Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 225 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

faunistika

faunistika — náuka o faune; odvetvie zoológie zaoberajúce sa určovaním a súpisom všetkých živočíšnych druhov vyskytujúcich sa na určitom území. Základom faunistiky je súpis a zber živočíchov v teréne, súpis ekologických poznámok k ich výskytu, mapovanie výskytu živočíchov v štvorcových sieťach, dlhodobé sledovanie fauny určitého miesta s cieľom monitorovať zmeny ap. Údaje získané pomocou faunistiky sú nevyhnutné pri ochrane živočíchov. Z faunistiky vychádza zoogeografia. Nazvaná podľa rímskej bohyne Fauny.

faverolka

faverolka — stredne ťažké plemeno kúr vyšľachtené vo Francúzsku v obci Faverolle juhozápadne od Paríža (podľa nej nazvané). Pre faverolku sú typické fúzy, brada a päťprsté beháky. Je lososovej alebo bielej farby, hmotnosť kohúta 3,5 – 4 kg, sliepky 2,5 – 3 kg. Chová sa na mäso a vajcia, sliepka znáša 160 žltých alebo hnedých vajec ročne.

Favonius

Favonius [-vónijus; lat.], genitív Favonia — v rímskej mytológii boh západného (priaznivého) vetra, totožný s gréckym Zefyrom.

favus

favus [lat.] — chronická dermatomykóza postihujúca zväčša vlasatú časť hlavy, menej kožu tela a nechty. Vyvoláva ju vláknitá huba Trichophyton schönleini. Favus sa začína často už v detskom veku a šíri sa v zlých hygienických podmienkach. Charakteristickým prejavom je vznik sírovožltých miskovitých útvarov s veľkosťou 2 – 5 mm (skutúl), ktoré sú pevne prichytené na koži a po ich odstránení zostáva koža ružovočervená, lesklá, čiastočne erodovaná. Splývaním skutúl vzniká neskôr súvislý krustózny povlak, ktorý môže pokryť celú vlasatú časť hlavy. Tvorba chrást a častá baktériová superinfekcia zapríčiňujú nepríjemný zápach (po syre alebo po myšacom moči). Vlasy prechádzajúce stredom skutula strácajú lesk, sú sivasté, lámu sa v rozličnej výške, stenčujú sa a vypadávajú. Liečba: celkove i lokálne podávanie antimykotík; nevyhnutná je dezinfekcia odevu. Favus sa na Slovensku vyskytuje len výnimočne.

fázové slovesá

fázové slovesá — typ pomocných slovies zvýrazňujúcich spolu s pripojeným slovesom v neurčitku určitú fázu deja, ktorá môže byť začiatočná (inchoatívna; vyjadruje sa napr. slovesami začať/začínať), neohraničená (kontinuatívna alebo stredná; zostať/zostávať) alebo koncová (terminatívna; prestať/prestávať), pričom sa uplatňuje slovesný vid.

febrilný

febrilný [lat.] — horúčkovitý; febrilné kŕče — záchvaty kŕčov objavujúce sa u malých detí (do päť rokov) pri vysokej horúčke.

Fecenko, Ján

Fecenko, Ján, 6. 2. 1935 Vyšná Jedľová, okres Svidník – 8. 2. 2008 Bratislava — slovenský poľnohospodársky inžinier. R. 1960 – 95 pôsobil na Vysokej škole poľnohospodárskej (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita) v Nitre, spočiatku na Katedre pôdoznalectva, neskôr na Katedre agrochémie a výživy rastlín (1985 – 95 jej vedúci), 1976 – 80 prodekan Agronomickej fakulty; 1980 DrSc., 1982 profesor. Vo vedeckovýskumnej práci sa zaoberal problémami optimalizácie výživy rastlín horčíkom v podmienkach vysokej intenzity NPK hnojenia, komplexnou výživou jarného jačmeňa, zemiakov, kukurice a cukrovej repy, ako aj vývojom, testovaním a zavádzaním nových progresívnych tuhých a kvapalných priemyselných hnojív do poľnohospodárskej praxe. Autor a spoluautor mnohých učebných textov, troch monografií, napr. Optimalizácia výživy rastlín horčíkom (1986, autor), vysokoškolskej učebnice Výživa a hnojenie poľných plodín (2000), 98 pôvodných vedeckých prác publikovaných v domácich i v zahraničných vedeckých časopisoch a zborníkoch, 85 odborných článkov a 15 knižných publikácií. Od 1997 šéfredaktor a predseda redakčnej rady časopisu Agrochémia, ktorý sa zaoberá problematikou racionálneho využívania agrochemikálií v poľnohospodárstve.

