Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 25 z celkového počtu 25 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

enfant terrible

enfant terrible [anfan teribl; fr.] — doslovne strašné (nezvládnuteľné) dieťa; aj jedinec konajúci bez ohľadu na spoločenské zvyklosti a často proti nim, usilujúci sa vo svojej sfére presadiť a upútať za každú cenu, čo často hraničí s extrémizmom (najčastejšie v oblasti umenia a športu).

enchondróm

enchondróm [gr.] — nezhubný nádor chrupkovitého tkaniva. Rastie pomaly vnútri kosti a napriek tomu, že ju deformuje (najmä drobné kosti rúk a nôh), nespôsobuje výrazné ťažkosti. Niekedy býva len náhodným nálezom pri röntgenologickom vyšetrení. Ak sa enchondróm vyskytne v dlhých kostiach končatín, môže (zriedka) byť príčinou patologickej zlomeniny.

enkulturácia

enkulturácia [gr. + lat.] — proces, počas ktorého si človek osvojuje reč národa, v ktorom sa narodil, jeho zvyky, tradície a kultúru. Prebieha počas biologického dozrievania indivídua– začína sa narodením a končí sa jeho smrťou; najintenzívnejšia je v detstve a dospievaní, pretrváva však i v dospelosti.

enoftalmus

enoftalmus [gr.] — oko vpadnuté do očnice, jeho zmenená poloha, pri ktorej je posunuté smerom dozadu. Enoftalmus sa môže vyskytovať na jednom alebo na obidvoch očiach. Jednostranný enoftalmus je najčastejšie zapríčinený zlomeninou očnice, obojstranný vzniká pri strate tuku v očnici, napr. u starších podvyživených ľudí.

enterokináza

enterokináza [gr.], enteropeptidáza — enzým tvoriaci sa v črevnej sliznici, meniaci neúčinné proenzýmy vylučované do čreva podžalúdkovou žľazou na aktívne formy (aktivuje trypsinogén na trypsín).

entomóza

entomóza [gr.] — všeobecné označenie chorôb vyvolaných parazitickým hmyzom a roztočmi; → ektoparazitózy.

enukleácia

enukleácia [lat.] — operačné vybratie, vylúpnutie drobnej cysty alebo malého ohraničeného guľovitého útvaru (najmä ak má dostatočne pevný obal) bez toho, aby sa súčasne odstraňovala časť okolitého tkaniva. Enucleatio bulbi (oculi) – vylúpnutie, odstránenie oka.

enzootia

enzootia [gr.] — hromadné ochorenie zvierat, ktoré sa vyskytuje na určitom vymedzenom území a nešíri sa do okolia (infekcie s prírodnou ohniskovosťou, napr. červienka).

eobiont

eobiont [gr.] — najprimitívnejší živý systém schopný metabolizmu a reprodukcie, ktorý vznikol v procese vývoja života na Zemi. Eobionty existovali pravdepodne už pred vyše 3,5 miliardami rokov.

eo ipso

eo ipso [eó ipsó; lat.] — tým istým, práve preto, na základe toho.

eotaxín

eotaxín [gr.] — člen podrodiny chemokínov CC, ktorý je osobitne silným chemotaktickým faktorom pre eozinofily. Tvorí sa najmä v pľúcach ľudí chorých na bronchiálnu astmu a v tkanivách, v ktorých sa zhromažďujú eozinofily.

eozinofília

eozinofília [gr.] —

1. zvýšenie počtu eozinofilov v periférnej krvi (→ leukogram) nad 5 % typické pre choroby alergického pôvodu a pre parazitárne ochorenia;

2. schopnosť buniek alebo tkanív farbiť sa eozínom dočervena.

eozinopénia

eozinopénia [gr.] — zníženie počtu až chýbanie eozinofilov v periférnej krvi, najčastejšie pri celkovom poklese bielych krviniek (pod 4 · 109/l krvi), a to najmä pri ťažkých infekčných ochoreniach, pri akútnom strese, popáleninách, infarkte srdca a pri podchladení organizmu i ako nežiaduci účinok pri liečbe glukokortikoidmi. Eozinopénia sa vyskytuje veľmi zriedka, pričom nemá väčší klinický význam.

epidurálny

epidurálny [gr.] — nachádzajúci sa nad tvrdou mozgovou blanou (dura mater). Odtlačením tvrdej mozgovej blany od kosti vzniká epidurálny priestor (napr. pri epidurálnom krvácaní), v ktorom môže vzniknúť napr. epidurálny absces, epidurálny hematóm ap.

epiglotis

epiglotis [gr.] — hrtanová príchlopka z elastickej chrupky, ktorá pri prehĺtaní uzatvára pod tlakom koreňa jazyka vchod do hltana, aby sa súčasti potravy nedostali do dýchacích ciest. Opuch a zápal epiglotis (akútna epiglotitída) sťažujú dýchanie a môžu mať za následok udusenie predovšetkým u malých detí.

epikríza

epikríza [gr.] — zhrnutie priebehu choroby a zdravotného stavu pacienta, súčasť dekurzných záznamov v chorobopisoch (píše sa zvyčajne raz za týždeň), záverov prepúšťacích správ z nemocníc a informácií o pacientovi. Obsahuje aj diagnostické a terapeutické ciele ošetrujúceho lekára spolu s odporúčaním ďalšieho postupu lekárskej starostlivosti.

epitrit

epitrit [gr.] — v antickom časomernom veršovom systéme 4-slabičná a 7-mórová stopa realizovaná 3 dlhými a 1 krátkou slabikou. Podľa postavenia krátkej slabiky (◡) v stope sa rozlišuje prvý (◡ — — —), druhý (– ◡ – –), tretí (— — ◡ —) a štvrtý epitrit (— — — ◡).