Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 53 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

fagolyzozóm

fagolyzozóm [gr.] — bunková organela vznikajúca po splynutí (fúzii) fagozómu s lyzozómami; miesto, kde sa vo fagocyte uskutočňuje usmrcovanie a deštrukcia mikroorganizmov alebo iných pohltených buniek.

fagozóm

fagozóm [gr.], fagocytová vakuola — bunková organela (dutina) vznikajúca po obalení častice cytoplazmatickou membránou fagocytu.

Fajsal II.

Fajsal II., ibn Ghází al-Hášimí, 2. 5. 1935 Bagdad – 14. 7. 1958 tamže — posledný iracký kráľ. Od 1939 ho zastupoval regent princ Abd al-Iláh. Oficiálne nastúpil na trón 1953, zvrhnutý pučom generála Abdalkaríma Kásima v júli 1958 a popravený.

falc

falc, nem. Pfalz —

1. v stredoveku (v predrománskom a románskom období; 9. – 12. stor.) prechodné správne a hospodárske sídlo franských a rímskonemeckých panovníkov, z architektonického hľadiska predchodca neskoršieho hradu (z latinského palatinum – palác). Falc tvoril opevnený (pôvodne len drevenou hradbou) komplex budov ležiacich na panovníkových pozemkoch: palác s veľkou prijímacou sálou a kaplnkou a hospodárske budovy s priľahlými pozemkami. Za správu bol zodpovedný falcgróf. Keďže panovník nemal ešte v tom období stále sídlo, cestoval so svojím dvorom po jednotlivých falciach, čím nielen vykonával priamu vládu, ale predovšetkým živil svoj dvor. Falce sa nachádzali v rôznych častiach Franskej ríše. K najznámejším patrila falc v Aachene (okolo 800), o niektorých sa zachovali iba písomné zmienky alebo fragmenty stavieb, napr. v Ingelheime (asi 708 – 808), Paderborne (793), Frankfurte nad Mohanom a Goslare (1050 – 13. stor.); jedna falc bola i na území Čiech v Chebe (asi 1179 – 83);

2. hlavný obytný priestor v ranogotických hradoch.

farebný filter

farebný filterfotogr. rovnomerná vrstva sfarbenej látky, ktorá úplne alebo čiastočne prepúšťa svetlo v požadovanej oblasti vlnových dĺžok a zároveň zoslabuje alebo pohlcuje nežiaduce svetlo. Rozoznávajú sa kvapalinové, želatínové, sklené a i. farebné filtre. Pri fotochemických procesoch sa používa aj ochranný farebný filter, ktorý pri práci v tmavej komore zoslabuje fotochemicky účinné žiarenie, a tepelný filter, ktorý zoslabuje nežiaduce tepelné žiarenie vyžarované napr. zo svetelných zdrojov. K farebným filtrom býva priraďovaný aj ultrafialový filter, hoci ultrafialové žiarenie nie je viditeľné a filter pohlcujúci ultrafialové žiarenie je bezfarebný (ultrafialový filter neprepúšťa, ale pohlcuje ultrafialové žiarenie); → farba.

farma

farma [angl.] — poľnohospodárska usadlosť, ktorej činnosť je zameraná na pestovanie rastlín a chov zvierat, pričom jednotlivé činnosti sa vykonávajú spolu alebo oddelene. Farmy sú často úzko špecializované na jeden alebo na niekoľko druhov produkcie, napr. na pestovanie obilnín, zeleniny, produkciu mlieka, chov oviec, kôz ap. V súčasnosti sa aj chov divej zveri v oborách nazýva farmový (napr. bažanty, jelene, daniele ap.).

farmakofágia

farmakofágia [gr.] — nadmerné neodôvodnené užívanie rozličných liekov.

farmakománia

farmakománia [gr.] — neodolateľná túžba po liekoch.

febrilný

febrilný [lat.] — horúčkovitý; febrilné kŕče — záchvaty kŕčov objavujúce sa u malých detí (do päť rokov) pri vysokej horúčke.

Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar

Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar, 1. 1. 1794 Paludza (dnes zaniknutá obec v okrese Liptovský Mikuláš) – 18. 5. 1874 Liptovský Mikuláš — slovenský vydavateľ, organizátor ľudovýchovy. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku, vyučil sa za knihára a od 1821 pôsobil ako knihár a kníhkupec v Liptovskom Mikuláši. Vydával ľudovýchovné kalendáre (Nový i starý vlastenecký kalendář, 1830 – 53), knihy s národnobuditeľskou tematikou, šlabikáre a knihy pre mládež. Založil prvú verejnú ľudovú knižnicu (Slovenská požičovacia bibliotéka, 1829 – 43) a prvé ochotnícke divadlo (1830), ktorým vytvoril tradíciu slovenského ochotníctva. Medzi prvými zakladal nedeľné školy a spolky miernosti.

fenestrácia

fenestrácia [lat.] —

1. chirurgické vytvorenie okienka alebo otvoru s cieľom zabezpečiť prístup do dutiny, resp. umožniť odtok patologických tekutín z dutiny. Fenestrácia sa najčastejšie robí pri exsudatívnom zápale osrdcovníka, pri ktorom hromadiaca sa tekutina stláča srdce. Vytvorením okienka tekutina vyteká do podkožia alebo do hrudnej dutiny, kde sa vstrebáva;

2. druh ušnej operácie pri niektorých poruchách sluchu spočívajúcej vo vytvorení novej sluchovej cesty k labyrintu.

fetovanie

fetovanie [lat.] — hovorový výraz označujúci inhalovanie prchavých látok (toluén, trichlóretylén, acetón) pre ich euforický a tlmivý účinok. Dôsledkom fetovania je stav opojenia charakteristický poruchami vedomia s občasnými poruchami vnímania (ilúzie, pseudohalucinácie). Na Slovensku sa fetovanie rozšírilo v 70. rokoch 20. stor. najmä medzi mládežou so základným alebo nižším vzdelaním. K inhalovaniu dochádza často v skupinách (zvlášť na veľkých sídliskách).

fibrinogenopénia

fibrinogenopénia [lat.] — nedostatok fibrinogénu v krvi (→ fibrinogén).

fibrinolýza

fibrinolýza [lat. + gr.] — proces, ktorým sa rozpúšťa (hydrolyzuje) fibrínový polymér, a tým i krvná zrazenina. Hlavným fibrinolytickým enzýmom je plazmín, ktorý štiepi molekulu fibrínu asi na 50 miestach.

fibromatóza

fibromatóza [lat. + gr.] —

1. difúzne alebo ložiskové rozmnoženie nezhubného spojivového tkaniva v kostrovom svalstve neznámeho pôvodu. Liečba: najčastejšie chirurgická (odstránenie postihnutej časti svalu), pri difúznej forme tlmenie bolestivých príznakov;

2. výskyt mnohopočetných fibrómov.

fimóza

fimóza [gr.] — zúženina predkožkového vaku, ktorá sťažuje alebo znemožňuje hladké pretiahnutie predkožky cez žaluď pohlavného údu a späť. Fimóza môže byť vrodená alebo získaná v dôsledku chronických zápalov predkožky. Následkom fimózy môže byť chronická retencia moču s následným poškodením obličiek, resp. karcinóm pohlavného údu. Liečba: najčastejšie chirurgická; → obriezka.

finančná gramotnosť

finančná gramotnosť — schopnosť (kompetencia) jedinca využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie, vedieť zvládať rôzne životné situácie aj z finančného hľadiska a aktívne vystupovať na trhu finančných produktov a služieb. Je súčasťou ekonomickej gramotnosti, ktorá formuje znalosti, obratnosť a hodnotové postoje jedinca, aby sa dokázal uplatniť v súčasnej spoločnosti.