fédia africká

fédia africká, Fedia cornucopiae, africká valeriánka — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď valeriánovité. Vzpriamená, do 30 cm vysoká jednoročná bylina pochádzajúca z oblastí okolo Stredozemného mora. Má oválne stopkaté až sediace na okraji plytko zúbkované listy usporiadané v pároch a ružové kvety s piatimi okvetnými lístkami, plod nažka.

Feijoa

Feijoa — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď myrtovité. Vždyzelené kry a stromy, ktoré sa pestujú pre nápadné kvety a jedlé plody. Patrí sem napr. subtropický, do 6 m vysoký druh Feijoa sellowiana (synonymum Acca sellowiana) pochádzajúci z juhovýchodnej časti Južnej Ameriky. Má tmavozelené kožovité, na rube bieloplstnaté listy a tmavočervené jednotlivé alebo v malých zväzočkoch usporiadané kvety s bielym okrajom na korunných lupienkoch, plody 4 – 6 cm dlhé bobule s hrboľatým povrchom chuťou pripomínajúce ananás. Konzumujú sa čerstvé aj s drobnými semenami, pripravujú sa z nich džemy, vína, želé a i.

Feistmantel, Rudolf von

Feistmantel [fajst-], Rudolf von, 22. 7. 1805 Viedeň-Ottakringen – 7. 2. 1871 Viedeň — rakúsko-uhorský lesnícky odborník. Od 1827 lesník, neskôr polesný, 1835 – 47 vedúci Lesníckeho ústavu a profesor lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, od 1847 vedúci lesný hospodár Dvorskej komory mincovníctva a baníctva, po 1848 minister pôdohospodárstva a baníctva, 1853 minister financií vo Viedni. Významne ovplyvnil lesné hospodárstvo v monarchii (pripravil návrh rakúskeho lesného zákona z 1852, ktorý do 1945 platil aj na území Československa), predkladal návrhy na zlepšenie hospodárenia, pričom zdôrazňoval všestranný význam lesa pre spoločnosť, pričinil sa o aplikáciu teoretických poznatkov z prírodných vied v lesníckej praxi. Autor 4-zväzkovej encyklopédie Lesníctvo ako celok (Die Forstwissenschaft nach ihrem ganzen Umfange, 1835 – 37).

Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar

Fejérpataky-Belopotocký, Gašpar, 1. 1. 1794 Paludza (dnes zaniknutá obec v okrese Liptovský Mikuláš) – 18. 5. 1874 Liptovský Mikuláš — slovenský vydavateľ, organizátor ľudovýchovy. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku, vyučil sa za knihára a od 1821 pôsobil ako knihár a kníhkupec v Liptovskom Mikuláši. Vydával ľudovýchovné kalendáre (Nový i starý vlastenecký kalendář, 1830 – 53), knihy s národnobuditeľskou tematikou, šlabikáre a knihy pre mládež. Založil prvú verejnú ľudovú knižnicu (Slovenská požičovacia bibliotéka, 1829 – 43) a prvé ochotnícke divadlo (1830), ktorým vytvoril tradíciu slovenského ochotníctva. Medzi prvými zakladal nedeľné školy a spolky miernosti.

Fekete, Ľudovít

Fekete, Ľudovít, 18. 6. 1837 Turda, Rumunsko – 29. 6. 1916 Banská Štiavnica — uhorský lesný odborník, botanik. Od 1859 praktikant Banského a lesného riaditeľstva v Kluži, od 1867 pôsobil na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, kde prednášal lesnícku zoológiu, entomológiu, pôdoznalectvo a ochranu lesov; 1873 profesor. Zaoberal sa hospodárskou úpravou a pestovaním lesa. Autor a spoluautor mnohých knižných a časopiseckých diel z lesníctva, ako aj rozsiahleho dvojzväzkového diela v nemčine a maďarčine o rozšírení lesných drevín v Uhorsku (s T. Blattným, 1913).

felém

felém [gr.], phellema — kompaktné ochranné pletivo rastlín, ktoré vzniká činnosťou delivého pletiva zelenej kôry (felogénu). Felém je tvorený bunkami, ktoré sú predĺžené v smere osi stonky a sú zvyčajne skorkovatené (→ korok); nahrádza pokožku rastlín pri druhotnom hrubnutí. Viac vrstiev felému (na starších drevnatých stonkách) vytvára korok, ktorý je hlavnou súčasťou vodonepriepustnej borky.

