Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 20 z celkového počtu 20 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

epóda

epóda [gr.] — v antickej poetike tretia, záverečná časť trojdielneho spevu chóru, ale i kratší verš strofy, prípadne refrén na konci strofy.

epyllion

epyllion [gr.] — v gréckej antickej literatúre kratšia epická báseň (gr. epyllion = zdrobnenina od slova epos) s rozsahom približne 100 – 600 hexametrov; súčasť epickej poézie.

Epylliá vznikli v helenistickom období ako odmietavá reakcia na rozsiahlu formu eposu. Vyznačujú sa učenosťou i dokonalosťou formy, kurióznou mytologickou tematikou, ale aj detailným pohľadom do psychiky hlavného hrdinu.

Hlavní tvorcovia epyllií: Kallimachos z Kyrény, Theokritos; v rímskej literatúre Catullus, Vergílius a Ovídius.

Érard, Sébastien

Érard [erár], Sébastien, 5. 4. 1752 Štrasburg – 5. 8. 1831 Paríž — francúzsky hudobný nástrojár. Spolu s bratom Jeanom-Baptistom Érardom (*1745, †1826) založil v Paríži dielňu na výrobu klávesových nástrojov. Skonštruoval pedálový mechanizmus harfy a pomocou repetičnej mechaniky zdokonalil klavír.

erekcia

erekcia [gr.] — stvrdnutie pohlavného údu (alebo dráždca) pri pohlavnom vzrušení podmienené nahromadením krvi v dutinkovitých telesách a následným stlačením odvodných žíl (sťažený je spätný odtok krvi). Ochabnutie pohlavného údu nastáva až po opätovnom zvýšení tonusu hladkého svalstva tepien a následnom odtoku krvi z pohlavného údu. Erekcia môže nastať aj v noci počas spánku (→ polúcia).

ereutofóbia

ereutofóbia [gr.] — chorobný strach zo začervenania pri stretnutí s ľuďmi; jedna z mnohých foriem vtieravého strachu. Môže byť príznakom sociálnej fóbie.

ergatív

ergatív [gr.] — zvláštny pád v niektorých jazykoch (najmä v severokaukazských) vyjadrujúci činiteľa (→ agens) deja, ktorý však nie je totožný s nominatívom indoeurópskych jazykov. Vo vete Lopta je nesená dieťaťom je sloveso v pasívnom tvare, substantívum lopta v nominatíve, substantívum dieťaťom v ergatíve.

ergosterol

ergosterol [gr.], (24R)-24-metylcholesta-5,7,22-trién-2b-ol, C28H44O — rastlinný sterol, mykosterol. Najdôležitejší provitamín vitamínu D, antirachitický vitamín. Získava sa zvyčajne z kvasníc, ktoré ho syntetizujú z jednoduchých cukrov. Tvorí súčasť membrán buniek a mycélií väčšiny nižších húb, vyskytuje sa vo väčšom množstve v rastlinných klíčkoch, droždí a vo vaječnom žĺtku. Po ožiarení ultrafialovým žiarením (v prírode slnečným) z neho vzniká vitamín D2.

Eriosyce ceratistes

Eriosyce ceratistes — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kaktusovité. Guľovitý kaktus pochádzajúci z Čile. Do 50 cm vysoká rastlina s vlnitým vrcholom, pevnými čiernymi okrajovými tŕňmi, rebrami na stonke a s červenými kvetmi. Vyskytuje sa v nížinách aj v nadmorskej výške do 2 tisíc metrov.

erotika

erotika [gr.] — v širšom význame telesná (zmyselná) príťažlivosť, psychická činnosť týkajúca sa pocitov vyvolaných pohlavnými zážitkami, vnemami podnetmi ap.; v tomto význame sa erotika niekedy považuje za synonymum sexuality (prejav pohlavného pudu). V užšom význame sa erotika chápe ako kultivovaný prejav ľudskej sexuality (pudových zážitkov) obohatenej o kultúrno-historické aspekty a oslobodenej od aspektu reprodukcie, ako psychická zložka sexuálneho vzťahu medzi ľuďmi.

erotizmus

erotizmus [gr.] — silný sklon k pohlavnému vzrušeniu, prílišná zmyselnosť. Môže byť namierený na inú osobu alebo na seba samého, pričom sa človek uspokojuje manuálnou stimuláciou erotogénnych zón (→ autoerotizmus, → masturbácia) alebo v kombinácii so sexuálnym vzrušením prameniacim z pohľadu na obnažené telo inej osoby.

erotogénne zóny

erotogénne zóny — miesta na tele, kde vznikajú a najsilnejšie sa prejavujú pocity pohlavného vzrušenia, ktoré môžu slúžiť na autoerotické alebo heteroerotické dráždenie (napr. prsia, pery, análna a genitálna oblasť). Stimulácia erotogénnych zón má väčší význam u žien, najmä pri dosiahnutí pohlavného vzrušenia.

erotománia

erotománia [gr.] — nadmerná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť. Prílišná alebo chorobná inklinácia k erotickým myšlienkam a správaniu.