Finančná gramotnosť v oblasti spravovania osobných (rodinných) financií pozostáva z peňažnej gramotnosti (spravovanie hotovostných i bezhotovostných peňazí a peňažných transakcií a príslušných nástrojov, napr. bežný účet, platové nástroje), cenovej gramotnosti (pochopenie cenových mechanizmov a inflácie, ako aj znalosti z oblasti inflácie a cenových mechanizmov vplývajúcich na celkovú ekonomiku krajiny, rast HDP, dôchodky a daňový systém s priamym vplyvom na príjem spotrebiteľa) a rozpočtovej gramotnosti (spravovanie osobného, resp. rodinného rozpočtu, napr. schopnosť určiť rozpočet, stanoviť finančné ciele a rozhodovať o alokácii finančných zdrojov), ktorá obsahuje správu finančných aktív (vkladov, investícií a poistenia) a finančných záväzkov (úverov alebo lízingu). S finančnou gramotnosťou sa spájajú numerická gramotnosť (využitie matematického aparátu na riešenie numerických úloh so vzťahom k financiám), informačná gramotnosť (schopnosť vyhľadať, používať a vyhodnotiť relevantné informácie v kontexte) a právna gramotnosť (orientácia v právnom systéme, prehľade o právach a povinnostiach a o možnostiach inštitucionálnej a i. pomoci).

Finančná gramotnosť je podmienená vekom, rodinou, zamestnaním, kultúrou či miestom bydliska jedinca, k princípom jej fungovania patria aj schopnosti rozumieť hodnote peňazí, zarobiť, šetriť a investovať peniaze a budovať a ochraňovať majetok. Výchova občanov k finančnej gramotnosti je aj predmetom vzdelávania na slovenských školách. Od 2009 je súčasťou učebných osnov základných a stredných škôl vzdelávací program Národný štandard finančnej gramotnosti, ktorý kladie dôraz na praktické využitie poznatkov a prepojenie s reálnym životom. Okrem finančných tém sa zaoberá aj výchovou spotrebiteľov, protikorupčnou výchovou, výchovou proti podvodom pri využívaní verejných zdrojov a výchovou k podnikaniu.

flagelantizmus

flagelantizmus [lat.] — forma sexuálnej úchylky; ukájanie pohlavného pudu bičovaním samého seba alebo inej osoby.

flamovanie

flamovanie [lat. > fr.] — technika výzdoby keramického riadu spočívajúca v stekaní ľahko taviteľnej zelenej glazúry nanášanej na biely podklad nádoby. Na Slovensku sa flamovanie používalo koncom 19. a zač. 20. stor. pri dekorovaní modranskej keramiky (mís, dvojačiek a kachlíc) podľa vzorov z rakúskej obce Wagram (dnes mesto Deutsch-Wagram).