Felicia

Felicia [lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Letničky, vždyzelené polokry alebo kry s lúčovitými, zvyčajne modrými kvetmi v úboroch (so žltým alebo žltooranžovým terčom). Patria sem napr. druhy Felicia amelloides s okrúhlymi jasnozelenými listami a veľmi rýchlorastúca vankúšovitá letnička Felicia bergeriana s chlpatými sivozelenými kopijovitými listami.

felogén

felogén [gr.] — druhotné delivé pletivo rastlín, ktorého činnosťou vzniká periderm (druhotná kôra). Felogén produkuje smerom dovnútra stonky zelenú kôru (feloderm) a smerom von felém.

fenestrácia

fenestrácia [lat.] —

1. chirurgické vytvorenie okienka alebo otvoru s cieľom zabezpečiť prístup do dutiny, resp. umožniť odtok patologických tekutín z dutiny. Fenestrácia sa najčastejšie robí pri exsudatívnom zápale osrdcovníka, pri ktorom hromadiaca sa tekutina stláča srdce. Vytvorením okienka tekutina vyteká do podkožia alebo do hrudnej dutiny, kde sa vstrebáva;

2. druh ušnej operácie pri niektorých poruchách sluchu spočívajúcej vo vytvorení novej sluchovej cesty k labyrintu.

fenetika

fenetika [gr.], fenetická analýza, fenetická klasifikácia — metóda triedenia, klasifikácie recentných alebo fosílnych organizmov na základe ich celkovej podobnosti. Pri hodnotení taxonomických vzťahov využíva všetky dostupné znaky (napr. morfologické, anatomické, chemické mikromolekulárne, makromolekulárne, fyziologické, genetické a ekologické), ktoré hodnotí najmä číselne. Využitím matematických metód, predovšetkým zhlukovej a ordinačnej analýzy, sú z dát generované hypotézy o podobnosti (a následne príbuznosti) študovaných organizmov. Fenetika sa používa najmä na nižších taxonomických úrovniach (variety, poddruhy, druhy, rody), kde je väčšia pravdepodobnosť, že celková podobnosť odráža príbuzenské vzťahy. Grafickým znázornením výsledku fenetickej analýzy je fenogram.

fenikel obyčajný

fenikel obyčajný, Foeniculum vulgare, bazionym Anethum foeniculum — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Dvojročná medonosná bylina vysoká 1,5 – 2 m pochádzajúca z oblastí okolo Stredozemného mora. Má dužinatý koreň, perovito zložené listy so zväčšenými pošvami, žlté drobné kvety v bohatých okolíkoch, plod podlhovastá zelená až hnedastá dvojnažka, ktorá sa ľahko rozpadá.

Jedna z najstarších kultúrnych rastlín; v súčasnosti sa pestuje na celom svete, jej hlavnými producentmi sú India, Čína a Egypt. Semená fenikla obyčajného sa v liečiteľstve používajú na zníženie toxického pôsobenia alkoholu na ľudský organizmus, na zlepšenie trávenia, na zvýšenie tvorby mlieka dojčiacich matiek, pri liečbe plynatosti a koliky, ako aj proti kašľu a zápalom. Silica poddruhu fenikel obyčajný pravý (Foeniculum vulgare subspecies sativum) obsahuje najmä bicyklický ketón fenchón, ktorý dodáva semenám typickú horkastú chuť; tie sa využívajú na ochucovanie mäsa, nápojov, pečiva, cukroviniek, v mletej forme ako súčasť niektorých koreniacich zmesí (napr. karí). Silica poddruhu fenikel obyčajný sladký (Foeniculum vulgare subspecies dulce), ktorý sa pestuje pre zväčšené listové pošvy (zelenina), obsahuje anízaldehyd s typickou sladkastou chuťou.

