Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 39 z celkového počtu 39 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

elicitor

elicitor [lat.] — špecifický metabolit uvoľňovaný pri obranných reakciách rastlín pri začiatočnej interakcii bunky s patogénom; je identifikovaný vhodným receptorom hostiteľskej rastliny. Elicitory podporujú produkciu fytoalexínov v hostiteľskej rastline, ktoré môžu rastlinu stimulovať k aktivácii aj iných obranných reakcií. Ako elicitory môžu slúžiť niektoré metabolity vylučované patogénmi (exogénne elicitory – napr. niektoré polysacharidy, špecifické enzýmy a peptidy) alebo zlúčeniny uvoľňované z narušených bunkových stien obidvoch organizmov (endogénne elicitory – napr. oligoglukány a glykoproteíny uvoľnené hydrolýzou bunkovej steny patogénnych húb).

Ellenberg, Heinz

Ellenberg, Heinz, 1. 8. 1913 Harburg (dnes časť Hamburgu) – 2. 5. 1997 Göttingen — nemecký botanik a geobotanik. Pôsobil na univerzitách v Hohenheime, 1958 – 66 v Zürichu, 1966 – 81 v Göttingene. Zaoberal sa najmä ekológiou rastlín, študoval vznik a vývoj rastlinných spoločenstiev vo vzťahu k prostrediu. Zakladateľ experimentálnej fytocenológie, autor metódy ekologického hodnotenia vegetácie na základe tzv. ekologických indexov. Inicioval floristické mapovanie strednej Európy. Zaoberal sa flórou a vegetáciou Európy, ako aj Južnej Ameriky, najmä Argentíny, Ekvádoru, Peru a Čile. Hlavné diela: Vegetácia strednej Európy a Álp (Vegetation Mitteleuropas mit den Alpen, 1963, viacero vydaní, posledné 1996 v angličtine), Indexy cievnych rastlín strednej Európy (Ziegerwerte der Gefässpflanzen Mitteleuropas, 1974, 1979).

embolektómia

embolektómia [gr.] — chirurgické odstránenie embolu. Pri embolektómii sa postihnutá cieva vypreparuje, otvorí a zavedie sa do nej cievka s balónikom (Fogartyho katéter), ktorý sa nafúkne a následne sa jeho spätným ťahom odstraňuje aj embolus. Embolektómia je urgentný zákrok. Ak sa vykoná včas, môže sa prietok krvi postihnutou tepnou úplne obnoviť.

embolus

embolus [gr.] — hmota nerozpustná v krvnej plazme, pohybujúca sa v krvnom riečisku, spôsobujúca embóliu. Najčastejšie odtrhnutý kus krvnej zrazeniny (zo žíl dolnej končatiny zanesený krvným prúdom do pľúc), ale aj nekrotická hmota, baktérie, tukové kvapôčky, cudzie telesá (napr. projektily) alebo vzduchové bublinky.

emendácia

emendácia [lat.] — oprava;

1. biol. v biologickej nomenklatúre akákoľvek preukázateľne úmyselná zmena alebo oprava pôvodného názvu jedinca. Môže byť oprávnená (oprava pôvodne nesprávne písaného vedeckého mena), alebo neoprávnená (zámena pôvodného názvu synonymom, napr. ak boli publikované viacerými autormi dve alebo viaceré druhové mená toho istého živočícha, platné je len jedno, ostatné sú synonymá; napr. sýkorka bielolíca, starší názov sýkorka veľká);

2. jaz. v textológii čo najpresnejšia rekonštrukcia porušeného alebo nečitateľného miesta v pôvodnom texte diela. Mechanickým poškodením predlohy, príp. nepozornosťou pisára vznikajú medzery (lakúny) porušujúce zmysel. Nasledujúca emendácia môže byť vykonaná ako: a) doplnenie medzier, b) odstránenie (atetéza) neskorších vsuviek (interpolácií) ako vedomých zásahov opisovateľov do textu, c) návrh na opravu chýb jazykového, obsahového alebo rytmického rázu (konjektúra) podložený analýzou kontextu i štúdiom ostatného autorovho diela, jeho štýlu, námetu ap. Porušené miesto v texte (koruptela), ktoré nemožno nahradiť konjektúrou, vydavateľ oddelí od ostatného textu krížikmi (→ crux philologorum). Podobu textu po emendácii obsahuje kritické vydanie.

emergencia

emergencia [lat.] —

1. bot. mnohobunkový výrastok na povrchu rastlinného orgánu tvorený pokožkovými aj podpokožkovými pletivami. Napr. ostne na plodoch durmanu (Datura), do ktorých vstupujú cievne zväzky, tentakuly na mäsožravej rastline rosičke (Drosera) a i.;