Ertl, Milan

Ertl, Milan, 25. 4. 1930 Vrútky, okres Martin – 16. 6. 1986 Bratislava — slovenský zoológ; zakladateľ prvého hydrobiologického pracoviska na Slovensku. V rokoch 1953 – 64 pôsobil v Biologickom ústave SAV v Bratislave (1953 – 57 Faunistické laboratórium, 1957 premenované na oddelenie zoológie; 1963 – 64 vedúci oddelenia hydrobiológie), 1965 – 71 bol vedúci oddelenia hydrobiológie Ústavu biológie krajiny SAV, 1971 – 83 vedúci oddelenia hydrobiológie a zároveň zástupca riaditeľa Laboratória rybárstva a hydrobiológie v Bratislave. Pôsobil aj ako externý pedagóg na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.

Zaoberal sa najmä vplyvom prietoku na ekosystém rybníkov, výskumom bioty a chemických vlastností vôd, hydrobiológiou slovenského úseku Dunaja, rieky Belá a vysokotatranských jazier, faunou a taxonómiou jednobunkových eukaryontných organizmov, najmä koreňonožcami. Opísal štyri nové druhy a ďalšie tri boli po ňom nazvané (napr. Nebela ertli). Zriadil terénnu hydrobiologickú základňu v Gabčíkove. Bol členom viacerých vedeckých spoločností, napr. Societas Internationalis Limnologiae, American Microscopical Society. Je autorom a spoluautorom viac ako 100 vedeckých prác, z toho piatich monografií, editorom (1983) a spolueditorom (1985) dvoch zväzkov zborníka Práce Laboratória rybárstva a hydrobiológie. Jeho najvýznamnejšie diela sú: K poznaniu vplyvu výmeny vody na biocenózu a chemizmus prietokových nádrží (1960), Rast abundancie mikrofauny perifytónu z Dunaja pri osídľovaní substrátov (Zunahme der Abundanz der Periphyton-Mikrofauna aus der Donau bei Besiedlung der Substrate, 1970), Primárna produkcia perifytónu v strednom toku Dunaja (1974).

Ertlovci

Ertlovci (Ertl) — rod bratislavských husliarov.

Významní predstavitelia:

Jakub, aj Jacob Erdtl, 1781/83 okolie Hraníc, okres Přerov – 8. 4. 1818 Bratislava — otec Karola; pracoval v husliarskej dielni Thirovcov v Bratislave pravdepodobne už u Ondreja Thira (*1765, †1803), manžela Apolónie Thirovej, neskôr u jej druhého manžela Johanna Martina Schmidta (*1773, †1809). V roku 1813 sa stal majiteľom dielne Thirovcov;

Karol, aj Carl, 8. 12. 1813 Bratislava – po 1868 (1870, 1876 alebo 1877) tamže — jeden z najvýznamnejších výrobcov hudobných nástrojov v Bratislave, syn Jakuba. Vyučil sa u Andreasa Taubera (*1794, †1833), ktorého dielňu (založená 1830) prevzal s matkou Barbarou, dedičkou Tauberovho majetku. Udržoval a opravoval nástroje Cirkevného hudobného spolku, zhotovoval husle podľa Stradivariho modelu, vyučil popredných uhorských husliarov.

erytrocytúria

erytrocytúria [gr.] — vylučovanie červených krviniek močom.

erytropoetín

erytropoetín [gr.] — glykoproteín s funkciou tkanivového hormónu, ktorý sa syntetizuje v obličkách. Reguluje dozrievanie erytroidných prekurzorov na zrelé červené krvinky.

escarpement

escarpement [-karpman; fr.] — dlhý strmý súvislý svah ohraničený menej sklonenými povrchmi. Štruktúrny escarpement vzniká najmä výzdvihom pozdĺž zlomov na rôzne odolných horninách, erózny escarpement pozdĺž brehov morí a jazier morskou či riečnou eróziou, v dolinách riek pri bočnej erózii tokov. Ako escarpement sa označuje i strmší svah na čelách vrstiev pri kvestových štruktúrach (→ kvesta).