fenokópia

fenokópia [gr. + lat.] — nededičná zmena vo fenotype organizmu vyvolaná stresovými podmienkami prostredia alebo nesprávnou výživou v priebehu vývinu jedinca, imitujúca zmenu fenotypu určenú mutantnou formou príslušného génu. Fenokópie sú podobné mutáciám (dedičným zmenám) v danom znaku, napr. žlté sfarbenie tela drozofíl vzniknuté v dôsledku zmeny teploty počas ontogenézy je podobné tzv. mutácii yellow v géne podieľajúcom sa na determinácii sfarbenia tela drozofily.

fenologická fáza

fenologická fáza, fenofáza —

1. vývinové štádium, ktorým počas svojho života prechádza rastlina;

2. dobre pozorovateľný a periodicky sa opakujúci životný prejav organizmov (rastlín a živočíchov) a spoločenstiev podmienený striedaním ročných období a zmenami počasia (napr. olistenie a kvitnutie rastlín, liahnutie dospelého hmyzu, znáška medu, prílet a odlet sťahovavých vtákov). V tomto širšom význame sa pod fenologickou fázou rozumejú aj termíny poľných a lesných prác (sejba, zber úrody, vysádzanie stromčekov ap.); → fenológia.

fenón

fenón [gr.] — biol. jednotka taxonómie organizmov, ktorá zahŕňa súbor jedincov podobného fenotypu.

feochromocytóm

feochromocytóm [gr.] — zvyčajne nezhubný nádor drene nadobličiek (asi v 10 % mimo drene nadobličky, najčastejšie v močovom mechúri, ojedinele na krku) veľkosti čerešne až jabĺčka, ktorý nepretržitým alebo nárazovým vylučovaním nadmerného množstva katecholamínov do krvného obehu vyvoláva trvalé alebo záchvatovité zvýšenie krvného tlaku. Ďalšími najčastejšími príznakmi sú bolesti hlavy, búšenie srdca a nadmerné potenie. Niekedy príznaky vyvolá tlak na nádor pri vyšetrení alebo pri zmene polohy tela, telesná námaha, vysoká alebo nízka teplota prostredia, rozčúlenie a strach, hladovanie, podanie niektorých liekov, alkoholu, kávy, fajčenie a i. Diagnóza sa stanovuje na základe klinického obrazu a overuje sa dôkazom katecholamínov a ich metabolitov (kyselina vanilylmandľová) v plazme a moči, ako aj utrazvukovým a röntgenologickým vyšetrením. Liečba: chirurgická.

Feráková, Viera

Feráková, Viera, 22. 7. 1938 Hlohovec — slovenská botanička. R. 1961 – 2004 pôsobila na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, od 2005 externe spolupracuje s Centrom biológie rastlín a biodiverzity SAV. Zaoberá sa najmä taxonómiou cievnatých rastlín. Zaslúžila sa osobitne o výskum flóry Bratislavy (najmä Devínskej Kobyly), angažovala sa v príprave vedeckých podkladov pre ochranu prírody. Autorka, spoluautorka alebo vedecká redaktorka mnohých monografií a publikácií, napr. diel Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR, Vyššie rastliny (1999), Červený zoznam papraďorastov a semenných rastlín Slovenska (2001, 2015), Ohrozená flóra Bratislavy (1994), Flóra, geológia a paleontológia Devínskej Kobyly (1997) a viacerých zväzkov Flóry Slovenska, napr. Flóra Slovenska V/4 (2002). Autorka okolo 120 vedeckých a odborných prác a 50 odborných expertíz, mnohých populárno-náučných botanických publikácií, prekladateľka odbornej literatúry. Členka viacerých domácich a zahraničných spoločností, komisií a redakčných rád. Nositeľka viacerých ocenení.

ferokaktus širokotŕňový

ferokaktus širokotŕňový, Ferocatus latispinus — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kaktusovité. Sukulent pochádzajúci z juhu USA a z vápencových oblastí Mexika, kde sa vyskytuje do nadmorskej výšky 3 000 metrov. V mladosti má do 50 cm vysokú guľovitú, neskôr stĺpovitú, pomalyrastúcu stonku s 10 – 25 rebrami s háčikovitými žltými alebo červenými tŕňmi a s veľkými žltými alebo červenými rúrkovitými kvetmi. Známy pod názvom čertov jazyk.