flauta

flauta [lat. > tal.] —

1. dychový hudobný nástroj, jeden z najstarších aerofónov s hmatovými otvormi. Flauta pochádza pravdepodobne z Ázie, odkiaľ sa dostala do Európy ako obmena jednoduchej drevenej píšťaly so 6 dierkami; známa bola v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. Najstaršie flauty boli kostené (doložené z archeologických nálezov z obdobia mladšieho paleolitu), lastúrové alebo bambusové, neskôr i keramické, najčastejšie však drevené, od polovice 19. stor. aj kovové, príp. kombinované. Podľa konštrukcie a spôsobu hry sa flauty delia na staršie pozdĺžne (zobcové) a mladšie priečne. Pozdĺžna (zobcová) flauta sa pri hre drží pozdĺžne podobne ako klarinet alebo píšťala. Skladá sa z hlavice (má zobcový tvar s priečnym výrezom), zo stredného dielu (má 8 dierok, ktoré sa prikrývajú prstami obidvoch rúk) a z ozvučnice (korpus lievikovitého tvaru tvoriaci najspodnejšiu časť nástrojovej trubice). Tón vzniká nárazom prúdu vzduchu na hranu výrezu hlavice, čím sa rozkmitá vzduchový stĺpec vnútri nástroja. Pozdĺžne flauty môžu byť aj zdvojené alebo zložené z viacerých (syrinx). Priečna flauta sa pri hre drží priečne na pravú stranu hráča. Dnešná priečna flauta má 16 – 18 klapiek a skladá sa z hlavice, zo stredného dielu a z nôžky (krátky rúrkový doplnok s klapkami pre tóny c1, cis1, dis1). Na hlavicu je pripevnený náustok (z kovu, zo slonoviny alebo z dreva) s elipsovitým otvorom, na ktorého ostrú hranu sa cez úzku štrbinu vháňa vzduchový prúd. Stredný diel z grenadilového dreva (získavané z dreviny rodu dalbergia) alebo z kovu má všetky dierky prikryté klapkami (klapkový mechanizmus modernej priečnej flauty označovanej ako typ Böhm zostrojil okolo 1850 nemecký flautový virtuóz a nástrojár Theobald Böhm, *1794, †1881). Ladenie: C, Des. Rozsah: h (c1) – d4. Väčšie, nižšie ladené sú altová flauta (v G ladení, zostrojená v 19. stor.) a málo používaná basová flauta (s dvojnásobnou dĺžkou zvukovej trubice, znie o oktávu nižšie), najmenší a najvyššie znejúci nástroj z tejto stavebnej skupiny je pikola. Priečne flauty patria do základného obsadenia veľkého symfonického i dychového orchestra, uplatnenie má i v komornej hudbe a v menšej miere aj v džeze; pozdĺžne flauty sa koncertne uplatňujú pri interpretácii staršej hudby a slúžia ako nástroje pri hudobnej výchove detí;

2. v organe spoločný názov otvorených, krytých i polokrytých perných (labiálnych) píšťal tvoriacich skupinu základných a pomocných hlasov (napr. dvojnásobná, jemná, otvorená, priečna, harmonická, švajčiarska, trubicová flauta).

flegmatik

flegmatik [gr.] — človek, ktorý v záťažových životných situáciách nepodlieha silnejším citovým výkyvom a s danými situáciami sa vyrovnáva pokojným a vyváženým spôsobom (→ temperament).

flirt

flirt [angl.] — nezáväzné dvorenie, dvorenie pre zábavu.

float

float [flout; angl.] — inform. jednoduchý typ údajov pozostávajúci z podmnožiny racionálnych čísel zobraziteľných v počítači. Používa sa na približné zobrazenie ľubovoľného reálneho čísla v počítači; číslo sa doň zapíše pomocou zobrazenia s pohyblivou rádovou čiarkou (→ kódovanie reálnych čísel v počítači). V niektorých programovacích jazykoch sa používa označenie real.

fluór

fluór [lat.], fluorum, zn. F — chemický prvok 17. skupiny periodickej sústavy patriaci medzi halogény, protónové číslo 9, relatívna atómová hmotnosť 18,998. Bledožltý plyn s teplotou topenia −218,6 °C a teplotou varu −188,1 °C, hustota kvapalného fluóru pri −188 °C je 1,513 g/cm3. Fluór je najreaktívnejší chemický prvok reagujúci so všetkými prvkami periodickej sústavy okrem hélia, neónu a argónu, pričom priebeh reakcií má často explozívny charakter.

Elementárny fluór pripravil 1886 H. Moissan elektrolýzou chladeného roztoku hydrogendifluoridu draselného KHF2 v bezvodom fluorovodíku v platinovej nádobe s použitím elektródy z platiny a irídia (Nobelova cena 1906). Názov fluóru je odvodený z minerálu fluoritu (kazivca), ktorý sa oddávna využíval ako tavidlo rúd (lat. fluere = tiecť).