2. zool. → eklózia.

emerofyt

emerofyt [gr.] — dočasne zdomácnená rastlina cudzieho pôvodu, napr. figovník (Ficus).

emetín

emetín [gr.], C29H40N2O4 — alkaloid; biela amorfná látka, ktorá na svetle žltne, obmedzene rozpustná vo vode, rozpustná v etanole; teplota topenia 74 °C. Nachádza sa v koreni (ipekakuánový koreň) vždyzelených drevnatejúcich tropických bylín uragoga pravá (Cephaëlis ipecacuanha) a uragoga končistá (Cephaëlis acuminata), z ktorých sa aj izoluje. Droga obsahuje okrem emetínu aj alkaloid cefaleín. Emetín má emetické účinky (→ emetiká). Používa sa ako súčasť liečiv proti niektorým druhom dyzentérií a pri odvykacej kúre pri alkoholizme.

Emilia

Emilia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Do 60 cm vysoké trvalky alebo letničky pochádzajúce z tropickej Afriky, Indie a Polynézie. Má spodné kopijovité alebo perovito zárezovité sivasté listy, horné podlhovasté až vajcovité objímavé listy a červené, purpurové alebo oranžové jazykovité kvety usporiadané v úboroch, plod nažka. Patrí sem okolo 100 druhov, napr. na teplých výslnných stanovištiach sa pestujú Emilia coccinea s oranžovými alebo červenými úbormi a Emilia sonchifolia s purpurovými alebo červenými úbormi.

Emmenopterys

Emmenopterys [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď marenovité. Opadavé stromy vysoké do 15 m pochádzajúce z východnej Ázie. Majú košatú korunu, veľké končisté tmavozelené kožovité striedavé v mladosti bronzovopurpurové listy a biele lievikovité alebo zvončekovité kvety usporiadané vo vrcholových metlinách, podopreté veľkými bielymi listeňmi, plod tobolka. Patria sem dva druhy, napr. veľmi zriedka pestovaný Emmenopterys henryi.

emotivita

emotivita [lat.] — kapacita prežívania citov (tzv. črtová premenná dlhodobo charakterizujúca osobnosť); miera prežívania citov (city – tzv. stavová premenná prejavujúca sa aktuálne, reakciou na istú situáciu). Napr. úzkostlivosť je dlhodobá vlastnosť, úzkosť momentálny citový stav.

ena

ena, Ena — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva slimáky (Stylommatophora), čeľaď enovité. Druh ena horská (Ena montana) s ulitou s priemerom do 17 mm sa vyskytuje vo vlhkých lesoch strednej Európy, v Pyrenejach, severovýchodnom Francúzsku, južnom Anglicku a Belgicku. Stredne veľký lesný druh Ena obscura (v niektorých zoologických systémoch Merdigera obscura) s ulitou s priemerom do 9 mm vyhľadáva najmä teplé háje na vápencovom podklade; okrem Európy sa vyskytuje aj v severozápadnej Afrike.

enácia

enácia [lat.] —

1. vydutina pokožkovej bunky, šupinovitý alebo ostnatý výrastok na pôvodne hladkej stonke vyhynutých, fylogeneticky najprimitívnejších cievnatých rastlín ryniorastov;

2. výrastok na spodnej strane listu rastliny napadnutej vírusom (najmä na viniči hroznorodom).

enafyl

enafyl [lat.] — evolučne najprimitívnejší typ bezžilového listu vznikajúci ako pokožková enácia na stonkách ryniorastov. Veľmi podobné útvary sú dnes známe na nezvyčajných rastlinách, napr. na prútovkorastoch (rody Psilotum a Tmesipteris) rastúcich v juhových. Ázii a v juž. časti Tichého oceána.

enantém

enantém [gr.] — rozsiahlejší výsev vyrážok na slizniciach nosa, ústnej dutiny, nosohltana a hrtana alebo ich súvislejšie začervenanie. Enantém sa vyskytuje pri niektorých infekčných ochoreniach (napr. osýpky, syfilis, šarlach), ale aj pri precitlivenosti na lieky. Často sa vyskytuje spolu s exantémom.

encefalografia

encefalografia [gr.] —

1. → echoencefalografia;

2. → elektroencefalografia;

3. → magnetoencefalografia.

Encephalartos

Encephalartos [-fa-; gr.] — rod z triedy cykasy, čeľaď zamiovité. Vždyzelené pomalyrastúce, palmám podobné rastliny vysoké do 3 m, pochádzajúce zo strednej a z južnej Afriky. Má krátky kmeň a perovitozložené kožovité okolo 120 cm dlhé listy. Patrí sem okolo 25 druhov, na Slovensku sa zriedkavo pestujú v skleníkoch Encephalartos ferox a Encephalartos villosus; sú citlivé na chlad.