Ferraria

Ferraria [lat.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď kosatcovité. Hľuznaté rastliny s kvetmi so šiestimi okvetnými lístkami so zvlneným okrajom, pre ktoré sa pestujú; ich zápach vábi muchy, ktoré ich opeľujú. Patrí sem napr. druh Ferraria crispa (synonymum Ferraria undulata) s 20 – 40 cm vysokou husto olistenou stonkou a s hnedými alebo žltastohnedými, dohora otočenými kvetmi s nápadnými čiarami a škvrnami.

ferro ignique

ferro ignique [-ró -níkve; lat.] — ohňom a mečom (doslovne železom a ohňom). Výraz používaný od obdobia antiky historikmi na opísanie vojnovej pohromy. V lekárskom zmysle má pozitívny význam Hippokratova zásada ferro ignique sanare – liečiť.

feruľa čertova

feruľa čertova, Ferula assa-foetida — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Viacročná mohutná do 3 m vysoká bylina pochádzajúca z Iránu. Má hrubú stonku, prízemnú ružicu veľkých perovito zložených listov, drobné biele alebo žltkasté kvety a repovitý dužinatý koreň obsahujúci mliečnatú gumoživicu s výrazným cesnakovým zápachom a štipľavou chuťou, ktorá na vzduchu tuhne na lepkavú hnedú hmotu nazývanú čertovo lajno alebo asant. Gumoživica sa používa pri nadmernej plynatosti, poruchách trávenia, liečbe koliky, nervovej podráždenosti, v potravinárstve pri výrobe údenín a do koreniacich zmesí (napr. do worcesterskej omáčky).

festina lente

festina lente [lat.] — ponáhľaj sa pomaly (v zmysle: konaj s rozvahou). Myšlienka zaznamenaná v gréckej verzii (speude bradeós) Euripidom (Feničanky, 599. verš) a obľúbená rímskym cisárom Augustom (Suetonius: Životopis božského Augusta). Obdoba slovenského: Pomaly ďalej zájdeš alebo Dvakrát meraj, raz strihaj.

fetovanie

fetovanie [lat.] — hovorový výraz označujúci inhalovanie prchavých látok (toluén, trichlóretylén, acetón) pre ich euforický a tlmivý účinok. Dôsledkom fetovania je stav opojenia charakteristický poruchami vedomia s občasnými poruchami vnímania (ilúzie, pseudohalucinácie). Na Slovensku sa fetovanie rozšírilo v 70. rokoch 20. stor. najmä medzi mládežou so základným alebo nižším vzdelaním. K inhalovaniu dochádza často v skupinách (zvlášť na veľkých sídliskách).

fiala

fiala [lat. > nem.], Matthiola — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Jednoročné až trváce mohutné byliny alebo vždyzelené, od rozkonárených chlpov sivoplstnaté polokry pochádzajúce z oblastí okolo Stredozemného mora. Majú jednoduché alebo delené byľové listy, fialové, purpurové, biele, žlté alebo žltohnedé štvorlupienkové ozdobné voňavé kvety, plod úzkovalcovitá šešuľa s dvoma rožkami na vrchole. Patrí sem asi 60 druhov, napr. na Slovensku najznámejšia fiala sivá (Matthiola incana, levkoja) s bielymi až purpurovými kvetmi, ktorá sa pestuje ako okrasná letnička.

fialkovec

fialkovec [lat. > nem.], Iochroma — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ľuľkovité. Vždyzelené kry s ohybnými konármi s kopijovitými tmavozelenými listami a fialovými rúrkovitými kvetmi vysoké do 3 m. Patrí sem napr. druh fialkovec tmavobelasý (Iochroma cyaneum) s hustými súkvetiami tmavopurpurových kvetov so zvončekovito rozšíreným ústím.

fialkový kameň

fialkový kameň — červené slizovité povlaky alebo vankúšiky na kameňoch horských bystrín, ktoré vytvára riasa druhu Trentepohlia iolithus; po dotyku sú intenzívne oranžové a voňajú po fialkách.