Podľa výskytu v zemskej kôre je fluór trinástym prvkom v poradí (544 g/t). Jeho najvýznamnejšie minerály sú fluorit CaF2, kryolit Na3[AlF6] a fluórapatit Ca5(PO4)3F (→ apatit).

Vyrába sa výlučne Moissanovou metódou v oceľovom elektrolyzéri, ktorý je súčasne katódou, anóda je grafitová; elektrolytom je tavenina zloženia KF · 2HF. Dodáva sa v oceľových fľašiach, kvapalný fluór sa prepravuje v nádržiach chladených kvapalným dusíkom.

Fluór sa používa najmä na výrobu fluoridov UF6, SF6, ClF3, WF6 a i. Od jeho použitia ako raketového paliva sa v súčasnosti upustilo. V zlúčeninách má výlučne oxidačné číslo −I a viaže sa iónovou i kovalentnou väzbou. Najdôležitejšie anorganické zlúčeniny fluóru sú fluorovodík, kyselina fluorovodíková a fluoridy.

Fluór tvorí s uhlíkom väzbu C–F, ktorá má podobnú dĺžku i energiu (135 pm, 453kJ/mol) ako väzba C–H (108 pm, 437 kJ/mol). Z tohto dôvodu sa vo vhodných liečivách, anestetikách či agrochemikáliách nahrádza vodík fluórom alebo skupina CH3 skupinou CF3. Molekuly takto modifikovaných liečiv majú približne rovnaký tvar a veľkosť ako molekuly nemodifikovaných liečiv. Organické zlúčeniny fluóru nie sú toxické, ľudský organizmus nemá mechanizmus na rozštiepenie väzby C–F, čo zabezpečuje predĺženú účinnosť liečiva. Niektoré perfluorované zlúčeniny sa používajú ako krvné náhrady.

Fluór patrí medzi biogénne (resp. mikrobiogénne, stopové) prvky, je stálou súčasťou rastlín a živočíchov. V plazme a moči človeka sa nachádza v koncentrácii asi 10 – 26 mmol/l, najvyšší obsah fluóru majú mozog a štítna žľaza. V tele človeka sa ukladá v malom množstve, najmä v kostiach a zuboch. Nezvyšuje tvrdosť zubov, ale blokuje aktivitu bakteriálnych enzýmov, ktoré spôsobujú zubný kaz, a preto sa zlúčeniny fluóru využívajú v prevencii zubného kazu (fluoridácia zubov). Zvýšený príjem fluóru v oblastiach s vodou bohatou na fluoridy a v oblastiach, kde sa v ovzduší vyskytujú exhaláty obsahujúce fluór a jeho zlúčeniny, vyvoláva chronickú otravu prejavujúcu sa poruchami vápenatenia zubnej skloviny (fluoróza zubov), ktorá je bielo- až hnedoškvrnitá, i vývoja kostí (osteoporóza). Fluór pôsobí antisepticky a germicídne, koncentrované roztoky fluorovodíka vyvolávajú pri styku s pokožkou a sliznicou ťažko sa hojace rany. Fluoridy stimulujú tvorbu organických zlúčenín fluóru v pečeni a v obličkách, ovplyvňujú aj rast vlasov a nechtov. Hlavným zdrojom fluóru pre človeka sú pitná voda, čaj a morské ryby.

fluoresceínizotiokyanát

fluoresceínizotiokyanát [lat. + gr.], FITC — fluorofor, ktorý sa najčastejšie používa pri fluorescenčných imunoanalýzach (maximum absorpcie svetla má pri 492 nm, maximum emisie pri 520 nm).

fluorescenčná imunoanalýza

fluorescenčná imunoanalýza, angl. fluorescence immunoassay, FIA, aj fluoroimunoanalýza — imunochemická metóda na určenie koncentrácie antigénu (hapténu) alebo protilátky v zložitých zmesiach rôznych látok. Antigén alebo protilátka sa označí fluorescenčným farbivom (fluoroforom; najčastejšie fluoresceínizotiokyanátom), množstvo analyzovanej látky sa určí na základe merania intenzity fluorescencie fluorimetrami alebo počítačmi fotónov.

