Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 15 z celkového počtu 15 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

embolektómia

embolektómia [gr.] — chirurgické odstránenie embolu. Pri embolektómii sa postihnutá cieva vypreparuje, otvorí a zavedie sa do nej cievka s balónikom (Fogartyho katéter), ktorý sa nafúkne a následne sa jeho spätným ťahom odstraňuje aj embolus. Embolektómia je urgentný zákrok. Ak sa vykoná včas, môže sa prietok krvi postihnutou tepnou úplne obnoviť.

embolus

embolus [gr.] — hmota nerozpustná v krvnej plazme, pohybujúca sa v krvnom riečisku, spôsobujúca embóliu. Najčastejšie odtrhnutý kus krvnej zrazeniny (zo žíl dolnej končatiny zanesený krvným prúdom do pľúc), ale aj nekrotická hmota, baktérie, tukové kvapôčky, cudzie telesá (napr. projektily) alebo vzduchové bublinky.

emendácia

emendácia [lat.] — oprava;

1. biol. v biologickej nomenklatúre akákoľvek preukázateľne úmyselná zmena alebo oprava pôvodného názvu jedinca. Môže byť oprávnená (oprava pôvodne nesprávne písaného vedeckého mena), alebo neoprávnená (zámena pôvodného názvu synonymom, napr. ak boli publikované viacerými autormi dve alebo viaceré druhové mená toho istého živočícha, platné je len jedno, ostatné sú synonymá; napr. sýkorka bielolíca, starší názov sýkorka veľká);

2. jaz. v textológii čo najpresnejšia rekonštrukcia porušeného alebo nečitateľného miesta v pôvodnom texte diela. Mechanickým poškodením predlohy, príp. nepozornosťou pisára vznikajú medzery (lakúny) porušujúce zmysel. Nasledujúca emendácia môže byť vykonaná ako: a) doplnenie medzier, b) odstránenie (atetéza) neskorších vsuviek (interpolácií) ako vedomých zásahov opisovateľov do textu, c) návrh na opravu chýb jazykového, obsahového alebo rytmického rázu (konjektúra) podložený analýzou kontextu i štúdiom ostatného autorovho diela, jeho štýlu, námetu ap. Porušené miesto v texte (koruptela), ktoré nemožno nahradiť konjektúrou, vydavateľ oddelí od ostatného textu krížikmi (→ crux philologorum). Podobu textu po emendácii obsahuje kritické vydanie.

emetín

emetín [gr.], C29H40N2O4 — alkaloid; biela amorfná látka, ktorá na svetle žltne, obmedzene rozpustná vo vode, rozpustná v etanole; teplota topenia 74 °C. Nachádza sa v koreni (ipekakuánový koreň) vždyzelených drevnatejúcich tropických bylín uragoga pravá (Cephaëlis ipecacuanha) a uragoga končistá (Cephaëlis acuminata), z ktorých sa aj izoluje. Droga obsahuje okrem emetínu aj alkaloid cefaleín. Emetín má emetické účinky (→ emetiká). Používa sa ako súčasť liečiv proti niektorým druhom dyzentérií a pri odvykacej kúre pri alkoholizme.

emotivita

emotivita [lat.] — kapacita prežívania citov (tzv. črtová premenná dlhodobo charakterizujúca osobnosť); miera prežívania citov (city – tzv. stavová premenná prejavujúca sa aktuálne, reakciou na istú situáciu). Napr. úzkostlivosť je dlhodobá vlastnosť, úzkosť momentálny citový stav.

enafyl

enafyl [lat.] — evolučne najprimitívnejší typ bezžilového listu vznikajúci ako pokožková enácia na stonkách ryniorastov. Veľmi podobné útvary sú dnes známe na nezvyčajných rastlinách, napr. na prútovkorastoch (rody Psilotum a Tmesipteris) rastúcich v juhových. Ázii a v juž. časti Tichého oceána.

enantém

enantém [gr.] — rozsiahlejší výsev vyrážok na slizniciach nosa, ústnej dutiny, nosohltana a hrtana alebo ich súvislejšie začervenanie. Enantém sa vyskytuje pri niektorých infekčných ochoreniach (napr. osýpky, syfilis, šarlach), ale aj pri precitlivenosti na lieky. Často sa vyskytuje spolu s exantémom.

encefalografia

encefalografia [gr.] —

1. → echoencefalografia;

2. → elektroencefalografia;

3. → magnetoencefalografia.

endarteriitída

endarteriitída [gr.], endarteriitis — zápal vnútornej steny tepien, následkom ktorého môže dôjsť k poruche prekrvenia, tvorbe vydutiny a následne k jej ruptúre. Vyskytuje sa napr. pri pokročilých štádiách syfilisu.

endoenzýmy

endoenzýmy [gr.] — vnútrobunkové enzýmy, ktoré sa za fyziologických podmienok neuvoľňujú do okolia a možno ich extrahovať až po porušení bunkovej membrány (napr. DNA polymeráza pôsobiaca pri replikácii DNA); opak: exoenzýmy.

endogénny

endogénny [gr.] — vnútorný, vznikajúci z vnútorných príčin, vnútri organizmu alebo niektorého orgánu; opak exogénny.

endokrinológia

endokrinológia [gr.] — čiastkový odbor vnútorného lekárstva zaoberajúci sa žľazami s vnútornou sekréciou, ich funkciou a účinkami nimi vytváraných hormónov. Odborný lekár zaoberajúci sa endokrinológiou (endokrinológ) vykonáva prevenciu, diagnostiku, liečbu, prognózu a posudzovanie chorôb žliaz s vnútornou sekréciou.