fibrinogenopénia

fibrinogenopénia [lat.] — nedostatok fibrinogénu v krvi (→ fibrinogén).

fibrinolýza

fibrinolýza [lat. + gr.] — proces, ktorým sa rozpúšťa (hydrolyzuje) fibrínový polymér, a tým i krvná zrazenina. Hlavným fibrinolytickým enzýmom je plazmín, ktorý štiepi molekulu fibrínu asi na 50 miestach.

fibróm

fibróm [lat.] — nezhubný nádor vznikajúci z väzivového tkaniva (napr. v koži). Podľa vzhľadu sa rozlišujú mäkké a tvrdé fibrómy. Mäkký fibróm kože je väčšinou guľovitý útvar presne ohraničeného tvaru, veľkosti hrachu. Môže sa vyskytovať kdekoľvek, jednotlivo alebo ako viacpočetné uzlíčky na krku (veľmi častý je u starších žien). Tvrdý fibróm kože sa vyskytuje zriedkavo. Osobitnými formami fibrómov sú fibrómy vyskytujúce sa v kostiach: fibrózny kortikálny defekt vyskytujúci sa u detí a neosifikujúci fibróm prejavujúci sa bolesťami z únavy a patologickými zlomeninami.

fibromatóza

fibromatóza [lat. + gr.] —

1. difúzne alebo ložiskové rozmnoženie nezhubného spojivového tkaniva v kostrovom svalstve neznámeho pôvodu. Liečba: najčastejšie chirurgická (odstránenie postihnutej časti svalu), pri difúznej forme tlmenie bolestivých príznakov;

2. výskyt mnohopočetných fibrómov.

fibronektín

fibronektín [lat.] — dimérny glykoproteín, jedna zo základných makromolekúl medzibunkovej hmoty, v ktorej uľahčuje bunkovú adhéziu s fibrínom, ako aj adhezívne interakcie medzi prítomnými proteoglykánmi. Skladá sa z vyše 2 tisíc aminokyselinových jednotiek, pričom v reťazci glykoproteínu sú veľmi časté zoskupenia arginín – glycín – kyselina asparágová. Niektoré úseky reťazca fibronektínu sú uložené vedľa seba do štruktúry skladaného listu. Fibronektín je súčasťou bunkových membrán a nachádza sa aj v krvnom sére, kde má opsonínový účinok (→ opsoníny). Glykoproteín obsahuje rozdielne typy domén, ktoré sú schopné viazať heparín, fibrín, kolagén a bunkové receptory. Prispieva k vytvoreniu krvnej zrazeniny a zúčastňuje sa na morfogenéze a hojení rán po poškodení tkaniva.

fibrosarkóm

fibrosarkóm [lat. + gr.] — zhubný nádor vznikajúci z väzivového tkaniva. Klinicky sa prejavuje ako veľký, zvyčajne nebolestivý útvar v mäkkých tkanivách. Fibrosarkóm kostí je zhubný nádor rastúci vnútri kosti (endostový fibrosarkóm), len zriedkavo vychádza z povrchu kosti (periostový fibrosarkóm). Najčastejšie sa vyskytuje v primárnej forme – postihuje zdravú kosť, sekundárna forma sa vyskytuje pri niektorých kostných léziách. Postihuje ľudí v 2. – 4. decéniu. Najčastejšie sa vyskytuje na dolnej časti stehnovej kosti. Klinicky sa prejavuje opuchom a bolestivosťou, v konečnom štádiu patologickou zlomeninou. Liečba: chirurgická, pri metastázach aj cytostatická polychemoterapia.

