Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 25 z celkového počtu 25 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

exacerbácia

exacerbácia [lat.] — nové vypuknutie chorobného procesu.

Exacum

Exacum [-kum; lat.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď horcovité. Letničky, dvojročné alebo trváce rastliny pochádzajúce z oblastí od Jemenu po Indiu. Patrí sem okolo 25 druhov. napr. vždyzelený do 30 cm vysoký druh Exacum affine s oválnymi listami a malými fialovými kvetmi s miskovitou korunou a so žltými tyčinkami, plod tobolka.

ex aequo

ex aequo [ékvó; lat.] — rovnako, rovnakou mierou; právom, zaslúžene, spravodlivo.

exalbuminózne semeno

exalbuminózne semeno — semeno bez prítomnosti živných (zásobných) pletív (endospermu alebo perispermu); bezbielkové semeno. Väčšina zásobných pletív sa v čase zrelosti exalbuminózneho semena spotrebovala na jeho vývin a dozrievanie (obzvlášť na vývin jeho klíčnych listov), napr. pri rode fazuľa (Phaseolus). Opak: albuminózne semeno.

exantematický

exantematický [gr.] — vyrážkový, škvrnitý; vyvolaný alebo spojený s vyrážkou, tvorený veľkým množstvom často splývajúcich vyrážok rovnakého druhu.

existenčný kvantifikátor

existenčný kvantifikátor, malý kvantifikátor — symbol \(\exists\) predikátového počtu (časť matematickej logiky) priraďujúci k predikátu \(P\) výrok \(\exists xP(x)\) (číta sa: existuje taký prvok \(x\), pre ktorý platí \(P(x))\), ktorého obsahom je tvrdenie, že množina pravdivosti predikátu \(P\) je neprázdna; napr. výrok \(\exists x \in \mathbb C |x| = 1\) tvrdí, že existuje (aspoň jedno) komplexné číslo, ktorého absolútna hodnota sa rovná 1.

exkoriácia

exkoriácia [lat.] — kožná odrenina; hlbšie poškodenie pokožky a hornej vrstvy zamše za súčasného poškodenia krvných kapilár charakteristické krvácaním a následnou tvorbou chrást červenohnedej farby. Často vzniká ako následok škrabania pri svrbivých kožných chorobách. Hojí sa zvyčajne bez jazvy. Môže byť vstupnou bránou infekcie, napr. tetanu.

exocytóza

exocytóza [gr.] — výdaj látok (vnútrobunkových molekúl a iných súčastí bunky) formou sekrečných granúl (→ lyzozómov) znútra bunky smerom von do mimobunkového priestoru; jeden z typov bunkového transportu. Opak: endocytóza.

exoenzýmy

exoenzýmy [gr.] — enzýmy, ktoré sa z buniek uvoľňujú (sekretujú) do mimobunkového prostredia (napr. pepsín a iné proteázy).

exogénny

exogénny [gr.] — vonkajší, vznikajúci z vonkajších príčin, mimo organizmu alebo mimo orgánu; opak endogénny.

exospóra

exospóra [gr.] — výtrus vznikajúci na povrchu špecializovaných orgánov húb, napr. konídioforu.

exostóza

exostóza [gr.] — výrastok na povrchu kosti krytý chrupkovitým tkanivom vo forme čiapočky, najčastejšie sa vyskytujúci nezhubný nádor kostry. Exostózy rôzneho rozsahu vyrastajú najčastejšie v blízkosti epifýzových chrupiek dlhých kostí končatín (najčastejšie býva postihnutá oblasť kolena), ale aj na kostre trupu. Odstraňujú sa chirurgicky zo zdravotných (ak zapríčiňujú mechanické ťažkosti – tlak, dráždenie nervu, poruchu svalovej funkcie, deformácie kostí) alebo z kozmetických dôvodov.

exotécium

exotécium [gr.] —

1. viditeľná časť peritécia vystupujúca nad povrch stielky;

2. pokožka peľnice, jednovrstvové pletivo pokrývajúce celú peľnicu.

