často úzko špecializované na jeden alebo na niekoľko druhov produkcie, napr. na pestovanie obilnín, zeleniny, produkciu mlieka, chov oviec, kôz ap. V súčasnosti sa aj chov divej zveri v oborách nazýva farmový (napr. bažanty, jelene, daniele ap.).

farmakofágia

farmakofágia [gr.] — nadmerné neodôvodnené užívanie rozličných liekov.

farmakománia

farmakománia [gr.] — neodolateľná túžba po liekoch.

Fascicularia

Fascicularia [-ku-; lat.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď broméliovité. Vždyzelené trvalky, napr. druh Fascicularia bicolor s hustou ružicou čiarkovitých zúžených oblúkovito prehnutých listov a so súkvetiami rúrkovitých bledomodrých kvetov so svetločervenými listeňmi.

fatsia japonská

fatsia japonská, Fatsia japonica, Aralia sieboldii — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď aralkovité. Vždyzelená drevina pochádzajúca z Japonska. Okrúhly hustý ker so širokými výhonkami, s veľkými lesklými tmavozelenými listami, so súkvetiami drobných bielych kvetov, s guľatými čiernymi plodmi konzumovateľnými po zavarení.

fauna

fauna [podľa bohyne Fauny] — živočíšstvo; v najširšom význame všetky živočíchy žijúce na Zemi, v užšom význame súbor živočíšnych druhov (taxónov) vyskytujúcich sa na určitom geograficky vyčlenenom území, v určitej oblasti a v určitom čase. Súbor druhov živočíchov dokladovaných skamenelinami sa nazýva fosílna fauna (aj paleofauna). Štúdiom fauny na určitých územiach sa zaoberá faunistika.

faunistika

faunistika — náuka o faune; odvetvie zoológie zaoberajúce sa určovaním a súpisom všetkých živočíšnych druhov vyskytujúcich sa na určitom území. Základom faunistiky je súpis a zber živočíchov v teréne, súpis ekologických poznámok k ich výskytu, mapovanie výskytu živočíchov v štvorcových sieťach, dlhodobé sledovanie fauny určitého miesta s cieľom monitorovať zmeny ap. Údaje získané pomocou faunistiky sú nevyhnutné pri ochrane živočíchov. Z faunistiky vychádza zoogeografia. Nazvaná podľa rímskej bohyne Fauny.

faverolka

faverolka — stredne ťažké plemeno kúr vyšľachtené vo Francúzsku v obci Faverolle juhozápadne od Paríža (podľa nej nazvané). Pre faverolku sú typické fúzy, brada a päťprsté beháky. Je lososovej alebo bielej farby, hmotnosť kohúta 3,5 – 4 kg, sliepky 2,5 – 3 kg. Chová sa na mäso a vajcia, sliepka znáša 160 žltých alebo hnedých vajec ročne.

febrilný

febrilný [lat.] — horúčkovitý; febrilné kŕče — záchvaty kŕčov objavujúce sa u malých detí (do päť rokov) pri vysokej horúčke.

fédia africká

fédia africká, Fedia cornucopiae, africká valeriánka — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď valeriánovité. Vzpriamená, do 30 cm vysoká jednoročná bylina pochádzajúca z oblastí okolo Stredozemného mora. Má oválne stopkaté až sediace na okraji plytko zúbkované listy usporiadané v pároch a ružové kvety s piatimi okvetnými lístkami, plod nažka.

Feijoa

Feijoa — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď myrtovité. Vždyzelené kry a stromy, ktoré sa pestujú pre nápadné kvety a jedlé plody. Patrí sem napr. subtropický, do 6 m vysoký druh Feijoa sellowiana (synonymum Acca sellowiana) pochádzajúci z juhovýchodnej časti Južnej Ameriky. Má tmavozelené kožovité, na rube bieloplstnaté listy a tmavočervené jednotlivé alebo v malých zväzočkoch usporiadané kvety s bielym okrajom na korunných lupienkoch, plody 4 – 6 cm dlhé bobule s hrboľatým povrchom chuťou pripomínajúce ananás. Konzumujú sa čerstvé aj s drobnými semenami, pripravujú sa z nich džemy, vína, želé a i.