fibróza

fibróza [lat.] — rozmnoženie kolagénového väziva v tkanive najčastejšie pri chronickom zápale, po dlhodobom dráždení a pri hojení rán; nahradenie pôvodného tkaniva väzivom (jazva, zjazvenie tkaniva). Môže postihovať rôzne orgány. Napr. pri fibróze srdca vznikajú väzivové jazvy v srdcovom svale. Hepatolienálna fibróza (fibróza pečene a sleziny) sa prejavuje prestúpením pečene a sleziny väzivovými pruhmi, ktoré rozdeľujú parenchým týchto orgánov na rôzne veľké oblasti. Pľúca po nevyhojenom zápale vmedzereného tkaniva postihuje difúzna fibróza pľúc, po zápale pľúcnych mechúrikov idiopatická fibrotizujúca alveolitída (závažné ochorenie neznámeho pôvodu charakteristické námahovou dýchavicou, dráždivým kašľom, cyanózou pri námahe, neskôr aj v pokoji; priebeh ochorenia je chronický, smrť nastáva v dôsledku kardiorespiračného zlyhania). Dýchací systém postihuje aj tuberkulózna fibróza pľúc. Retrolentálna fibróza je očné ochorenie s tvorbou väzivového tkaniva za šošovkou. Vyskytuje sa najmä u nedonosených detí, ktoré boli v inkubátore; takmer pravidelne postihuje obidve oči a končí sa úplnou slepotou.

Fiľakovská brázda

Fiľakovská brázda — geomorfologický podcelok Cerovej vrchoviny. Kotlinová až predhorská brázda tvorená nivou rieky Belina a priľahlou sprašovou pahorkatinou. Fiľakovská brázda bola vyhĺbená v súvrstviach oligomiocénnych pieskovcov v smere severoseverozápad – juhojuhovýchod. Patrí do teplej klimatickej oblasti, priemerné teploty v júli 19 – 20 °C, v januári -3 až -4 °C, priemerný ročný úhrn zrážok 550 – 600 mm. Na nive Beliny sa vyskytujú fluvizeme, na sprašovej pahorkatine hnedozeme. Pôvodná vegetácia lužných jaseňovo-jelšových lesov na nive a dubovo-hrabových lesov na pahorkatine ustúpila ornej pôde a lúkam.

Filkus, Rudolf

Filkus, Rudolf, 2. 9. 1927 Bratislava – 17. 12. 2013 Bratislava — slovenský ekonóm a politik. Pôsobil v ekonomickom výskume, 1953 – 72 a 1990 pracovník Ekonomického ústavu SAV, 1972 – 84 Výskumného a výpočtového ústavu cenového, 1984 – 89 Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu, 1991 – 93 Ústavu ekonomickej teórie SAV (dnes Ekonomický ústav SAV) a predseda Vedeckého kolégia SAV pre ekonomické vedy; 1963 – 2004 súčasne pôsobil na Ekonomickej univerzite v Bratislave; 1991 profesor. Pôvodne člen Verejnosti proti násiliu (VPN), 30. 1. – 9. 6. 1990 poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, 1990 – 91 minister pre hospodársku stratégiu SR. Angažoval sa pri vzniku Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), potom jeho ekonomický expert a predseda Rady HZDS. Po voľbách 1992 podpredseda poslednej federálnej vlády. R. 1993 veľvyslanec Slovenska v Rakúsku, po rozchode s HZDS bol z funkcie odvolaný. R. 1994 minister financií SR vo vláde J. Moravčíka, 1994 – 97 člen Demokratickej únie (DÚ), za ktorú bol poslancom NR SR. R. 1997 – 98 podpredseda NR SR. Autor prác Ekonomické aspekty technického pokroku (1967), Problémy stimulovania inovačného procesu cenou (1975), Cena – nevyhnutná súčasť hospodárskeho mechanizmu (1989) a vyše 300 štúdií a článkov v domácich a zahraničných odborných časopisoch, spoluautor práce Civilizace na rozcestí (1969).

fimbrie

fimbrie [lat.] — početné krátke vláknité proteínové výrastky na povrchu bakteriálnej bunky. Štruktúrou sa podobajú bičíkom, neuplatňujú sa však pri pohybe bunky, ale zabezpečujú priľnavosť baktérií na pevné povrchy (adherenciu) a sú príčinou agregácie buniek na tekutých povrchoch pri tvorbe peny alebo blany. Vyskytujú sa pri gramnegatívnych baktériách.

fimóza

fimóza [gr.] — zúženina predkožkového vaku, ktorá sťažuje alebo znemožňuje hladké pretiahnutie predkožky cez žaluď pohlavného údu a späť. Fimóza môže byť vrodená alebo získaná v dôsledku chronických zápalov predkožky. Následkom fimózy môže byť chronická retencia moču s následným poškodením obličiek, resp. karcinóm pohlavného údu. Liečba: najčastejšie chirurgická; → obriezka.

finančná gramotnosť

finančná gramotnosť — schopnosť (kompetencia) jedinca využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie, vedieť zvládať rôzne životné situácie aj z finančného hľadiska a aktívne vystupovať na trhu finančných produktov a služieb. Je súčasťou ekonomickej gramotnosti, ktorá formuje znalosti, obratnosť a hodnotové postoje jedinca, aby sa dokázal uplatniť v súčasnej spoločnosti.