explorácia

explorácia [lat.] — vyšetrovanie, skúmanie; psychol. rozhovor ako metóda individuálneho klinického vyšetrenia vedený podľa určitej schémy formou otázok zameraných na získavanie informácií na doplnenie anamnézy, ako aj podkladov na posúdenie významu určitých činiteľov a vplyvov na vznik alebo priebeh určitej choroby.

exsangvinácia

exsangvinácia [lat.] —

1. vykrvácanie, nadmerná strata krvi;

2. výmena krvi dieťaťa pri novorodeneckej žltačke z dôvodu inkompatibility Rh faktora (exsangvinačná transfúzia; vykonáva sa čo najskôr po pôrode).

exsikát

exsikát [lat.] — vylisovaná a usušená rastlina určená do herbára; spravidla s údajmi o názve rastliny, mieste a dátume zberu a s menom zberateľa.

exspirácia

exspirácia [lat.] —

1. vydychovanie (→ výdych);

2. exspiračná lehota, exspiračný čas — obdobie použiteľnosti lieku; lehota, po uplynutí ktorej prestáva byť liek účinným. Uvádza sa len pri liekoch, ktoré nemajú zaručenú dlhodobú stálosť, a to na obale lieku v nešifrovanej forme (mesiac a rok). Po uplynutí exspirácie sa liek na Slovensku môže vydať a použiť len na základe osobitného povolenia Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Bratislave.

exstirpácia

exstirpácia [lat.] — pri menších chirurgických zákrokoch radikálne odstránenie celého orgánu alebo tkaniva (nádoru).

extenzia

extenzia [lat.] — natiahnutie, narovnanie, vystretie;

1. anat. vystretie celej končatiny alebo jej časti (opak flexia), výsledok činnosti svalových skupín vystieračov – extenzorov;

2. lek. liečebný úkon označujúci trvalý ťah za končatinu s cieľom dlhodobej repozície (uvedenie do správnej polohy) a fixácie (napr. pri liečbe zlomenín), ktorý má zabezpečiť správne postavenie kostných úlomkov a obmedzenie kontraktúr. Podľa spôsobu fixácie sa rozlišuje manžetová, náplasťová a transskeletárna extenzia;

3. log. a) abstraktná entita nefunkcionálnej povahy, ktorá sama môže byť hodnotou intenzie ako istého druhu funkcie (funkcionálnej entity). Extenziami sú napr. pravdivostné hodnoty, ktoré sú hodnotami funkcionálnych entít – propozícií, v závislosti od stavu vecí (od logicky možného sveta a časového okamihu; veta V Bratislave prší reprezentuje propozíciu, súd alebo myšlienku, ktorá v závislosti od stavu vecí identifikuje pravdivostnú hodnotu), ďalej množiny indivíduí, ktoré sú hodnotami funkcionálnych entít – vlastností, v závislosti od stavu vecí (predikát byť človekom identifikuje v závislosti od stavu vecí množinu ľudí), ako aj čísla, ktoré sú hodnotami funkcionálnych entít – veličín, v závislosti od stavu vecí (výraz rýchlosť auta reprezentuje veličinu, ktorú v závislosti od stavu vecí identifikuje číslo); b) extenzia výrazu – fregeovský denotát výrazu; opak → intenzia výrazu.

exteroreceptor

exteroreceptor [lat.] — zmyslové nervové zakončenie, ktoré prijíma podnety z vonkajšieho prostredia; opak interoreceptor.

extravazát

extravazát [lat.] — krv alebo miazga (lymfa), ktorá vystúpila mimo krvných, resp. miazgových (lymfatických) ciev.

ezofagoskopia

ezofagoskopia [gr.] — endoskopická vyšetrovacia metóda slúžiaca najmä na diagnostiku (v niektorých prípadoch aj na liečbu) ochorení pažeráka, napr. nádorov, zápalov, zúženín, vydutín, zdrojov krvácania (pažerákové varixy). Pomocou operačného ezofagoskopu je možné zastavovať krvácanie, odstraňovať drobné nádory, rozširovať zúženiny a odoberať vzorky na bioptické vyšetrenie. Zákrok sa robí v lokálnom znecitlivení alebo v celkovej anestéze.