Feistmantel, Rudolf von

Feistmantel [fajst-], Rudolf von, 22. 7. 1805 Viedeň-Ottakringen – 7. 2. 1871 Viedeň — rakúsko-uhorský lesnícky odborník. Od 1827 lesník, neskôr polesný, 1835 – 47 vedúci Lesníckeho ústavu a profesor lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, od 1847 vedúci lesný hospodár Dvorskej komory mincovníctva a baníctva, po 1848 minister pôdohospodárstva a baníctva, 1853 minister financií vo Viedni. Významne ovplyvnil lesné hospodárstvo v monarchii (pripravil návrh rakúskeho lesného zákona z 1852, ktorý do 1945 platil aj na území Československa), predkladal návrhy na zlepšenie hospodárenia, pričom zdôrazňoval všestranný význam lesa pre spoločnosť, pričinil sa o aplikáciu teoretických poznatkov z prírodných vied v lesníckej praxi. Autor 4-zväzkovej encyklopédie Lesníctvo ako celok (Die Forstwissenschaft nach ihrem ganzen Umfange, 1835 – 37).

Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar

Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar, 1. 1. 1794 Paludza (dnes zaniknutá obec v okrese Liptovský Mikuláš) – 18. 5. 1874 Liptovský Mikuláš — slovenský vydavateľ, organizátor ľudovýchovy. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku, vyučil sa za knihára a od 1821 pôsobil ako knihár a kníhkupec v Liptovskom Mikuláši. Vydával ľudovýchovné kalendáre (Nový i starý vlastenecký kalendář, 1830 – 53), knihy s národnobuditeľskou tematikou, šlabikáre a knihy pre mládež. Založil prvú verejnú ľudovú knižnicu (Slovenská požičovacia bibliotéka, 1829 – 43) a prvé ochotnícke divadlo (1830), ktorým vytvoril tradíciu slovenského ochotníctva. Medzi prvými zakladal nedeľné školy a spolky miernosti.

Fekete, Ľudovít

Fekete, Ľudovít, 18. 6. 1837 Turda, Rumunsko – 29. 6. 1916 Banská Štiavnica — uhorský lesný odborník, botanik. Od 1859 praktikant Banského a lesného riaditeľstva v Kluži, od 1867 pôsobil na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, kde prednášal lesnícku zoológiu, entomológiu, pôdoznalectvo a ochranu lesov; 1873 profesor. Zaoberal sa hospodárskou úpravou a pestovaním lesa. Autor a spoluautor mnohých knižných a časopiseckých diel z lesníctva, ako aj rozsiahleho dvojzväzkového diela v nemčine a maďarčine o rozšírení lesných drevín v Uhorsku (s T. Blattným, 1913).

felém

felém [gr.], phellema — kompaktné ochranné pletivo rastlín, ktoré vzniká činnosťou delivého pletiva zelenej kôry (felogénu). Felém je tvorený bunkami, ktoré sú predĺžené v smere osi stonky a sú zvyčajne skorkovatené; nahrádza pokožku rastlín pri druhotnom hrubnutí. Viac vrstiev felému (na starších drevnatých stonkách) vytvára vodonepriepustnú borku.

Felicia

Felicia [lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Letničky, vždyzelené polokry alebo kry s lúčovitými, zvyčajne modrými kvetmi v úboroch (so žltým alebo žltooranžovým terčom). Patria sem napr. druhy Felicia amelloides s okrúhlymi jasnozelenými listami a veľmi rýchlorastúca vankúšovitá letnička Felicia bergeriana s chlpatými sivozelenými kopijovitými listami.