Finančná gramotnosť v oblasti spravovania osobných (rodinných) financií pozostáva z peňažnej gramotnosti (spravovanie hotovostných i bezhotovostných peňazí a peňažných transakcií a príslušných nástrojov, napr. bežný účet, platové nástroje), cenovej gramotnosti (pochopenie cenových mechanizmov a inflácie, ako aj znalosti z oblasti inflácie a cenových mechanizmov vplývajúcich na celkovú ekonomiku krajiny, rast HDP, dôchodky a daňový systém s priamym vplyvom na príjem spotrebiteľa) a rozpočtovej gramotnosti (spravovanie osobného, resp. rodinného rozpočtu, napr. schopnosť určiť rozpočet, stanoviť finančné ciele a rozhodovať o alokácii finančných zdrojov), ktorá obsahuje správu finančných aktív (vkladov, investícií a poistenia) a finančných záväzkov (úverov alebo lízingu). S finančnou gramotnosťou sa spájajú numerická gramotnosť (využitie matematického aparátu na riešenie numerických úloh so vzťahom k financiám), informačná gramotnosť (schopnosť vyhľadať, používať a vyhodnotiť relevantné informácie v kontexte) a právna gramotnosť (orientácia v právnom systéme, prehľade o právach a povinnostiach a o možnostiach inštitucionálnej a i. pomoci).

Finančná gramotnosť je podmienená vekom, rodinou, zamestnaním, kultúrou či miestom bydliska jedinca, k princípom jej fungovania patria aj schopnosti rozumieť hodnote peňazí, zarobiť, šetriť a investovať peniaze a budovať a ochraňovať majetok. Výchova občanov k finančnej gramotnosti je aj predmetom vzdelávania na slovenských školách. Od 2009 je súčasťou učebných osnov základných a stredných škôl vzdelávací program Národný štandard finančnej gramotnosti, ktorý kladie dôraz na praktické využitie poznatkov a prepojenie s reálnym životom. Okrem finančných tém sa zaoberá aj výchovou spotrebiteľov, protikorupčnou výchovou, výchovou proti podvodom pri využívaní verejných zdrojov a výchovou k podnikaniu.

finitný

finitný [lat.] —

1. ukončujúci, záverečný;

2. jaz. určitý; napr. finitné (určité) slovesné tvary.

Firmicus Maternus

Firmicus Maternus [-kus má-], Iulius, genitív Firmica Materna, 4. stor. n. l. pravdepodobne Syrakúzy — rímsky spisovateľ. Na základe prác starších autorov napísal rozsiahle dielo Poučenie (Matheseos libri VIII, okolo roku 336, podľa iných zdrojov 354), v ktorom obhajuje astrológiu, vysvetľuje jednotlivé astrologické pojmy a píše o vplyve hviezd na ľudské osudy. Približne v roku 339 prestúpil na kresťanskú vieru. V spise O blude pohanských náboženstiev (De errore profanarum religionum ad Constantium et Constantem Augustos, 347), ktorý obsahuje o. i. dôležité údaje o antických náboženstvách, vyzýva cisárov Constantia II. a Constanta, aby potlačili pohanstvo.

Firmus

Firmus, genitív Firma, 3. stor. — vodca protirímskeho povstania. Pochádzal z bohatej egyptskej obchodníckej rodiny. Počas vlády cisára Aureliana (270 – 275) zorganizoval v Egypte rozsiahle povstanie, ktorého cieľom bolo zabezpečiť krajine nezávislosť a ktoré bolo prejavom všeobecnej krízy v Rímskej ríši a separatistických snáh v jej jednotlivých častiach (vyhlásenie Galského cisárstva, povstanie v Palmýre pod vedením Zénobie). Povstalci boli 274 porazení a Firmus bol zabitý.