Encephalitozoon

Encephalitozoon [-fa-; gr.] — rod jednobunkových eukaryontných organizmov, podkmeň mikrospóry. Vnútrobunkové parazity vytvárajúce malé výtrusy s priemerom 1,5 – 3 mm. Patria sem tri druhy: Encephalitozoon intestinalis spôsobujúci mikrosporidiózu, hnačky, nevoľnosť, stratu hmotnosti, zápaly prinosových dutín, priedušiek a obličiek, Encephalitozoon hellem spôsobujúci mikrosporidiózu, zápaly rohovky, očných spojoviek, prinosových dutín, priedušiek, obličiek, močovej rúry, prostaty a dyzúriu a Encephalitozoon cuniculi spôsobujúci mikrosporidiózu, zápaly obličiek, prinosových dutín, priedušiek, pobrušnice, pečene a dyzúriu.

endarteriitída

endarteriitída [gr.], endarteriitis — zápal vnútornej steny tepien, následkom ktorého môže dôjsť k poruche prekrvenia, tvorbe vydutiny a následne k jej ruptúre. Vyskytuje sa napr. pri pokročilých štádiách syfilisu.

endexina

endexina [gr.], nexina — vnútorná vrstva exiny.

Endlicher, Štefan Ladislav

Endlicher, Štefan Ladislav, 24. 6. 1804 Bratislava – 28. 3. 1849 Viedeň — rakúsko-uhorský lekár, botanik, filológ a historik. R. 1818 – 26 študoval na univerzite vo Viedni a v Budapešti filozofiu a teológiu. R. 1828 – 36 pôsobil v cisársko-kráľovskej dvorskej knižnici vo Viedni, 1836 – 40 kustód Cisársko-kráľovského prírodovedného múzea a vedúci botanického oddelenia vo Viedni, od 1840 profesor na univerzite a riaditeľ univerzitnej botanickej záhrady vo Viedni. Zaoberal sa najmä systematikou rastlín; vypracoval botanický systém vychádzajúci z poznatku, že rastlinstvo sa vyvinulo z nižšie organizovaných foriem života, oddelil stielkaté rastliny od cievnatých. Zostavil herbár s viac ako 30-tisíc druhmi, ktoré daroval botanickému oddeleniu prírodovedného múzea vo Viedni. Autor prvej nemecky písanej učebnice čínštiny Základy čínskej gramatiky (Anfangsgründe der chinesischen Grammatik, 1844), spoluautor prvej ilustrovanej učebnice botaniky Stručný prehľad botaniky (Grundzüge der Botanik, 1843). Hlavné diela: Flóra Bratislavy (Flora Posoniensis, 1830; opísaných 1 574 rastlinných taxónov, obsahuje aj názvy rastlín slovanského pôvodu, aj domáce, slovenské názvy prevzaté priamo z hovorovej reči, napr. čučoritka – čučoriedka, srélecnjk – srdcovník ap.), Úvod do kveteny Norfolku (Prodromus Florae Norfolkicae, 1833), Prirodzený systém rastlinných taxónov (Genera Plantarum secundum ordines naturales disposita, 1836 – 50), Úvod do botaniky (Enchiridion botanicum, 1841), Flóra Brazílie (Flora Brasiliensis, 1840 – 47), Medicínske rastliny rakúskeho liekopisu (Die Medicinal-Pflanzen der österreichischen Pharmakopöe, 1842). Člen viac ako 30 akadémií a vedeckých spoločností v Európe. Zaslúžil sa o prebudovanie a zveľadenie botanickej záhrady vo Viedni, ako aj o založenie Akadémie vied vo Viedni.

endoderma

endoderma [gr.] —

1. bot. endodermis — vnútorná, obyčajne jednobunková vrstva primárnej kôry (pošva cievnych zväzkov) koreňa a niekedy aj stonky rastlín oddeľujúca primárnu kôru od stredného valca. Je tvorená bunkami s čiastočne zdrevnatenými alebo skorkovatenými bunkovými stenami (→ Casparyho pásik);

2. zool. aj entoderma — pri živočíchoch a u človeka vnútorný zárodočný list brázdujúcej sa zygoty (→ blastogenéza) vznikajúci v štádiu gastruly. Z endodermy sa vyvíja plynový mechúr rýb, pri stavovcoch pľúca, epitel hltana, dýchacích ciest (okrem nosa) a tráviacej sústavy (okrem ústnej dutiny a análneho kanála) i všetky žľazy a útvary, ktoré sa vyvíjajú ako vydutiny tráviacej rúry, močového mechúra a močovej rúry. Primitívna endoderma – primárna vnútorná vrstva gastruly, z ktorej vzniká črevo a žĺtkový vak.