fokoš

fokoš [maď.] — tupá, najčastejšie mosadzná sekerka ohnutá nadol, s hranolovitým alebo ihlanovitým obuškom na dlhom porisku. V 17. a 18. stor. zbraň a odznak šľachticov i zemanov, neskôr richtárov. Vo vidieckom prostredí ju používali pastieri ako obranný a oporný nástroj. Slúžila aj ako tanečná rekvizita (odzemok) a družbovský znak.

fonofóbia

fonofóbia [gr.] — chorobný (neznesiteľný) strach z hluku, hlasného hovoru, resp. z hovorenia.

fonománia

fonománia [gr.] — chorobná túžba vraždiť.

frenikotómia

frenikotómia [gr.] — prerušenie (preťatie) bránicového nervu (nervus phrenicus). V minulosti sa frenikotómia vykonávala pri tuberkulóze dolných lalokov pľúc, aby boli postihnuté laloky po ochrnutí bránice v pokoji a mohli sa vyhojiť.

frivolný

frivolný [fr.] — neviazaný, necudný, samopašný.

frndžanie

frndžaniepoľov. zvuky vznikajúce pohybom krídel za letu vtákov.

ftizeológia

ftizeológia [gr.] — lekársky odbor zaoberajúci sa prevenciou, diagnostikou a liečbou tuberkulózy.

funkcia AND

funkcia ANDinform. logická funkcia (logický operátor), ktorá má hodnotu true (pravda) práve vtedy, keď hodnota všetkých vstupujúcich logických premenných je tiež true. V opačnom prípade je jej hodnota false (nepravda). Funkcia AND sa niekedy označuje aj ako logický súčin.

funkcia AND-NOR

funkcia AND-NORinform. kombinácia najmenej dvoch logických operátorov AND a jedného operátora NOR s hodnotou true (pravda) práve vtedy, keď hodnota aspoň jednej zo vstupujúcich logických premenných všetkých funkcií AND je false (nepravda). Výstupy operátorov AND sú vstupmi operátora NOR. Vyskytuje sa v stavebniciach logických integrovaných obvodov.

fylotaxia

fylotaxia [gr.], phyllotaxis — náuka o zákonitom usporiadaní listov na stonke rastlín, ktoré môže byť napr. striedavé, protistojné a praslenovité v prízemnej ružici.

fytohemaglutinín

fytohemaglutinín [gr.] — extrakt izolovaný zo semien druhu fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris), obsahujúci lektíny. Aglutinuje erytrocyty a nešpecificky aktivuje najmä T lymfocyty (pôsobí na ne ako polyklonový mitogén). Využíva sa v hematologickej a imunologickej diagnostike.

fytosanitárny účinok

fytosanitárny účinok — ozdravujúci účinok niektorých rastlín na úrodnosť a vlastnosti pôdy (napr. ďatelinoviny, ďatelinotrávne a lucernotrávne miešanky, strukoviny, plodiny hnojené organickými hnojivami, ktoré obohacujú pôdu o organickú hmotu a živiny, najmä dusík). Zaraďujú sa do osevných postupov pri vysokej koncentrácii niektorých plodín, najčastejšie obilnín.

fytotrón

fytotrón [gr.] — zariadenie umožňujúce pestovať a kultivovať rastliny v presne definovaných klimatických podmienkach (svetelné, teplotné, vlhkostné) s cieľom pozorovať ich vplyv na rastliny (napr. vplyv dĺžky dňa a noci, striedania denných a nočných teplôt, intenzity a spektrálneho zloženia svetla, vlhkosti a rýchlosti prúdenia vzduchu, koncentrácie oxidu uhličitého, zásobovania vodou a živinami). Využíva sa najmä v šľachtení rastlín a ich rajonizácii.