elaioplast
elaioplast [-jo-; gr.], oleoplast — plastid obsahujúci zásobné látky v podobe väčších alebo menších tukových globúl. Vyskytuje sa napr. v bunkách pečeňoviek, hnedých rias či jednoklíčnolistovitých rastlín.
Zobrazujem:
Zoraďujem:
elaioplast [-jo-; gr.], oleoplast — plastid obsahujúci zásobné látky v podobe väčších alebo menších tukových globúl. Vyskytuje sa napr. v bunkách pečeňoviek, hnedých rias či jednoklíčnolistovitých rastlín.
elastáza [gr.] — enzým, neutrálna proteináza nachádzajúca sa najmä v azurofilných granulách neutrofilov. Štiepi špecifický proteín elastických vláken elastín a iné proteíny, napr. fibrín, hemoglobín, albumín. Má antimikrobiálnu aktivitu, zúčastňuje sa aj patofyziologických reakcií, a to najmä pri poškodzujúcom zápale vyvolanom neutrofilmi, pretože môže priamo degradovať elastín, kolagén, fibrinogén a fibronektín a poškodzovať endotelové bunky.
elatinkovité, Elatinaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Vodné a pobrežné byliny s protistojnými alebo v praslenoch usporiadanými listami a drobnými pravidelnými troj- až štvorpočetnými kvetmi, plod troj- alebo štvorpuzdrová mnohosemenná tobolka so semenami bez endospermu. Čeľaď zahŕňa dva rody, na Slovensku sa vyskytuje rod elatinka (Elatine).
elegické distichon [gr.] — v antickom časomernom veršovom systéme spojenie dvoch veršov, v ktorom sa striedajú daktylský hexameter s pentametrom, charakteristické pre elégiu a epigram.
elekcia [lat.] — výber, voľba.
elektrobiológia [gr. ] → elektrofyziológia
elektrodiagnostika [gr.] → elektrofyziológia
elektrofyziológia [gr.] —
1. časť fyziológie zaoberajúca sa elektrickými javmi v organizme, napr. podráždením a vedením vzruchu na nervových a svalových membránach vo forme potenciálových zmien;
2. súhrnné označenie elektrofyziologických metód na meranie a registráciu akčných potenciálov rôznych druhov vzrušivých buniek živého organizmu. Tieto metódy sa môžu realizovať v režime napäťového zámku (angl. voltage clamp) a prúdového zámku (angl. current clamp). Určovanie diagnózy meraním elektrickej aktivity tkanív a orgánov sa nazýva elektrodiagnostika. V medicíne sa využívajú napr. elektrokardiografia, elektroencefalografia, elektrogastrografia, elektromyografia a elektroretinografia. Náuka o elektrických javoch v živých organizmoch sa nazýva elektrobiológia.
elektrogastrografia [gr.], EGG — metóda registrácie bioelektrickej aktivity žalúdka a ostatných častí tráviaceho traktu. Bioelektrická aktivita predchádza kontrakcii (vzniku peristaltickej vlny) a je podmienkou správnej činnosti tráviaceho traktu. Využíva sa pri sledovaní motility žalúdka, napr. u nedonosených detí alebo u pacientov po resekcii.
elektrohysterografia [gr.], EHG — metóda registrácie bioelektrickej aktivity maternice. Využíva sa pri monitorovaní kontrakcií maternice v predpôrodnom období.
elektronarkóza [gr.] — anestézia vyvolaná prechodom elektrického prúdu mozgom. Zastaraná metóda liečby duševných porúch.
elektronystagmografia [gr.], ENG — vyšetrovacia metóda registrujúca zmeny elektrických potenciálov medzi rohovkou a sietnicou (→ nystagmus). Na vyšetrenie sa používa elektronystagmograf, ktorého elektródy sa kladú na spánky a registrujú sa pohyby obidvoch očí súčasne.
elektrotropizmus [gr.], galvanotropizmus — vitálny pohyb pevne prisadnutej rastliny alebo mikroorganizmu v smere podráždenia elektrickým prúdom. Pri zavedení slabého jednosmerného elektrického prúdu do protiľahlých strán niektorého rastlinného orgánu alebo pri vložení týchto orgánov do elektrického poľa sa rastliny slabo ohýbajú podľa smeru pretekania elektrického prúdu, pričom korene sú pozitívne (smerujú k zdroju podráždenia) a stonky a koleoptila negatívne (smerujú od zdroja podráždenia) elektrotropické.
elemi [arab.] — olejnatý balzam získavaný najmä z druhov Amyris elemifera (→ balzamovec) a kanárium (luzonské).
elénia, Elaenia — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď postriežkarovité. Malé až stredne veľké (s dĺžkou tela 14 – 17 cm, hmotnosť 12 – 24 g) druhy vyskytujúce sa v rôznych biotopoch (napr. na okrajoch lesov, v krovinách, záhradách a v okolí riek) Strednej a Južnej Ameriky. Majú hnedé, sivé alebo olivové telo s hlavou s výraznými bielymi alebo so žltkastými očnými krúžkami a s bielym až so svetložltým bruchom. Patrí sem 19 – 22 druhov, napr. v Brazílii žije elénia peničia (Elaenia spectabilis), v Bolívii, Peru a Ekvádore elénia mramorová (Elaenia gigas) a vo Venezuele elénia venezuelská (Elaenia olivina).
Stránka je v testovacej prevádzke