endodiurnálny rytmus

endodiurnálny rytmus — vnútorný biologický rytmus, napr. tep, telesná teplota a i.

endoenzýmy

endoenzýmy [gr.] — vnútrobunkové enzýmy, ktoré sa za fyziologických podmienok neuvoľňujú do okolia a možno ich extrahovať až po porušení bunkovej membrány (napr. DNA polymeráza pôsobiaca pri replikácii DNA); opak: exoenzýmy.

endofauna

endofauna [gr. + lat.] — komplex živočíšnych organizmov žijúcich vo vnútornom prostredí iného živočícha (medzihostiteľa, hostiteľa), napr. symbionty, parazity a komenzalické organizmy.

endofyt

endofyt [gr.] —

1. rastlina žijúca v tele iných rastlín (nazývaná aj endoxylofyt) alebo v povrchových vrstvách hornín (nazývaná aj endolitofyt) paraziticky, saprotroficky alebo symbioticky;

2. menšia, väčšinou parazitická rastlina alebo huba, ktorá rastie v pletivách väčšieho rastlinného organizmu, napr. riasa žijúca v koreňoch cykasu alebo huba parazitujúca v dreve.

endogénny

endogénny [gr.] — vnútorný, vznikajúci z vnútorných príčin, vnútri organizmu alebo niektorého orgánu; opak exogénny.

endogonovité

endogonovité, Endogonaceae — čeľaď plesní. Majú charakteristické sporokarpy veľkosti hrachu až lieskového orecha tvorené spleťou hubových vláken produkujúcich výtrusy zygospóry a chlamydospóry. Saprotrofické; vyskytujú sa najmä v pôde. Druhy rodu endogona (Endogone) žijú v endotrofnej mykoríze s druhmi z čeľade lipnicovité. Endogona hrachovitá (Endogone pisiformis) sa vyskytuje v humuse na zemi, na vlhkých listoch alebo v ihličí; jej sporokarpy vyhľadávajú lesné živočíchy.

endochória

endochória [gr.] — rozširovanie semien alebo plodov rastlín prostredníctvom tráviaceho traktu živočíchov. Semeno je obalené nestráviteľným endokarpom (oplodím kôstkovíc) alebo nestráviteľným osemením malvíc.

endokrinológia

endokrinológia [gr.] — čiastkový odbor vnútorného lekárstva zaoberajúci sa žľazami s vnútornou sekréciou, ich funkciou a účinkami nimi vytváraných hormónov. Odborný lekár zaoberajúci sa endokrinológiou (endokrinológ) vykonáva prevenciu, diagnostiku, liečbu, prognózu a posudzovanie chorôb žliaz s vnútornou sekréciou.

Endolimax nana

Endolimax nana — druh nepatogénnej meňavky z ríše meňavkovce (Amoebozoa), kmeň Conosa, trieda Archamoebae, vyskytujúcej sa v čreve ľudí. Trofozoity majú priemer asi 10 µm, zrelé cysty s veľkosťou 8 – 10 µm majú typický oválny tvar a obsahujú 4 jadrá s veľkými jadierkami. Endolimax nana môže niekedy spolupôsobiť pri gastrointestinálnych poruchách; človek sa infikuje najčastejšie konzumáciou nedostatočne umytej zeleniny a ovocia. Vyskytuje sa najčastejšie v tropických a subtropických krajinách s nižšou úrovňou hygieny.

endomycétovité

endomycétovité [gr.], Endomycetaceae — čeľaď z triedy endomycéty, rad Saccharomycetales. Huby s dobre vyvinutým alebo chýbajúcim podhubím (vtedy vegetatívne bunky postranne pučia). Prevažne guľovité vrecká sa tvoria jednotlivo alebo v krátkych nepravidelných retiazkach priamo z vegetatívnych buniek. Saprotrofické; v prírode sa vyskytujú na substrátoch obsahujúcich cukor (napr. druh Endomyces magnusii na živici drevín).

endomycéty

endomycéty [gr.], Endomycetes, Endomycota — trieda ríše huby (Fungi). Vegetatívne štádium tvoria hubové vlákna rozdelené perforovanými priehradkami na jedno- alebo viacjadrové časti, cenocytické podhubie sa vyskytuje zriedkavo. Niektoré skupiny sa rozmnožujú pučaním (obligátnym alebo fakultatívnym, spôsobeným napr. podmienkami prostredia). Bunková stena endomycét vo vegetatívnom štádiu obsahuje chitín, pri pučiacich endomycétach hemicelulózy. Endomycéty sa vyskytujú najmä v pôde. Patria sem napr. niektoré kvasinky.